VesmirnaOndatra - Příspěvky

TerrorTerrorD. Simmons

Naturalistický a drsný remake Cimrmanovho Dobytí Severního pólu

Zhrnutie deja (obsahuje spoilery): Je zima

Moje dojmy (obsahujú zeleninu): Ak sa vám stane, že sa po takmer troch týždňoch mimo Bratislavy vrátite domov a pri pohľade do vyrabovanej chladničky sa rozhodnete skočiť si do mesta na celkové doplnenie zásob a, povedzme si pravdu, i na nejaké tie povianočné výpredaje a kniha, ktorú práve čítate sa vám akosi nezmestí do kabelky, ale vy namiesto toho, aby ste si vzali inú knihu, začnete hľadať inú kabelku, čo sa ukáže byť nie až také jednoduché, ako to znie, pretože jediná kabelka, ktorá dokáže pojmúť toto 700 stranové hebedo s výtlakom 2 kilogramy, je Lidl taška, ale vás neodradí ani hrozba, že vás takto môže nachytať módna polícia alebo bývalá kolegyňa a po pol hodine zmätkovania nakoniec udýchane dobehnete na električku, v ktorej po štyridsiatich minútach zistíte, že ste zabudli peňaženku, mobil a vystúpiť, takže to rovno otočíte domov a tam vyberiete z chladničky mrkvu (alebo špenát, podľa farby ani konzistencie sa to žiaľ už nedá presne určiť) a ako si tak ešte v čižmách sadáte s knihou do kresla, napadne vás, že to celé boli vlastne príjemne strávené dve hodiny... ak sa vám toto stane, tak zaručene viete, že čítate dobrú knihu.

09. ledna


To nemyslíte vážně, pane Feynmane!To nemyslíte vážně, pane Feynmane!R. P. Feynman

O tom, ako:

1) vykrádať sejfy
2) baliť baby v bare
3) konštruovať atómové bomby
4) pozerať na svet otvorenými očami
5) počítať z hlavy tretie odmocniny
6) mať v p**i
7) opravovať rádiá
8) a tiež o tom, že nikdy nie je naškodu naučiť sa hrať na bongo.

Body 6, 4 a 2 sa mi zatiaľ osvedčili a koketujem s 8
Bod 5 odporúčam neskúšať, ak vaše IQ nie je dosť vysoké na to, aby mohlo v aute sedieť na prednom sedadle

Edit: po zrelom uvážení som sa rozhodla, že do trojky nejdem, lebo pri mojich technických schopnostiach by z toho mohlo vzísť niečo, čo by sa konzistenciou, vzhľadom i letalitou nebezpečne blížilo prihorenému sójovému pudingu.

09. ledna


TrhlinaTrhlinaJ. Karika

Dusivú tmu štvrtkovej noci rozpára svetlo nočnej lampy a ja, napriek vrodeným inštinktom a dobrej výchove (odpusť otče), napriek všetkým varovným signálom, ktoré moje telo vysiela a strachu, ktorý mi zviera vnútornosti, napriek tomuto všetkému, vezmem do roztrasenej ruky súčasnú slovenskú knihu. Síce to nie je prvý krát teno rok, čo takto hazardujem so svojím zdravím, ale to, čo držím v ruke tentoraz, je čosi oveľa desivejšie. A síce súčasná slovenská kniha, ktorá vyhrala cenu Anasoft litera. Strasie ma a sťažka preglgnúc prevrátim prvý list. Po uistení sa, že to bola len cena čitateľov sa na chvíľu uvoľním no vzápätí si uvedomím, že je to cena slovenských čitateľov a opäť ma zaplaví vlna strachu. Nervy mám úplne v kýbli a pritom to najhoršie mám ešte len pred sebou. Úvodné strany prekonajú všetky moje predstavy. Z kostrbatých formulácií mi škrípe v ušiach a rádoby bububu štýl drása moju ubolenú dušu. Viem, že po tomto už nikdy nebudem rovnaká, ale niečo, snáď nejaká zvrátená entita parazitujúca na mojej mysli, alebo možno vidina dobrého hejtu ma ženie ďalej. Napriek tomu, že po kostrbatom úvode sa štýl zlepší, nepoľavujem v ostražitosti, pripravená kedykoľvek si naliať do očí Savo. Asi po 30 stranách si začnem uvedomovať, že sa pomaly blížim k bodu, odkiaľ niet návratu. Kŕčovito zvieram Savo... keď v tom...keď v tom sa stane niečo...prosto....prosto ma to začne baviť a až na niektoré pasáže ma to baví až do konca. Ale aj tak, celý čas ostentatívne gúľam očami, pre prípad, že by niekto vošiel do izby a načapal ma s víťazom anasoft litera in flagranti. Síce neviem kto by tak ku mne vchádzal, pretože ako single tridsiatnička bývam sama, ale o to viac musím predsa dbať na svoju povesť! (Ale keďže mám z toho dbania dodnes celkom slušnú svalovku na očiach, nabudúce sa na to asi vykašlem)

Zhrnutie deja:
Prvá tretina - v ktorej rozprávač Igor nájde nahrávky (3*)
Nejaké to intro, klišé, klišé, Igor nájde staré dokumenty a nahrávky, klišé klišé, Igor si prehráva nahrávky, klišé, klišé a keď už som si myslela, že sa na to vykašlem, zrazu ticho s očami, spomienky s deravým svetlom a dvanástková sústava, v ktorej sa dvanásť píše ako desať a pre mňa nastal ten point of no return, keď som si povedala, že toto dočítam, aj keby som si pri tom mala vykrútiť oči z hlavy

