TERRORDROME komentáře u knih

Pôvodná nekroskopická pentalógia skončila harryho definitívnym exnutím a vystrelením do mystických posmrtných sfér, nasledujúca trilógia vykopala všetkých vampírov aj z paralelnej hviezdnej strany a ako bonus vysušila všetky močiare. Lenže kolesá sa stále točia a tak nás Lumley berie oblúkom späť do minulosti, medzi druhý a tretí diel do stratených rokov. Musia byť stratené, lebo si ich nikto v predchádzajúcej budúcnosti nepamätá a preto tu všetci Harryho po celý čas hypnotizujú, takže je z neho tak trochu bábka čo si spomína a vie iba to čo mu jeho "guruovia" dovolia. Ono je to celé dlhé ako basketbalista na škripci a prvá polovica ma zhusta nebavila, lebo je to furt to isté čo predtým v tých slabších dieloch. Lepšie to začalo byť až v historickom okienku o pôvode nového záporáka Radua Lykana a jeho vyhostení na zem skrz "pekelnú bránu". Aj to je síce všetko stokrát obšľahnuté zo všetkého čo už bolo, ale určite je to väčšia zábava než sledovať bezradne sa potácajúceho Harryho v jeho modrom období. Ak pominieme v živici naloženého vampíra, tak najzaujímavejšou postavou sa stáva jeho ambiciózna otrokiňa B.J. ktorá tiež múti Harryho melancholickú hlavu. Druhá polovica ponúka aj veľkú upírsku lúpež v trezore bratov ferenczyovcov ( áááno, ďalší ferencziovia, vraj už posledný... ), akčné stretnutie so zubatými hare krišnami a miesto tradičných zlých rusov tentoraz autor dosadil hnusných číňanov. Stratené roky sú značne dlhý a silno repetitívny úvod niečoho čo v ďalšom diely snáď vyústi/vypučí v nejakú solídnu režbu... ktorú si ale nikto nebude môcť pamätať.

2 16.06.2020

(SPOILER) Po filmoch sa vylúpol na svetlo zemeplochy aj rock alias hudba s kamením a samozrejme to skončí masakrom ako svadba v Hošticiach. Démonická gitara spôsobí anarchiu v Ankh-Morporku a popri tom sa už zasa niekam stratil ten pako Smrť, ktorý proste v každom svojom príbehu trpí nejakou depresiou a tentoraz to pre zmenu skúša v cudzineckej légii a dokonca ako žobrák. Krysí Smrť ( "kvík" ) tak musí zverbovať do služby Smrťovu vnučku čo zostala po Mortovi, lebo niekto to odkosiť musí. Niektoré pasáže ma potešili až morbídnym humorom, keď sa havran tlmočník sťažuje že na bojisku je ešte toľko chutných mŕtvol a on už je tak plný že to ostane hniť bez úžitku. Zuzanka je fajn, možno by to po dedkovi mohla prebrať nastálo, lebo ten je napriek kecom o povinnostiach evidentne notoricky nespoľahlivý. Kšeftársky mástrmajnd Kolík cíti prachy a poskoka mu robí troll menom Asfalt ktorého v cirkuse pár krát prisadol slon takže je teraz širší než vyšší. Všetko je to fajn, ale stále mám pocit že sa iba opakujú veci z predošlých príbehov, teda až na vrcholnú scénu keď to Smrť rozbalí na rozpadajúcej sa motorke len tak plamene svištia. Finále je však opäť jedno z tých abstraktných kde zloducha predstavuje niečo nehmotné, tentoraz hudba samotná a osobne mi to príde ako taký halucinogénny svalový kŕč. Takže Melodično dostane tri hviezdičky za to že je OK ( "OOK" ) Zemeplochou s hláškami, na ktorú ale rýchlo zabudnem.

