špulo komentáře u knih

Nejak sa nám fantastickí autori preklápaju do historickej detektívky a ešte si volia v podstate totožné obdobie. Aspoň, že prostredie sa nám mení. Tu sa k tomu ale pripája autorkin osobitý štýl. Ten mi síce občas spôsobil vŕzganie v oku, lebo že "ach, prečo si to, baba, poňala takto", ale férovo priznávam, že je to čisto vec mojej vlastnej chlapskej ješitnosti.
Skrátim to. Parádne príbehy, výborná atmosféra... Autorka zaradená do mojich obľúbených a teším sa na pokračovanie ;)).

Prečítané ako doplnenie si červenákovzdelania.
Je to proste jeho raná tvorba a celé mi to prišlo napísané v štýle: Nazdar, Ďuri, vydávam sériu Mark Stone, tak mi tam niečo dohoď. A Ďuri dohodil. A je.
Zrejme v rámci povinného rozsahu sa autor, príbeh, ani postavy s ničím nemažú. Neriešia sa žiadne detajly, nebodaj psychológia, ide sa priamo na vec.
Pre mňa prvé stretnutie s Markom Stoneom, takže nemáme žiaden vzťah. A keďže sa tu jedná o 79ty diel série útlych brožúriek, tak sme si ani žiaden vzťah vytvoriť nestihli. No nič, možno to raz skúsim od začiatku ;)).

Ja mám tieto komiksy staršieho rangu rád. Scenár sa síce s čitateľom nepára, kresba sa nevyžíva v každom detajle, ale navzájom sa parádne dopĺňajú a spoločne vytvárajú príjemný komiksový zážitok. Nevyčumíte si oči, no ako fajn dobrodružná historka z čias križiackych vojen to funguje perfektne ;)).

Predošlé komentáre vypichli to naj, tak ja sa obmedzím na kratšie postrehy.
Kniha by sa mi možno viac páčila ako literárne dielo než komiks. Niektoré veci sa pýtalo viac rozviesť. Ale, to je len môj pocit.
Kresbe sa nedá vytknúť nič. Veľmi rýchlo mi prestala vadiť jej sebaparódia vo výrazoch tvárí - čo naznačuje už samotná obálka.
O scenári sa moc toho nedá povedať bez spojlerov, proste si ho užite. Čakal som síce viac trópov a menej kecov, ale vyvážil to kopec nápadov a detajlov. Sympatické je, že dej je uzavretý. Takže nikto nemusí kupovať ďalších 14 komiksbichličiek, aby sa dopracoval k (ne)šťastnému koncu ;)).

Hodnotiť knihu po vyše 20tich rokoch od jej prečítania má zvláštne kúzlo, ale je to vlastne voči tej knihe nefér. Najmä, keď si z tej knihy pamätáte veľké H a zostal len nejaký pocit. Preto som si túto bichličku zopakoval.
Anotácia klame telom. K tomu, na čo čitateľa pripravuje, sa dostaneme až po cca 500 stranách. Dovtedy tu máme dve dejové linky, ktoré sa kapitolovo striedajú. V jednej sledujeme životný príbeh hlavného hrdinu. Druhá sa odohráva o 500 rokov neskôr. Tu sa hrdinovia vyrovnávajú s dôsledkami činov veľkého hrdinu. Linky sa nakoniec prepoja a nasleduje pomerne očakávané rozuzlenie. Čím autor u mňa stratil bodíky.
Ide o klasickú fantasy, v ktorej si každý nájde niečo - akcia, láska, vojna, mytológia, rôzne rasy, filozofia, posolstvo... Hrdinovia sú sympatýše, ich náprotivky správne fuj. A hoci je záver trochu predvídateľný, cesta k nemu je zábavná a v rámci žánru aj originálna.
Kniha má 600 strán, napriek tomu nenudí. Čož bol výkon vtedy a je aj dnes. Preto je škoda, že je tu zjavne pozabudnutá. Takže, neváhejte a račte se státi Hrdinou ;)).