Druhá tretina - v ktorej sa partička ľudí, dosť blbých na to, aby sa rozdelili, vyberie do strašidelného lesa a rozdelí sa (2*)
Prídu do strašidelného lesa, klišé klišé klišé, bububu, klišé. Pár momentov, keď som si povedala, že to možno predsa len nedočítam, ale potom ma dostalo, že fúka, fúka, ovečka sa pasie a tak som čítala ďalej

Tretia tretina - v ktorej sa partička ľudí, dosť blbých na to, aby sa znovu vybrali do lesa, z ktorého sa predtým skoro potento, znovu vyberie do lesa, z ktorého sa predtým skoro potento. A rozdelí sa. (4,5*)
Tu som skoro odpadla, pretože celý čas som čakala nejakú duchárinu a ono sa z toho zrazu vykľulo plnokrvné sci-fi a dokonca na tému, ktorú zbožňujem. Karika síce neprišiel s ničím novým, ale v kombinácii s celkovou atmosférou ma to zaujalo tak, že som som asi chvíľami aj zabudla gúľať očami.

Pozn 1
Kniha je štylizovaná ako mystifikácia a sú v nej dokonca uvedené linky na zdroje, týkajúce sa udalostí v Tribeči a Karika sa celý čas tvári (v knihe i mimo nej), že sám nevie, kde v Igorovom rozprávaní končí realita a začína fikcia. K tomu asi toľkoto:
Niekde na strane 12 Igor len tak mimochodom prehodí, že jeho článok o skúsenostiach s cestovaním ŽSR má cez 100 000 pozretí. Sto tisíc. Sto. Tisíc. Ak sa ten blog nevolal 2 hot chicks gangbanged in Fast Train R 611 Fixinela tak týmto Karikovi oznamujem, že realita sa končí na strane 12.

Pozn 2
Ja takýmto báchorkám väčšinou* neverím, ale z vecí, na ktoré sa v dohľadnej dobe nechystám, je návšteva Tribeča na popredných miestach, niekde medzi predvolebným mítingom KDH** a koncertom sestier Niezlových***

*konkrétne od 6:00am do 9:30pm, v lete o hodinu dlhšie
**u nás v kulturáku
***tamtiež

10. ledna


MrázMrázB. Minier

Svojou mrazivou atmosférou, napínavosťou a zápletkou táto kniha pripomína novembrovú plačkanicu na ceste.


Z čoho som išla od vývrtky:

-z neustáleho Servazovho frflania. Ten chlap nemá ani 40 rokov ale neustále narieka nad dnešnou mládežou a násilím vo videohrách a médiami ...a kam to len speje tento svet...a za mojích mladých čias...a určite má piercing a...a...no proste moja 80-ročná susedka Rozália má pokrokovejšie videnie sveta a to je už 10 rokov mŕtva.

-z historky, v ktorej si vysokointeligentný psychopat, úspešný právnik s dobrou 40kou vrážd na konte, naplánuje krutú a ponižujúcu popravu svojej manželky, zahrňujúcu šampanské, vibrátory, elektrinu a jej milenca a nakoniec ju zabudne zabiť. Tomu hovorím začiatočnícka chyba.

-z neustáleho opakovania sa (fakt nepotrebujem, aby mi autor rekapituloval to, čo sa stalo v predchádzajúcej vete)

- z rozvláčnosi (keby mala kniha o 200 strán menej, bola by síce stále rovnako zlá, ale bola by rovnako zlá o dvesto strán kratšie, čo by jej rozhodne prospelo)


Ďalšie veci, čo ma rozčulovali

-melodramatický štýl písania

-dej plný klišé

-moralizovanie

-zápletka

-rozuzlenie

-všetko ostatné

-nejaké ďalšie veci

Čo sa mi na knihe naopak ohromne páčilo a hodnotím veľmi vysoko:

-že sa skončila

17. března


Sapiens - Úchvatný i úděsný příběh lidstvaSapiens - Úchvatný i úděsný příběh lidstvaY. N. Harari

Harari je taký Coelho populárno-náučnej literatúry.

Sapiens už roky vyskakuje zo všetkých predvianočných must read listov od Forbesu až po SME a ja absolútne nechápem prečo. Podľa mňa ponúka veľmi povrchný pohľad na históriu a, čo mi vadilo najviac a prečo vlastne dávam len jednu hviezdičku, Harari v nej predostiera svoje interpretácie takým spôsobom, že sa nezainteresovanému človeku môžu javiť ako fakty.
Príklad: keď Harari hovorí o tom, koľko ľudských životov si vyžiadalo Kresťanstvo, spomenie náboženské vojny v 16. a 17. storočí a hovorí o nich ako o spore o povahu božej lásky . Pritom v tých vojnách išlo o kopu vecí, o boj o moc, územie medzi európskymi rodmi atď. Náboženstvo určite hralo svoju úlohu, možno zásadnú, možno nie, o tom sa dá polemizovať, ale Harari to nerobí, nepolemizuje, nenecháva nič otvorené, proste zhrnie dvesto rokov, o ktorých sa popísali stovky kníh a vedeckých prác a ktoré sformovali Európu v geografickom i metaforickom slova zmysle do podoby, ako ju poznáme dodnes, na boj o to či treba alebo netreba chodiť na spoveď.

Takýchto zjednodušení je kniha plná a vzhľadom na jej široký záber odfiltrovať všetky podľa mňa dokáže málokto.

