smazenaryba

Příspěvky

Do tmyDo tmyA. Bolavá (pseudonym)

No vida. Tak som medzi tými súčasnými "hitovkami", ku ktorým som sa dopracoval vďaka vysokým hodnoteniam a čitateľskej výzve, predsa len našiel klenot. Do tmy, je psychologický horor o postupnej fyzickej a psychickej deštrukcii, zaodetý v netradičnom háve prestúpenom silnou, zadúšajúcou vôňou byliniek. Ten zostup, kde realitu s pribúdajúcimi stranami pohlcuje šialenstvo, kde aj dialógy strácajú úvodzovky a stávajú sa len ozvenami v chorobnej mysli, je dokonalý. Anna Bolavá má obrovský talent a ja budem jej ďalšiu tvorbu pozorne sledovať.

16.11.2019


Problém tří tělesProblém tří tělesLiou Cch'-sin

Hnidopišstvo stranou. Problém tří teles je dielo na takej úrovni, že nedostatky sú v porovnaní s jeho prednosťami zanedbateľné. Toto presvedčenie je o to jasnejšie, že knihu môžem zrovnať s ešte čerstvým, nedávno prečítaným Proudem času od Crichtona, ktorý je koncepčne v mnohom podobný. K porovnaniu len toľko, že kvalitatívny rozdiel je obrovský a je jasne vidno, kde boli hranice ambícií, vedomostí a vízie autorov.

Liou píše bohato ako Simmons, premyslene ako Asimov, s predstavivosťou ako Herbert. A napriek všetkej tej vedeckosti a komplikovanosť sa skvele číta a čo je najdôležitejšie, všetko dáva zmysel, všetko do seba zapadá, všetko má svoje vysvetlenie. Predkladá otázky, ponúka riešenia, nezabúda na históriu a stavia pred ľudstvo zrkadlo. A napriek tomu, že sa nebojí ukazovať špinu a všemožné negatíva, vie byť aj optimista.

Musím sa zastaviť aj pri skvelej postave vedkyne Jie Wen-tie, ktorá je taktiež dôkazom autorových schopností. Tam, kde iní predkladajú obraz idealizovaného intelektuála (v kladnom, či zápornom zmysle), Liou predstavuje obeť doby, osobnosť nedokonalú, doráňanú, strácajúcu vieru v základné hodnoty a teda aj v samotné ľudstvo.

Ľutujem, že som čítanie odkladal v domienke, že ide o ďalšie nadhodnotené súčasné dielo. Nieje to tak a ja idem hneď na ďalší diel.

04.02.2020


TrhlinaTrhlinaJozef Karika

Trhlina je dokonalý produkt pre slovenský a český knižný trh. Je založený na skutočných udalostiach, odohráva sa na skutočných miestach, a predmet tejto pseudo (?) výpovede je tak desivý, že fakt, že nejde o žiaden literárny skvost, príliš nevadí. Podobné záhady sú proste atraktívne a ak si naviac sami dokážete bez problémov dohľadať informácie o danom prípade, stávate sa jejho súčasťou. Hranica medzi skutočným a vymysleným sa stráca. Klobúk dole Karika, dostal si aj mňa.

22.08.2018


Konec civilizaceKonec civilizaceAldous Huxley

Tak čo si vyberiete ? Nikdy nekončiace (ikeď nepravé) šťastie s každodenným neviazaným sexom ? Opustený ostrov kde sa naplno môžete odovzdať svojim záujmom a depresiám (ale bez možnosti sa vrátiť) ? Alebo pustovnícky život ktorým naplno odsúdite modernú civilizáciu ? A máte vôbec na výber ? Keď ste schopní prečítať tieto riadky tak možno áno.

Huxleyho majstrovské dielo je nielen skvelou štúdiou, ako by mohol (musel?)fungovať "dokonalý" svet, ale aj o tom, ako ľahko dokážeme zanevrieť na všetky naše predsavzatia a morálne zásady, keď nám sláva stúpne do hlavy, čo je vlastne zásadný kameň úrazu našej (ne)slávnej civilizácie. Robí to krásne funkčným spôsobom. Keď je treba tak je jednoduchý a doslovný, dostatočne technický a detailný, v správnych momentoch nádherne poetický (a to nielen citátmi od Shakespeara).

