zipporah přečtené 741

Bohatier Ňurgun Bootur 1984, neznámý - neuveden

Plné fantázie! Oplatí sa prečítať! Kiežby sa tak naozaj dalo premeniť na strieborný chumáč vlasov či orlíča. Otrieskať ho o kobylu, vyrastie, otvorí zobák a do neho skočí človek do nového sveta! Skrátka... fantázia! ... zjavila sa prostred zimy v čiapke okrášlenej perom, ušitej z troch sobolov, slávna Mangan Manchaliin, ináč Aan Alachčin, aby oživila zem trávou, kvietím, stromami, dychom lístia, vôňou bylín... Preto platí od vekov: Každý, čo sa s domom lúči, koho dlhá cesta čaká, kto opúšťa rodný kraj, na pomoc ju privoláva, pred jej tôňou na zem kľaká: "Požehnaj ma, požehnaj!" Iba potom poputuje do neznáma, ďaleko.... celý text

Komiksová filozofie 2019, Kevin Cannon

Taká príjemná oddychovka, ale toto sú veci fakt na pokračovanie, vyžadovalo by si to normálne kolekciu takýchto komiksov a dôkladnejšie, podrobnejšie preberať jednotlivé filozofické smery, osobnosti, vo filozofii sa dá vybúriť a nielen filozofia, ale vlastne obsahovo čokoľvek vo formáte komiksu je záruka úspechu. To vravím ja, oddaná čitateľka komiksov Káčera Donalda, ktoré sú odrazom našich životov a nie sú to len detské taľafatky. Persepolis bol tiež skvelý, odporúčam aj v angličtine, ak nie je ešte preklad. V tomto komikse mi ale hrozne chýbal môj naj naj naj Schopenhauer... a nepáčilo sa mi, že ten Herakleitos alebo kto stále šahal na Kantovu hlavu, ako keby sa opieral o palicu. Immanuel Kant je pre mňa väčšia osobnosť, tiež mi bolo ľúto toho zobrazenia, nesedelo mi to nejako na to, akú predstavu o ňom mám...... celý text

Tajemství Chimneys 2006, Agatha Christie

Toto je čistý gordický uzol, treba čakať so zvesenými plecami do konca, inak z tých lepších... a hlavne sa mi páči, že je tu humor!

Siddhártha 2003, Hermann Hesse

V praxi psychológie rozobraná Hesseho písaná pravda... „Som ako ty. Ani ty neľúbiš – ako by si inak mohla vykonávať lásku ako umenie? Ľudia nášho druhu azda ani nemôžu ľúbiť. Ľudia, čo sú ako deti, tí áno, a to je ich tajomstvo.“ S Celé toto "tajomstvo" opisuje transakčná analýza Erica Berneho. "Ľudia nášho druhu" - ego dospelého človeka, ktorí sú riadení rozumom, motorom (vôľou) sú pragmatické motívy, sledujú naplnenie vlastných cieľov, hľadajú racionálne spôsoby a starostlivo, bezpečne sa k nim približujú.... bez emócií. Ego dieťaťa časom strácame, hubíme, až kým nestretneme niekoho, pred ktorým môžeme toto ego bez hanby "vypustiť na špacírku", je to veľké šťastie nájsť takého človeka alebo ľudí... väčšina z nás však potláčame ego dieťaťa (emócie) s cieľom zachovať si tvár v spoločnosti (sociálne výhodné správanie), pre akýsi zmysel povinnosti, a to až kým nezostarneme a nevidíme v plynúcej rieke odraz svojej mladej tváre ako Siddhártha a spomenieme si, že aj my sme niekedy boli deti, dokázali sme sa tešiť, úprimne, a bezpodmienečne ľúbiť. V egu dospelého človeka však "ľúbime" ani nevieme ako, ale ináč: "Závidel im jedno, čo jemu chýbalo a čo oni mali, a to dôležitosť, ktorú vedeli prikladať svojmu životu, vášnivosť ich radosti a úzkosti, to zvieravé, ale sladké šťastie ich večnej zaľúbenosti. Títo ľudkovia boli ustavične zaľúbení: do seba, do žien, do svojich detí, do cti alebo peňazí, do plánov alebo nádejí. " ... "Po všetky tie roky sa nevedomky usiloval a premýšľal o tom, ako sa stať človekom podobným tým mnohým, čo sú ako deti, a pritom bol jeho život oveľa chudobnejší a biednejší ako ich život, lebo ich ciele neboli jeho cieľmi, ich starosti, celý ten svet kámasvámíovských ľudí bol mu len hrou, tancom, ktorému sa prizeráme, komédiou."... celý text