Zas až tak žhavé (ako sa chváli anotácia) to nebolo. Prvý príbeh sa ťahal jak žuvačka medzi prstami a celkovo prišiel v sérii možno priskoro. Druhý zas naflákal do tohto sveta pár do oblakov volajúcich nelogickostí (ropné čerpadlá, Indiáni) a čakal som od muzikantskej kompánie väčšiu show. Na druhej strane tam bolo pár skvelých nápadov, kresba je fajn, občas som sa zasmial... Na letnú predspánkovú váľačku na posteli úplne v pohode ;)).

Z druhého dielu už cítiť, že autor vie, čo chce. Aj keď sám v krátkom doslove priznáva, že občas tápe v temnotách. Dej však nepôsobí tak roztrieštene ako v predošlej knihe, príbeh nabral grády, postavy na zábavnosti a kresba zotrvala vo svojej originalite. A z Hellboya sa kľuje pekelne sympatický komiksový parťák ;)).

Tak som si povedal, že je na čase zakrútiť Hellboyovi nosom aj v rámci originálu. A z fleku prekvapko, aký je rozdiel medzi filmom a komiksom v scenári. Akoby sa Mignola snažil o akési alternatívne umenie - že keď aj kresba ide mimo mainstream. Výsledok je však taký kostrbatý, že som mal chuť prebehnúť si čelo šmirgľom. Zachraňuje to naozaj originálna kresba a samotný hlavný hrdina (aj keď ešte vo fáze zoznamovacieho večierku). Keby som nepoznal filmy, asi by som to aj vzdal. Tu ale zaúradovala zvedavosť. Niekde v polovici sa dej vymaní z chaosu (nie úplne), aj kresba naberie na atmosfére (hororovo fantasknej) a vykľuje sa z toho príjemná oddychovka. Čiže to, čo som čakal hneď na štarte.
Potešia bonusy, aj úvod od Roberta Blocha. Nepoteší, že je ten úvod vytlačený tak malinkými písmenkami, že by si vydavateľ zaslúžil jednu helbojovskú pravačkou medzi oči ;)).

Ďalšia fajn rahanovka, ku ktorej ani nemá zmysel niečo dodávať. Buď ste fanúšik alebo nie ste. Pri desiatom diely by v tom mal mať každý jasno.
Vydavateľ by si však mal konečne ujasniť svoj prístup k bonusom. Oukej, dve strany teda stačia. Ale, minule bolo povedané "pokračování příště" a, ejhle, máme tu novú tému. Síce adekvátnu k príbehu, nadväznosť na predošlý diel nulová.
Napriek tomu som rád, že nám Rahan v tejto edícii napreduje ;)).

Porovnaniu s veselou trojkou pána Červenáka sa vyhnúť úplne nedá, ale mňa príjeme prekvapilo, ako si táto kniha ide vlastným smerom. Nemáme tu síce tak výrazné postavy á la Stein a Barbarič (natož Jaroš), ani briskné dialógy či akciu. Máme tu však parádnu dobovú atmosféru, celkom sympatických hrdinov s potenciálom do budúcnosti, dialógy nenudia a detektívna lajna je akurátna. Bavil ma autorov sloh a štýl rozprávania. Chcelo by to trochu viac akcie, keď už je hlavný hrdina riadno vytrénovaný a druhých trénujúci šermiar.
Otázka na vydavateľa: Prečo, probůh, toľko voľných strán, listov? Predsa nemusí každá kapitola začínať na pravej strane. Či? ;)))

Nieeeeee, toto nie je Terry Pratchett. Ten bol vtipne alegorický, mal zábavné postavy a neskutočne vymyslený svet. Tu máme čistú fantasyklasiku á la kobkadobrodružstvo okorenenú o veselý dialekt trpaslíkov a sem tam vtipné momenty. Tých trpaslíkov je pomerne veľa, takže k tomu, aby sa riadno predviedli, sa dostaneme až v poslednej tretine knihy. Keď sa partia rozdelí na menšie časti. Chcelo by to o väčšiu trošku viac ;)).

Povinná encyklopédia pre všetkých mladých cestovateľov od rokov osemdesiatych po roky internetové. Veškeré celosvetové vtáctvo, zverstvo, rybstvo, hadstvo atď na jednej kope. Takže aj ja, čoby svetaneznalý cestovateľ, keď som putoval kaje taje po svete s Vinnetuom a Kara ben Nemsim, s Tarzanom a Mauglim, kapitánom Nemom a Korkoránom, s dvoma divochmi a mnohými ďalšími, púšťou či pralesom, po moriach a svetadieloch, som mal prehľad o tom, čo všetko som tam stretol. A že som toho teda stretol ;)).

