tartan komentáře u knih

Veľmi dobre spracovaná a obrazovo naozaj bohato vybavená (plány, mapy, fotografie, ilustrácie, reprodukcie atď.) monografia o dejinách, kultúre, ale aj prírodných pomeroch, či stavebnom vývoji mesta Levice. V podstate ukážková monografia tohto typu literatúry.

3 25.02.2020

Už od detstva som počúval "kecáš ako Palacký", či "si ukecaný ako Palacký". Nuž, otec moderného českého dejepisectva vošiel do dejín nepochybne aj týmto spôsobom. Čírou náhodou som nedávno narazil na nové vydanie (a preklad, pretože dielo vyšlo pôvodne v nemčine a latinčine) jeho útleho pojednania o mongolskom vpáde v roku 1241. Táto prácička z roku 1842 však až taká ukecaná, minimálne rozsahom (48 strán), nie je. Palackého kritický rozbor prameňov k mongolskému vpádu so zvláštnym ohľadom na ich údajnú porážku pri Olomouci je stále peknou ukážkou historickej analýzy, aj keď viaceré (vlastne väčšina) fakty a závery z tejto jeho práce boli už dávno a jednoznačne prekonané, predovšetkým toľko Palackým obhajovaná autenticita a pravosť Rukopisov královédvorského a zelenohorského. O niečom svedčí aj fakt, že knihu vydala Česká spoločnosť rukopisná, teda obhajcovia pravosti spomínaných rukopisov. Aj preto treba k tejto knihe pristupovať skôr ako k historickej kuriozite, než k hodnovernému zdroju informácií, hoci niektoré Palackého závery o mongolskom vpáde nie sú celkom bez zaujímavosti (napr. prečo Mongoli neprenikli ďalej do Európy - podľa Palackého aj preto, že vo svojich zdrvujúco úspešných ťaženiach v Poľsku a Uhorsku utrpeli predsa len ťažké straty a až tak by im už nevyhovovali ani geografické podmienky západnej Európy, čo v podstate platí aj dnes; to, že ich zastrašili statoční a udatní Češi, to by som si už taký istý nebol, udatnosť Čechov pritom nespochybňujem).

2 04.02.2020

Malá, ale úžasná knižočka plná skvelých máp zobrazujúcich dejiny sveta od paleolitu po druhú svetovú vojnu. Vzhľadom k vreckovej veľkosti je niekedy nevyhnutné použiť lupu, ale inak knihe prakticky nie je čo vytknúť a aj tá jej veľkosť, resp. spratnosť môže byť naopak niekým vnímaná paradoxne ako výhoda.

2 22.01.2020

Druhý diel Ryanovej steampunkovej dračej fantasy drží obdivuhodne epický kurz. Opäť tu máme v podstate tri romány v jednom. Jeden dobrodružný, jeden špionážny a jeden mierne apokalyptický. Posledne menovaný je oproti prvému dielu nová dejová línia, ktorú odráža aj názov tohto dielu. Légia plameňov je dračia armáda doplnená "Skazenými" - ľuďmi, ktorých mentálne ovládol a fyzicky znetvoril Bielokožec, jedinečný a exemplárne nebezpečný druh draka. Aby tejto armáde hrôzy zabránili zničiť svet, vydáva sa najlepšia agentka do najhoršieho mesta na svete, ktoré je samo o sebe obludným a prísne stráženým väzením bez možnosti úniku, ale ktoré možno ukrýva tajomstvo, čo by tejto skaze mohlo zabrániť, a zároveň ďaleko v južnom polárnom mori iná skupina hrdinov narazí na ešte väčšie tajomstvo.

