Viaby komentáře u knih

Čítala som ju v puberte každé prázdniny. Táto kniha ma utvrdila v tom, že dobrá kniha nesie v sebe posolstvo. Ako slepá Sheila navlieka niť do ihly? Dovtedy, kým sa netrafí. Táto kniha je lekciou z pokory.

2 15.02.2022

Kniha rozoberá veľké množstvo tém z pohľadu dieťaťa. Život na vidieku, smrť ako nevyhnutná súčasť človeka, súdržnosť rodiny, rodinné vzorce, straty, pokora, prijatie seba samého, bigotná viera, atď. Rôznorodosť postáv, aj tých bizarných, sú zárukou, že sa pri čítaní usmejete a často si spomeniete na svoje detstvo. Niekto bude porovnávať a niekto sa bude čudovať. Mám manžela od poľských hraníc, preto mi je nátura týchto ľudí blízka. Weronika Gogola má talent vyrozprávať príbeh plynulo, s čistým pohľadom a zároveň ponúka zamyslenie o tom, čo všetko pre človeka znamená rodina a ako výchova ovplyvňuje pohľad na život aj na smrť. Dobrá kniha. :-)

31.03.2021

Po prečítaní som mala chuť rozpriadať s autorom virtuálnu diskusiu, pretože otriasol mojimi zvyklosťami čitateľa. Fikcia nie je môj uprednostňovaný žáner, ale v tomto prípade nemožno Cabalu - autora ignorovať. Knihu som prečítala na jedno otvorenie a ilustrácie Anny Cima potešili viac, ako si vie vydavateľ predstaviť. Surrealizmus sa bravúrne mieša s realitou, špina so sofistikovanosťou a popri tom vám autor vsunie pod kožu myšlienky, ktoré budete dlho obracať v dlani...
Autor má prečítané pozoruhodné knihy, napozerané kvalitné filmy (napr. Sorrentov film Mladosť) a počúva naozaj dobrú hudbu, to všetko v knihe nenápadne podsunie čitateľom. (Btw – ďakujem za Fionu Apple, nejako mi ušla.)
A ešte čosi. Ľudia „s úvodzovkami“ nad hornou perou vidia dúhu inak. Neviem či krajšie, ale pravdivejšie určite. Aj keď autor, asi večný samotár, by to pred svetom nikdy nepriznal. Čítaj viac

Zvláštna kniha. Chvíľami sa mi páčila veľmi a chvíľami som dokola čítala tie isté riadky. Myšlienka knihy ma nadchla, preto som si knihu kúpila. Bojovala som s menami, ale to je môj problém, nie autorov. Pre mňa sú proste severské mená nezapamätateľné. :-) Prečítala som knihu a premýšľam o nej celý večer. Zle o knihe hovoriť nebudem. Mám ju v kolónke zvláštna.

Veľmi príjemný pohľad na ľudí v obci, kde zastal čas a autobus chodí trikrát denne, ako aj na to krajšie a trpezlivejšie z folklóru, na titernú ručnú prácu. Spojiť túžbu autorky naučiť sa ušiť-vyšiť čepiec s písaním, dodáva tejto knihe okrem autenticity aj potrebu posunúť po prečítaní knihu knižným priateľom.

3 26.02.2020

Priznám sa, že som siahla po tejto autorke v období, keď som bola "prečítaná" náročnejšou literatúrou. Potrebovala som vypnúť a táto kniha ma vrátila do obdobia môjho dospievania, keď som čítala Večnú Ambru aj Krásnu Katarínu. Uvedomila som si, aké je dôležité, že sa aj dnes nájde autorka, ktorá sa venuje tomuto žánru a kvalitným písaním o časoch minulých nám pripomína 14. storočie očami ženy. Niekto sa na historické romantické príbehy díva cez prsty, ale ja ich vnímam ako pomoc, aby bol obraz sveta znesiteľnejším, aby sme pri čítaní týchto kníh pochopili, že intrigy a neprajnosť osudu lásku ešte viac vyzdvihujú. Som rada, že máme slovenskú Juliettu Benzoni. Eva Ava Šranková píše historické ľúbostné romance fundovane, s uveriteľnými reáliami a pestrým jazykovým štýlom.