3 02.06.2020

(SPOILER) Vrchol ságy už sme minuli a stál za prd, ďalší diel bola len kompilácia odrobiniek a aj tento posledný pôvodne začal ako poviedka, neskôr rozšírená do celovečernej dlhohrajúcej podoby. Chcem tým len povedať že som od tohto prídavku nič moc neočakával, nakoniec ma však pozitívne prekvapil a väčšinu času som si myslel že budem štedrý v hodnotení rovnajúcemu sa štyrom hviezdičkám. Príbeh ide pozadím skrz udalosti celej ságy, začína v období prvého dielu kde sa niekoľko nešťastníkov snaží vytĺcť nejaké prachy podnikaním riskantných vesmírnych ciest v oných experimentálnych emzáckych lodiach ktoré nikto nevie riadiť, ale nemajú ani trochu šťastia a globálny vývoj ktorý už poznáme im dáva na zadok. Nakoniec im ostáva iba stať sa prvými ľudskými obyvateľmi čiernej diery medzi čpavkom voňajúcimi kostráčmi Heechee, ale ani to vplyvom dilatácie času netrvá dlhšie než pár hodín. Okrem ich problémov s novým bývaním sledujeme viac príbehových liniek s rôznymi postavami, ktoré sa všetky nevyhnutne zbiehajú v jednom bode, respektíve osobe a to je starý známy Wan, sociopat naštvaný na celý vesmír plánujúci niečo veľké a nekalé. Síce si myslím že to mohlo byť celé pokojne kratšie, ale inak som sa solídne bavil a pokazil to až záver kde autor v tej najnapínavejšej chvíli, ktorú po celý čas tak poctivo šróboval, zrazu urobí čáry máry prd a situáciu zvládne za 10 sekúnd holografický kuchár, čo potom dáva pocit že vlastne o nič nešlo. Taktiež ten problém dilatácie času v čiernej diere sa spomína len veľmi veľmi okrajovo, pritom by sa z toho dalo ťažiť určite viac. Takže to bolo lepšie než som čakal, ale problém nepríjemne rýchlych zázračných riešení rozohraných situácií zostáva a tak si beriem jednu hviezdičku späť.

1 24.05.2020

Film je smrteľná nuda, kniha bola moc fajn. Rozbuška deja je prostučká, androidi chcú nelegálne na zem a hrdina je lovec ktorý ich má za úlohu nájsť a odpraviť. O nejaké pátranie tu ale vôbec nejde, Deckard proste dostane zoznam na ktorom sú mená a miesta pobytu, treba tam len zájsť a inkriminovanú kváziosobu otestovať a picnúť. Dicka neprekvapivo zaujíma iba jeho obľúbené vykreslenie neistoty a existenciálnych pochybností a so zvyškom sa nepára, takže už len tá titulná otázka je vlastne nezmysel, lebo tí takzvaný androidi sú rýdzo organické bytosti ktorým by sa malo skôr hovoriť klony či homunkulovia a nie je dôvod prečo by pomyselné ovečky v ich snoch mali byť elektrické. Taktiež pasáž na akejsi "falošnej" policajnej stanici údajne plnej "androidov" ktorú nikto nerieši vyvoláva filozofickú otázku "čo do frasa"... a z toho slávneho odhaľovacieho testu by podľa mňa vyšlo že polovica populácie sú androidi či schizoidný šialenci, lebo nemali úplne predpisovú reakciu či reagovali o stotinu sekundy neskôr. Toľko k postrehom, ale inak som si to celé užíval. Hrdina začína o všetkom pochybovať, zabíjanie "andíkov" začína byť s novšími modelmi skutočne psychicky vyčerpávajúce a pod vplyvom udalostí neustále mení názor na to čo robiť. Páčilo sa mi že nedostávame nejakú definitívnu odpoveď, androidi nie sú žiadny záporáci, iba "ludia" bez rozvinutej schopnosti empatie a čitatel tak s nimi sympatizuje, zatiaľ čo Deckard z toho vychádza ako ten zabijácky prašivec. Ale ani to nie je nemenné a v scéne s pavúkom dosahuje nejednoznačnosť vrcholu, to ma naozaj dostalo. Okrem androidov hrá v knihe dôležitú úlohu ešte posadnutosť vlastnením živého zvieraťa, keďže na zemi už takmer nič nežije ( a podľa všetkého ani moc ľudí, napr. jedna z postáv žije v komplexe s tisíckami prázdnych bytov ) a podivné virtuálne sebemrskačské náboženstvo Mercerizmus, ktoré som už poznal z Dickovej poviedky Čierna Krabička. Na mňa to fungovalo, tentoraz do Dickovi určite žeriem.