Opona: Poslední případ Hercula Poirota 2015, Agatha Christie

"Vždy som si bol všetkým taký istý - vari až priveľmi istý... Teraz som však pokorný a ako dieťa vravím neviem..." Hercule Poirot Posledný prípad Poirota je dôstojnou rozlúčkou Agathy Christie s jej priekopníckou literárnou postavou.... celý text

Sloní paměť 2023, Alex Lasker

Dhammapadam neboli Cesta k pravdě 2004, Siddhártha Gautama

Vyhasnutý oheň, puknutý gong. Rubíková kocka s jednou farbou... Stále si myslím, že o budhizme veľa toho neviem, a táto kniha obsahuje tak 5% informácií, ale je to najdôležitejších 5%, ktoré odporúčam prečítať si ako úvod do Budhovej náuky, Budhovho sveta... Cesta k pravde obsahuje výroky, zasiahnu vás práve tie, s ktorými aktuálne v živote bojujete. Každý z nás niečím prechádza, čo mu spôsobuje utrpenie. Tak skúste nazrieť do budhizmu. Konečne mi čosi iné upútalo pozornosť: kedysi som sa usilovala pochopiť cestu jednej z mojich hlavných postáv, ktorá prestupovala vesmíry s jediným cieľom: nájsť odpustenie u svojej dávno zomrelej lásky. Na konci bol už v jeho očiach vyhasnutý oheň, prečerpanie nespočetných životov, časov, priestorov, ktoré bolo nič oproti tomu počtu, ktorý ho mohol čakať... a napriek tomu, že som o budhizme nič nevedela, práve nad tým som najviac času meditovala, ako vlastne bude vyzerať a správať sa človek po podobných skúsenostiach a kedy sa tá samsára skončí. A bude si pamätať všetky predošlé životy. Ak sa raz vrátim k príbehu, čo mám v úmysle, ak ma nepostihne upačedhaká, tak budhistické myšlienky mi pomôžu lepšie vystihnúť posledný rozhovor v poslednom vesmíre, ak sa mi už to nepodarilo. Vôbec si totiž nepamätám absolútne kľúčový rozhovor, obsahuje však to, čo som našla v budhizme: vyhasnutý plameň či tráva po daždi, ktorá spodobuje všetky naše strasti... Môj Robin je skutočným brahmanom... "Kdo se povznesl nad radosti i strázně, dosáhl vyrovnanosti, je bez náklonností a stal se hrdinou, který překonal všechny světy, o tom pravím, že je v skutku brahmánem."... celý text

Buddha 2005, Michael Jordan

Kniha je peknou malou encyklopédiou. Škoda tých najstarších sôch z pieskovca v Afganistane (Bamijánske údolie), 2-3. storočie. Patrili medzi prvé skulptúry Buddhu :/