Možno autorke nešlo ani tak o tému reinkarnácie, ale o uvedomenie si toho, čo všetko si žitím ťaháme so sebou. Naša pamäť sa rozpamätáva na niečo, čo si dnes nepamätáme, ale vieme, že sme toho onehdy boli súčasťou. Akoby sa nám niekde v mozgu ukladali pocity, ktoré sa vynoria presne vtedy, keď sa cítime rovnako, ako pri ich zápise. Bunková pamäť, ktorá v človeku zakóduje životné skúsenosti a chvenia, ktoré si nevieme vysvetliť. Recyklujeme sa z jediného dôvodu. Naučiť sa bezvýhradnej láske, odpusteniu, pokojnému prijatiu kolobehu života a opäť bezvýhradnej láske. Pretože... Čo my vlastne vieme? O živote vieme málo a o umieraní a živote pred i po vieme ešte menej. Pre mňa bola v knihe najdôležitejšia téma odpustenia. Denise vo väzení, rozhovor s Paulom, silná káva. Odpustiť a ešte aj zdvihnúť.

6 13.01.2020

Priznám sa, že som sa pri tejto knihe neraz hnevala a občas som musela knihu odložiť. Nie preto, že by ma nudila, práve naopak, ale iritoval ma postoj Tarinej matky, psychopatické správanie brata, chorá výchova otca, ktorá sa ukrývala za vieru. Mormóni - náboženská sekta či oficiálne evidovaná cirkev? To je na vašom uvážení. V každom prípade kniha ponúka riešenie. Vždy je možné nájsť riešenie a silu vstať. Cez vzdelanie sa vymaniť z kruhu "chorej" rodiny, to dáva tejto knihe zmysel.

O niektorých knihách sa nedá veľa písať, niektoré knihy musíme prečítať, a potom premýšľať o tom, kam ľudstvo speje a čím môžeme prispieť k tomu, aby sa desivé prognózy nestali skutočnosťou. Btw - po prečítaní knihy som si sľúbila, že na chalupe zasadím viac medonostných rastlín. :-) Kniha má 340 strán, ale prečítala som ju za dva dni, avšak našla som si svojský štýl čítania. V príbehu sa prelínajú tri príbehy, ktoré sa na konci spoja, ale ja som príbehy čítala postupne a až posledných 50 strán som čítala stránky rad radom. Vyhovoval mi tento spôsob čítania, ale nenabádam k tomu ostatných. Chcem vyzdvihnúť aj krásnu väzbu knihy, ktorá pripomína staré dobré časy. :-) Prečo by ste si mali knihu prečítať? Príbeh včiel je aj náš príbeh...

4 27.08.2018

Remeselne výborne napísaná kniha, ktorá prekvapí svojskou zvrhlosťou a pochmúrnou šedivosťou socialistickej doby. Boli dni, keď som knihu znechutene odložila, ale neskôr som ju zvedavo otvorila. Zvláštna kniha.

Knihy, ktoré získali akúkoľvek knižnú cenu, čítam s rešpektom a s určitou dávkou zvedavosti, ale priznám sa, že nie všetky dočítam. Táto kniha si získala môj rešpekt a prečítala som ju na jedno otvorenie. Mám rada príbehy napísané filmovo, mám rada "ticho" v knihách, keď je dej pokojný. Autorka obdivuhodne vystihla vnútorný svet literárnych postáv, a preto ju veľmi rada odporučím priateľom.

Weil je geniálna a nadčasová filozofka.

1 23.02.2016

Giordano je majster v hľadaní súvislostí. Hľadať a chcieť vidieť... k tomu privedie vnímavého čitateľa a prostredníctvom príbehu nenápadne učí láske. Píše sugestívnym spôsobom, ktorý čitateľa pohltí a nepustí, kým knihu nedočíta. Paolo, bolo mi cťou čítať tento príbeh.

8 27.08.2015

Autorka zachytila životný štýl Anči Pagáčovej atraktívnym spôsobom, v ktorom sa dobrodružstvo mieša s humorom, láskou či tichým smútkom. Výborne opísané pocity literárnej hrdinky v krízových situáciách spôsobujú zvláštnu katarziu nielen u Anči, ale spolu s ňou ju prežívajú aj čitatelia.
Najlepšie myšlienky prichádzajú v texte nečakane, akoby mimochodom, čo dodáva knihe úžasnú ľahkosť, plynulosť a núti čitateľa čítať ďalej a ďalej.

1 05.08.2015

Baricca buď milujete, alebo nečítate. Nič medzi tým. :)
Týmto dielkom síce neprekonal môjho premianta, Pána Gwyna, ale aj tak som podľahla na jedno otvorenie. Bariccov originálny štýl písania je pozoruhodný a jeho knihy zvádzajú k sneniu. :)

Remeselne dobre napísaná kniha, ale vždy, keď som sa pousmiala, mala som zvláštne výčitky svedomia. Hitler a humor do jednej vety nepatria...