Len udržať pohromade takýto rozvetvený román je skvelý výkon. Napísať ho tak, aby ho čitateľ nedokázal odložiť, kým nedočíta do (opäť) otvoreného konca, je ešte väčší výkon. Netvrdím, že pre každého fanúšika fantasy (o iných čitateľoch ani nehovoriac) to bude rovnako výnimočný zážitok, nie každému môže sedieť takáto dobrodružno-dračia a špionážno-vojnová kombinácia v steampunkovej forme, ale mne čitateľsky sadla ako uliata. Skvelé postavy, autorov cit pre dynamickú a prehľadnú akciu, pre tú vojnovú i individuálnejšiu špiónsku, epický rozmach a zároveň dôraz na množstvo pozoruhodných detailov z tohto zvláštneho sveta tvoria neodolateľný mix. Aby som aj niečo vytkol, občas to Ryan mierne preháňa s rôznymi dejovými "náhodami" a dramaticky otvorenými koncami kapitol, prostredníctvom ktorých strieda jednotlivé línie, ale treba uznať, že to má svoj efekt.

"Nedostáva se mi slov," Lizanne se do hlasu opět dral žár, který cítila před chvílí, "jmiž bych dokázala popsat míru své lhostejnosti vůči vašemu zklamání," hovorí v skvelej replike jedna z hlavných postáv tohto príbehu. A mne sa už nedostáva slov, aby som ešte viac dokázal opísať mieru svojej spokojnosti a nadšenia, takže ak to niekoho zaujalo, tak smelo plnou parou do toho! Tretí, záverečný diel tu bude čo nevidieť.

6 09.10.2019

Ohromne vtipne napísaná knižočka o archeológii od archeológa (takže vie, o čom píše). Pár citátov pre predstavu:

Chcete urobiť kariéru ako archeológ? To v žiadnom prípade nie je ľahké, pretože kariéra archeológa sa od začiatku nachádza v ruinách.

Prednášajúci - ten, ktorý hovorí, zatiaľ čo ostatní spia.

Jama na kôl - akákoľvek jama príliš malá na to, aby mohla byť jamou na odpad.

Jama na odpad - akákoľvek diera príliš veľká na to, aby mohla byť jamou na kôl.

No a v takomto nadnesenom duchu sa nesie celá knižka, nie je to vyslovene dehonestujúce, iba vtipné a popritom sa čitateľ dozvie aj celkom pekné množstvo zaujímavých informácii. Asi toľko, aby mohol v akejkoľvek spoločenskej konverzácii pri troche šikovnosti úspešne blufovať o archeológii.

2 18.09.2019

Najväčšia a zároveň posledná veľká klasická námorná bitka v dejinách, bitka v zálive Leyte z konca októbra 1944, je v tejto knihe oceňovaného amerického novinára Evana Thomasa podaná predovšetkým z pohľadu štyroch námorných veliteľov, ktorí sa jej zúčastnili. Dvoch japonských - admirálov Kuritu (veliteľa tzv. Stredného zväzu) a Ugakiho (veliteľa 1. divízie bitevných lodí, vrátane obrovských superbitevníkov Jamato a Musaši), a dvoch amerických - admirála "Býka" Halseya (veliteľa 3. flotily) a fregatného kapitána Evansa (kapitána torpédoborca Johnston a pôvodom čerokejského indiána).

Autor pri svojom rozprávaní, ktoré začína pekne zoširoka od začiatku vojny a končí až na jej horkom konci, spolieha a vychádza predovšetkým z osobných spomienok, denníkov a osobných rozhovorov s ešte žijúcimi protagonistami tejto epickej námornej bitky. Dodáva jej to zvlášť sugestívny ráz a čitateľ tak neraz doslova cíti všetko to napätie, únavu, prekvapenie, šok, chaos, výbuchy hnevu či tvrdošijnú snahu o sebaobetovanie.

Bitka v zálive Leyte je dnes už takmer zabudnutá. Nielen v Európe, kde sme mali dosť vlastných gigantických bitiek a celé pacifické bojisko bolo pre nás len vedľajšie, či príliš vzdialené, ale dokonca aj v Amerike, kde sa pri spomínaní na 2. svetovú vojnu skloňuje najviac Deň D a oslobodenie Európy a keď sa povie tichomorské bojisko, väčšina Američanov si spomenie možno tak na kľúčovú bitku pri Midway a ikonickú fotografiu vztyčovania vlajky na Iwodžime.