10 10.05.2020

Stretnutie s klasikou môže dopadnúť všelijako a po prečítaní tejto blábolivej béčkovej fetstory som si hovoril že kde sa asi podelo to sľubované majstrovské dielo a základný kameň cyberpunku. Najpravdepodobnejšou odpoveďou asi bude že umrelo na starobu. Hrdinom je hackerský stroskotanec v neónovej budúcnosti, ktorý dostane podozrivú ponuku od tajomného týpka a ženskej s britvami za nechtami, klasická to zápletka. Zaujímavé elementy tam určite sú, ale nemajú šancu vytrysknúť, lebo všetko je to dokonale pochované príšerným spôsobom vyprávania a nemyslím že je to vinou prekladu, aj keď je plný podivných slov ako "videová kamera". Na neprehľadnosť deja som bol dopredu pripravený, takže som vždy mávol rukou nad tým že tam akoby chýbali celé pasáže a ja netuším ako sa udalosti a postavy dostali tam kde práve sú, prípadne kto vôbec sú keď zrazu vybafli. Ani "dochovaný" zbytok textu ale nie je žiadne terno a často to pripomína skôr psychedelické blúznenenie plné kvetnatých básnických popisov vecí, ktoré sú ale napokon úplne bezobsažné lebo moje pokusy predstaviť si čokoľvek z toho končili maximálne u štekajúcich okrúhlych trojuholníkov na paradajkovo modrom pozadí tapety utkanej otrokmi v čínskej reštaurácii. Výlety do matrixu, umelé inteligencie, výplachy mozgu, ninjovia, jehovistický rastafariáni a tak ďalej, keby sa to všetko len tak zmätene nemihalo vo víre elesdé v záchodovej mise mohla to byť aspoň sranda, takto to nevedie nikam. Dovi-dopo...

8 01.05.2020

Bavilo ma to viac než prvý diel, asi preto že to bola väčšia zlátanina, čo v praxi znamená viac rôznych príhod a akcie. Na začiatku Old Shatterhand nevie čo so sebou, chce sa vrátiť do európy, ale nakoniec skončí späť v amerike ako súkromný detektív pátrajúci po psychicky labilnom básnikovi ktorého nejaký podnikavý vyčúranec vláči hore-dole. Úplne absurdná mi prišla scéna v bare, kde len tak z ničoho nič napochodoval Vinnetou aby sa pobil s buranmi a potom zasa odišiel za svojou tajnou misiou. Inak sa táto "pátracia" pasáž postupne mení na one man show starej smrtky Old Deatha, ktorý preberá velenie aj nad samotným Shatterhandom ( ktorý sa viac-menej len všetkému prizerá ) a zaslúžil by si Nobelovu cenu za hustenie kalerábov do každého koho stretnú. Romány o Vinnetouovi sú celkovo zlepence nesúvisiacich príbehov podoprených chatrnými barličkami a to že dva najdôležitejšie charaktery knihy sú v jej prvej polovici takmer zbytočné a podivne trčiace je asi práve tým že sa v ňom pôvodne vôbec nevyskytovali a boli do neho až neskôr umelo zasadené. Každopádne po Komančskom holokauste sa Vincek konečne pridáva k výprave. V druhej polovici Shatterhand kľučkuje medzi horiacimi ropnými vrtmi, stretáva Old Firehanda a spolu s Vinnetouom a Hawkensom ( ktorého tisíckrát zaplátaný kabát funguje ako nepriestrelná vesta ) krížia plány hnusným Ponkom. Je zaujímavé že všetky indiánske kmene okrem Vinnetouových Apačov sú úplný debili a krvilačný banditi s ktorými sa proste nedá inak než ich pobiť na hromadu. Tento diel je oproti prvému značne krvavejší a s množstvom mŕtvych, čo May ospravedlňuje vetou "keď musíš tak musíš". Taktiež až na Shatterhanda sú všetci vskutku nadržaný na skalpovanie nepriateľov. V závere konečne dôjde aj na Vinnetuovho úhlavného nepriateľa Santera plného úplne idiotských diabolských plánov, ale čo s ním sa opäť dozvieme až nabudúce. P.S. V celej hnihe je o dosť menej citoslovca "uff" než v predošlej.

3 25.04.2020

Tento diel je hlavne o nábore nových členov do Morporskej nočnej hliadky a najväčší priestor tu okrem snaživého buldoga Karotku dostávajú práve oni. Konkrétne troll, trpaslík a ženská/vlkolak. Stará garda z toho nie je práve nadšená, ale musí to tak byť a kapitán Elánius má teraz starosti hlavne sám so sebou, lebo sa žení. Do toho nejaké tie vraždičky na ktorých niečo smrdí a celé je to teda o tom ako tie svojrázne postavičky chodia hore dole, hláškujú a potia rozumy. Funguje to bez výhrad, k vrcholu sa kniha dostáva keď hliadka odmietne poslúchnuť rozkaz aby nechali vyšetrovanie, idú sa po Schwarzeneggerovsky vyzbrojiť všetkým čo unesú a namieria si to k cechu klaunov, čo hádžu hneď od brány na návštevníkov torty. Trollie mozgy pracujú najlepšie chladené a chodiaca blcháreň Gaspoda ( ktorý nešťastnou náhodou zasa získa schopnosť hovoriť ) sa dostane do kríža so šialeným pudlom, kápom psieho gangu. Takže to spoľahlivo fachčí, ale na plné hodnotenie predsa len nemá, lebo samotná detektívna linka je oproti všetkým tým streleným detailom taká strašne obyčajná a finále sa príliš nesie v znamení hrdinného hádzania sa do dráhy striel a presviedčania že je treba zachovať sa ako správny strážca zákona. Za to im stŕham bod, aj keď sú to stále borci.