Úplne pohodová pulpovka, ktorú som si užil aj na druhé čítanie po takmer 30tich rokoch. Napísaná svižne, bez vaty. Ideálna relaxovka na cesty. Verte tomu, že s týmto budú kratšie ;)).

Môj osobný a veľký literárny dlh voči fantastike splnený. Zároveň milé prekvapenie, ako sa kniha líši od filmu. Bolo zábavné zisťovať tieto rozdiely. V istom momente sa kniha od filmu úplne oddelí. V tom momente film vlastne končí, no kniha pokračuje ďalej. A mení tvár a podobu. Z dobrodružnej fantasy sa stáva púť, počas ktorej sa bojuje o sebastratenie a znovunájdenie. Mnohé komentáre to tu rozobrali veľmi pekne, aj odborne (nedávno xantypa2013).
Stále je to však rozprávka pre všetky vekové šuflíky. Niekomu bude stačiť jej dobrodružná hladina, niekto sa bude nimrať v jej filozofických nuanciách, iný si bude labužiť v alegóriach... Dôležité je, milé deti, aby ste sa nebáli cestovať vo svojej fantázii. A po Fantázii. Aby ste sa nebáli popritom rásť a vyrásť do dospelosti a stále svoju fantáziu používať. Aby ste sa nebáli v akomkoľvek veku nájsť svojho Falca a Átreja. A najmä, aby ste sa, ako veľkí a múdri dospeláci, nebáli byť deťmi. Aspoň občas. Pretože, hoc' to mnohí vidia inak, pravda je taká, že deti vládnu našim životom. Detská cisárovna o tom vie svoje ;)).

Rôznorodá tvorba mladých Žilinčanov z kvetnatých rokov deväťdesiatych minulého storočia. Pre obyvateľov mesta milá pripomienka toho, ako to v Žiline vtedy literárne žilo. Pre nežilinčanov milá ukážka tvorivosti Žilinčanov. A pre mňa milá spomienka na vlastné básnenie, keďže sa tu nachádza aj niečo z mojej mladej duše ;))

Robin Húd po česky aneb František Niedl YA edyšn.
Od Niedla som prečítal dve série, ktoré krásne lavírovali medzi brakovými dobrodružkami a poctivými historickými románmi. Tu sa však Franta rozhodol všetko pritiahnuť za pačesy. Máme tu hrdinu vo veku 12-13 rokov, ktorý je bitý viac než sýty. Behom jedného roka sa z neho samokurzom stane lukostrelec, že mu nikde páru niet, zabiják, sebavedomý taktik, vrchný poradca vlastných pánov, veľký milovník atď atď. Sherwoodští hadr. Raz sa správa a rozpráva ako drsný machokiller, chvíľu na to ako romantický ľudomil. Podľa toho, ako sa to autorovi práve hodí. A tu je práve celý Niedl zakopaný - celé to pôsobí ako narýchlo vycucané z prsta. Aj spísané mi to prišlo prirýchlym perom. Ako debut mladého učňa Cechu spisovateľského by to bolo ešte ok, ale toť starý harcovník... Hm, hm ;)).

Kríva, to kríva, viac než istý Žofré. V slohu, v gramatike, vo vyjadrovaní postáv... Ale, keď to vezmete ako prvý pokus o slovenskú fantasy z r. 1993 a prižmúrite jedno oko, tak vám z toho vyjde celkom sympatická žánrovka v príjemne exotickom prostredí. Len škoda otvoreného konca. Ten knihu pre dnešnú dobu znižuje už len na úroveň žánrovej pikošky ;)).