Vo svojej podstate je to však hlavne veľmi pragmatické dielo a Huxley sa vo svojej utópii ani v najmenšom nesnažil hľadať nejaké lacné riešenie, ktoré by čitateľovi ponúklo útechu. V predslove však hovorí o tom, že jediným a najvýznamnejším pokrokom, ktoré musí ľudstvo dosiahnuť aby zmenilo svoje nepekné vyhliadky je "revolúcia ľudskej duše". Nuž, asi si budem musieť znova vziať dvojitú dávku somy. Alfy to veru nemajú ľahké milý čitateľský kolegovia !

01.02.2017


SilmarillionSilmarillionJ. R. R. Tolkien

Silmarillion je dosiaľ jediná kniha, ktorú som prečítal už tretí krát. Azda by bolo vhodné zamyslieť sa, prečo je tomu tak. Tajomné príbehy plné legiend o udatných hrdinoch, úlisných zradcoch a ich epických konfrontáciách, to ma ma vždy bralo, jasné. Žánrovej literatúry podobného druhu a často pochybnej kvality som prečítal toľko, až som jedného dňa prestal a do týchto vôd sa dnes vraciam len po uistení, že už vopred viem, že taká kniha bude stáť za prečítanie. Aj Silmarillion je plný onej epickej fantastiky, ktorú som v študentských časoch tak rád a bez rozvahy vyhľadával, no zároveň, je niečím oveľa viac. Tie nespočetné diela, ktoré vedome, či nevedome z Tolkienovej tvorby vychádzajú, si z nej v drvivej väčšine vypožičiavajú len zlomok toho, čo sa v nej ukrýva. Berú si vyvolených hrdinov, strety monštróznych armád, sličných elfov, húževnatých trpaslíkov, čarodejníkov so špicatými klobúkmi...a tam snaha, či schopnosť replikovať hĺbku a hodnotu Silmarillionu končí (berme teraz Silmarillion, ako dielo zastrešujúce takmer celý Tolkienov svet, čím aj je). Tou pridanou hodnotou sú vzťahy a súvislosti, ktorými sú celé tisícročia histórie Ardy prepojené. Jednotlivé príbehy, veky, postavy, nie sú len novými epizódkami používajúcimi spoločné reálie fikčného sveta. Nie sú to iba ďalšie skutky hrdinov bojujúcich s novými a novými nástrahami. Práve naopak. Ozveny činov a udalostí raných vekov sa nesú až do čias bojov o prstene moci. Fëanorova kliatba sprevádza osudy Noldor počas celých vekov ich života v Stredozemi. Melkorove lži utvárajú a ničia národy tak, ako Valar tvarujú a bortia povrch Ardy. Nič nie je len tak. Všetko dáva zmysel vo väčšom kontexte, všetko má viac vrstiev, všetko má svoje morálne hodnoty. Azda preto ma Silmarillion stále tak baví a láka. Nie je to len príbeh. Je to svet, mýt, legenda, ktorá viac než k fantastickej literatúre patrí k skutočným bájam.

Dá sa takéto niečo napodobiť ? Možno áno, ale to by autor musel so svojim svetom stráviť minimálne toľko, čo Tolkien. A teda celý život.

21.10.2019


Stařec a mořeStařec a mořeErnest Hemingway

Starec versus more. To je u mňa výstižnejší, ikeď nie tak pekný lyrický názov. Tejto knihe sa pripisujú kadejaké prívlastky, no pre mňa vždy bola a bude predovšetkým drsným príbehom o prežití, nedostižný, intenzívny survival v jedinečnom prostredí nedozerného mora, no ohraničenom malým priestorom rybárskej loďky. A čo teda ten záverečný symbol? Myšlienok je tam skrytých určite viac, no vo mne rezonuje hlavne táto. Niektoré vojny sa vyhrať nedajú. I zdanlivé víťazstvo môže byť v skutočnosti úplnou porážkou.

26. července


Já, robotJá, robotIsaac Asimov

Tak útla knižka, tak obrovský svet. Asimove zákony robotiky položili základy, na ktorých logike je vystavané celé univerzum. Ľudia versus stroje. Asimov opisuje obdobie obrovského technického pokroku, kde sa roboti čoraz viac stávajú nedielnou súčasťou ľudskej existencie, ba dokonca určujú smer, akým sa ich (už spoločná) civilizácia bude vyvíjať. Jednotlivé príbehy predkladajú čoraz komplikovanejšie "prípady", ktoré skúmajú nepriestrelnosť troch zákonov. Od jednoduchých problémov pri ťažbe surovín, cez otázky týkajúce sa úpravy zákonov robotiky, až po problémy, ktoré zasahujú do politiky a celosvetovej ekonomiky. Zbierka poviedok, história rozvoja robotiky a analýza a polemika na tému človek versus robot. Fantasticky premyslené, čtivé a nútiace čitateľa nad predloženými problémami rozmýšľať. Táto kniha je skutočnosť, ktorá sa stala v alternatívnom univerze.

