smazenaryba
komentáře u knih
Předběžné varování: Krátké fikce a disturbance
Neil Gaiman
Čo šuflík dal. Nemám rád tieto zbierky typu "lebo Gaiman". Ako aj autor sám priznal v úvode, texty v zbierke by malo niečo spájať a táto zbierka v tomto bode zlyhala. Je to tak. Ide o výber akýchsi zostatkov a textov, ktoré vyšli k rôznym príležitostiam, často krát ide o texty, ktoré sú s niečim úzko späté, teda v rámci knihy neúplné. Sú poviedky v knihe zlé? Nie, dokonca je tam pár fantastických poviedok (Pravda je jeskině
v černých horách je ozajstná lahôdka). Aj tu sa objavuje to, čo mám na autorovi tak rád, rôzne indície, ktoré naznačujú mytológiu, širší svet, v ktorom sa príbeh odohráva. Vie to naozaj rozvíriť predstavivosť. Fanúšikovia autora zrejme sklamaní nebudú. Ja však od knihy, aj keď je to zbierka poviedok, čakám určitú konzistentnosť, ucelenosť.
Soumrak demokracie
Anne Applebaum
Nestranná? Veru nie. Autorka umne obchádza kritiku demokracie, akoby na to ani pri všetkých tých hrozbách z východu a autoritatívnych osobnostiach v radách západu, nebol priestor. Na druhej strane, to čo robí, robí trefne, presvedčivo a hlavne je to kniha, ktorá vysvetľuje súčasnú situáciu. Čitateľ si tak môže uvedomiť mnohé skutočnosti, ktoré sa v záplave spravodajstva a sociálnych sietí strácajú. Za mňa prínosná kniha.
Vize Codyho
Jack Kerouac
Toto šlo mimo mňa. Chápem, že je to akási biblia ľudí vzdorujúcich všednému, ubíjajúcemu životu a obdivujem, ako to pri tom rozlietanom štýle perfektne držalo pohromade, ale nadšené ovácie a sympatie s hrdinami nezdieľam. Určite si ešte prečítam Na Ceste, ale mám pocit, že to dopadne podobne.
A s Myškinom nemal Cody spoločné ani prd. Beatnici si očividne aj klasiku vysvetľovali po svojom.
Komturova smrt
Haruki Murakami
Mysteriózna lahôdka ktorá očarí najmä tým, ako krásne všetko do seba postupne zapadá. Srší to trochu tým inakvejším pohľadom na svet, typickým pre japonské diela, kde je nadprirodzeno tak akosi otvorenejšie prijímané, a siahodlhé opakujúce sa pasáže, opisujuce paniku, strach a šok, ktoré čitateľ automaticky očakáva od západného diela, takmer chýbajú. Naopak, čo nechýba, je viac než detailná a intímna charakterizácia postáv, naviac veľmi umne zakomponovaná do deja. Dalo by sa povedať, že tu nieje nič navyše a tých takmer 700 strán (azda až na jednu retrospektívnu časť v závere), ubehne ako voda.
Element umenia, ktorý sa nesie celým dielom, ako nástroj, ktorý dokáže preniknúť do vnútra zobrazeného subjektu, a dokáže poodhaliť na vonok skryté vlastnosti, traumy, či veci, ktoré by mali ostať nevidené, akési zrkadlo zobrazujúce viac než púhy odraz, je fascinujúci koncept a drží čitateľa v očakávaní až do konca.
Po dlhšej dobe niečo zo žánru, čo ma nielen bavilo, ale aj uspokojilo na hlbšej urovni.
O Tyranii - Dvadsať ponaučení z 20. storočia
Timothy Snyder
Človek by možno povedal, no čo, veď to sú samozrejmé veci. Nič nové som sa nedozvedel. A predsa, keď sa pozrieme čo sa dnes deje, aké zvláštne figúrky sa stávajú populárne a akými postojmi sa snažia zaujať, nuž, zdá sa, že to samozrejmé veci ani zďaleka nie sú. Dobre nieje, to veru nie. Ale ľudia si neuvedomujú, čo všetko ešte môžu stratiť. A ako odznelo v knihe, stačí málo a niet cesty späť.