Buddhismus III 1993, K. Sri Dhammananda

Tento diel je ešte užitočnejší na informácie, miestami rozoberá psychologické prvky života (časť o meditáciách a ich zmysel - porozumenie tomu, ako naše pocity vznikajú, ako sa následne vyvíjajú a ako odchádzajú). Konečne už poznám tie 4 vznešené pravdy, ktoré boli predtým toľkokrát spomínané... pravda o utrpení, o jeho príčine, o jeho zastavení a ceste-magga?-ktorá vedie k zastaveniu utrpenia. Stále o budhizme viem pomerne málo, percentuálna hodnota mojich poznatkov sa rovná aktuálne asi hodnote darovaných percent mimo štátu :D S radosťou sa pustím do ďalších kníh, nech prebijem tie dve percentá darované koňovi, pretože mi toto čítanie napríklad pomáha stabilizovať si kamarátstvo so skutočným budhistom. Budha začal učiť až po 35tich rokoch života, čo považujem za kľúčové, keďže "jediným zdrojom poznania je skúsenosť" (Vivekánanada) a tento vek je už vekom pomerne dosť skúseného človeka. Pozdáva sa mi aj text ohľadom žien a autorovo trochu skromné naznačenie, že postavenie žien je ešte "nedokončenou" záležitosťou našej spoločnosti a dlho potrvá, kým nastane rovnováha. Ak nastane. Pretože prírodné zákony sa nedajú obísť a zákon vraví, že silnejší, zdravší prežijú, ovládnu... a žiaľ, v prírode sa sila fyzická cení viac než mentálna, ktorá je cennejšou v civilizácii - produktu prírody a teda sme stále podriadení prírode. Príroda tu bola skôr, nie rozum a logika. Tie sú produktmi prírody. Taká je pravda. Nakoniec v zápase príroda vs človek víťazí príroda. A toto, práve toto!!!! hnevalo napríklad Arthura Schopenhauera, ktorý sa inšpiroval aj niektorými prvkami budhizmu. Živočíšne pudy, ktoré nakoniec človeka ovládnu. Je tu ešte jedna veľmi smutná a v Európe pochopiteľne prehliadaná vec, ktorá sa diala v 20. storočí a ktorá by Budhu zrejme nepotešila. Genocída žien v Indii (viac v knihe Half the Sky). V knihe sa spomínajú tiež dôvody, prečo vznikali náboženstvá a chýba mi tam ten hlavný dôvod... Strach. Verím tomu, že budhizmus, ak sa považuje aj za náboženstvo, nevznikalo určite preto, aby zastrašovalo ľudí. Avšak to sa nedá povedať o kresťanstve či isláme. Náboženstvo v Európe, ale trebárs aj v Číne (ako som sa dočítala) sa stalo na celé stáročia skvelým nástrojom na zastrašovanie ľudí. Historicky vzaté, strach a náboženstvo ide ruka v ruke. Hoci sa už ku koncu knihy budhizmus berie ako náboženstvo, pre mňa zostáva skôr filozofiou, ktorej hlavným darom pre mňa je naučiť sa byť trpezlivým. A vyhýbať sa sporným a neprijateľným javom a slovám v živote, prípadne sa ich striasť. "Ľudia môžu kritizovať tradičné praktiky, spôsoby a zvyky, ale nie samotné učenie, ktoré Budha po sebe zanechal. Tieto princípy sú dobré pre všetky časy." S týmto výrokom sa dá iba súhlasiť.... celý text