03.09.2017


TerrorTerrorDan Simmons

Čítanie tejto knihy je ako zostupovanie podlažiami Erebu a Terroru. Z počiatku hrajú prim ocajchované brúsené poháre urodzeného kapitána, no ako obraciate strany a zostupujete nižšie, noblesu a lesk postupne nahrádza špina, smrad a krv. V tých najhlbších útrobách, a to vám poviem, zostúpite poriadne hlboko, je už iba smrť, ktorá má viac príchutí a spôsobov ako kuchárska kniha pána Diggleho.

Záverečná mytologická časť bola nemenej pôsobivá a spravila knihu ešte o kus zaujímavejšou.

Kapitán Crozier je jedna z najsympatickejších knižných postáv s ktorými som sa dosiaľ stretol.

Edit.: S odstupom času hodnotenie znižujem. A to kôli istej samoúčelnosti a nabubrenosti ktorá z knihy sála. Týka sa to predovšetkým zvolenej formy (ide hlavne o prvú polovicu knihy) ktorej prílišná časová roztrieštenosť a rozdrobenosť knihe nič nedáva, ba naopak, znižuje intenzitu inak skvelej knihy.

11.07.2018


Krev elfůKrev elfůAndrzej Sapkowski

Áno, románový zaklínač je iný. Tá údernosť, hravosť, chytľavé zápletky a premyslené pointy ustúpili do pozadia pred pomaly sa rozvíjajúcou ságou. Pred dlhými rozhovormi, monológom, zapeklitými intrigami a mocenskými hrami. Ale to je prosto dané rozdielnym formátom. Sapkowský aj toto zvláda skvelo, takže závisí od vás, či vám toto duchom iné rozprávanie sadne. Ja v tom mám jasno a nemyslím si, že ktorýkoľvek diel ságy u mňa tromfne fantastické poviedkové diely, ale to neznamená, že som sa nebavil. Bavil som sa výborne. Aj preto, že je to stále ten istý ponurý svet, tie isté podarené postavy, ktoré musia riešiť ďalšie dilemy, ktoré vždy nejdú jednoducho rozseknúť mečom.

03. března


451 stupňov Fahrenheita451 stupňov FahrenheitaRaymond Douglas Bradbury

Bradburyho budúcnosť nie je ani tak totalitou (Hitlerovo nemecko, Stalinovo rusko) ako skôr totálnym kapitalizmom. V konečnom štádiu sú tieto režimy síce celkom podobné, no autorov svet má niekoľko čŕt, ktoré ho oveľa viac spájajú s tým našim, súčasným. Nekonečná honba za ilúziou slobody a šťastia, potreba vlastniť novú väčšiu TV, masmédiá vnucujúce človeku názory a produkty, potláčanie slobodnej myšlienky a voľby. Svet, ktorého pravidlá, nech to znie akokoľvek neuveriteľne, sme prijali dobrovoľne. Podobne ako My, alebo Kallocain, dielo oplýva ťažkou depresívnou atmosférou, no na rozdiel od menovaných, Bradbury v ľudstvo verí a vkladá doň nádej (návrat k prírode a múdrostiam minulosti obsiahnutým napríklad aj v knihách). Prial by som si, aby dielo bolo bývalo aspoň o 50-100 strán dlhšie, niektoré pasáže mi prišli príliš uponáhľané.

29.09.2017


Kladivo na čarodějniceKladivo na čarodějniceVáclav Kaplický

Kniha má pozvoľný štýl rozprávania bez zbytočne naturálnych opisov. Ťažoba výpovede vyplýva skôr z udalostí samotných a krajnej bezmocnosti dotknutých postáv voči feudálnemu aparátu, než zo samotných aktov tortúry.

Autor dobre využil mnohozmyselnosť biblických textov, ktorými je kniha pretkaná. Zdôrazňuje tak, že historicky je biblia často krát skôr nástroj moci než pomôcka pre veriacich.

Knihu by som zaradil do povinného čítania už len kôli čírej historicko-informativnej hodnote. Postavy a udalosti boli v rámci dramatizácie upravené/domyselné, ale obrázok zostáva pravdivý.

26.09.2019


InštitúciaInštitúciaStephen King

Tu niet príliš čo vyčítať. Azda len to, že autor napísal aj lepšie knihy. Inštitúcia je klasická Kingovka. Objavuje sa v nej veľa motívov zo starších kníh, nechýba akcia, napätie a ikeď to nieje vyložene horor, mrazenie sa dostaví. Ak niekedy dôjde k filmovej adaptácii, čo nepochybujem, bude sa musieť škrtať, pretože si neviem predstaviť, ako by bolo možné spracovať niektoré scény v stráviteľnej podobe.