Napriek tomu si bitka v zálive Leyte zaslúži pozornosť. Jej priebeh je totiž dodnes predmetom veľkých a vášnivých debát a nekončiacich analýz medzi odborníkmi i vzdelanými laikmi. Spôsob, akým o nej rozpráva Evan Thomas, však môže zaujať aj menej znalého, ale dostatočne zvedavého čitateľa. Je totiž predovšetkým hlboko ľudský a o to je jeho podanie silnejšie. Najatraktívnejší z celej knihy je, samozrejme, opis samotnej bitky, ktorá prebiehala v niekoľkých hlavných fázach na obrovských priestoroch v okolí Filipín (preto sa niekedy volá aj Druhá bitka vo Filipínskom mori, prvá sa odohrala ešte v júni toho istého roku). Autor však vďaka osobnému prístupu veľmi dobre pracuje aj s psychologickými aspektami bitky i celej vojny a podchytáva kultúrne stereotypy, ktoré výrazne ovplyvňovali dianie na oboch stranách.

Isté mínus knihy je naozaj chudobnejší a nie príliš kvalitný obrazový materiál, dokonca aj s výraznými chybami (fotografia na str. 176 uvádza Halseya a Mitschera, hoci sa na nej nachádza iba druhý menovaný). Takisto nemožno brať knihu napriek šírke záberu ako komplexnú históriu bitky v zálive Leyte. Vo svojom sústredení na vybrané aspekty, udalosti a osobnosti je však brilantná.

08.08.2019

Svojím spôsobom brilantná Crichtonova historicko-hororová mystifikácia vychádza zo skutočných zápiskov arabského vyslanca a cestovateľa Ahmada ibn Fadlana z 10. storočia, skombinovanými so známym staroanglickým príbehom o Beowulfovi. Známejšia je nepochybne filmová verzia, ktorá je, jemne povedané, viac guilty pleasure ako dobrý film, ale aj táto útla knižočka má svoje čaro, ktoré sa čiastočne podarilo pretaviť aj do filmu.

2 02.08.2019

Hříchy říše sú voľným pokračovaním výbornej prachmajstrovskej trilógie. Americký spisovateľ Brian McClellan sa aj tu drží svojich osvedčených receptov. Vrhne čitateľa od začiatku rovno do deja, prepletá niekoľko dejových línií, ktoré sa v istom bode prirodzene pretnú a hlavne vracia na scénu pár skvelých postáv (impozantný plukovník Šialených kopijníkov Ben Styke) a predovšetkým svoj zaujímavý a vcelku originálny svet, pozoruhodne kombinujúci éru pušného prachu s mágiou.

Možno by knihe prospelo, keby autor trochu ubral z jej rozsahu, 640 strán je celkom dosť na to, čo sa tam všetko stane, ale to už je asi choroba z povolania väčšiny fantasy autorov. Napriek tomu sa mi čítala dobre, dej slušne odsýpa, stále sa niečo deje, neustále sa intriguje a špehuje, vynárujú sa staré tajomstvá, k slovu sa prihlasujú zabudnuté ríše a keď sa to ku koncu začne konečne poriadne mlieť, stojí to naozaj za to. Uvidíme, čo prinesú ďalšie časti, ale túto novú sériu so starými hrdinami rozbehol McClellan veľmi solídne.

Znalosť predchádzajúcej trilógie i poviedkovej knihy nie je úplne nevyhnutná, ale rozhodne pomôže v orientácií a prehĺbi zážitok z tejto knihy, ktorá ešte pred svojím českým vydaním vzbudila veľké pohoršenie čitateľov svojou pripravovanou, absolútne otrasnou obálkou (bohužiaľ som si ju nestihol zarchivovať ako odstrašujúci príklad). Našťastie ju po všetkých tých negatívnych reakciách vydavateľ radšej zmenil tak, aby sa podobala na obálku svojho amerického originálu.