Chápem, že vtesnať 10 000 rokov na 400 strán si zjednodušenia vyžaduje, ale som presvedčená, že sa to dá sa to robiť i dobre a keď to niekto robiť dobre nevie, nech to nerobí. Tiež chápem, že zaneprázdnený človek nemá čas čítať desiatky kníh a takýto 400 stranový výcuc mu padne vhod, ale je to asi ako keď si vyhladovaný človek šupne namiesto poctivého vývaru Vifonku. V prvom momente ho zasýti, ale v konečnom dôsledku mu len ublíži. Ak by si teda moja prírodovedne vzdelaná sestra mala prečítať jednu jedinú knihu z oblasti humanitných vied, nechcela by som, aby to bola táto. Dala by som jej do ruky Príbeh rodu Homo od Dunbara alebo Prvého Šimpanza od Diamonda, nemajú síce tak široký záber, ale nenechávajú v človeku ten nebezpečne klamlivý pocit, že pochopil a že teraz vie. Z mojej skúsenosti dobrá populárno náučná kniha v človeku zanechá pocit, že teraz svetu nerozumie, nerozumie mu lepšie a nerozumie mu viac.

Okrem toho, zmysel takýchto zrýchlených prehľadov a zjednodušení vidím v tom, že umožňujú vidieť veci v súvislostiach. Ale Harariho "objavné súvislosti" nie sú nič, čo by som nepočula pred 15 rokmi na hodinách dejepisu/nosky, možno až na posledných asi 50-100 strán, kde sa esejistickou formou zaoberá podstatou ľudského šťastia a víziami možnej budúcnosti. Osobne som sa tešila, že konečne aspoň niečo trochu na zamyslenie, síce opäť nič čo by priemerný sci-fi čitateľ/ pozerateľ nečítal/nevidel už sto krát a zaujímavejšie, ale aspoň za snahu som bola ochotná prihodiť jednu hviezdičku, lenže potom to Harari zabil týmto a toto nie je science fiction. Väčšina sci-fi príbehov opisuje svet, v ktorom ľudia ako my využívajú dokonalejšie technológie, ako sú napríklad vesmírne lode lietajúce rýchlosťou svetla a laserové zbrane...blabla lenže skutočným potenciálom budúcich technológií je zmeniť samotný druh Homo sapiens, vrátane jeho emócií a túžob, nielen jeho vozidlá a zbrane. Čím je vesmírna loď v porovnaní s večne mladým kyborgom, ktorý sa nerozmnožuje a môže svoje myšlienky zdieľať priamo s ostatnýmibytosťami...blabla...Science fiction len zriedka opisuje takúto budúcnosť...blabla." Ja chápem, že chce povedať, že si nevieme predstaviť nepredstaviteľné, ale to sa dá povedať aj bez toho aby prednášal takéto zjednodušené súdy o žánri, o ktorom evidentne nič nevie.

Fun Fuct na odľahčenie, pre tých, čo sa prečítali až sem:
Chemici objavili hliník iba v dvadsiatych rokoch 19. storočia, ale oddelenie kovu od rudy bolo mimoriadne nákladné, preto bol po celé desaťročia hliník drahší ako zlato. V šesťdesiatych rokoch 19. storočia si francúzsky cisár Napoleon III objednal hliníkový príbor pre svojich najvýznamnejších hostí. Menej dôležití návštevníci sa museli uspokojiť so zlatými nožmi a vidličkami

Ja proste vidím celú tú cisársku suitu ako tam sedí, rozpačito mieša kávu hliníkovým príborom, zavistlivo pokukujúc po tých, ktorým sa ušli len zlaté lyžičky a rozmýšľa, kde soudruzi z NDR udelali chybu

09. ledna


Noční směnaNoční směnaS. King

Je pravda, že som sa trochu bála, ale jedine toho, že umriem od nudy. A to hovorím ako ženská, čo sa po zotmení bojí chodiť do záhrady (videla Znamenia a vie, že z kukurice nikdy nič dobré nevzišlo), čo videla Votrelca minimálne 5x (ale ani raz s otvorenými očami) a čo sa od zhliadnutia Kruhu pre istotu vyhýba aj kruhovým objazdom (a dodnes sa bojí pozrieť do zrkadla, keď má mokré vlasy)

Začnem tým, že táto kniha má 2 výborné predhovory, lepšie ako väčšina predhovorov, ktoré som kedy čítala a lepšie ako väčšina poviedok v zbierke. Tie mi prišli ako síce umne a svižne, ale zato nijak zvlášť originálne prerozprávané klasické urban/village legends. Ako však ku koncu začalo ubúdať ektoplazmy, poviedky naberali na sile. Civilné kvety, rímsa a fajčenie ma dostali a príbeh o skákaní do sena mi dokonca vohnal slzy do očí, i keď možno mám len sennú nádchu.

Ako som dospela k 3*:
Z 20 poviedok nebola ani jedna za menej ako za 2 a niektoré boli za 5, väčšina z nich obsahovala jemný čierny humor čo je bod k dobru, takže ak by som to vydelila, vynásobila, pričítala tie predhovory, prehnala bulharskou konštantou a zaokrúhlila nahor asi by vyšli 4* ale nemám po ruke kalkulačku, takže na to kašlem a dávam pocitové 3.

14.06.2018


SolarisSolarisS. Lem

Najdesivejšia vec, ktorá sa človeku niekde v bohom zabudnutom kúte vesmíru môže stať, je stretnúť sám seba.