Niekto tvrdí, že King sám seba recykluje a z časti bude mať pravdu. Niekto siaha po novinke v nostalgickom opare a dúfa, že ho odpáli na mesiac, ako keď pred desaťročiami prvý krát čítal It. V tom prípade, bude nasledovať sklamanie.

No niekto sa uspokojí s dobrým mixom toho, čo si u Kinga obľúbil a pochutí si na Inštitúte ako na obľúbenom hamburgeri. Ja patrím, minimálne čo sa týka tejto knihy, k tej druhej skupine.

05.08.2020


FaustFaustJohann Wolfgang Goethe

Faust tu nieje na to aby sa kritizoval (snaha o niečo také bez znalosti mnohých predlôh a historických súvislostí by bola fraška), ale aby sa čítal a aby sa o ňom diskutovalo. Ťažko budete hľadať dielo, ktoré ponúkne viac námetov hodných zamyslenia a diskusie a to už či už ide o obsah, alebo úchvatnú formu.

05.06.2019


DunaDunaFrank Herbert

Piesok sa mi stále presýpa v hlave a na vodu sa tiež pozerám tak akosi inak. Duna má všetko to, čo má kvalitné sci-fi/fantasy mať. Prepracovaný svet, uveriteľnú víziu, zaujímavé postavy, osudový príbeh...dopĺňajte sami podľa ľubosti. Tá skutočná hodnota sa však skrýva hlbšie, tak ako fremenské vodné nádrže. Opýtam sa. Ako dlho potrvá, kým sa Zem zmení na obdobu Arrakisu ? Je úplne jedno, či sa bavíme o globálnom otepľovaní, vyčerpaní prírodných zdrojov, výrube lesov, či znečisťovaniu. Niečo príde. Bude to o tisíc, či dvetisíc rokov ? Na tom až tak nezáleží, no prísť to musí. Predstavme si, že všetky múdre mozgy, ktoré vymýšľajú rafinované spôsoby, ako zefektívniť ťažbu, produkciu, predaj (melanž), ako nakŕmiť kapitalistickú obludu, ako rozširovať túto rakovinu a našu závislosť na nej, by sa jedného dňa rozhodli, že svoje úsilie obrátia opačným smerom a pustili by sa do zveľaďovania (zachraňovania?) Zeme. Ako povedal Liet, výsledkov by sa nedočkali naše deti, vnúčatá, ani pravnúčatá, no raz, výsledok by sa dostavil a púšť by sa zmenila na oázu. A v tom sa skrýva skutočná hodnota Duny. Škoda, že človek má v náture vydať sa správnym smerom až keď niet inej cesty.

Pár poznámok k slovenskému prekladu. Na prvé slovenské vydanie Duny sme čakali 53 rokov. Je to hanba, ale aj česť pre vydavateľstvo, ktorý tento obrovský rest napravilo. Spracovanie knihy je hodné titulu a ikeď k prekladu mám svoje výhrady (na určitých miestach si kniha žiada uvolněnější, menej doslovný prístup), Gálisová sa ako prekladateľka zlepšuje a ja už nemám obavy, ako bude vyzerať pokračovanie, či iné dielo, ktorého sa chopí.

29.06.2019


Dve vežeDve vežeJ. R. R. Tolkien

Môj najobľúbenejší diel. Dej je nabitý udalosťami a dovolím si povedať, že v rámci trilógie je v ňom najviac zásadných a ikonických momentov. Od návratu Gandalfa, cez prebudenie Theodena, bitku pri Helmovej rokline, fascinujúcich entov (o nich by som si prečítal hádam aj samostatnú knihu), schizofremického Sméagola, až po útek pred Opachou...skrátka, dej nespomalí ani na moment. Pri tomto dieli ma zároveň najčastejšie napadá, koľko nenapísaných príbehov ešte Tolkienova myseľ ukrývala.

25.06.2020


Poslední přáníPoslední přáníAndrzej Sapkowski

Neviem či Zaklínač v Szapkowského mysli od začiatku vznikal ako sága, začínajúca krátkymi príbehmi, no fakt je, že v tejto poviedkovej podobe mám zaklínača najradšej. A to až tak, že cez rozdielny prístup pri románoch a zameranie sa na iné postavy, som sa nevedel preniesť a aj pri opakovanom čítaní som zamrzol niekde pri štvrtom dieli. Hádam tomu bude tentokrát inak.