Na plechárně
John Steinbeck
Akoby Suttreeho od McCarthyho napísal Hrabal. Akurát to nieje také intenzívne ako McCarthy a také unikátne ako Hrabal. Je to "iba" dobrá kniha opisujúca americkú spodinu, plná úsmevných príhod, milá, milá až tak, že človek nemá potrebu rozmýšľať nad tým, že to, čo sa tam deje, je vlastne strašne smutné.
Axiomat
Greg Egan
Ďalšie "nebezpečné vízie" vytvárajúce svet budúcnosti, ktorá oberá ľudí o ľudskosť, vôľu, nahrádzanú extrémami rôzneho druhu. Čosi podobné spravili moji obľúbení poviedkári Aldridge, Martin a Bacigalupi, takže ak máte radi spominaných, Axiomat bude stávka na istotu. Eganove nápady sa točia predovšetkým okolo bio a neuro vied, pohráva sa s vnímaním reality, manipulovaním vedomia a génov. Postavy sa často zmietajú v neistote, pretože veda čoraz viac a hlbšie narúša ich identitu, integritu, podstatu. Táto neistota až neporozumenie často prechádza aj na čitateľa, čo vytvára podivnú, no o to zaujímavejšiu atmosféru. Čitateľovi sú podsúvané mnohé monológy ktoré tieto problémy do podrobna skúmajú. Jediné, čo mi trochu vadilo, bolo práve ono časté hĺbanie naúkor výraznejšej dejovej linky. Inak veľmi dobré.
Pán světa
Robert Hugh Benson
Veľmi zaujímavé. Čisto náboženská fikcia napísaná kňazom. Vízia konca sveta ako ho opisuje biblia, ale napísané perom zručného autora. Kresťanstvo je opísané viac menej ako ho poznáme. Láskavé, oddané, ale aj naivné a fanatické. Nech sa na kresťanstvo pozeráte akokoľvek, kniha je pútavým literárnym zážitkom so všetkým, čo k tomu patrí.
Zbohom, moja krásna
Raymond Chandler
O kus slabšie ako môj prvý Chandler. Na tak krátky román trvalo strašne dlho kým to nabralo otáčky a výborné rozuzlenie to už nezachránilo. Uškodil aj slabý preklad, ktorý zlyhal v tom, čo je na Chandlerových románoch najlepšie a teda drsné hlášky, hovorový jazyk a neopakovateľné prirovnania (ide o dvojzväzok s románom Žena v jazere z roku 1985). Pani prekladateľka sa zrejme neunúvala pozrieť si pár dobových filmov, aby trochu lepšie pochopila, ako lepšie vystihnúť jazyk, ktorým sa v knihe hovorilo. Do Ženy v jazere sa mi vôbec nechce.
Podvolení
Michel Houellebecq
Houellebecqov hrdina, súčasný západný štyridsiatnik, ktorého napĺňa iba túžba po spoločenskom uznaní a sexuálne uspokojenie, ktoré keď stráca, automaticky rozmýšľa o samovražde, zákonite nemôže vyvolávať v čitateľovi sympatie. Myslím však, že o to autorovi ani nešlo. Pre našinca, potomka socializmu, ale možno aj pre ďalších, to bude úchylný odľud bez chrbtovej kosti, možno až nereálna, prehnaná postava. Aj emočne chladný, neosobný, až suchopárny spôsob, akým autor príbeh rozpráva, tieto pocity umocní. Som toho názoru, že táto postava skutočne do istej miery je typickým reprezentantom štyridsiatnika žijúceho v západnej metropole. V trocha nadnesenom zmysle, samozrejme, každý nieje profesor, či literát.