Kapitán Nemo na sovietsky spôsob. Čítal som to čoby školopovinný školáčik. A neskôr aj ako komiks v časopise ABC. Ako dobrodružka pre všetkých objaviteľov podmorských svetov s dávkou špionážnej akcie to bolo ešte v 80kach super. Doba nám však pokročila a pre dnešné decká by zrejme množstvo vecí pôsobilo skôr úsmevne než objavne. No a, samozrejme, nechýba povinná, aj keď mierna, porcia komunistickej propagandy. Napriek tomu kniha obsahuje veľký kopec zaujímavých informácií (pozor na rok vydania), scifi nápadov, dobrodružstva a detský čitateľ sa bez problémov zžije s hlavným hrdinom. Kniha je napísaná svižne, nenudí zbytočnými popismi, takže ako retroscifi pre mládež to môže baviť aj dnes. Ale, Nautilus je len jeden ;)).

Tak som sa tešil na originálnu fantasy a skvelý príbeh... Či už podľa komentárov alebo aj na doporučenie kamošky z DK. Vraj to bude zážitok. A veru bol. Len úplne iný, než som čakal.
Prvé strany začali naozaj originálne. Presne, prvé dve. Potom mal nasledovať parádny emocionálny prológ, tu v komentoch blahorečený. Dostal som však 40 strán nezmyslov a totálne nelogického správania postáv, ktoré sa v podstate postupne zmenili na vlhký sen cca 13ročnej tínejdžerky. Vážne som čumel. A uvažoval, že s knihou končím. Ale, predsa len tie komentáre, aj to doporučenie... Prinútil som sa pokračovať.
Na strane 55 autorka prehodí výhybku úplne iným smerom. Opäť som čumel. Tentokrát v pozitívnom zmysle. Začal sa odvíjať poctivý fantasy príbeh. Síce nijak zvlášť originálny, ale celkom fajn napísaný a odsýpajúci. To nám vydržalo asi po stranu 200. Každou ďalšou stranou som sa začal utvrdzovať, že čítam len ďalšiu klasickú fantasy, kde sa síce v princípe nič nedeje, ale parádne sa to obkecáva. Traja hlavní hrdinovia majú neskutočné superschopnosti, ktoré strácajú a z fleku znova nachádzajú, takže nie je ani ten najmenší dôvod sa o nich báť. Ani, keď príde k tomu najhoršiemu.
Hlavná hrdinka je najkrajšia baba všehomíra, aj v preďalekej galaxii a napriek svojej bohatej a pohnutej minulosti sa správa ako úplná naivná blbka. K tomu autorka prihodí aj pár akoževlhkých scén, aby sme úplne nezabudli, že aj také treba. No a, samozrejme, je naša hrdinka neporaziteľná superbojovníčka cez rýchlokurz, k čomu jej pomáha aj istý artefakt. Lebo šak fantasy, vole!
A vlastne by to aj celé bolo v poriadku. Veď, rozprávka. Keby knihe nechýbala jedna dôležitá vec. Základ akéhokoľvek príbehu - NAPÄTIE. Čo z toho, že má autorka celkom fajn sloh, takže máte pocit, že nečítate zbytočnú vatu, keď sa v knihe nič zásadné nedeje. Hrdinovia len dookola riešia kde sú, prečo tam asi sú a kam by mohli ísť. Donekonečna nejaká postava, hlavná alebo vedľajšia, objasňuje históriu sveta či seba. Ku koncu sa veci začnou hejbat, ale už som bol z knihy príliš uzívaný, aby ma to zaujímalo.
K postavám som si vôbec nedokázal vytvoriť vzťah - možno k jednej vedľajšej. Nebol dôvod. K svetu tiež.
Malá zaujímavosť: Svet prírody, či už nad zemou alebo pod zemou, autorka popisuje fakt pútavo. Svet civilizovaný, čiže mestá, dediny, hrady a pod., popisuje len tak, aby sa nepovedalo. V akomkoľvek rodokapse sa o prostredí dozviete viac.
Aby som len nekydal. Autorka písať vie. Teda, až na ten úvod. Kniha celkom odsýpa, nájde sa pár pekných scén. Aj vtipných. Aj ten nápad nejaký sa našiel. Bolo toho však príliš málo, aby ma ďalší osud tejto partičky zaujímal.
Takže, zbohom, Rapsodia ;))

Ako si Kuba Maříků stvoril svojho Hellboya. Béčková smršť akcie, hlášok, príšeriek a návštevníkov z paralelných vesmírov. Kto má rád komiksy alebo filmy s vyššie spomenutým červeným kvázipekelníkom, toť literatúra preňho jak vyšitá ;)).