3 22.05.2019

Nie je príliš častým javom, že sa vedecko-populárna kniha o histórii číta ako napínavá detektívka. Americkému archeológovi a historikovi Ericovi H. Clineovi sa to podarilo. Treba však hneď na začiatku povedať, že téma, ktorú vo svojej úchvatne napísanej knihe rozoberá, je úchvatná sama o sebe. Dokazujú to nielen početné archeologické nálezy a písomné pramene, ale aj slávne Homérove eposy Ílias a Odysea. Táto absolútna klasika svetovej literatúry, ktorá nám už celé tisícročia prináša pohnuté osudy legendárnych hrdinov trójskej vojny, je totiž básnickým odrazom práve tých dramatických udalostí, ktoré vo svojej knihe s vedeckou precíznosťou rozoberá a sumarizuje Eric H. Cline. Udalostí, ktoré, mierne nadnesene povedené, viedli ku koncu prvého medzinárodného veku ľudstva.

Jeho syntéza, ak sa to tak dá nazvať, je síce rozsahom neveľká (necelých 300 strán), ale nabitá množstvom informácií. Prehľadne štruktúrovaný text je členený do piatich hlavných častí (plus úvodu a epilógu), ktoré postupne oboznamujú čitateľa s časopriestorom východného Stredomoria - Egeidy, Egypta a Blízkeho východu od 15. do 12. stor. pred Kr., teda historickej epochy rozkvetu civilizácií doby bronzovej. Bol to prvý skutočne kozmopolitný vek ľudstva, obdobie čulých obchodných stykov a medzinárodnej diplomacie, kde sa panovníci vtedajších kráľovstiev v korešpondencii oslovovali navzájom "môj brat". Tento ohromný vek nie nepodobný tomu dnešnému (a že tam je tých paralel viac ako dosť) však skončil ohromnou pohromou, ktorá doteraz vzbudzuje viac otáznikov ako poznáme odpovedí.

Čo sa vlastne stalo? Kto boli záhadné morské národy a ako s tým súvisia? Čo všetko nám napovedajú archeologické a písomné pramene? Interpretujeme ich vôbec správne? Každá poriadna detektívka končí odhalením páchateľa a vyriešením záhady. Tak ďaleko však ešte nie sme a ktovie, či niekedy budeme. Ani táto Clineova kniha neprináša jednoznačnú odpoveď, hoci naznačuje možné riešenie. Ale aj to je na histórii to fascinujúce. Raz možno bude objavený nezvratný dôkaz, ktorý definitívne odhalí oponu nad touto veľkou historickou záhadou. Ako na úplnom konci svojej knihy píše sám Cline, do tej doby môžeme len rozoberať možnosti a, ako povedal Sherlock Holmes, "zvažovať pravdepodobnosti a zvoliť tú najpravdepodobnejšiu."

10 05.03.2019

Čítanie tejto knihy nezriedka berie dych. Ako sa niečo také vôbec mohlo stať? Nie je to vôbec jednoduchá otázka a odpovedať na ňu je ešte ťažšie. Nacistický a sovietsky režim spravili z ľudí čísla. Je na vedcoch, aby po týchto číslach pátrali a zasadzovali ich do historických súvislostí. A je na nás, aby sme za týmito číslami znova videli ľudí. Pretože „ak sa nám to nepodarí, Hitler so Stalinom neformovali iba náš svet, ale aj našu ľudskosť“ (s. 335). Kniha Timothy Snydera na túto požiadavku odpovedá skutočne vynikajúcim spôsobom.

9 12.02.2019

Der Orden unter dem Totenkopf – Die Geschichte der SS, kniha, ktorá vyšla pôvodne už v roku 1967 a ktorá sa odvtedy dočkala množstva ďalších vydaní, vyšla v roku 2012 prvýkrát konečne aj v češtine. Pri jej príprave autor zhromaždil celkom 70 000 archívnych dokumentov z hlavného archívu NSDAP a od osobných spolupracovníkov Heinricha Himmlera. Výsledkom tejto mravčej práce bolo (a dodnes zostáva) základné dielo o vzniku a dejinách SS, ktorá sa z pôvodne niekoľkočlenného oddielu osobných Hitlerových strážcov rozrástla na takmer štát v štáte – jej paravojenská zložka Waffen-SS mala takmer milión mužov a SS postupne ovládla kriminálnu, poriadkovú i tajnú (Gestapo) políciu, ale aj spravodajskú službu; pod SS patrili aj strážne oddiely koncentračných táborov (SS-Totenkopfverbände).