23.07.2018


Příliš hlučná samotaPříliš hlučná samotaB. Hrabal

Niekde na strane 3 mi začalo byť ľúto, že sa to o 109 strán skončí

11.08.2018


Pečeme s KafkouPečeme s KafkouT. Gauld

Nikoho, kto sa už niekedy chystal na trojdňový predĺžený víkend na horách a nabalil si do kufra štyri knihy, jednu, čo práve číta, druhú, pretože tá, čo práve číta má už len 124 strán do konca, ďalšiu, lebo čo ak sa ukáže, že tá čo si vzal, keby náhodou dočítal tú, čo práve číta, je hovadina a ešte jednu, lebo človek nikdy nevie, a potom zistil, že tá posledná sa tam ani bohovi nevopchá, takže naveľa naveľa odtiaľ s ťažkým srdcom vytiahol oteplovačky ešte sa mu aj pekne urobilo miestečko na jedného malého Pratchetta, len keby nezavadzala tá blbá kefa na vlasy, ale zas nemôže mať človek všetko, aj tak sa ide len na tri dni a veď prinajhoršom si dá na hlavu čiapku, proste nikoho, komu sa už stalo niečo podobné, Pečeme s Kafkou nenechá úplne chladného.
Je to proste kniha tak predchnutá láskou ku knihám, že mi je až blbé dávať tomu nižšie hodnotenie, tak zostávam pri troch, ale popravde, asi dvadsať obrázkov má zaujímavú myšlienku, na piatich-šiestich som sa fakt že pobavila, zvyšných 120 strán mi prišlo ako celkom milé obrázky, ktorých pointu som už videla nakreslenú, napísanú alebo zhmotnenú niekde inde, nejak lepšie.

09. ledna


Povídky z jedné kapsyPovídky z jedné kapsyK. Čapek

Tieto poviedky sú ak tá odroda čerešieň, čo sa volá Už len jednu.*

*V niektorých publikáciách uvádzaná aj ako Toto bude fakt posledná prípadne Idem umyť riad, len ešte túto jednu.

15.06.2018


Na odvrácené straněNa odvrácené straněA. O'Neill

Na Mesiaci, neďaleko Mora nepokojov stojí zhrbená postava s rozcuchanými vlasmi a opierajúc sa o lopatu hľadí na Zem.

To je Tarantino kopajúci si plytký hrob, aby sa mal kde obracať, keď ho zas niekto bude spomínať na obálke knihy.

Nie že by to bolo až také zlé, miestami to bolo zábavné a celkom to odsýpalo ale ja by som to už dala ako 11 božie prikázanie: „Nevezmeš meno Tarantinovo, Chandlerovo, Gaimenovo, Adamsovo, Pratchettovo ani nikoho iného zo spisovateľského/režisérkseho panteónu ani žiadnu z ich postáv v anotáciách nadarmo.“

PS: Neffov Měsíc mého života je tematicky podobný, nie je síce tak nablýskaný a štýlovo noirový ale bavil ma viac.

16.06.2018


Básně sebranéBásně sebranéJ. H. Krchovský (pseudonym)

Ne, nechci nic... Jen se mi stýská po tvém hlase
(ozvěna tvého jména tichem rozlehla se)
až do smrti jsem čekal na tvůj telefonát
a čekám pořád...víc už ale nejde skonat

Moja poetická duša krochká blahom.

11.08.2018


Já, robotJá, robotI. Asimov

História robotiky tak, ako sa nikdy nestala, pravdepodobne preto, že sa doposiaľ nenašiel nikto, kto by zafinancoval vývoj robotov, s ktorými sa nedá vyhrať vojna

11.08.2018


Vzpomínka na ZemiVzpomínka na ZemiL. Cch'-sin

Kniha, ktorej vydanie som mala v telefóne ako pripomienku, pretože celá táto séria má v sebe presne to, čo v sci-fi knihách hľadám. Neviem to presne pomenovať, nie je to ani literárne vyžitie, ani poučenie, ani zábava, ani strach, ani napätie a dokonca ani únik z reality. Je to proste také to zvláštne šteklenie vzadu v mozgu, ktoré považujem za kognitívny ekvivalent toho, čo robí vaše srdce, keď na ulici stretnete svoju platonickú lásku.
Takže hoci má Vzpomínka na Zemi ďaleko od dokonalosti, ja jej dávam 5 hviezdičiek za všetky tie "iné" dimenzie, za kvantové chvenie van Goghových obrazov, za minulosť mimo čas, za chýbajúcu hmotu, za rok s ôsmymi ciframi, za zníženie najvyššej povolenej rýchlosti vo vesmíre, za vizuálne (view spoiler) a za to, že je pre mňa tým, čím pre mňa Asimove ani Clarkove knihy nikdy nebudú môcť byť.

Rozhovor s autorom
http://blogs.nature.com/futureconditional/2016/08/19/the-three-body-problem-and-beyond-a-qa-with-liu-cixin/
"I work at a state-owned power plant..."
- On to písal popri práci??? Ja popri práci nestíham ani...pracovať.

Iný rozhovor s autorom
https://futurism.media/in-the-authors-universe-interview-with-sci-fi-author-cixin-liu
"Characters...are more like some kind of signs or symbols and their character development is mainly dictated by the need of the story."
...explains a lot

27.08.2018


ArtemisArtemisA. Weir

Pri čítaní tejto knihy som sa o zváraní dozvedela dve veci. A to je presne o tri viac, ako som kedy o zváraní chcela vedieť.

09. ledna


ErikErikT. Pratchett

Kniha, ktorá hľadá odpovede na zásadné otázky ľudstva ako:
Čo bolo na počiatku? A prečo tam nebola majonéza? Kto sme? Kam smerujeme? A predovšetkým, odkiaľ sa sakra vzala tá nikam nepasujúca násadka od tyčového mixéra?

Z Mrakoplašovských príbehov je tento u mňa najlepší, najinakší a najkratší.

