Zlatoústi rozprávači část díla

V prozaickej knižke pokračuje Štefan Žáry v spomienkových esejach o priateľoch spisovateľoch. Tentoraz sa rozpomína na stretnutia s Ľudom Ondrejovom, Jankom Alexym a Emom Bohúňom a približuje ich spisovateľský aj ľudský profil tým, čo ich už nepoznali, alebo len zďaleka zazreli. Hovoriac o iných, sám sa skromne skrýva v pozadí. Hovoriac s obdivom o rozprávačskom nadaní iných sám nevedomky prezrádza vlastné rozprávačské umenie. A do tretice, keď hovorí o povahových črtách priateľov, nechtiac odkrýva vlastné ľudské dimenzie- svoju žičlivosť, básnickú hravosť, estetickú erudíciu a úsmevný vzťah k životu. V Žáryho esejach niet nostalgických tónov. Iskra humorom, oživujúc popredné postavy nášho umeleckého sveta v medzivojnovom a povojnovom období.... celý text