Mezi světy

30.09.2018

Myšlenka: dost dobrá. Forma: velmi netypická. Výsledek: zajímavá krátká jednohubka.

02.02.2015

Skutočne veľmi krátka poviedka o starej žene od malička mysliacej na draky a dúfajúcej po celý dlhý život v stretnutie s nimi. Svojim spôsobom sa na konci života stretla s formou života, ktorá drakov pripomína. Poviedka nie je zameraná na dej či postavy, ale má niečo do seba. Z tých o niečo viac než troch stránok sa dá vycítiť určitá atmosféra, nostalgia, dávne sny a túžby. Zaujímavo je aj zvolená forma rozprávania: text tvorí jej odpoveď na otázky novinárky. Aj spôsob rozprávania je podaný pohľadom človeka, ktorý veľa prežil a jeho podanie je iné než u mladších. Nejde o rozvíjanie myšlienok od začiatku do konca, s minimom odbočiek a logických väzieb. Práve naopak: je tu veľa spomienok, niektoré odbočky zdanlivo vôbec nesúvisia s položenou otázkou. Autenticky to pripomína vyjadrovanie staršieho človeka.
Zároveň tu zaznie aj zaujímavý nápad: príchod mimozemskej civilizácie podobnej drakom vyvoláva u ľudí teórie, že už možno na Zemi raz boli a ich príchod inšpiroval legendy o drakoch. Čitateľ si poviedku môže porovnať s podobne krátkou Zprávou pro vládu České republiky... kde mali autor približne podobný priestor, ale Marii Klepetkové sa na ňom podarilo vyčarovať sympatický text s osobitou náladou, ktorý nepotrebuje príbeh ani postavy. Stačili jej len myšlienky.