10. ledna


ŠelmaŠelmaA. Mayne

O tom, ako spoločensky neohrabaný vedátor, ktorého viac než ľudia zaujímajú mykotické infekcie žiab, príde na stopu masového vraha. Neznie to zle, ale...

...ale ja, na rozdiel od autora, pár spoločensky neohrabaných vedátorov poznám a to nie sú tie typy, čo budú pobehovať po svete so zdrátovanou čeľusťou a dolámanými rebrami a umierajúc si pichať epinefrin do srca, aby ochránili babenu, čo im ho deň predtým vyfajčila na zadnom sedadle. A už vôbec to nie sú typy, čo budú komunikáciu, tobôž komunikáciu o počasí, považovať za spôsob riešenia problémov, takže ak by ako Theo potrebovali získať čerstvú mŕtvolu, určite by len tak nenakráčali do márnice a nezačali smalltalkovať s recepčnou. Nie, oni by na to šli tou jednoduchšou cestou. Niekoho by zabili. S najväčšou pravdepodobnosťou seba. Pretože to nevyžaduje vyjsť z bytu.

Proste blbosť od začiatku do konca, tak na úrovni epizódy CSI niekde v strede 14. série.

26. února


Mise SaturnMise SaturnJ. Sandford (pseudonym)

Mohol to byť sympatický mix Vesmírnej Odyssey a Dejín Peloponézskej vojny, nebyť toho, že to pôsobí ako taký ten film, kde hrá Baldwin, čo nie je Alec, černoch, čo nie je Morgan Freeman a sexi zrzka, ktorá nie je sexi a okrem toho je to odfarbená bruneta.

Knihu by som označila skôr za tech-fi ako sci-fi, takže žiadni poriadni mimozemšťania, zato sa to hemží nechutnosťami ako tepelné výmenníky a technické nákresy, ale až ste ten typ, ktorému sa rozbúcha srdce hneď ako začuje výtoková rýchlosť splodín a delta vé, prirátajte si hviezdičku navyše.

PS: Možno to ani nie je tak zle napísané, ako je to zle preložené

16.06.2018


Povídky z druhé kapsyPovídky z druhé kapsyK. Čapek

Sú spisovatelia, čo vedia neskutočne dobre písať o ľuďoch, sú i takí, čo vedia úžasne písať o ľudstve, ale len málokto dokáže písať o človeku tak dobre ako Čapek.

05.07.2018


NadaceNadaceI. Asimov

Niekedy v neurčito vzdialenej budúcnosti Boha omrzí hrať s vesmírom kocky a tak si namiesto toho zahrá šachy s jedným dávno mŕtvym mužom.
Po prvej časti je stav 1:0 pre dávno mŕtveho muža

Po dlhšom čase kniha s politickými premisami, argumentmi a závermi, z ktorých som nešla do vývrtky, možno preto, že dejová línia sú v podstate preonačené dejiny Rímskej ríše, len namiesto Vie Appie sa cestuje hyperpriestorom, namiesto železného plátu sa chráni atómovým štítom a namiesto zlatom a tretkami sa platí zlatom a tretkami.

23.07.2018


Konec civilizaceKonec civilizaceA. Huxley

Táto kniha mi proste nesadla na prvý ani druhý raz, nepáčila sa mi po literárnej stránke a neprišla mi uveriteľná po psychologickej ani sociologickej stránke. Napríklad premisa, že ak vezmete ľuďom monogamný/výlučný vzťah, vyprchá z ich života vášeň, alebo že ak všetci budú mať toľko, koľko približne potrebujú, nikto nebude mať potrebu rozbiť susedovi hlavu o chodník. Ja tomu prosto neverím. Také spoločnosti v primitívnej forme existovali a niekde možno stále i existujú a som presvedčená, že priemerný počet rozbitých hláv a zlomených sŕdc tam bude podobný ako v Bratislave.

Nesúrodé a s ničím nesúvisiace výňatky z mojich vnútorných poznámok. Obsahujú spoilery.

Genetická manipulácia (alebo ako to nazvať)
Asi ako všetci som zhnusená z toho, že Brave New World na bežiacom páse vytvára, polodementné, degenerované obmedzené embryá, z ktorých vyrastajú polodementné, degenerované, obmedzené bytosti. Ale to robí aj Boh/Prozreteľnosť/Príroda (nehodiace sa prečiarknite) a ani vám nenechá kontakt na prípadné reklamácie.

Predestinácia
Mrazivá myšlienka, podľa ktorej sa ľudské bytosti vytvoria na objednávku businessu. Potom to dopadne tak, že génius nerobí zametača ulíc, debil nerobí riaditeľa podniku a topánky vám síce stále šije nejaké čínske decko, ale robí to za slušný plat a s láskou.

Podmieňovanie a Hypnopédia
Je to spôsob akým sa deťom vtĺkajú do hlavy sprostosti.
V Starom dobrom svete to poznáme tiež a volá sa to výchova a vzdelávanie a podľa režimu a vládnucej strany/strán sa deti učia väčšie alebo menšie somariny, napríklad, že zem je plochá/guľatá/stvorená za sedem dní, alah je veľký/malý/tak akurát, žena má byť za sporákom/za pultom/ zahalená.