Byť príbuzným Anyi von Bremzen, a nemať rád Oliver šalát, pelmene a vodku, je nepredstaviteľné. :) Jej rodina prezentuje vzorku národa, ktorým občas opovrhujeme, ale častejšie musíme obdivovať. Žiť v nedostatku, ale zachovať si hrdosť. V tejto knihe som sa o Rusku a jeho obyčajných ľuďoch dozvedela viac, ako z ktorejkoľvek inej knihy. Anya píše s ľahkosťou a knihu možno chápať aj ako osobnú spoveď. Urobiť tak prostredníctvom jedla bolo šalamúnskym rozhodnutím. (y)

9 01.04.2015

Anča ma naučila, že každá zmena je inšpirácia.
Anča ma naučila, že sexi pančušky majú veľkú moc.
Anča ma naučila, že je úžasné sa zastaviť a povečerať s priateľmi.
Anča ma naučila, že nemáme nechávať nedojedené jedlo na tanieri.
Anča ma naučila, že domov je tam, kde sa tešia, že ste sa vrátili.
Anča ma naučila, že človek je slobodnejší, keď toho veľa nevlastní, lebo k šťastiu veľa netreba.
Anča ma naučila, že všetko chce a má svoj čas.
Anča ma naučila, že každý potrebuje svojho Brenta.
Anča ma naučila, že je šťastie zobudiť sa šťastná.
Anča ma naučila, že človek si môže vždy vybrať.
Anča ma naučila, že viera nepozná hranice a v batožine nič neváži.
Anča ma naučila, že Bohu treba ďakovať a až potom prosiť.
Anča ma naučila, že ženatý chlapi sú tabu.
Anča ma naučila, že je dobre byť nezávislý, ale závisieť od pocitu rodiny.
Anča ma naučila, že aj sentimentálna a egoistická žena cíti, že dieťa je zázrak.
Anča ma naučila, že to nie je len tak spať s bývalými.
Anča ma naučila, že čokoľvek, čo človek robí, by mal robiť dobre.
Anča ma naučila, že mám byť hrdá, že hovorím rečou, ktorej rozumie tak málo ľudí.
Anča ma naučila, že všetko, čo mi prejde mysľou si ku mne, skôr či neskôr, nájde cestu.
Anča ma naučila, že dobrý milenec urobí zo ženy dobrú milenku.
Anča ma naučila, že vedieť tancovať argentínske tango je úžasná vec.
Anča ma naučila, že z poníženia môže človek povýšiť.
Anča ma naučila, že sú ľudia, ktorým nevadí, že mám menej centimetrov.
Anča ma naučila, že vždy priťahujeme to, čoho sa bojíme.
Anča ma naučila, že keď odštartujeme deň orgazmom, prežijeme deň v mieri.
Anča ma naučila, že jedovatých ľudí trpezlivosť a čas naučí.
Anča ma naučila, že tie najkrajšie momenty trvajú krátko.
Anča ma naučila, že nemusím vždy zisťovať, aký je muž milenec a stačí to len tušiť.
Anča ma naučila, že najprv prichádza láska, až potom zoznam.
Anča ma naučila, že sa môžem naučiť všetko, čo chcem, v ktoromkoľvek veku, ak chcem.
Anča ma naučila, že aj v nešťastnej situácii môže prísť šťastie.
Anča ma naučila, že na starnutie sa musím pripraviť tak, aby som nezostarla.
Anča ma naučila, že žena má mať tajomstvo.
Anča ma naučila, že vždy mám dúfať.
Anča ma naučila, že človek nemá mať predsudky.
Anča ma naučila, že jediná možnosť ako odlíšiť deň od iného, je niečo urobiť inak.
Anča ma naučila, že človeku na bicykli je fajn.
Anča ma naučila, že keď som nerozhodná, tak sa mám nechať viesť vyššou mocou.
Anča ma naučila, že pre mužov treba mať pochopenie.
Anča ma naučila, že niekedy je úspechom zostať a neodísť.
Anča ma naučila, že SVET PODĽA ANČI JE KRÁSNY!

O starobe a umieraní písať s poetikou, si vyžaduje nadhľad, citlivú povahu a vieru v človeka. Autorka píše o prostredí, ktoré je jej dôverne známe, a preto je príbeh desivo uveriteľný a hrá všetkými farbami. Jej rozprávačský talent je neodškriepiteľný a melanchólia, ktorá vás pri čítaní opantá, je v téme, ktorá sa dotýka nás všetkých, pochopiteľná a očakávaná. Nemocnice mi nekompromisne zapáchajú, ale postava Dušany v knihe vonia. Empatiou a ľudskosťou. Btw - Nazvať nevydatú ženu slamienkou (y) je poetické a zároveň smutnopravdivé, ale o tom je "elekovský" štýl písania.

Sú knihy, ktoré by mali predávať spolu s vreckovkami. Zlodejka kníh by nemala chýbať v žiadnej knižnici.

5 02.09.2014