Hlášení
Povídka od:
Brian Evenson
Z knihy:
Doupě / Zhroucení koně
Popis není zatím k dispozici.
Komentáře (3)
Přidat komentář
Konečne niečo čo má aj hlavu a pätu. Predstavte si väzenskú celu napr. kdesi v Guantaname na Kube kde Američania protiprávne roky väznia skupinu mužov. Nikto ich z ničoho neobvinil a nevedia čo, kedy, kde a komu zlé spravili. Aj tu máme muža ktorý vie ako sa do cely dostal ale nevie začo to bolo a desivé na tom je,že mu nikto nič nevraví a vyžaduje sa od neho " len " byť ticho. Poviedka ako začne tak aj skončí. Náhle.
Ak som v komentári k predchádzajúcej poviedke napísal, že pri ďalších podobných textoch asi zošaliem, to som ešte netušil, že nasleduje táto poviedka… Toto bol doslova osobný očistec. Kto nezažil, nepochopí… Keď ma svojho času komančovia držali 2×30 dní na samotke jedného nápravno výchovného ústavu, mal som podobné pocity. Mimochodom vieš prečo nie dlhšie? Mohol by si si na to zvyknúť, mohol by si si vytvoriť svoj imaginárny svet, a z vonkajšieho pohľadu sa scvoknúť. Tvoji väznitelia to vedia a preto na teba vyvíjajú psychický teror… a predovšetkým o tom je táto poviedka. Je o chlapíkovi, ktorý nevie, prečo ho zavreli. Je sám v cele, musí byť ticho, len so svojimi myšlienkami, bez akéhokoľvek kontaktu… nevie, kedy naňho príde rada, podvedomie pracuje a mozog sa bráni.
Veľmi klaustrofobické, depresívne a desivé v psychologickej rovine…
Výborná povídka z věznice naplněná "Kafkovskou" nejistotou a pocitem zmaru, co přijde příště. Myšlenkové pochody vězně jsou velice realisticky přeneseny čtenáři, až mě nejednou zasvědila chodidla.