VesmirnaOndatra
komentáře u knih
Literární poklesky
Stephen Leacock
Poviedky miestami absurdnejšie ako tie cesty bratislavskou MHD, počas ktorých som ich väčšinou čítala
V melounovém cukru
Richard Brautigan
Asi najdesivejšie post-apo aké som kedy čítala.
Zo štýlu, akým to bolo písané som mala husiu kožu. Celý čas som mala pocit, ako by Bukowski znásilňoval Malého princa. Alebo naopak. Ale ako alegorické zobrazenie života duševne chorých to bolo geniálne. Keďže som však takúto interpretáciu nikde nenašla, je možné, že tá hlboká temnota ktorú som v tom videla, nie je v knihe ale vo mne.
Básně sebrané
J. H. Krchovský (p)
Ne, nechci nic... Jen se mi stýská po tvém hlase
(ozvěna tvého jména tichem rozlehla se)
až do smrti jsem čekal na tvůj telefonát
a čekám pořád...víc už ale nejde skonat
Moja poetická duša krochká blahom.
Říkají mi Lars
Daniel Gris
Táto kniha má dva veľké plusy. Jednak sa dobre drží, keď si človek druhou rukou vytriasa piesok zo zadku a druhak ma zoznámila s Zdzisławom Beksińskim
Jej mínusmi sú jednak neustále prízvukovanie, že nie všetko je tak, ako sa na prvý pohľad zdá, čo je snáď fakt, ktorý musí tušiť aj sviatočný čitateľ nesbøoviek a druhak, že to nie je Rychlopalba ale len priemerná detektívka.
Pozpátku letící divoké kachny
Tom Robbins
Neviazaná obrazotvornosť koketujúca s gýčom. Bujaré metafory obcujúce s humorom a bezostyšne plodiace meta-fóry. Rozkokošené vety, ktorým ide len o slovné eskamotérstvo. Prosto typické robbinsovské defilé jazykovej zhýralosti.
Veľmi rôznorodá zbierka textov, od cestopisov, cez priemerné básne a príspevky uverejnené v americkej obdobe Záhradkára až po recenzie na televízne hviezdičky, ktoré sa medzičasom stihli prepadnúť tak hlboko do zabudnutia, že ich už nenájde ani Google. Mne osobne v takejto krátkej žurnalistickej podobe Robbins možno sedí viac ako v románoch, ale ako gentlemansky upozorňuje Argo, je to kniha určená pre ľudí, čo majú od neho už čo-to načítané a radi sa k nemu vracajú po svoju dávku bezuzdnej metaforičnosti.
Žuvot
Tomáš Ulej
Na slovné hračky mám slabosť. Sú to pre mňa básnické skratky, ktoré, ak sú dobré, čo tieto sú, fungujú ako červie diery spájajúce opačné konce vesmíru. Jednu hviezdičku uberám za občasnú slepú uličku.
To sa iným nestane
Ephraim Kishon
Fejtóny, ktoré boli aktuálne v Izraeli v roku 1978, sú aktuálne na Slovensku v roku 2018 a budú aktuálne trebárs i v Spojených Intergalaktických Kantónoch v roku 2286.
Vendeta
Larry Correia
Kniha na časy, keď si ja a môj mozog potrebujeme od seba na chvíľu oddýchnuť
(Čítať to v takých dvanástich, určite som do agenta Frankse. Čert to ber, ja som aj teraz do agenta Frankse, len neviem, čo na to povie rozum, ked sa vráti)
Ruzká klazika
Daniel Majling
Kniha, čo sa mi páčila proti mojej vôli.
Vzhľadom na to, že si pod Ruzkou klazikou predstavím skôr bratov Ztrukackych ako Bratov Karamadzovcov, bola som presvedčená, že mi Majling nesadne a začala som ho čítať len preto, aby som na ďalší rok mohla s pokojným srdcom zanevrieť na slovenskú literatúru. Zo začiatku sa moje podozrenia potvrdili, prvá poviedka, jej príbeh ani štýl mi nesadli, ale trochu mi pripomenula Bradburyho Ilustrovanú ženu a tak som predsa len čítala ďalej, nad zamilovanou morkou som krútila hlavou, ale čítala som ďalej, nad príbehom o hovne som krútila nosom, ale svojím spôsobom to bolo geniálne a tak som čítala ďalej a ďalej, niekde v polovici som si už nemohla tajiť, že sa na každé to ďalej teším viac a viac a na konci som ešte tri krát ťukla na čítačke doprava, či to predsa len nepokračuje ešte ďalej.