6 13.04.2020

Po nejakom tom medziprešľapovaní je tu konečne finále v ktorom stojí proti sebe viac figúrok než mravcov v cukorničke. Nekroskop Nathan sa dramaticky vracia do svojej dimenzie aby natrhol kožuch nenávideným vampírom z posledného hradu, ktorý sú zároveň terčom trestnej výpravy vampírov z Turgosheimu, do toho ešte ten rusácky rádoby dobyvateľ, šibnutý extelepat idúci po pomste Nekroskopovi, ďalší pomstychtivý vampír bez tváre, zato s metrovou zubatou vagínou, ohrdnutá vampírka, ohrdnutá telepatka a nezabudnime ani na uplácané (ne)mŕtve monštrum v pivnici a vyčúraného vampírskeho prdkúzelníka čo má hody keď mačky nie sú doma. Polovica toho cirkusu by sa dala pokojne vyhodiť a nemalo by to žiadny dopad, ale aspoň to prináša viac akcie, krvavých explózií, vlajúcich čriev a roztekajúcich sa tiel... a lepry, nezabudnime na lepru! Samozrejme že autor si aj tu vždy nájde čas na spomienkové sekvencie kde do nás ešte raz nahustí minulé fakty, lebo má zjavne hrôzu z toho že by snáď niekto na niečo z toho zabudol. Páčili sa mi tie fatalistické sekvencie s Wrathou a spol. ktoré ich natvrdo postavili pred dvere s nápisom NO FUTURE, čo tomu dodávalo taký apokalyptický nádych. Každopádne finálne besnenie každý proti každému bolo moc fajn a dalo možnosť väčšine zloduchov explozívne zhebnúť. Takže si to svoje štyri hviezdičky zaslúži, nech nežerem.

2 05.04.2020

No hej, druhý diel trilógie, tým je vlastne povedané všetko. Lumley tu predvádza doslova majstrovstvo v tom ako napísať román plný upírov, cestovania medzi realitami a všemožných paranenormálnych vecí a pritom sa dejovo takmer nepohnúť z miesta, plus povinné opakovanie rôznych faktov a udalostí z predošlých kníh. Polovica knihy je vlastne flashback do tej predošlej, kde sledujeme detaily nestorovej upírskej kariéry a v tej druhej sa vracajú špiónske paramotívy, lebo zlatovlasý hrdina Nathan uviazol v našej dimenzii, čo v prvom rade znamená že hlavným zloduchom sa opäť stáva ďalší megalomanský rusák túžiaci obnoviť slávu sovietskeho zväzu a za tým účelom sa napakovať na hviezdnej strane. Dobrý anglický esperi sa ale vracajú tiež aby Nathanovi ponúkli pomocnú ruku a užitočné vzdelanie. Napriek jasným výhradám a prskaniu na jeho výplňovú povahu ale Posledný Hrad nenudí a nič z toho čo sa tu deje nie je nezaujímavé. Trebárs aj tá vedľajšia Nathanova úloha ohľadom nesmierne naštvaného pomstychtivého nebožtíka, ktorého telekinetická poltergajtistická aktivita hrozí zbúraním hranice medzi živými a mŕtvymi. Čistá vata, ale fajn morbídna historka. Osobne ma najviac dostala pointa s mesačnou milenkou vampírskeho vládcu Nomu Canisona, ktorú "privolal" svojou mega kostenou fujarou. Tak uvidíme ako sa to skončí. Naopak najmenej ma presvedčila scéna so zásadným Möbiovským zvratom a síce Harryho zlatý šíp v počítači čakajúci na svoj ťah. Každopádne hurá na ďalší diel, mohlo by to byť potenciálne epické.