Pri čítaní môžeme nadobudnúť pocit, že tie časté a kvetnaté opisy sexu sú v texte na to, aby autor čitateľa neunudil početnými filozofickymi a politickými úvahami. Aby zakryl fakt, že je to iba moderná kaubojka, kde strelbu nahrádza striekanie semena a indiánov a gangstrov rasové, náboženské a politické skupiny. A mohla by to byť aj pravda, keby záver neukázal, že to mal autor od začiatku premyslené oveľa viac, než by sa na prvý pohľad zdalo. Nejde tu ani tak o predpoveď vzostupu islamu, ako skôr o veľmi funkčne poňatý opis úpadku západnej spoločnosti. Ten záver, posledné slová a vety, to už nieje kritika, to už je číry výsmech. Viac nedávam preto, lebo autor sa v istých scénach predsa len príliš vyžíval. I keď, ktohovie, možno som len zakríknutý potomok socializmu. Pravda je, že bez sexu by román nefungoval. Vlastne je to celé o sexe. Freud by mal radosť.
Deväť poviedok
J. D. Salinger (p)
Kniha mi pripomenula Faulknerovu zbierku Suchý september. Objavujú sa v nej niektoré spoločné motívy (vplyv vojny na jej účastníkov ale aj civilistov) a podobne ako Faulkner, Salinger dáva svojim poviedkam takmer detektívny rozmer, v zmysle, že význam textu nieje vždy jednoznačný a čitateľ musí doslova "pátrať", aby sa pomocou rôznych náznakov a "indícií" k jadru dopracoval. Salingerove poviedky zostávajú v mysli nielen v podobe pocitov z finálneho rozuzlenia (ak je vôbec prítomné), ale aj ako artefakty, ktoré sú niečim viac ako len texty so začiatkom a koncom. Ide pritom často o scény, ktoré s trochou nadsázky vypĺňajú všedné dni. Je veľká škoda, že tých poviedok nieje viac. Asi platí, že dobrého býva málo
Bitevní pole Země 1
L. Ron Hubbard
Čítané jednozväzkové vydanie v pôvodnom jazyku. Prvú tretinu knihy by som bez váhania ohodnotil plným počtom. Klasické dobrodružné sci-fi, číra zábava z čítania. Potom však nasleduje stupňujúce sa utrpenie, meniace sa na apatiu, ktoré sa dá prirovnať k televíznemu seriálu, ktorý mal skončiť niekde pred štyrmi sezónami. Podrobnejšie sa ku knihe nemám chuť vyjadrovať.
V melounovém cukru
Richard Brautigan
Nebudem hľadať žiadne hlboké analógie, to nech robia tí, ktorí rozumia pomerom v dobe, v ktorej kniha vznikla. Čo vsak povedať môžem je, že ten podivný výlet do melónovej krajiny bol veľmi pútavý a svojou nejednoznačnosťou veľmi znepokojivý. Istý som si nebol absolútne ničím, tou naoko bezproblémovou a idilickou komunitou najmenej, no o to viac som bol zvedavý, ako sa všetko vyvinie. Kto by hľadal niečo podobné, odporúčam vyskúšať niečo od Vonneguta.
Den opričníka
Vladimir Georgijevič Sorokin
To by vôbec nemuselo byť: "ako by to mohlo raz
vyzerať", ale aj: "ako to už raz bolo". Absurdnosť, nezmyselnosť a nespravodlivosť opisovaného systému je umocnená použitým jazykom a scénami hraničiacimi a prekračujúcimi hranice morálky a vkusu. Netreba sa čudovať otvorenosti a zurvalosti, koniec koncov, autori opisujú taký svet, aký ho poznajú a utiekanie sa k extrémom je synonymum tak doby, tak súčasnej umeleckej tvorby. A ikeď spomínané scény nepôsobia v rámci knihy samoúčelne, na mieste je otázka, do akej miery fungujú ako sprostá zábava a lákadlo pre čitateľa a do akej ako odstrašujúci príklad. To nech posúdi každý sám. Ako výtku by som uviedol fakt, že kniha nemá dej ako taký, skôr sled udalostí doplnených o popis mocenských praktík a ideológií. Ale formálna stránka je brilantná, o tom potom a ako obrázok o krajine od súčasného ruského autora má kniha jedinečný punc.
Satori v Trenčíne
Lukáš Cabala
Výborné. Tá hra s prelínanim fikcie a reality, zaobalená do kulís futuristického Trenčína ma veľmi bavila. Kniha má aj veľmi reálny rozmer v podobe citlivého náhľadu do života človeka s handikepom. Toto ja môžem. Satori baví obsahom, formou a s láskou sa pristupovalo aj spracovaniu knihy. Svieži závan v slovenských literárnych vodách.
Suttree
Cormac McCarthy
Musím sa priznať, že túto knihu vnímam viac emočne než literárne, ten náklad negatívnych, či prosto škaredých vecí, je tu enormný. Kniha je koncipovaná ako "rada extrémnych príhod", nosný príbeh viac menej absentuje, preto sa dostavuje pocit určitej samoúčelnosti. Na druhú stranu, vykreslenie onoho sveta spodiny, ktorý je prakticky neodmysliteľnou, samozrejmou, ba až paradoxne širšou spoločnosťou akceptovanou súčasťou každodenného života, je výborné. Autor opisuje až akúsi subkultúru s vlastnými pravidlami a jedinečnosťami, kde jednotlivci sú jej uvedomelou súčasťou. Aj to je jeden z produktov západnej, demokratickej, liberálnej spoločnosti. Či sa nám to páči, alebo nie.
Život na naší planetě: Mé svědectví a vize pro budoucnost
David Attenborough
Najväčším prínosom tejto knihy je, že jasne, stručne a pre masy zrozumiteľne zhŕňa všetky podstatné problémy a hrozby, ktoré Zem zužujú. Tento spôsob, síce veľmi zjednodušený, určite má efekt všeobecného zvýšeného povedomia o týchto problémoch, čo je zásadná vec, pretože bez toho, aby si určite fakty neuvedomili jednotlivci - fakty, ktoré sa tvárime, že nevidíme, fakty, o ktorých sa hovorí málo, alebo vôbec - sa nikam nedostaneme.
Rozprávky z lekárne
Antonín Rýgl
Jedna z najlepších detských kníh ktoré som kedy čítal/počúval. Námetom, obsahovo aj spracovaním. Výborné zápletky a ponaučenia, prostredie kvetín a biliniek a krásne a trochu aj straśidelné ilustrácie. Plus krátky herbár s popisom "hlavných hrdinov" jednotlivých rozprávok, keďže každá je venovaná rastline, z ktorých väčšinu sami poznáme (alebo aspoň mali by sme).
Jar v Jekaterinburgu
Lukáš Cabala
"Akoby v Rusku nemohlo byť nič len tak obyčajne šťastné. Za všetkým sa črtá čosi studené, nejaká vrstva ľadu".
Z knihy je strašne cítiť, že literatúra je pre autora veľmi dôležitá, že je jeho súčasťou. Dej je preplnený priamymi aj menej priamymi odkazmi na ruskú literatúru a bolo veľmi zábavné tieto odkazy objavovať.
Kniha však v žiadnom prípade nieje len výlev nadšenca, naopak, funguje hneď na niekoľkých rovinách. Ako magický realizmus, ako úvaha nad súčasnými civilizačnými problémami, ako osobný príbeh autora a v neposlednom rade aj ako nepríjemný odkaz na súčasné udalosti odohrávajúce sa u našich východných susedov. A to všetko ako nenásilne plynúci, citlivý, veľmi čtivý zážitok. Nedá sa nespomenúť krásne spracovanie a ilustrácie, ktoré veľmi funkčne podtrhujú chladnú atmosféru.
Azda len, mohlo by to byť aspoň o čosi dlhšie. Bolo by o čom. Teším sa na ďalšiu knihu.
Tři podvodníci
Arthur Machen
Vynikajúce. Aj samostatné poviedky/rozprávania stoja za to, no zastrešujúci príbeh, ktorý ich spája, naoko veľmi jednoduchý, posúva knihu na celkom inú úroveň. Traja podvodníci je akési temné posolstvo, ktoré poodkrýva odvrátenú časť Londýna, temné zákutia, ktorých môžeme byť súčasťou, ikeď si to vôbec nemusíme uvedomovať. Posolstvo, ktoré môže aj obyčajný pohľad na slnko zapadajúce ponad strechy mesta zmeniť na niečo pochmúrne a nejednoznačné.
Je to samozrejme všetko iba fikcia, no fikcia skutočne veľmi znepokojivá, s nezameniteľnou atmosférou. Odporúča 10 z 10-tich hermetistov, kabalistov a špiritistov.