3 12.02.2019

Napriek svojmu už bradatému veku predstavuje táto kniha svojím spôsobom stále unikátnu historickú príručku. Aspoň nepoznám žiadnu inú, kde by na tak obmedzenom priestore bolo zhromaždených toľko informácii, pritom v tak prehľadnej forme. Môj výtlačok je navyše doplnený množstvom mojou rukou písaných doplňujúcich poznámok (boli časy, keď ešte nebol internet a počítače), takže je to skutočný unikát. ;-)

10.02.2019

Aj v časoch internetu a wikipedie stále výborná pomôcka pre všetkých záujemcov o historickú geografiu a prehľadné a vo svojej stručnosti vyčerpávajúce dejiny európskeho kontinentu.

1 10.02.2019

Názov knihy odkazuje k mottu vyrytom na delách Ľudovíta XIV. Síce som si to zatiaľ nedokázal nikde overiť, ale celkom tomu verím :-) Možno nie je náhoda, že symbolom Kráľovstva je Slnko... Po slabšej druhej knihe je Posledný argument kráľov dôstojným vyvrcholením trilógie, keď už nie je jej zakončením. Predsa len, priveľa dverí zostalo otvorených. Ale taký je život a také sú osudy postáv - niektorí sa "vrátili do hliny", ďalší viac či menej zmenení pokračujú ďalej. Len prvý z mágov Bayaz (ľadovo chladný a totálne bezcitný protipól Gandalfa) završuje svoju veľkú hru bezohľadným šachom. Rovnako bezohľadne ako Abercrombie túto svoju sériu.

Doplnenie: Tak s tým mottom je to naozaj tak, viď napr. http://commons.wikimedia.org/wiki/File:Ultima_Ratio_Regum_Cannon.jpg

4 15.01.2019

Typický druhý, vypchávkový diel... Postavy putujú od A do B, resp. C a späť do A, bez toho, že by sa niečo zásadné zmenilo, či vyriešilo. To síce neznamená, že by som sa ako čitateľ nudil, nie s týmito postavami, ale tá celková márnosť všetkého mi už miestami išla celkom krkom.

1 15.01.2019

Fantasy ostrá ako sama čepeľ? Áno! A čo jej "hrdinovia"? Nápodobne! Že absentuje nejaký výraznejší príbeh? No a čo?!

Od Abercrombieho som zatiaľ čítal len jednu poviedku (Podělaná práce v antológii Meče a temná magie) a tá ma ktovieako neuchvátila. Na tieto jeho romány som sa preto nechal dlhšie presviedčať, ale nakoniec neľutujem. Naopak. Hoci príbeh samotný sa veľmi neposúva, ale postupuje len pomaličky, krôčik za krôčikom (niekedy som mal dokonca pocit, že jeden krok dopredu a dva dozadu), Abercrombieho postavy i situácie, do ktorých ich autor naváža, to viac ako bohato vynahrádzajú. Každá línia je niečím zaujímavá, každá postava (aj postavička) má niečo do seba. Nenudil som sa ani chvíľu a hoci poznám aj lepšie a zaujímavejšie fantasy, Abercrombieho "hrdinovia" sa mi zarezali hlboko pod kožu.

4 15.01.2019

Jsou cesty po nichž se nedáš
jsou vojska na něž neudeříš
jsou města ne něž neútočíš
jsou místa o něž nebojuješ -
jsou rozkazy vládce jež nepřijmeš

Klasická kniha o vojenskom umení, ktorá nijako nezostarla ani vyše dve tisícročia od svojho napísania. Dokazujú to nielen stále nové a nové vydania, ale aj jej široká aplikovateľnosť, ktorá sa netýka len vojenského umenia, ale aj iných oblastí života, ktoré nejakým spôsobom súvisia so strategickým myslením.