Výhradu mám jedine k používaniu vulgarizmov. Ja nie som cimprlich, ale vulgarizmus má sedieť ako riť na šerbeľ, nie ako päsť na oko. Ale čojaviem, možno je to nejaký autorský zámer, ktorému som ako vášnivá nečitateľka klasických ruských románov neporozumela.
Konec světa & Hard-boiled Wonderland
Haruki Murakami
Najlepšia Murakamiho kniha, ktorá ma na mnoho rokov odradila od čítania ďalších jeho kníh, pretože som pochopila, že tá krásna mystika jeho príbehov je v konečnom dôsledku bezcieľna. Niečo ako neskutočne dobrý sex, ale bez vyvrcholenia na konci. A to naštve.
Ale musím priznať, že i po odhadom ôsmich rokoch:
-vždy keď počujem slovo tůň, cítim na chrbte zimomriavky
-vždy keď som v jednom z tých supermodernohypermoderných kovových lesklých korporátnych výťahov, čo je tak 8 krát za deň, spomeniem si na scénu z tejto knihy a tiež mám na chrbte zimomriavky
A vlastne keď sa to zhrnie a spočíta, je to viac zimomriavok, ako som zažila s niektorými svojimi bývalými, takže zvyšujem hodnotenie na 5*.
Když se z teplých krajů vrátí rozpálení invalidé
Tom Robbins
Za príbeh dávam tri mdlé hviezdy ale s dodatkom že Robbinsove metafory majú v sebe viac života ako väčšina mojich kolegov.
Zátiší s Datlem
Tom Robbins
O osudovej láske, vlhkých mušličkách, orosených broskynkách a podobných p****inách, takže nie úplne moja šálka kávy, ale priznávam, že z autorových metafor som občas išla do kolien.
Ferdydurke
Witold Gombrowicz
Kniha, z ktorej má Platón v hrobe erekciu.
Predstavte si, ako archetyp otca, materstvo (a veci mu predchádzajúce) a obavy z dospievania sedia za tým, čo robí stôl stolom a prekvapivo konkrétne pojedajú nedeľnú obedovitosť, abstrahujúc pri tom od čerešní v podstate kompótovitosti. Ak si to predstaviť neviete, tak to asi nebude kniha pre vás.
1 hviezda dole za niektoré štylistické figúry, ktoré ma dosť otravovali.
Sandman Slim
Richard Kadrey
Klasická žánrovka o chalanovi, ktorý sa vráti z pekla a viac menej nechtiac zachráni svet. Je trochu vidno, že na poli zachraňovania sveta je začiatočník, takže pri tom zničí strašne veľa šatstva a ja v záujme svižnosti deja dúfam, že v ďalších dieloch si vezme príklad s ekologicky uvedomelejších kolegov, ktorí zachraňujú svet v jednom tielku a ak je treba naboso.
Solaris
Stanisław Lem
Najdesivejšia vec, ktorá sa človeku niekde v bohom zabudnutom kúte vesmíru môže stať, je stretnúť sám seba.
Nadace
Isaac Asimov
Niekedy v neurčito vzdialenej budúcnosti Boha omrzí hrať s vesmírom kocky a tak si namiesto toho zahrá šachy s jedným dávno mŕtvym mužom.
Po prvej časti je stav 1:0 pre dávno mŕtveho muža
Po dlhšom čase kniha s politickými premisami, argumentmi a závermi, z ktorých som nešla do vývrtky, možno preto, že dejová línia sú v podstate preonačené dejiny Rímskej ríše, len namiesto Vie Appie sa cestuje hyperpriestorom, namiesto železného plátu sa chráni atómovým štítom a namiesto zlatom a tretkami sa platí zlatom a tretkami.
Povídky z druhé kapsy
Karel Čapek
Sú spisovatelia, čo vedia neskutočne dobre písať o ľuďoch, sú i takí, čo vedia úžasne písať o ľudstve, ale len málokto dokáže písať o človeku tak dobre ako Čapek.
Konec civilizace
Aldous Huxley
Táto kniha mi proste nesadla na prvý ani druhý raz, nepáčila sa mi po literárnej stránke a neprišla mi uveriteľná po psychologickej ani sociologickej stránke. Napríklad premisa, že ak vezmete ľuďom monogamný/výlučný vzťah, vyprchá z ich života vášeň, alebo že ak všetci budú mať toľko, koľko približne potrebujú, nikto nebude mať potrebu rozbiť susedovi hlavu o chodník. Ja tomu prosto neverím. Také spoločnosti v primitívnej forme existovali a niekde možno stále i existujú a som presvedčená, že priemerný počet rozbitých hláv a zlomených sŕdc tam bude podobný ako v Bratislave.
Nesúrodé a s ničím nesúvisiace výňatky z mojich vnútorných poznámok. Obsahujú spoilery.
Genetická manipulácia (alebo ako to nazvať)
Asi ako všetci som zhnusená z toho, že Brave New World na bežiacom páse vytvára, polodementné, degenerované obmedzené embryá, z ktorých vyrastajú polodementné, degenerované, obmedzené bytosti. Ale to robí aj Boh/Prozreteľnosť/Príroda (nehodiace sa prečiarknite) a ani vám nenechá kontakt na prípadné reklamácie.
Predestinácia
Mrazivá myšlienka, podľa ktorej sa ľudské bytosti vytvoria na objednávku businessu. Potom to dopadne tak, že génius nerobí zametača ulíc, debil nerobí riaditeľa podniku a topánky vám síce stále šije nejaké čínske decko, ale robí to za slušný plat a s láskou.
Podmieňovanie a Hypnopédia
Je to spôsob akým sa deťom vtĺkajú do hlavy sprostosti.
V Starom dobrom svete to poznáme tiež a volá sa to výchova a vzdelávanie a podľa režimu a vládnucej strany/strán sa deti učia väčšie alebo menšie somariny, napríklad, že zem je plochá/guľatá/stvorená za sedem dní, alah je veľký/malý/tak akurát, žena má byť za sporákom/za pultom/ zahalená.
V BNW tiež ľudí učia, že majú byť spokojní so svojim miestom v spoločnosti, V starom dobrom svete sa tomu kedysi hovorilo Modli sa a pracuj a dnes len Pracuj a tiež ich učia, že majú míňať peniaze a platiť dane, aby sa ekonomika krútila, v starom dobrom svete známe i ako Dávajte, čo je cisárovo, cisárovi, a čo je Božie, Bohu, teraz známe i ako Kupujte slovenské výrobky, Vymeňte svoju starú práčku za novú atď...
(Ale to s tými detičkami, kvetmi a elektrickým prúdom si mohli odpustiť)
Prístup k mŕtvym
Panebože, teda vlastne Fordepane, BNW z mŕtvych robí, pozor SPOILER hnojivo!!! Spomeňte si na to, keď budete prechádzať po tej krásne našuchorenej zelenej trávičke na cintoríne.
Ópium ľudstva
BNW je vnútorne plochý a prázdny svet, pretože v ňom chýba láska, boh, utrpenie a strach a ľudia pred touto prázdnotou musia niekam utekať. Majú na to špeciálne kiná, adrenalínové injekcie, aby niečo cítili a somu, čo je ľahká droga bez vedľajších účinkov, pomocou ktorej sa ľudia na chvíľu prenesú do iného sveta.
Ľudia žijúci v Starom dobrom svete plnom tej starej dobrej bolesti a strachu, boha a lásky sa tiež musia otupovať alkoholom, drogami alebo inak (kto ešte nevidel 12 častí seriálu za jeden deň, nech hodí kameňom) aby toho zas toľko necítili.
Prosto ľudia život dosť ťažko znášajú, a občas si od neho potrebujú zobrať dovolenku.
Prístup k sexualite a smrti
BNW odtabuizoval sex a smrť, za čo ich určite zažalovalo 8 z 10 psychoanalytikov, tí zvyšní dvaja sa na to vykašľali a pravdepodobne si to dodnes rozdávajú v čakárni.
BNW mi nie je nijak sympatický, ale konkrétne tomuto ja osobne tlieskam a oproti našej neurotickej a dosť pokryteckej spoločnosti to považujem za pokrok
Kurič v letnom kine
Augustín Dobrovodský
Nežne až sychravo akurát tak
na dobre nedokončenú báseň
Dvojveršie, pre ktoré som to dovliekla z kníhkupectva domov
Priznávam, že mám rada básne učesané a naleštené, prosto také, že sa po nich dobre kĺže zrak, keď sa človek chce len chvíľu kochať výhľadom na pekné metafory. A toto nie sú také básne. Toto sú básne strapaté, neumyté, zadrhávajú sa na každom treťom verši a neviem, čo ma to pochytilo, ale už som si strihla malý re-reading.