Buddhismus II 1993, Antonín Konečný

Knihy ako Biblia, Korán, či knihy o budhizme ako je táto by sa nemali podriaďovať hodnotiacim hviezdičkám, ani spovedať sa hviezdam vo vesmíre. Témy sú príliš univerzálne, citlivé a presahujú časopriestorové limity, dokým bude jediné mysliace Homo sapiens na tejto Zemi. Na Srí Lanke nie je možné prehliadnuť toto filozofické učenie a jeho hlavného protagonistu, Budhu. Obzvlášť pre ľudí, ktorí ako ja uprednostňujú pred ajurvédou, homeopatiou, ezoterikou, safari, komerčnou Hikkaduwou či masážou nôh rybami... terapeutickú masáž duše a výstup na Srí Padu (Adamovu horu). Bolesť z opustenia horúceho ostrova nie je taká veľká, ako opustenie jeho obyvateľov žijúcich štyrmi atribútmi v podobe lístkov na ich národnej vlajke. Láskavosť a život v prítomnosti SríLančana je úderom do hrude pre bežného Európana, žijúceho minulosťou a budúcnosťou, ktorý má aspoň štipku sebareflexie a je si vedomý toho, že pred sebou nemá iba slony, opice, pláže a ruiny Polonnaruwy. Nuž, vrátiť sa do ponurých prázdnych ulíc slovenského mesta s bezfarebnými, prevažne hnedými kopcami, lesmi, byť v spoločnosti ľudí so srdcom chladnejším než je stupeň premeny vody na ľad, v snahe hľadať a držať sa zubami nechtami ľudí so srdcom aspoň o trošku farebnejším, aký je farbistý svet srílanský, to je skutočne neznesiteľná bolesť, z ktorej ma môže vytiahnuť iba čas a čítanie si kníh. Napríklad o budhizme. Úprimne, nie sú to žiadne prelomové poznania, na to som už dosť stará a skúsená, no práve pre skúsenosti bolo zaujímavé si prečítať napríklad o budhistickom postoji k smrti, ktorú som v novembri 2023 prežila v krátkom čase šesť po sebe. V decembri dve smrti a v januári ďalší, fyzicky bolestivý odchod zo sveta. Inými slovami, viem, čo je to paliatívna starostlivosť a naposledy som sa toľko o sebe a svete naučila asi pri šesťročnom čítaní si kníh mojich ruských príbuzných spisovateľov. Šesť rokov verzus 4 mesiace je dosť veľký rozdiel. Napriek skúsenostiam, opakovaným scénam v našich životoch, poučeniu sa, vieme sa stále cítiť zle alebo veľmi zle, nedokážeme prestať trpieť, problematika, ktorej sa venuje práve táto knižka. Niektorí sú odkázaní na lieky, niektorí nemajú dostatok mravnej odvahy vydržať a ukončia svoj život. Smrť, koniec, odchod, záver, to všetko samo o sebe by nemuselo prinášať smútok, ale je to tak často. Čo s tým robiť? Čo spraviť s takou smutnou prítomnosťou? Ľudská pripútanosť (tanha) k osobám či majetku je naozaj silná. Budhizmus napríklad radí pomáhať druhým, zabudnite na seba na chvíľu, a slúžte druhým bezhraničnou láskavosťou, súcitom a nesebeckosťou. Chudoba a chamtivosť je všade na svete, aj na Srí Lanke. Ak sa na vás žiarivo usmieva chudoba v podobe starca a stareny na vozíku, či mladého Rusa vo výslužbe bez nôh, otáčajúceho tvár k slnku (neďaleko cintorína s pochovaným F. M. Dostojevským), tak to je čosi, čo vami skutočne duševne pohne a začnete rozmýšľať nad touto kombináciou--- ako je možné, že takáto úprimná veselá chudoba na tvári a zvyšku tela vôbec existuje, hľadá vo vás úsmev, hoci nedáte groš, hľadá svetlo, aby nevidela tieň... V druhom zväzku mi do očí udrela veta, ktorej zmysel som dosiahla pri odchode mojej prvej klientky a vlastne som pochopila v tejto vete, že som nezískala len akési vykúpenie v pohľade a úsmeve umierajúcej, ale že v tom spočívalo omnoho viac a pri poslednej klientke som už dokázala poskytnúť viac než iba objatie príbuznej, ktoré by som inak nebola schopná povedať ani slovo. Táto veta sa však dá aplikovať nielen na smrť, ale na akúkoľvek stratu v živote, ktorú prežívate. A mne nezostáva nič iné, ako čo najlepšie využiť časopriestor, v ktorom práve žijem, a robiť to, v čo verím... "Je potrebná vysoká mravná odvaha na zachovanie duševnej rovnováhy pri strate."... celý text

Čo sa stalo v Dome anjelov 2014, Marta Gergelyová

Striptíz duší 2013, Adriana Macháčová

Taká príjemná oddychovka, občas aj pobaví :) Auf wiedersehen!:D

Ikar večne živý 1960, Štefan Žáry

... palicou mi vlastná moja tôňa, čiapkou havran, ktorý nad mnou kráka... Autor ma inšpiroval básňou lipový čaj ako vhodný darček pre môjho srílanského kamoša:D, lipu isto nepozná a je to náš slovenský stromček.... celý text

Mladé letá 1946, Martin Kukučín

Klenot slovenskej klasickej literatúry. Konečne som sa dostala ku knihe, ktorej názov nesie aj naše staré knižné vydavateľstvo. Teraz už chápem prečo. Skvele zobrazený život našich predkov, nadčasová problematika zaľúbenosti a s ňou spojená konkurencia, ľudská povaha a myšlienky. Je to stále ten istý príbeh, mení sa iba forma a je úlohou spisovateľa, aby fúkol do tej formy svoje umelecké vlohy. Kukučín je v tom majster! Zostávam "pasionátnou" čitateľkou jeho tvorby :D... celý text

Dobrý deň, pán Villon 1947, Štefan Žáry

Polnočná knižnica 2021, Matt Haig

Z radu oddychových kníh táto patrí medzi lepšie. Vo všeobecnosti mám skúsenosť, že kombinácia vedomostí autora s napísaním knihy pre moderného čitateľa končí veľmi biedne a tragikomicky. Ale ak auto má dostatok pokory a sebakontroly, môže to dopadnúť celkom dobre, čoho dôkazom je tento príbeh. Takže nenútené čítanie, v ktorom sa niečo aj dozvieme a tých, ktorí majú radi knihy, naverbuje na čítanie napríklad filozofa Thoreaua. Určite si prečítam aspoň Waldena. Podľa útržkov z knihy pôjde o filozofa na platónskej dráhe v štafetovom behu napríklad s Kantom či Schopenhauerom. Beztak aj oni sa spomínajú. Taktiež môže byť kniha užitočná pre psychicky slabšie povahy, môžu v nej vidieť viac, prečo nie. Výhodou je ľahkosť čítania. V živote môžeme byť ktovieako čestní, ale ľudia vidia pravdu, len ak je dostatočne blízko ich reality. Tak ako napísal Thoreau: "Dôležité nie je to, na čo sa pozeráte, ale to, čo vidíte."... celý text

Dych domova 1976, Štefan Žáry

Až na ten Svetojánsky sen opäť výborné čítanie...

Vojna a trest: Putin, Zelenskyj a cesta k ruskej invázii do Ukrajiny 2023, Michail Zygar

Ukážkový príklad toho, ako novinár väčších kvalít rezignuje, ubzikne a spíše manuál na úpadok pre ďalších pseudointelektuálnych slabochov a chudákov, čím morálne padne na úroveň dvoch hlavných protagonistov knihy stojacich proti sebe. Zygar nevydržal ani prvú skutočnú skúšku v živote, ktorá je nič oproti tomu, čo museli zniesť (a vydržali!) ľudia ako Vavilov či Dostojevskij. Čo dodať? Človek, ktorý ma "guráž" pustiť sa ešte do ruských spisovateľov, pre mňa zostáva iba poľutovaniahodným chudákom. Osobne to beriem ako zásah do mojej "rodiny", ktorá ma šesť rokov učila chápať, ako svet, človek a ľudská spoločnosť funguje. Porozumieť zložitostiam tohto sveta a pripravovať sa na ne do konca svojho života, pretože "človek je tvor večne nepripravený". Pre mňa vždy budú ruskí spisovatelia znamenať viac než to, čo by som sa dočítala o nich v kadejakých textoch od kritikov, nekritikov a nejakého Zygara, ktorý so svojím raťafákom takisto vyšiel z Gogoľovho plášťa. Mne stačilo čítať ich diela, aby som ich poznala naozaj, lebo len skrze diela som mohla dozvedieť o každom viac. A som rada, že som tak robila. V dnešných časoch ešte väčšmi.... celý text

Osmelenie do dňa 1962, Štefan Žáry

Ak nejde o chybné chromozómy, väčšinu odpovedí o dravcoch, psychopatoch a sociopatoch nachádzame z čias detstva... Detstvo je krehký porcelán, ktorý sa láme už pri zlom pohľade či hlase. "Do akej konštelácie musí vojsť človek, aby sa zmenil v dravca? ... Pozerám staré jazvy, lúštim čísla v zápästí tetované. Prisnilo sa mi o vetchej bábke, ktorú vytrhli z detskej dlane." (Otázky)... celý text

Čo ľud môj cíti... 1971, Svetozár Hurban-Vajanský

I Gogoľ tvoj sa z bôľov tvojich smeje, sám Puškin túži v deda svojho vlasti, Turgenev sníva večne o priepasti, a lúčavku do žitia Tolstoj leje... (Rusku)