1 16.03.2020

Pôvodný originálny koncept Nekroskopa a jeho boja s vampírskymi pijavicami sa vyčerpal už niekde po treťom diely a ďalšie dva potom nejako dokrivkali k definitívnemu koncu Harryho Keogha. To ale nevadí, lebo šou mast gou on a toto univerzum vyvrhlo na povrch zemský ešte ďalších 10 infikovaných dielov. A hneď ten prvý z novej trilógie "upírsky svet" vôbec nie je zlý. On sa len strašne dlho rozbieha, najprv sledujeme finále predchádzajúcej knihy z pohľadu vzdialených pozorovateľov ktorý niekam idú a uvidia veľké hríbovité buum! Nasleduje flashbackové okienko sledujúce počiatky upírskej kariéry hnusáka Šejtána a jeho "potomstva" a potom ďalší medailónik do života iných upírov niekde úplne inde ( páči sa mi ako sa Lumley vyžíva v popisovaní upírskych bizarností a úchyliek ). No a kdesi v tretine knihy konečne dôjde aj na samotných hrdinov. Celý dej stojí na barličke že Nekroskop mal počas voľnej chvíľky sex so spanilou cigánkou a vzišli z toho dvaja potomkovia, každý úplne odlišný. Každopádne po rokoch sa vampíri vracajú na slnečnú stranu rozpútať teror a mňa to postupne bavilo stále viac, hlavne hrdinov študijný pobyt v upírskej veži a psychické problémy jeho brata ktorý si po páde z oblohy začal myslieť že je vampírsky vládca. Celkový posun k temnej fantasy kvitujem, je lepšie rozpútať vojnu v inej dimenzii než sa v tej našej pokúšať oživovať ďalšieho nemtavého zloducha z nekonečného radu Ferencziov. Takže u mňa dobré a dvojnásobne vypointovaný koniec ma donútil byť reálne natešený na pokračovanie... a to sa počíta.

3 03.03.2020

Takže Pratchettove čarodejnice idú zasa do Šejxpíra, teda aspoň to tvrdia, lebo ja by som to samozrejme nepoznal. Každopádne sa ale vracajú z ciest a Magráta sa musí pripravovať na svadbu z bývalým šašom, ktorá z nej urobí kráľovnú. Prvá polovica knihy ma teda moc nebavila, humor je veľmi riedky a decentný, dej nevýrazný a to že nadradené alfa samice Zlopočasná s Oggovou všetkých buzerujú tiež nie je vtipné len tak samo o sebe, skôr ma začali štvať. Jediné spestrenie tak boli mágovia na výprave za svadbou ktorých prepadol trpasličí zvodca Casanovlez, plus Lancreská jednočlenná armáda a pucflek v podobe snaživého mladého Ogga. V druhej polovici sa na humor konečne viac pritlačí, aj keď scény ako výročná kúpeľ strarenky Oggovej nie sú úplne dejonosné. Taktiež sa vylúpne hororová zápletka s elfami z inej dimenzie, čo sú strašný hnusáci na čele s kráľovnou mrchou. Tam to začne byť dosť drsné a dokonca aj presvedčená hipíčka Magráta si natiahne brnenie a strelí elfa šípom do oka cez kľúčovú dierku. Ostatne ako hovorí staré čínske príslovie, môžete byť sebehnusnejší mentálny elf, ale proti opičiemu knihovníkovi ste len mäso na špajdli. Takže nakoniec je hodnotenie solídne aj keď je to stále taká nevýraznejšia zemeplošská epizóda.

5 09.02.2020

Story o Heechee vyvrcholila minulým dielom v epicky nehybnom finále, ale ešte tu zostali nejaké tie črepiny ktoré supersilná gravitácia zmrštila do tejto knihy. Základom, najdlhším príspevkom a dôvodom solídnych troch hviezdičiek je príhoda notorického nešťastníka Audee Walthersa čo sprevádza pracháčov na venuši v honbe za artefaktmi. Pokiaľ si urgentne nezarobí na novú pečeň miesto svojej schátralej, bude čoskoro po ňom a vesmír za ním ani neprdne. Sledovať jeho stále zúfalejšiu situáciu a krkolomnú snahu prežiť bolo dosť zábavné ( teda, z pohľadu čitateľa ) a temne humorná transplantačná pointa to zaklincovala. Zbytok knihy sú potom také správičky a stĺpčeky z vesmíru Heechee, kde sú v krátkosti popísané niektoré historické momenty ako nájdenie asteroidu Gateway, "nebies Heechee", či kam ubzikli vesmírny kostráči s batohmi v rozkroku a podobne. Vzhľadom k tomu že väčšinu toho už poznáme a vieme z oných románov, plus pár viet navrch, z ponožiek som kvôli tomu nevyletel. Musel by som byť asi fakt hardcore milovník Heechee aby som tú zmäť odrobiniek plne ocenil. Takže sorry.