Každopádne, tento spôsob zoznámenia so svetom Zaklínača pomocou poviedok bol v skutku husársky kúsok. Nezačína sa pôvodom hlavnej postavy, tzv zrodom, ako to obvykle býva, ale celé fungovanie sveta, zákony, postavy, miesta, spoznávame za jazdy pomocou samotnej interakcie a udalostí. Výsledok je taký, že aj napriek knihe bez začiatku a konca čitateľ získava ucelený obraz o svete a postavách a má obrovskú chuť poznať viac.

Nešlo by to samozrejme bez majstrovského rozprávania, bez kumštu, ktorým Szapkowský šperkuje každú scénu a rozhovor. Text iskrí presným dávkovaním humoru, akcie, myšlienok, čitateľ sa baví spoznávaním odkazov na známe rozprávky a ich prekrúcaním a prenesením do oveľa drsnejšieho sveta, v ktorom neexistuje "a žili šťastne až do smrti" a v ktorom každé vyústenie má svoje "ale".

Jedna z mála kníh, ku ktorej sa dokážem vracať znova a znova, pri ktorej žasnem nielen nad obsahom, ale aj nad umom autora.

14. února


Spiace krásaviceSpiace krásaviceStephen King

"V druhej polovici devätnásteho storočia väčšina baní, vrátane tých v našich rodných Apalačských vrchoch, zamestnávala pracovníkov, ktorých volali chladiči. Boli to mládenci, niekedy len dvanásťroční chlapci, ktorí mali za úlohu stáť pri stroji, čo sa často prehrieval. Kuliovia mali po ruke sud s vodou alebo hadicu, ak bol neďaleko potok. Mali oblievať vodou remene a piesty, aby ich ochladili. Preto sa nazývali chladiči. Odvážil by som sa tvrdiť, že ženy v dejinách plnia rovnakú funkciu. Bránia mužom – aspoň tam, kde je to možné, konať tie najhoršie, najodpornejšie činy."

Pri Hodgesovej trilógii som napísal, že to veru nie sú knihy, kôli ktorým by som sa stal Kingovým fanúšikom. O Spiacich krásaviciach však musím s radosťou napísať, že toto je PRESNE ten typ knihy, vďaka ktorému som Kinga čítať začal a zamiloval si ho. Mestečko plné pestrofarebných postáv, osudov a situácií, kde sa na porvch dostanú všetky ľudské vlastnosti od tých krásnych, až po tie naozaj hnusné. To celé ochutené o tajomné, vzrušujúce a desivé nadprirodzeno a voilá, na svete je Kingovka ako vyšitá. Čo na tom, že pri čítaní budete mať pocit, že niečo podobné ste už čítali. Čo na tom, že budete tušiť (a zhruba budete mať pravdu) ako sa to celé asi vyvinie. King sa koniec koncov nikdy nesnažil šokovať neočakávanými zvratmi. On vám naopak dopredu povie, čo sa bude diať a práve z toho ťaží.

Ešte je tu tá maličkosť, že kniha je vlastne dielom dvoch autorov. Otca a syna. Pýtate sa, čo z knihy napísal Owen ? Neviem. To sa zrejme ani nikdy nedozvieme. A je mi to popravde úplne jedno, pretože koniec koncov, ide o výsledok. Ak by som mal však hádať, poviem, že vďaka Owenovi (a vďaka faktu že prácu si posúvali dvaja autori) je kniha dynamickejšia, nekompromisnejšia, drzejšia. Takmer by som sa odvážil tvrdiť, že Owen priniesol do knihy to, čo Stephen rokmi stráca.

A nakoniec, celá kniha je vlasne úprimnou poctou a poklonou Vám, našim milovaným manželkám, milenkám, dcéram, matkám. Ani Vy nieste dokonalé, no my, muži, by sme bez Vás boli ničím.

24.04.2018


Den TrifidůDen TrifidůJ. Wyndham (pseudonym)

Deň Trifidov patrí medzi knihy, ktorých dopad na čitateľa s pribúdajúcimi rokmi klesá. Nechcem tým tvrdiť, že kvalita knihy je menšia, či posolstvo menej úderné ako v dobe jej vydania. No pre súčasného čitateľa, odchovaného na Walking Dead, či ďalších podobných televíznych, ba videoherných spracovaniach, ktorých je dnes ako húb po daždi, môže téma pôsobiť dosť vyčerpane. Preto čím menej ste dotknutý súčasným postapo fenoménom, tým viac si túto klasiku užijete.

