smazenaryba komentáře u knih

Tu niet príliš čo vyčítať. Azda len to, že autor napísal aj lepšie knihy. Inštitúcia je klasická Kingovka. Objavuje sa v nej veľa motívov zo starších kníh, nechýba akcia, napätie a ikeď to nieje vyložene horor, mrazenie sa dostaví. Ak niekedy dôjde k filmovej adaptácii, čo nepochybujem, bude sa musieť škrtať, pretože si neviem predstaviť, ako by bolo možné spracovať niektoré scény v stráviteľnej podobe.

Niekto tvrdí, že King sám seba recykluje a z časti bude mať pravdu. Niekto siaha po novinke v nostalgickom opare a dúfa, že ho odpáli na mesiac, ako keď pred desaťročiami prvý krát čítal It. V tom prípade, bude nasledovať sklamanie.

No niekto sa uspokojí s dobrým mixom toho, čo si u Kinga obľúbil a pochutí si na Inštitúte ako na obľúbenom hamburgeri. Ja patrím, minimálne čo sa týka tejto knihy, k tej druhej skupine.

14 05.08.2020

Viac menej ukončenie rozprávania a príbehových liniek, ktoré boli rozpracované v prvých dvoch dieloch. Po hutných Dvoch vežiach ide podobne ako v prípade prvého dielu o viac pokľudné čítanie. Trilógiu ukončuje na dnešnú dobu naozaj dlhočizný epilóg (takmer štvrtina knihy). