VesmirnaOndatra komentáře u knih

[edit]

Ten moment, keď sa vaše sny stanú skutočnosťou...a vzápätí sa vám pokúsia odhryznúť hlavu, spraviť si večeru z vašich vnútorností a spôsobiť koniec sveta ako ho poznáme. Proste veľká sranda

1 09.01.2019

Kniha začína ako príjemne oldschoolové hard sci-fi s tromi ješitnými vedcami a jednou geniálnou myšlienkou, potom sa zvrtne a pokračuje ako ekotoplazmatický young adult príbeh pre mladé mimozemšťanky a mimozemšťanov (a všetko medzi tým) o hľadaní si svojho miesta vo svete, o potrebe vzbúriť sa proti skostnatenej spoločnosti o nesmelom objavovaní vlastnej (podotýkam, že nehumanoidnej) sexuality, autoerotike, splývaní duší atómových jadier, ektoplazmatickom tvrdnutí a mäknutí a skončí sa zdĺhavým pojednaním o blahodárnom vplyve nízkej mesačnej gravitácie na ľudské telo (s dôrazom na ženské horné partie)

4* dávam za tú ektoplazmatickú prostrednú časť, ktorá je v podstate standalone novela so samostatnou (výbornou) pointou a za celkovú myšlienku o fungovaní multivesmírov.

5 09.01.2019

Veľa dobrej prózy, veľa dobrej atmosféry, tri výborné poviedky a kopec zaujímavých myšlienok. Len tých poínt je tu akosi poskromne.

09.01.2019

500 strán obsahujúcich 150-stranovú svižnú novelku, v ktorej E.T s charizmou Ježiša Krista zistí, že byť Bohom je špinavá práca, ale niekto to robiť musí, 350 strán zdĺhavého filozofovania o náboženstve a medziľudských vzťahoch a jedno marťanské slovo, ktoré negrokujem úplne do plnosti a už vôbec negrokujem, ako som bez neho mohla vyše 30 rokov existovať.

4 09.01.2019

Harari je taký Coelho populárno-náučnej literatúry.

Sapiens už roky vyskakuje zo všetkých predvianočných must read listov od Forbesu až po SME a ja absolútne nechápem prečo. Podľa mňa ponúka veľmi povrchný pohľad na históriu a, čo mi vadilo najviac a prečo vlastne dávam len jednu hviezdičku, Harari v nej predostiera svoje interpretácie takým spôsobom, že sa nezainteresovanému človeku môžu javiť ako fakty.
Príklad: keď Harari hovorí o tom, koľko ľudských životov si vyžiadalo Kresťanstvo, spomenie náboženské vojny v 16. a 17. storočí a hovorí o nich ako o spore o povahu božej lásky . Pritom v tých vojnách išlo o kopu vecí, o boj o moc, územie medzi európskymi rodmi atď. Náboženstvo určite hralo svoju úlohu, možno zásadnú, možno nie, o tom sa dá polemizovať, ale Harari to nerobí, nepolemizuje, nenecháva nič otvorené, proste zhrnie dvesto rokov, o ktorých sa popísali stovky kníh a vedeckých prác a ktoré sformovali Európu v geografickom i metaforickom slova zmysle do podoby, ako ju poznáme dodnes, na boj o to či treba alebo netreba chodiť na spoveď.

Takýchto zjednodušení je kniha plná a vzhľadom na jej široký záber odfiltrovať všetky podľa mňa dokáže málokto.

Chápem, že vtesnať 10 000 rokov na 400 strán si zjednodušenia vyžaduje, ale som presvedčená, že sa to dá sa to robiť i dobre a keď to niekto robiť dobre nevie, nech to nerobí. Tiež chápem, že zaneprázdnený človek nemá čas čítať desiatky kníh a takýto 400 stranový výcuc mu padne vhod, ale je to asi ako keď si vyhladovaný človek šupne namiesto poctivého vývaru Vifonku. V prvom momente ho zasýti, ale v konečnom dôsledku mu len ublíži. Ak by si teda moja prírodovedne vzdelaná sestra mala prečítať jednu jedinú knihu z oblasti humanitných vied, nechcela by som, aby to bola táto. Dala by som jej do ruky Príbeh rodu Homo od Dunbara alebo Prvého Šimpanza od Diamonda, nemajú síce tak široký záber, ale nenechávajú v človeku ten nebezpečne klamlivý pocit, že pochopil a že teraz vie. Z mojej skúsenosti dobrá populárno náučná kniha v človeku zanechá pocit, že teraz svetu nerozumie, nerozumie mu lepšie a nerozumie mu viac.

Okrem toho, zmysel takýchto zrýchlených prehľadov a zjednodušení vidím v tom, že umožňujú vidieť veci v súvislostiach. Ale Harariho "objavné súvislosti" nie sú nič, čo by som nepočula pred 15 rokmi na hodinách dejepisu/nosky, možno až na posledných asi 50-100 strán, kde sa esejistickou formou zaoberá podstatou ľudského šťastia a víziami možnej budúcnosti. Osobne som sa tešila, že konečne aspoň niečo trochu na zamyslenie, síce opäť nič čo by priemerný sci-fi čitateľ/ pozerateľ nečítal/nevidel už sto krát a zaujímavejšie, ale aspoň za snahu som bola ochotná prihodiť jednu hviezdičku, lenže potom to Harari zabil týmto a toto nie je science fiction. Väčšina sci-fi príbehov opisuje svet, v ktorom ľudia ako my využívajú dokonalejšie technológie, ako sú napríklad vesmírne lode lietajúce rýchlosťou svetla a laserové zbrane...blabla lenže skutočným potenciálom budúcich technológií je zmeniť samotný druh Homo sapiens, vrátane jeho emócií a túžob, nielen jeho vozidlá a zbrane. Čím je vesmírna loď v porovnaní s večne mladým kyborgom, ktorý sa nerozmnožuje a môže svoje myšlienky zdieľať priamo s ostatnýmibytosťami...blabla...Science fiction len zriedka opisuje takúto budúcnosť...blabla." Ja chápem, že chce povedať, že si nevieme predstaviť nepredstaviteľné, ale to sa dá povedať aj bez toho aby prednášal takéto zjednodušené súdy o žánri, o ktorom evidentne nič nevie.

Fun Fuct na odľahčenie, pre tých, čo sa prečítali až sem:
Chemici objavili hliník iba v dvadsiatych rokoch 19. storočia, ale oddelenie kovu od rudy bolo mimoriadne nákladné, preto bol po celé desaťročia hliník drahší ako zlato. V šesťdesiatych rokoch 19. storočia si francúzsky cisár Napoleon III objednal hliníkový príbor pre svojich najvýznamnejších hostí. Menej dôležití návštevníci sa museli uspokojiť so zlatými nožmi a vidličkami

Ja proste vidím celú tú cisársku suitu ako tam sedí, rozpačito mieša kávu hliníkovým príborom, zavistlivo pokukujúc po tých, ktorým sa ušli len zlaté lyžičky a rozmýšľa, kde soudruzi z NDR udelali chybu

14 09.01.2019

Naturalistický a drsný remake Cimrmanovho Dobytí Severního pólu

Zhrnutie deja (obsahuje spoilery): Je zima

Moje dojmy (obsahujú zeleninu): Ak sa vám stane, že sa po takmer troch týždňoch mimo Bratislavy vrátite domov a pri pohľade do vyrabovanej chladničky sa rozhodnete skočiť si do mesta na celkové doplnenie zásob a, povedzme si pravdu, i na nejaké tie povianočné výpredaje a kniha, ktorú práve čítate sa vám akosi nezmestí do kabelky, ale vy namiesto toho, aby ste si vzali inú knihu, začnete hľadať inú kabelku, čo sa ukáže byť nie až také jednoduché, ako to znie, pretože jediná kabelka, ktorá dokáže pojmúť toto 700 stranové hebedo s výtlakom 2 kilogramy, je Lidl taška, ale vás neodradí ani hrozba, že vás takto môže nachytať módna polícia alebo bývalá kolegyňa a po pol hodine zmätkovania nakoniec udýchane dobehnete na električku, v ktorej po štyridsiatich minútach zistíte, že ste zabudli peňaženku, mobil a vystúpiť, takže to rovno otočíte domov a tam vyberiete z chladničky mrkvu (alebo špenát, podľa farby ani konzistencie sa to žiaľ už nedá presne určiť) a ako si tak ešte v čižmách sadáte s knihou do kresla, napadne vás, že to celé boli vlastne príjemne strávené dve hodiny... ak sa vám toto stane, tak zaručene viete, že čítate dobrú knihu.

14 09.01.2019

Také to klasické, že detektív naháňa vraha, ale ten je vždy o krok pred ním. Ako však strany ubiehajú, náskok sa skracuje a niekde od polovice začína byť jasné, že páchateľovi dochádza dych, dokonca, v jednom momente na strane 238 celkom dole, detektív toho parchanta už-už má, no jemu sa v poslednej chvíli podarí vyšmyknúť a z neprehľadnej zákruty vybieha ako prvý. Detektív zahreší, do konca mu zostáva už len pár strán a on možno premárnil svoju jedinú šancu. Vrah si spokojne odpľuje. Teraz stačí len vydržať. Zmobilizuje posledné sily a sýpajúc vbieha do cieľovej rovinky. Detektív sa drží v tesnom závese za ním, v očiach ho štípe pot, nohy i pľúca vypovedávajú službu, cigarety a zlá životospráva si vyberajú svoju daň, no on sa odmieta vzdať. Keď však ani nie tri odseky pred sebou zbadá obrovský nápis KONIEC, od bezmocnosti sa mu nahrnú do očí slzy. Vie že zlyhal. A vtedy, istý si svojím víťazstvom, vrah neodolá a obzrie sa. Toto malé vyhodenie z tempa sa mu má stať osudným. Detektív neváha, odhodí cigu a chce schmatnúť páchateľa popod krk, keď vtom obaja zarazene zastanú a utierajúc si z tváre pot a sople neveriaco hľadia na obrovský plot twist v podobe pretrhnutej cieľovej pásky, za ktorou ich už odvčera večera netrpezlivo čaká znudená čitateľka.

1 09.01.2019

Agent Franks, to sú najvýkonnejšie orgány činné v trestnom konaní a nič na tom nemení ani fakt, že ide o orgány z druhej ruky. Zošité zošívačkou. Bez písomného súhlasu pôvodných majiteľov.

1 09.01.2019

Nesúrodé a blbé poznámky:

Je totiž pozoruhodnou skutečností, že 99,999999999999 procent objemu běžné hmoty je prázdný prostor.
Ha! Takže keď ma nabudúce bude nejaký koprorátny motivátor presviedčať o poloplnosti pohára, tak mu vmetiem do ksichtu, že nech sa na to pozerá ako chce, pohár je aj tak na 99,9999999999999 prázdny. A dám si záležať na tom, aby som neopomenula žiadnu z tých pätnástich deviatiek.

Když přelaďujete televizní přijímač mezi dvěma stanicami, jedno procento bílého snehu na obrazovce je tvořeno pozůstatkem velkého tresku
Ha! A že v telke nič dobré nedávajú! (Každopádne nechcem byť pri tom, keď príde pokuta za porušovanie autorských práv)

Podle speciální teorie relativity platí, že čím rychleji se pohybujete, tím více se pro vás čas spomaluje. To znamená, že pokud pracujete v přízemí kancelářského věžáku, stárnete pomaleji, než kolegové z horních pater, protože dole u země na vás působí silnější gravitace a zpomaluje váš čas
Čo na to odbory??? (Každopádne, tenot fakt budem brať do úvahy, keď sa budem najbližšie sťahovať)

K vyprodukování nesmírného množství energie, kterou Slunce vyzařuje, se musí každou vteřinu zničit čtyři miliony tun hmoty - asi milion slonů. Tady máme koněčne pravý zdroj slunečního svitu.
Čo na to Greenpeace??? (Každopádne aspoň sa ukazuje, že Pratchett mal pravdu s tým, že to všetko stojí na slonoch)

Vesmír sa nafukuje.
Čo na to PR oddelenie Espumisanu???

Udeľujem tak 3 a pol (ne)mŕtveho mačiatka.
Na jednej strane, nič čo by som ešte nečítala, na druhej strane, vďaka veľmi vydareným analógiám teraz niektoré javy chápem lepšie, na tretej strane mi veľmi chýbali obrázky, ktoré by vysvetľovené nejak dokreslili, takto som si to musela predstavovať celé sama a ako sa poznám určite zle.

4 27.08.2018

Kniha, ktorej vydanie som mala v telefóne ako pripomienku, pretože celá táto séria má v sebe presne to, čo v sci-fi knihách hľadám. Neviem to presne pomenovať, nie je to ani literárne vyžitie, ani poučenie, ani zábava, ani strach, ani napätie a dokonca ani únik z reality. Je to proste také to zvláštne šteklenie vzadu v mozgu, ktoré považujem za kognitívny ekvivalent toho, čo robí vaše srdce, keď na ulici stretnete svoju platonickú lásku.
Takže hoci má Vzpomínka na Zemi ďaleko od dokonalosti, ja jej dávam 5 hviezdičiek za všetky tie "iné" dimenzie, za kvantové chvenie van Goghových obrazov, za minulosť mimo čas, za chýbajúcu hmotu, za rok s ôsmymi ciframi, za zníženie najvyššej povolenej rýchlosti vo vesmíre, za vizuálne (view spoiler) a za to, že je pre mňa tým, čím pre mňa Asimove ani Clarkove knihy nikdy nebudú môcť byť.

Rozhovor s autorom
http://blogs.nature.com/futureconditional/2016/08/19/the-three-body-problem-and-beyond-a-qa-with-liu-cixin/
"I work at a state-owned power plant..."
- On to písal popri práci??? Ja popri práci nestíham ani...pracovať.

Iný rozhovor s autorom
https://futurism.media/in-the-authors-universe-interview-with-sci-fi-author-cixin-liu
"Characters...are more like some kind of signs or symbols and their character development is mainly dictated by the need of the story."
...explains a lot

6 27.08.2018

Každému milovníkovi absurdity z tohto musia vyliezať jamky z očí.

2 11.08.2018

Po prečítaní tejto knihy budete dúfať, že ste už príliš starí na to, aby ste sa dožili budúcnosti.

Samotné príbehy ma až tak nezaujali a fungovali pre mňa len ako kulisy k svetom za nimi a postavy boli pre mňa väčšinou len sprievodcovia týmito svetmi. Po tejto stránke to bolo fascinujúce čítanie.

Najzaujímavejšie poviedky

*****
Flétnová dívka - (view spoiler) nepamätám si, kedy som čítala niečo tak zvrhlo krásne. Len ľutujem, že nemám technickú predstavivosť, takže si to neviem vizualizovať
Malé obětiny - tam som zostala bez slov

****
Popkomando - z toho na mňa dýchla taká Dickovčina
Písek a struska - 4 tankisti a pes po 500 rokoch. No dobre asi boli len traja a jeden z nich bol žena, ale ten pes tam bol určite. Mňa viac ako príbeh aj tak zaujali larvy v bruchu, čo sa tam len tak mihli. O tomto chcem vedieť viac
Jemnější - posledná poviedka a aj keď sa mi páčila, do tejto knihy sa nehodila. Posledná veta Malých obětín SPOILER "Schlíplá zápálná oběť krve a buněk a lidství, určená k tomu, aby příští dítě mělo nejakou budoucnost" mala podľa mňa byť posledná veta knihy

3 11.08.2018

Súrodenci. Občas by ste ich najradšej zabili, utopili ich obľúbenú hračku v detskom bazéne (true story), vykmásali im vlasy (ona začala prvá) rozstrihali ich tričko na franforce (kto jej dovolil používať moje šminky) ale keď vám uprostred noci zavolajú, že sa ocitli v problémoch, neváhate a pribehnete, Fixinela v jednej ruke, vrece na mŕtvoly v druhej (vyhradzujem si právo nevypovedať)

Detektívna línia sa mi zdala trochu kostrbatá, súdne pojednávania ma mierne nudili, ale vyvažoval to svieži a vtipný štýl písania. Určite skúsim od Dorothy niečo ďalšie.

11.08.2018

História robotiky tak, ako sa nikdy nestala, pravdepodobne preto, že sa doposiaľ nenašiel nikto, kto by zafinancoval vývoj robotov, s ktorými sa nedá vyhrať vojna

6 11.08.2018

Poviedky, v ktorých sú muži drsní, ženy ešte drsnejšie a život za nimi v ničom nezaostáva, takže ideálne na šmirgľovanie lavíc alebo ako rozprávky na dobrú noc.

11.08.2018

Taký Il Principe revolucionára vesmírneho veku

Možno ak by tam bolo menej toho schôdzovania prihodila by som i nejakú tú hviezdičku k dobru

PS: po estetickej stránke je nove vydanie z Arga jedna z najkrajších kníh v mojej knižnici

2 11.08.2018

Niekde na strane 3 mi začalo byť ľúto, že sa to o 109 strán skončí

6 11.08.2018

Dávam 5*, ale pre mňa keby Werich nahovoril návod na prietokové čerpadlo, tak tomu dám tiež 5* a s najväčšou pravdepodobnosťou si jedno rovno objednám.

(Čítané ako kniha vnútorným Werichovým hlasom i počúvané ako audio skutočným Werichovým hlasom)

9 11.08.2018

Poviedky (i keď mne sa sem hodí skôr pomenovanie príbehy) civilne mysteriózne, kultivovane znepokojivé a fakt zábavné.

Ani si nepamätám, kedy som čítala tak dobre napísané postavy.

3 11.08.2018

Harry Bosch ako melancholický detektív, ktorý sa drsne, mužne a bez okolkov prekontempluje k vyiešeniu prípadu síce nie je to môj typ, ale ako k detektívke k tomu nemám väčšie výhrady. Snáď až na to, že vedľajšie postavy sú tak klišé, že by ich snáď bez protekcie nevzali ani do Kriminálky Aněl, že to páchne devätdesiatkami viac ako kuracie prsia plnené broskyňou a deodorant Geri Halliwell dokopy a že by Connelly, ako väčšina spisovateľov detektívok, mal outsourcovať písanie romantických replík.

1 11.08.2018