Ja, priznávam sa, som niekde na pomedzí. Celkom náhodne som nedávno pred a teraz počas čítania videl filmy Quiet place a Bird box, pre ktoré boli Trifidi určite veľkou inšpiráciou. Na jednu stranu to svedčí o sile námetu, na druhej o jeho recyklácii, ktorá môže pred čítaním otupiť. Ale tak to už chodí.

Sama o sebe je kniha veľmi jednoducho/čitateľne napísaná. Autor príliš nefilozovoval, myšlienky viac menej vychádzajú z príbehu. Poteší predovšetkým čitateľov dobrodružne ladených, odsýpajúcich príbehov.

08.04.2019


Kniha hřbitovaKniha hřbitovaNeil Gaiman

Neil, tak si mi to spravil znova. Už tretí krát. Už tretí krát si mi otvoril dvere do kúzelného sveta, do ktorého si vložil hromadu náznakov, otázok, a len málo odpovedí. Keď som knihu zatvoril, znova po nej zostalo to neopakovateľné čarovno tvojich kníh a túžba vedieť, ako to s postavami a príbehom bude ďalej. Viem, že sa to nedozviem a keď po nejakej dobe otvorím ďalšiu z tvojich kníh, bude ma čakať nový príbeh a noví hrdinovia.

Kniha hřbitova je skutočne písaná tak, aby si ju užili aj mladšie ročníky. Príbeh je jednoduchý, epizodický, neveľmi košatý a nie príliš obsiahly. No Gaimanovo gro, kvôli ktorému sme si mnohí jeho knihy tak obľúbili, je v plnej sile prítomné aj tu. Neopakovateľná imaginácia, špetka anglického humoru, mrazivé tajomno, ale aj horkosladké emócie, toho všetkého si užijete do sýtosti.

Deň pred dočítaním knihy som čírou náhodou prečítal Pratchettovu poviedku/rozprávku Sochy z Černokňažníckeho parku, a každému, komu sa Kniha hřbitova páčila, ju veľmi odporúčam.

09.06.2019


SolarisSolarisStanisław Lem

Strach. Tajomno. Neznámo. Klaustrofóbia. Lemovi nedokonalí hrdinovia sa zmietajú na hranici šialenstva a zdravého rozumu na mieste, ktoré je neuchopiteľné a mlhavé ako sen. Či skôr nočná mora. Čo ma priviedlo k sci-fi, bol práve ten pocit veľkého vesmírneho neznáma. Niečoho, čo je mimo hranice našej schopnosťi porozumieť. Solaris je toho esenciou.

Kelvinove návštevy v knižnici síce slúžia hlavne ako doplnok, vykreslenie pozadia solaristiky, teda skúmania planéty Solaris, ale koniec koncov len umocňujú celkový pocit z neschopnosti pochopiť, neschopnosť ľudstva vymaniť sa z bludného kruhu veľmi obmedzeného vnímania neprebádaných tajomstiev vesmíru. Už teraz viem, že kniha bude u mňa figurovať medzi najlepšími tohto roku.

Čo minulý rok naznačil Návrat z hvězd, Solaris teraz potvrdil. Začínam byť s Lemom veľký kamarát.

21.01.2020


Pani BovaryováPani BovaryováGustave Flaubert

Pani Bovaryová, podobne ako ďalšie veľké drámy, je románom z inej doby. Svojim jazykom, štýlom, zasadením. Postavy inak vyzerajú, majú iné spôsoby a predstava meštiaka v redingote, ekvivalent čohosi, čo dnes nazývame strednou vrstvou, môže rovnako pôsobiť ako akýsi relikt. Na väčšinu dnešnej čitateľskej obce to všetko pôsobí ako bariéra, niečo, cez čo sa treba prehrýzť, niečo, čo radšej nahrádzajú plytkými modernými napodobeninami, ktoré nekladú žiaden odpor, ktoré poetiku a krásu jazyka nahrádzajú doslovnou snahou šokovať, znechutiť a inak vyvolať ilúziu modernosti a aktuálnosti.

Pri troche snahy je však ľahké pochopiť, že klasiky realizmu, ktorých Pani Bovaryová je žiarivým príkladom, ponúkajú napriek svojej dobovosti stále vernejší obraz spoločnosti a mravov, než väčšina súčasných "bestsellerov" (ako neznášam túto nalepku).

Nieje to iba tragický osud Bovaryovej, ale predovšetkým vyobrazenie figúrok bežných ľudí skrývajúcich sa za záclonami v snahe vstrebať šokujúci moment, obraz mladých ľudí strácajúcich zásady morálky a výchovy pri dotyku s neobmedzenými možnosťami veľkomesta, vášne a závislosti likvidujúce rodinné putá. Takto to neznie až tak dobovo však?