4 27.01.2020

Pratchett po Pyramídach opäť rýpe do náboženstva. Nie je to nejaká typická ha-ha-ha zememeplošská zábavka, skôr taká drsnejšia, zádrapčivá záležitosť plná toxickej irónie. Omnia je teokratická totalita, kde sú ľudia tak moc oddaný náboženstvu, až ich "jediný a všemocný" boh Om stratil všetku moc a premenil sa na obyčajnú korytnačku. Vtip je totiž v tom že jeho uctievači už vlastne neveria v neho samého, ale iba v systém ktorý sami vybudovali. Omovi, tak ako všetkým bohom sú ľudia u jeho šupinatej zadnice, potrebuje iba niekoho kto by v neho zasa uveril a naštartoval ho tým ako nukleárny reaktor. Na to mu má poslúžiť mníšsky novic bruta, čo je dosť prostoduchý a naivný trololo s úžasnou pamäťou. Rozhodne ma bavilo sledovať dialógové konfrontácie prostého veriaceho s jeho bohom v podobe cynickej korytnačky, ktorý nikdy nepočul nič o vlastných prorokoch a prikázaniach ktoré im údajne zoslal on sám. Taktiež v súvislosti s dnešným konšpiračným hnutím reálnych plochozemcov pôsobilo ešte vtipnejšie že na Pratchettovej zemeploche pomätený fanatici veria že zem je guľatá, pričom ona je to placka položená na slonoch a korytnačke letiacej vesmírom. Každopádne úlohou predstaviteľov cirkvi je zničiť všetko čo odporuje ich učeniu a dej knihy neprekvapivo smeruje k revolúcii, kde hlavný záporák dostane korytnačkou do hlavy. Takže by táto kniha mal byť povinným čítaním pre všetkých biskupov, kardinálov a iných impotentátov. P.S imaginárne púštne hostiny pustovníka sv. Paznechtusa boli najlepšie!

11 12.01.2020

V súvislosti s názvom knihy ma napadali rôzne vtipy o emzáckych análoch, ale nakoniec ich radšej preskočím. Každopádne autor si v minulom diely vymyslel ultimátnu hrozbu pre celý vesmír, ktorá má však z románového hľadiska tú podstatnú nevýhodu že je na hovadsky dlhé lakte. V knihe je opisovaná aj rasa takzvaných peciválov, čo sú bytosti žijúce extrémne pomaly, takže len odpoveď na pozdrav "ahoj" trvá dlhšie než postaviť diaľnicu z Bratislavy do Košíc a to je vec ktorá začala snáď ešte v treťohorách. No a dej tejto knihy je čosi podobné, tajomný nepriateľ je hypotetické čosi čo možno príde a možno nie a tak je polovica textu o tom ako sa postavy bavia že kto sa viac bojí. "Ja sa bojím najviac! Nie ja sa bojím dvakrát viac!! ha, vy lemry, ja sa bojím trikrát nekonečno viac!!!" Celý čas je nám predhadzované že sa začalo diať niečo nebezpečné ale ide to tak zvoľna že je to ako pozorovať starnúť mramor. No a tak sme väčšinu času odkázaný na rôzne podporné epizódky ukazujúce problémy emzáckeho chlapca chodiaceho do ľudskej školy, nejaké Heecheovské historky z minulosti, vysvetľovanie veľkého tresku a deväťrozmerného vesmíru ( v celej knihe najzaujímavejšie dve pasáže ) a hlavne, najme a predovšetkých ustavičné pripomínanie digitalizovaného Broadheada aká je jeho virtuálna myseľ strašne rýchla oproti živým ľuďom ako aj nekonekonekonečné opakovanie toho že on, tak ako ostatný digitálovia a všetko gigabitové prostredie v ktorom sa pohybujú je vlastne neexistujúce, neskutočné, imaginárne, abstraktné, akože, hogo fogo atď... Čítať neustále zas a znova tie popisy ako neexistujúca postava vezme neexistujúci pohár s neexistujúcim šampanským svojou neexistujúcou rukou, naleje si jej neexistujúci obsah do neexistujúcich úst a neexistujúce bublinky ho šteklia v neexistujúcom hrdle začnú byť v skutočnom svete reálne fyzicky útrpné. V závere už je to tak zúfalé že autor iba necháva tie neexistujúce postavy zabíjať existujúci ( ich aj náš ) čas počas vesmírneho letu polihovaním a sexovaním niekde na virtuálnej pláži. Aby som to ukončil, záver je po tom všetkom pekelnom čakaní náhly hippie záchvat a celkovo to spätne nestálo vlastne za nič.