5 14.01.2019

Draci a parníky

Škótsky spisovateľ Anthony Ryan patrí podľa mnohých k najlepším súčasným autorom fantasy. Jeho predchádzajúca séria Stín krkavce ma síce zatiaľ napriek výborným ohlasom minula, ale keď vyšiel Oheň probuzení, prvá kniha série Draconis Memoria, zbystril som pozornosť. Hlavným dôvodom bola netradičná kombinácia drakov a parníkov.

Vyše 600-stranový román síce vzbudzuje na prvý pohľad rešpekt, ale keď sa doň začítate a nečakane rýchlo sa dostanete až na jeho koniec, budete chcieť hneď pokračovať ďalej. A druhý diel vychádza až o pár mesiacov. Oheň probuzení pritom ponúka hneď tri romány v jednom: špionážny thriller, dračiu fantasy a steampunkový námorný vojnový román. Tri hlavné línie prepletá autor postupne, kapitolu po kapitole, pričom pohľad na prebiehajúce udalosti sprostredkúva cez trojicu hlavných hrdinov - tajnú agentku Lizanne Lethridgovú, zlodeja Claydona Torcreeka a námorného dôstojníka Corricka Hilemora. Prví dvaja sú zároveň Krvožehnaní, čo znamená, že pomocou vzácnych elixírov vyrábaných z krvi rôznych dračích druhov disponujú , hoci len na obmedzený čas po ich užití, výnimočnými schopnosťami.

Originálny koncept drakov, ktorí slúžia nielen ako nedobrovoľná zásobáreň najvzácnejšej suroviny, poháňajúcej doslova celý svet (napríklad sa využíva, hoci nielen výlučne, na pohon lodí), dopĺňa výborne a do detailov premyslený svet. Tu autor nepochybne zúročil svoje historické vzdelanie i predchádzajúce dlhodobé zamestnanie v štátnej správe. Príbeh však predovšetkým tiahnu postavy a tie, nielen spomenuté hlavné, sú jednoducho skvelé a nemožno si ich neobľúbiť. Všetko to korunuje brilantne napísaná akcia, či už ide o spektakulárny opis námorných bitiek, zdrvujúcich útokov draggov (ako sa nazývajú v tomto svete draci), alebo fenomenálnu špiónsku akciu, za akú by sa nemusel hanbiť ani James Bond.

A o čo v románe vlastne ide? Napovie záverečný odsek:

Trochu se zasmál a očime těkal po jeho tváři, zjevně jako by ho poznával. "A mě byste střílet neměl už tuplem. Zvlásť když spolu budem zachraňovat svět."

Už aby tu bol druhý diel!

2 09.01.2019

Jedna hviezdička za dobrý nápad a vydarenú obálku, druhá za možno dve dobré poviedky (Tenkrát na Ukrajině od Pavla Fritza a O lidském dobytku od Romana Bureša) z celkovo 17 priemerných a podpriemerných. To nie je ktoviečo na takú ambicióznu knihu. Alebo som od toho len jednoducho čakal trochu viac než poviedky balansujúce z môjho pohľadu na hrane nudy, nezáujmu ich vôbec dočítať a nie vždy vhodnej grotesky.

4 18.12.2018

Na základný prehľad o Alexandrovi Veľkom a jeho slávnom ťažení proti Perzii i ďalej na východ viac ako postačujúce. Autor sa prirodzene sústreďuje na vojenskú stránku veci a na obmedzenom priestore adekvátne až vyčerpávajúco analyzuje i hodnotí priebeh jednotlivých bitiek i celého ťaženia. Nadnesené čísla starovekých historikov o počtoch armád i stratách v bitkách prakticky nie je možné overiť a všetky moderné odhady sú iba odhady. Na viacerých miestach to nakoniec autor aj sám priznáva, takže to, že ich reprodukuje, nepovažujem za výčitku, ktorá by mala znižovať hodnotu knihy. Tú naopak zvyšuje tradične skvelá obrazová príloha a perfektné mapky.

1 11.12.2018