A tá literárna nádhera, krvopotne vznikajúce prirovnania, vety vytvárajúce živé myšlienky a obrazy, podrobné opisy zúročujúce sa vo finále ako úroky zmeniek pána Lheureuxa, to všetko to dvíha ešte na celkom inú úroveň. Takže nie dobové ale pravé, rýdze a hodnotné.

31.07.2020


Čarodějův učeňČarodějův učeňOtfried Preussler

Po prečítaní Čarodejovho učňa som si pospomínal na rôzne slávne fantasy, ktoré som v posledných rokoch čítal, či už šlo o Pána prsteňov, Narniu, Kúzelníka zo Zememoria a opýtal som sa, v čom je táto kniha od nich horšia. Nuž v ničom popravde. Pohltila ma rovnako, často oveľa viac a navyše má ten nezameniteľný tuzemský kolorit a takú tú temnejšiu, pre náš kraj tak typickú, atmosféru. Vlastne, angláni, amíci, a vôbec všetci, ktorí sa ku knihe z akéhokoľvek dôvodu nedostali, ani netušia, o aký poklad popri hltaní všetkých tých Potterov, sklenených a neviem akých trónov, prichádzajú. Možno by stálo za to poobzerať sa po podobných "ľudových" fantasy aj z ostatných kútov sveta.

24.10.2020


Bouřková sezónaBouřková sezónaAndrzej Sapkowski

Všetky tie kecy okolo toho, ako Sapkowský napísal Búrkovú sezónu kôli peniazom sú strašná blbosť. Povedal by som, že to je len púha závisť. Veď pre čitateľa by mal byť dôležitý len výsledok. A keď je kvalitný, prečo by ma malo zaujímať za akých podmienok vznikal? A Búrková sezóna je výborná. Minimálne taká dobrá, ako niektoré diely ságy. Ba lepšia ako niektoré z nich. Na knihe si cením najmä to, že je to zasa viac územčistý dobrodružný príbeh, v ktorom nejde o záchranu sveta. A tým sa mi spája s poviedkovými knihami viac, než ktorýkoľvek diel ságy. Za mňa výborné.

24. května


Konec dětstvíKonec dětstvíArthur Charles Clarke

Po prečítaní knihy som mal pocit, že by som mal skončiť so sci-fi žánrom. Nie pre to, že by ma kniha tak znechutila , ale kvôli tomu, že som práve dočítal absolútne sci-fi. Dozvedel som sa všetko o budúcnosti ľudstva a boli mi zodpovedané všetky otázky. Vlastne všetky nie, ale zmieril som sa s tým, že tie nezodpovedané by som aj tak nepochopil. Hviezdy nie sú pre Človeka.

05.10.2017


Hrozny hněvuHrozny hněvuJohn Steinbeck

Drvivá sila tejto knihy nie je len vo vernom vyobrazení temnej doby, ale aj vo forme akou je napísaná. Tak, ako sú hrdinovia románu prostí ľudia, je román písaný prostým, priamočiarym spôsobom. Steinbeck nevkladal svojim postavám do úst premúdrené, vyčačkané slová, ani hlboké myšlienky. Hovoria a konajú tak, ako im v danej chvíli káže rozum a srdce. Rozprávajú ich skutky, vypovedajú udalosti. Žiadne doslovné vysvetľovanie netreba. Keď som knihu dočítal a pokladal na stôl, zdalo sa mi, že mi v ruke niekoľkonásobne oťažela. Oťažela váhou pravdy, ktorú v sebe nesie.

10.06.2018


Vlak do pekla a jiné povídkyVlak do pekla a jiné povídkyRobert Bloch

Je veľká škoda, že autorovi, ktorý napísal desiatky románov a stovky poviedok u nás vyšla len jedna zbierka a legendárne románové Psycho. Je to škoda, lebo zbierka je to tak skvelá, že silno pochybujem, že toto sú jediné kvalitné kusy ktoré napísal. Ale ako sa u nás hovorí, buďme vďačný aj za to málo čo máme.