5 29.12.2019

Uff, na rozdiel od filmov nemám ku knihám Karla Maya vzťah z detstva a teraz som si to už moc neužil. Ono to očakávané naivné dobrodružstvo bolo nejak moc ukecané, každý plán a každý krok sa musel siahodlho prediskutovať, prežuvať, obkukať a oštemplovať než došlo k realizácii. Uff! Samotný Old Shatterhand bol týpek na zabitie, skutočne neskutočný, statočný, spravodlivý a blablablí poloboh čo jednou rukou skrotí divého mustanga, druhou zapichne grizzlyho a neustále robí vola z chudáka Sama Hawkensa. Uff! Ten je ale podľa mňa najzaujímavejšia postava celej knihy, taký podivný smiešny poloblázon a hláškar. Ostaný hrdinovia sú oproti nemu príliš vážny a dokonalí, neustále drmoliaci sladkasté ódy na priateľstvo, bratstvo, česť, pravdu, šošovicu a podobné pixloviny. Uff! Najlepšia časť knihy je potom posledná štvrtina kde na scénu vstúpi zloduch Santer a poriadne zdvihne Vinniemu mandle. Uff! Pasáž kde od hnevu červený gentleman prisahá pomstu všetkým bledým tváram konečne vyvoláva nejaké emócie. Uff! Ako to ale dopadne sa dozvieme až v ďalších dieloch. Ešte by som podotkol že oproti filmu je v knihe omnoho menej mŕtvych a je to celé podstatne komornejšie, takže žiadna lokomotíva prechádzajúca cez saloon a divoké prestrelky. Uff! P.S. najčastejšie používaný indiánsky výraz je Uff!

6 15.12.2019

Tretí diel série je zatiaľ najlepší. Broadhead stále pátra po Heechee a stopu mu prihrá starý kamoš ktorý strčil hlavu tam kam nemal. Zároveň však autor spakruky eliminuje tajomstvo okolo Heechee tým, že vypráva časť knihy z ich pohľadu, čo však vlastne nevadí lebo dianie okolo nich je dostatočne zaujímavé. Ich schovávanie v čiernej diere má ten prostý dôvod, že sú platonicky poondený z akýchsi energetických bytostí ktoré chcú aby sa vesmír zmrskol do pôvodnej veľkosti. V tomto diely k samotnému ohrozeniu nedôjde, ale keď Heecheovia zistia že ľudkovia si bezstarostne lietajú naverímboha vesmírom, skoro dostanú zrádnika a musia na svetlo sveta. Podobne je na tom aj linka s dávno stratenou Klárou, ktorá je z čiernej diery len tak mimo záber oslobodená Wanom, z ktorého vyrástlo riadne indivíduum na zabitie a keď zisťuje že "prespala" 30 rokov je z toho tak trochu v háji, že kam teraz z konopí. Tento diel teda nahradzuje mystérium priamočiarym polopatizmom, ale ukázalo sa že mi to v tomto prípade nevadí. Ideme ďalej.

2 22.11.2019

Druhý diel konečne prináša plnohodnotné scifíčko kde hrdinovia podnikajú objaviteľskú výpravu na plný úväzok. Konkrétne tu majú zaistiť emzácku konzerváreň aby tak vyriešili problémy hladujúcich na zemi. Akcie v tomto podniku má hrdina prvého dielu, ktorý sa z bývalého niktoša vypracoval na bohatého a vplyvného podnikateľa. Takže posádka ktorá si roky vo vesmíre lezie na nervy objaví vesmírny mekdonald, v ňom chlapca ktorý vyrastal úplne sám na mimozemskej stanici a dokonca aj nejakých žabých mužov ktorým šéfuje "nesmrteľná" plechovka čo zavára ľudské mozgy do fliaš. To je všetko fajn, vrátane vydieracej pasáže vynervovaného geronta, akurát v tom najnapínavejšom okamihu keď sú hrdinovia v pazúroch "nepriateľa" príde sucho informačné finále kde sa dozvieme že sa proste zachránili a ešte na tom nechutne zbohatli, čo mi dosť pokazilo celkové hodnotenie. Naviac sa nepohla dopredu tá najzaujímavejšia linka a síce Broadheadova posadnutosť jeho bývalou milenkou Klárou, ktorá ešte v predošlom diely uviazla v čiernej diere. Tak dúfam že sa na to nezabudne v pokračovaní.