V BNW tiež ľudí učia, že majú byť spokojní so svojim miestom v spoločnosti, V starom dobrom svete sa tomu kedysi hovorilo Modli sa a pracuj a dnes len Pracuj a tiež ich učia, že majú míňať peniaze a platiť dane, aby sa ekonomika krútila, v starom dobrom svete známe i ako Dávajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu, teraz známe i ako Kupujte slovenské výrobky, Vymeňte svoju starú práčku za novú atď...
(Ale to s tými detičkami, kvetmi a elektrickým prúdom si mohli odpustiť)

Prístup k mŕtvym
Panebože, teda vlastne Fordepane, BNW z mŕtvych robí, pozor SPOILER hnojivo!!! Spomeňte si na to, keď budete prechádzať po tej krásne našuchorenej zelenej trávičke na cintoríne.

Ópium ľudstva
BNW je vnútorne plochý a prázdny svet, pretože v ňom chýba láska, boh, utrpenie a strach a ľudia pred touto prázdnotou musia niekam utekať. Majú na to špeciálne kiná, adrenalínové injekcie, aby niečo cítili a somu, čo je ľahká droga bez vedľajších účinkov, pomocou ktorej sa ľudia na chvíľu prenesú do iného sveta.

Ľudia žijúci v Starom dobrom svete plnom tej starej dobrej bolesti a strachu, boha a lásky sa tiež musia otupovať alkoholom, drogami alebo inak (kto ešte nevidel 12 častí seriálu za jeden deň, nech hodí kameňom) aby toho zas toľko necítili.
Prosto ľudia život dosť ťažko znášajú, a občas si od neho potrebujú zobrať dovolenku.

Prístup k sexualite a smrti
BNW odtabuizoval sex a smrť, za čo ich určite zažalovalo 8 z 10 psychoanalytikov, tí zvyšní dvaja sa na to vykašľali a pravdepodobne si to dodnes rozdávajú v čakárni.
BNW mi nie je nijak sympatický, ale konkrétne tomuto ja osobne tlieskam a oproti našej neurotickej a dosť pokryteckej spoločnosti to považujem za pokrok

05.07.2018


Konec světa & Hard-boiled WonderlandKonec světa & Hard-boiled WonderlandH. Murakami

Najlepšia Murakamiho kniha, ktorá ma na mnoho rokov odradila od čítania ďalších jeho kníh, pretože som pochopila, že tá krásna mystika jeho príbehov je v konečnom dôsledku bezcieľna. Niečo ako neskutočne dobrý sex, ale bez vyvrcholenia na konci. A to naštve.

Ale musím priznať, že i po odhadom ôsmich rokoch:
-vždy keď počujem slovo tůň, cítim na chrbte zimomriavky
-vždy keď som v jednom z tých supermodernohypermoderných kovových lesklých korporátnych výťahov, čo je tak 8 krát za deň, spomeniem si na scénu z tejto knihy a tiež mám na chrbte zimomriavky

A vlastne keď sa to zhrnie a spočíta, je to viac zimomriavok, ako som zažila s niektorými svojimi bývalými, takže zvyšujem hodnotenie na 5*.

02.08.2018


V melounovém cukruV melounovém cukruR. Brautigan

Asi najdesivejšie post-apo aké som kedy čítala.

Zo štýlu, akým to bolo písané som mala husiu kožu. Celý čas som mala pocit, ako by Bukowski znásilňoval Malého princa. Alebo naopak. Ale ako alegorické zobrazenie života duševne chorých to bolo geniálne. Keďže som však takúto interpretáciu nikde nenašla, je možné, že tá hlboká temnota ktorú som v tom videla, nie je v knihe ale vo mne.

11.08.2018


Divné počasíDivné počasíJ. Hill

Poviedky (i keď mne sa sem hodí skôr pomenovanie príbehy) civilne mysteriózne, kultivovane znepokojivé a fakt zábavné.

Ani si nepamätám, kedy som čítala tak dobre napísané postavy.

11.08.2018


DeodušiDeodušiJ. Werich

Dávam 5*, ale pre mňa keby Werich nahovoril návod na prietokové čerpadlo, tak tomu dám tiež 5* a s najväčšou pravdepodobnosťou si jedno rovno objednám.

(Čítané ako kniha vnútorným Werichovým hlasom i počúvané ako audio skutočným Werichovým hlasom)

11.08.2018


Kvantová teorie nikoho nezabijeKvantová teorie nikoho nezabijeM. Chown

Nesúrodé a blbé poznámky:

Je totiž pozoruhodnou skutečností, že 99,999999999999 procent objemu běžné hmoty je prázdný prostor.
Ha! Takže keď ma nabudúce bude nejaký koprorátny motivátor presviedčať o poloplnosti pohára, tak mu vmetiem do ksichtu, že nech sa na to pozerá ako chce, pohár je aj tak na 99,9999999999999 prázdny. A dám si záležať na tom, aby som neopomenula žiadnu z tých pätnástich deviatiek.

Když přelaďujete televizní přijímač mezi dvěma stanicami, jedno procento bílého snehu na obrazovce je tvořeno pozůstatkem velkého tresku
Ha! A že v telke nič dobré nedávajú! (Každopádne nechcem byť pri tom, keď príde pokuta za porušovanie autorských práv)

Podle speciální teorie relativity platí, že čím rychleji se pohybujete, tím více se pro vás čas spomaluje. To znamená, že pokud pracujete v přízemí kancelářského věžáku, stárnete pomaleji, než kolegové z horních pater, protože dole u země na vás působí silnější gravitace a zpomaluje váš čas
Čo na to odbory??? (Každopádne, tenot fakt budem brať do úvahy, keď sa budem najbližšie sťahovať)

K vyprodukování nesmírného množství energie, kterou Slunce vyzařuje, se musí každou vteřinu zničit čtyři miliony tun hmoty - asi milion slonů. Tady máme koněčne pravý zdroj slunečního svitu.
Čo na to Greenpeace??? (Každopádne aspoň sa ukazuje, že Pratchett mal pravdu s tým, že to všetko stojí na slonoch)

Vesmír sa nafukuje.
Čo na to PR oddelenie Espumisanu???