Ide o zbierku sci-fi a hororových poviedok (často krát mix oboch). Jednotlivé kusy sa vyznačujú nielen kvalitou, ale aj originalitou a námetovou rôznorodosťou. Nájdete tu poctu Poeovi či Lovecraftovi (autor začínal ako oddaný následovník Lovecrafta), postkatastrofické sci fi, duchárčinu, distópiu, cestovanie v čase, mimozenšťanov, či diablov. Tematický záber je obrovský, je badať, že autorov štýl a zameranie sa časom menili, no kvalita je naozaj u všetkých kusov vysoká. Teraz len dúfať, že nejaký žánrový vydavateľ v Čechách alebo na Slovensku prinesie autorove ďalšie diela.

22.02.2018


Smrt si říká EngelchenSmrt si říká EngelchenLadislav Mňačko

Mňačko ako ho mám najradšej. Hrdina, či už prominentný fotograf (Ako chutí moc), lästige ausländer (Nočný rozhovor) alebo Voloďa z tohto románu, vypovedá vlastné kruté zážitky a poznania. Hrdina je vo všetkých prípadoch, viac či menej, samotný Mňačko (v tomto prípade ide vyložene o autobiografiu v ktorej je väčšina udalostí a postáv pravdivá). Veľká časť deja je rozprávaná pomocou vnútorných monológov hlavného hrdinu-Mňačka, ktorý týmto spôsobom čitateľovi priamo, pútavo a emotívne predstiera údernú kritiku fašizmu/vojny/komunizmu. Dopad výpovede človeka, ktorý nielen pozoroval, skúmal a prerozprával, ale mnohé aj prežil, je nezameniteľný a jedinečný. Červený Hemingway je náš národný poklad. Pokiaľ tunajší rodák hľadá beletriu o vojne, fašizme a komunizme, mal by začať Mňačkom a až potom sa vydať ďalej.

27.02.2018


StalkerStalkerArkadij Strugackij

Druhé čítanie.

Druhý krát som čítal Stalkera trocha inak, či lepšie povedané, všímal som si viac iné veci. Viac než sci-fi sa pre mňa kniha stala bojom mladého človeka o nezávislosť, slobodu nepodliehajúcu rutinám, boj proti obmedzujúcemu systému, nech už je jeho ideológia akákoľvek. Rod je rebel, rocková hviezda utápajuca sa v alkohole, vedľajší produkt svojej doby. Svet potrebuje takýchto rebelov. Aj keď by sme nevedeli/nechceli žiť ako oni, sú pre nás inšpiráciou. A ten záver !

15.03.2019


Temný lesTemný lesLiou Cch'-sin

Pokiaľ v prípade prvého dielu vystavávali isté neduhy, ktoré sú teraz, v porovnaní s druhým o čosi viditeľnejšie, tu už pookrievam úplne a skladám autorovi ďalšiu, ešte hlbšiu poklonu.

Podobne ako citovaný Asimov v prípade zákonov robotiky, Liou Cch'-sin umne stavia svoj svet na fikčných zakonoch, ktoré definujú celé dianie v príbehu. Vychádza z často kladenej otázky Enrica Fermiho "Kde sú všetci?". Autorova odpoveď na Fermiho paradox je pointou celej knihy a je to odpoveď veľmi temná, znepokojivá, no podobne ako ďalšie autorove závery, uveriteľná. Mrazilo ma z nej viac, ako pri mnohých hororoch.

Jednou z hlavných predností autora je správne dávkovanie otázok a odpovedí. Niektoré sa tiahnu naprieč celou knihou, niektoré vyvstávajú postupne, no Cch'sin čitateľa po celý čas drží v očakávaní, jemne šteklí jednu z našich najzakorenejších vlastností - zvedavosť, túžbu po poznaní.

Čitateľom, ktorí váhajú, či po trilógii Vzpomínka na zemi siahnuť kvôli jej proklamovanej komplikovanosť, by som chcel odkázať jednu vec. Je to stále beletria a jej účelom je predovšetkým zabaviť a donútiť čitateľa zamyslieť sa. Nepožaduje, aby ste boli experti na fyziku a vesmírnu sociológiu. Choďte do toho.

14.02.2020


Návrat králeNávrat králeJ. R. R. Tolkien

Viac menej ukončenie rozprávania a príbehových liniek, ktoré boli rozpracované v prvých dvoch dieloch. Po hutných Dvoch vežiach ide podobne ako v prípade prvého dielu o viac pokľudné čítanie. Trilógiu ukončuje na dnešnú dobu naozaj dlhočizný epilóg (takmer štvrtina knihy). Pokladám za veľké plus, že kniha nekončí gejzírom krvi po uťatej hlave hlavného atagonistu, ale dlhým lúčením s každým z dlhého zástupu postáv, ktoré boj o prsteň moci prežili. Ďalší dôkaz výnimočnosti Tolkienova diela.

31.07.2020


1 ...