2 09.11.2019

Rozhodne prekvapivá vec, len neviem či pozitívne alebo negatívne. Téma nebezpečných experimentálnych vesmírnych letov "za pokladom" pomocou technológií nejakej zaniknutej mimozemskej civilizácie o ktorých nikto poriadne nevie ako fungujú by mohla byť základom pre riadne tučné sci-fi dobrodružstvo, ale v skutočnosti je to iba maľovaná papundeklová kulisa pre životné trampoty jedného lúzra. Tento "hrdina" túži uniknúť smradľavej pozemskej realite a tak sa obšmieta okolo oných letov, ale zároveň je fatálne zbabelý a tak je väčšina knihy o tom ako sa paradoxne snaží neletieť, lebo sa bojí. A keď už konečne letí, tak je to len nejaká dvojstránková otočka zakončená fiaskom. Ak pominieme klátenie žien, značnú časť príbehu zaberajú sedenia s robopsychiatrom a tie sa mi zdali byť úplne od veci. Vo finále síce zistíme prečo tam vlastne chodí, ale zmysel to aj tak nedáva. Ten chlap má takú dejovo zásadnú traumu, ale než to ako čitatelia zistíme tak tam iba náhodne rozoberajú vzťah s matkou, latentnú homosexualitu a teplomer v zadku. No a ona samotná zvratová udalosť bola značne zmätená a nie som si istý či som pochopil ako to prebehlo a či to nebola úplná kravina. Nie že by kniha ako celok bola zlá, ono tá mizéria vesmírneho smoliara inak celkom ušla.

1 16.10.2019

Mne to najviac pripomenulo veci aké písal Farmer, maníci z podivnej komunity uprostred nepochopiteľných zbytkov zaniknutej civilizácie unikajú zo striktných "pazúrov" svojho kmeňa a vydávajú sa na ďalekú cestu skrz paluby obrastené džungľou až do riadiaceho strediska. Áno, pretože legenda hovorí že ich svet nie je svet, ale loď letiaca vesmírom a vyčúraný kňaz Marapper sa rozhodne že tú loď musia dostať pod svoju kotnrolu. Okrem mračien komárov a tajomných "obrov", teda predpokladaných potomkov tvorcov lode, predstavujú špeciálnu hrozbu armády inteligentných krýs, využívajúcich na získavanie informácií telepatické králiky. Dej plný rozpoltených postáv graduje od jednoduchého putovania cez objavovanie súvislostí až po šialené besnenie v závere, ktorý ma svojou precízne fatálnou/fatálne precíznou pointou kde všetky tie dovtedy prťavé detaily začnú dávať zmysel a hrdinov oberú o posledné zbytky nádeje donútil dať najvyššie hodnotenie. Obzvlášť s prihliadnutím na to že je kniha z 50-tych rokov musím autorovi vystrihnúť poklonu že mi tu nič z popisovaného neprišlo zastaralé či naivné ako trebárs notorický androidi z poviedok Phlippa K. Dicka na nerozoznanie od človeka a plný ozubených koliesok. Ale to je aj tým že Aldiss nikdy nejde do detailov technológií, keďže jeho hrdinovia tomu tiež prd rozumejú. Toto ma teda bavilo nonstop.

17 07.10.2019

Záver série to nakoniec u mňa opäť nevytiahol nad dve hviezdičky, aj keď má svoje pozitíva. Prvé z nich čo ma napadne je tak trochu ironicky že sa to dá naozaj veľmi rýchlo a ľahko prečítať, plus pár solídnych nápadov. Ako hrdina sa vracia Poole, ktorý ešte v prvom diely uletel do vesmíru a po 1000 rokoch ho šťastne nájdu a oživia. Tu si rád rypnem do Clarka, že pri všetkej jeho posadnutosti technickými popismi zrazu hodí zbabelú spiatočku a vystačí si iba s konštatovaním že hrdina bol podchladený... bodka! Následné zoznamovanie s novou realitou je fajn, potom sa začne debatovať o monolitoch a tak vôbec, Poole si skočí na Europu pozdraviť miestnych chaluháčov, ale tí sú mešuge a tak si pokecá len s beztelným supermanom Bowmanom, alias hviezdnym dieťaťom. Že sú monolity len tupé stroje, naviac občas chybujúce je dobrý nápad, ale plán ako s nimi zatočiť je béčko ako prasa. Dídžej Hallman ( nová metamorfóza Hala 9000 ) ho infikuje počítačovým vírom a monoliťáci si zbalia saky-paky, dovy-dopo. Ten koniec je tak ukrutne odseknutý že by si staroch Clarke zaslúžil knihou po pysku! Ak si odmyslíme ten záver ostane nám story ktorá je skrz tisícročného návštevníka miestami fajn, ale trpí prílišným teoretizovaním a aj niektorými kompletne prerozprávanými pasážami z minulých dielov. Opäť opakujem, Clarke NEBOL dobrý vyprávač a každým ďalším dielom iba bezradnejší s pár základnými nápadmi okolo ktorých vystaval vlastne prd.

3 29.09.2019