Udeľujem tak 3 a pol (ne)mŕtveho mačiatka.
Na jednej strane, nič čo by som ešte nečítala, na druhej strane, vďaka veľmi vydareným analógiám teraz niektoré javy chápem lepšie, na tretej strane mi veľmi chýbali obrázky, ktoré by vysvetľovené nejak dokreslili, takto som si to musela predstavovať celé sama a ako sa poznám určite zle.

27.08.2018


Jazykový instinkt – Jak mysl vytváří jazykJazykový instinkt – Jak mysl vytváří jazykS. Pinker

Kniha je to zaujímavá, ale pomerne suchopárna, miestami až náročná, takže takých 200 strán pred koncom som každú stranu obracala s nádejou, že na tej ďalšej už bude řejstrík. Súvisí to ale aj s tým, že časť čara knihy spočíva v exkurze do angličtiny, ktorý podľa mňa naozaj dokáže oceniť len native speaker alebo fakt seriózny angličtinársky fajnšmeker.

Zhrnutie deja:
Kniha sa začína zaujímavými pasážami venovanými kognitívnej psychológii, mapujúcimi napríklad to, ako štvorročné deti dokážu vytvoriť plnohodnotný gramatický jazyk z umelých zlátanín (doložené na vzniku kreolských jazykov z pidgin alebo vzniku skutočného jazyka hluchonemých z pôvodného nefunkčného patvaru) a tiež "expetrimentami" na ľuďoch s vrodenou alebo získanou poruchou jazyka. Z týchto výskumov Pinker vyvodzuje, že sa všetci rodíme s predinštalovaným softwarom pre pochopenie a používanie gramatiky - napr. vrodené chápanie sveta v pojmoch vec a dej (podmet a prísudok), schopnosť odlíšiť, že keď ja hryziem psa nie je to to isté, ako keď pes hryzie mňa (deklinácia a/alebo slovosled), cit pre vytváranie vzťažných súvetí, vid a iné, ktoré si už nepamätám a má na to všetko aj dôkazy a znie to logicky a ja mu verím. Len by som rada podotkla, že ide o software, z ktorého vypadávajú slová, na ktorých si môžte vylomiť oči ako napríklad Näïkìmlyìïà (on to jí za ňu v jazyku Kinvujo, ktorým sa hovorí niekde v Afrike) alebo ktoré vám môžu spôsobiť smrť udusením ako napríklad slovo Frithdíbhunaíochtachóireach (preklad antidisestablishmentarianistical do Galštiny), takže predpokladám, že sa to zas nakupovalo cez nejaký pochybný nástenkový tender, niekto sa na tom dobre nabalil a evidentne si ani nedal námahu s čítaním licenčných podmienok, pretože je tam dosť nafigu klauzula o tom, že ak užívateľ nevyužije program v prvých 6 rokoch, už z neho bude nadosmrti vychádzať len já Tarzan ty Jane

Pinker ďalej tvrdí, že ľudia myslia v samostantom jazyku mysle tzv. mentálčine a nie napríklad vo fínčine (čomu tiež verím, lebo ja som fínčinu videla na vlastné oči a môžem potvrdiť, že myslieť sa v tom nedá) a gramatika je vlastne taký prevod mentálčiny do konkrétneho jazyka. Znie to logicky a Pinker na to má pomerne presvedčivé dôkazy.

Ale potom z toho akosi vyvodzuje, že taký Orwell ľudí zmiatol nadhodnocovaním úlohy jazyka a že jazyk (v zmysle slovenčina, angličtina, newspeak atď.) nemá myslenie ako ovlyvniť a to už je chujovina. Mne je jasné, že ľudia môžu mať v hlave mentálny obraz červenej a môžu o nej myslieť, aj keď pre ňu nemajú pomenovanie (i keď to, že také spoločenstvá naozaj existujú, ma dosť prekvapilo) a že vnem farby je v tomto prípade prvotný. Ale čo taká oktarínová ? A čo taká farba z kozmu? To je napríklad farba, ktorá ani neexistuje, netuším, ako si ju mám predstaviť, ale vždy keď si na ňu spomeniem, idem pozatvárať okenice, zamknem na dva západy a do záhrady ma už v ten deň nikto nedostane. Alebo taký ten zvuk, ktorý podľa Douglasa Adamsa vydávajú deadliny, keď sa ženú okolo neho. Kedysi som ani netušila, že taký zvuk existuje, ale odkedy mi o ňom Adams povedal, mám akosi stále zaľahnuté v ušiach.

A podobných vecí, s ktorými som sa nestotožnila bolo viac, čo by ani tak nevadilo, ja s týmto druhom kníh rada vnútorne polemizujem, ale autor ich prednášal s takou tou bohorovnosťou- akože "je to takto a nijako inak" ktorá ma trochu iritovala. Tiež ma veľmi nepresvedčila časť knihy, ktorá sa zameriavala na lingvistickú analýzu myslenia, t. j na snahu prostredníctvom kdejakých šípiek, stromov a logických operátorov dokázať ako to v mozgu funguje. Tieto grafy mi prišli umelo vykonštruované a v žiadnom prípade ma napresvedčili, pretože ja dobre viem, že môj mozog nemyslí v šípkach a operátoroch. A už vôbec nie logických!

