Černá tma zapomnění přehled

24.06.2024

Na Barronovu novou knihu jsem se těšil, i když jsem po jeho předchozí asi čekal něco víc. Na druhou stranu to byl fajn horor, čtivý a zajímavý.
Od autora rozhodně ještě zkusím něco dalšího, jeho psaní má něco do sebe

22.06.2024

Vždy, keď na trh zavíta nový Barron, začnem sa kruto tešiť, pretože si zakaždým spomeniem na jeho geniálnu pecku Muži z Porlocku, jednu z najinšpiratívnejších hororových poviedok, akú som kedy čítal a ktorú si „musím“ zreprízovať cca každý rok, lebo ma k nej čosi atavistické a príšerné priťahuje (a sranda je, že vždy v nej nájdem niečo nové, čo mi predtým unikalo). Laird, fakt ich nechceš roztiahnuť do románovej podoby? Takže i na Černú tmu zapomněnní som sa beštiálne tešil, ale napokon výsledok zaostal nielen za mojimi očakávaniami, ale i za fantastickým názvom a nepríjemne naturalistickou obálkou. Je to kniha s divným začiatkom, vcelku nezáživnými postavami, tradične dobrými barronovskými dialógmi a diabolskými opismi ponurej prírody dýchajúcej starobylými časmi, daných opisov je však na môj vkus málo. Barron je človek, ktorý toho má kvantá načítaného a napozeraného, no paradoxne možno práve v tom je problém, pretože sa nudí a kvôli tomu má tendenciu experimentovať so žánrami a zápletkami, pretože rozprávať „obyčajný“, dobrý a poctivý hororový príbeh ho skrátka nebaví a tak prichádza s podvraťáckymi vylomeniami o národoch, ktoré pestujú reďkovky (reďkovky!). Samozrejme chápem, že asi nikto normálny nemá chuť písať celý život len o temných lesoch, ale famózne záverečné slovo od Jarmily Křenkovej mi paradoxne pripadalo oveľa desivejšie a znepokojivejšie, než celá kniha. Možno by mal Laird radšej zostať pri poviedkach? Samozrejme s výnimkou románového spracovania Mužov z Porlocku.