Sluneční pes / Záhadný pes

15.01.2024

Slnečný pes poteší každého fanúšika Kingovho univerza: nielenže sa opäť vraciame do starého dobrého (ehm) Castle Rocku, ale vedľajšiu rolu hrá Reginald „Tatko“ Merrill, ktorého drsného synovca Esa poznáme (hoci by sme zrejme najradšej nepoznali) z bravúrnej Kingovej novely Telo. Nápad je skvelý. Chlapec dostane foťák, ale nech odfotí hocičo a hocikoho, na fotke je zakaždým rovnaký pes. Pritom fotiaci psa počas fotenia nikdy nevidí. Na fotke je ale nebezpečne vyzerajúce zviera čoraz bližšie. A bližšie. A bližšie. Niektoré nápady sú proste také svojrázne a pritom geniálne, že fakt začínam byť čoraz viac presvedčený o tom, že triezvy človek ich nevymyslí. Asi len King dokázal vymyslieť podobný trafený nápad a poňať ho realisticky, tak, aby odrovnal čitateľa, aby čitateľ nepremýšľal nad tým, aká konina je to, ale aby sa so zatajeným dychom nechal unášať nepredvídateľným dejom ako rozbúrenou riekou vyliatou z koryta (ďalej mi napadá napr. oživený mangeľ s chuťou na ľudské mäso, klaun žijúci v kanáloch, alebo oživený vražedný literárny pseudonym). Rovnako tak sa to Stephenovi podarilo v Slnečnom psovi. Nie je to síce veľdielo, ale je to ozaj zaujímavý nápad. Hoc treba dodať, že samotný záhada je výborná, ale jej postupné odhaľovanie ma zas až tak nechytilo. Táto novela je dôkazom toho, že King bol dobrý rozprávač. Je to nuda, ale napísaná tak zručne, že vám to ako nuda nepripadá napriek tomu, že je to nuda. Mám pre fotografovanie slabosť od detstva. Pamätám si, ako som chodil do obchodu kupovať si „filmy“, alebo ako som ich so starším bratom vyvolával v tmavej komore (kúpeľni). Ale ani to nestačí na štyri hviezdy.