Námatkové a s ničím nesúvisiace poznámky
V současné turečtine má každé sloveso 2 miliony forem... a například gramatická konstrukce v jazyce kivunjo se celá vejde dovnitř slovesa, které ma sedm prefixů a sufixů, dva způsoby a čtrnáct časů, sloveso se shoduje se svým podmětem, svým předmětem a svými benefaktívními substantivy, z nichž každé má šestnáct rodů
S týmto by EU mala každopádne niečo robiť, lebo sa nám sem o chvíľu dovalí vlna gramatických migrantov.

Nejdelší slovo by v angličtine doposud mohlo být substantivum floccinaucinihilipilification, definované jako kategorizace něčeho jako bezcenné nebo bezvýznamné
Tak už som videla aj krkolomnejšie slová, ale vážne? Vylomiť si jazyk a dva zuby kvôli bezvýznamnej p***vine??

A na závar malý floccinaucinihilipilificantný fakt - strach z dlhých slov sa volá seskvipedaliafóbia.

10. ledna


Literární spolek Laury SněžnéLiterární spolek Laury SněžnéP. I. Jääskeläinen

...ževraj setkání Twin Peaks a bratří Grimmů

ak sa Lynch práve neobracia v hrobe, tak len preto, že ešte neumrel. Chyba, ktorú napraví, akonáhle zistí, kam zas capli jeho meno.
Atmosférou to pripomína skôr Midsomer.

...ževraj raný Murakami

ak podstata ranej murakamiovitosti spočíva v miere WTFoidnosti záveru, tak áno, toto by určite dosiahlo takých 0.7 raného Murakamiho

...ževraj predstavte si Zločin a trest, v ktorom Soňa Marmeládová zastrelí Raskoľnikova. Znie to absurdne?

absurdne by to znelo, keby zastrelila Dostojevského.
Každopádne, tento sľubný metafikčný námet so zmutovanými knihami autor síce načne, ale nakoniec sa mu vôbec nevenuje...

Ďalšie poznámky:
...po obsahovej stránke som v knihe nenašla nič tak nevšedné alebo absurdné, že by to presahovalo hranice bežného fantasy a zaslúžilo si honosné označenie podivno

...preložené fínske mená (Ingrid Kočičková, pán Zimota, pani Skalická atď) mi rezali uši a prispievali k všeobecnému pocitu infantilnosti (a tých mien tam bolo strašne veľa a autor ich donemoty opakoval) Na druhej strane chápem, že ak je Pasi Ilmari Jääskeläinen bežné fínske meno, preložiť to na Jakub Kincl vyjde ekologickejšie a finančne výhodnejčie. Tiež chápem, že bežný príslušník akéhokoľvek slovanského národa zvládne len určitý počet prehlások na stranu, kým sa psychicky zrúti

...po štylistickej a jazykovej stránke to bola radosť čítať

17. března


AnihilaceAnihilaceJ. S. VanderMeer

Tak trochu Piknik pri ceste (ale skôr v tej filmovej verzii, ktorá bola meditatívnejšia, poetickejšia, artovejšia a čo si budem klamať, nedopozerala som to), tak trochu Hyperion, tak trochu nič, čo som doteraz videla alebo čítala.

Zhrnutie deja:
Prišlo sa do zóny, ide sa do veže, ide sa z veže, ide sa do inej veže, ide sa z inej veže, znovu sa ide do veže a na konci sa SPOILER!!! ide z veže, koniec spoileru, a ako tak chodíte hore dole, pred vami defilujú znepokojivé a fotogenické podivnosti. Hlavne nečakajte žiadne rozuzlenie a i tých pár odpovedí, ktorých sa vám dostane, bude otáznejších ako pôvodné otázky. Väčšinou takýto prístup považujem za podvod na čitateľovi, pretože vymýšľať blbosti, ktoré nedávajú žiaden zmysel, si viem aj sama a zadarmo, ale tu mi to prekvapivo nevadilo, dokonca by som dala rovnaké hodnotenie, aj keby to bol úplný koniec, bez ďalších pokračovaní, len za tú poetickú morbídnosť, krásne vety
a atmosféru, ktorá bola tak hustá, že by sa nedala krájať (ak práve nemáte po ruke motorovú pílu)

Dvojvetie, pri ktorom mi na chvíľu zastalo srdce: ...zdálo se důležité eliminovat každý případný okamžik ticha. Jako by se prázdnota stěn nějakým způsobem živila tichem a v prostoru mezi našimi slovy by se mohlo něco objevit, pokud si nedáme pozor

13.06.2018


Konec dětstvíKonec dětstvíA. C. Clarke

Domáci recept na dobré nedeľné sci-fi

Ingrediencie:
1-3 mimozemské rasy (ideálne bio alebo organické, neobsahujú toľko ťažkých kovov), 1 jemné tušenie konca ľudskej rasy prípadne väčšej civilizácie, 2-3 neprefláknuté myšlienky, ideálne také, čo už neboli 4x sfilmované, cca 30dkg znepokojenia/desu, pol kila tajomna, 1 mladý časový paradox, 1 ČL metafyziky

Postup:
Tušenie konca, neprefláknuté myšlienky a mimozemské rasy zmiešame a necháme zovrieť. Atmosféru postupne zahusťujeme tajomnom a za stáleho miešania pridávame znepokojivý pocit, že sa síce nedeje nič zlé, ale to nič zlé, čo sa nedeje sa deje nesprávnym spôsobom. Necháme podusiť vo vlastnej šťave nie viac ako 200 strán. Na konci môžeme dochutiť štipkou metafyziky (ale neprehnať)

PS: česká anotácia je vlastne zhrnutie deja aj s pointou, odporúčam nečítať

14.06.2018


1 2 3 4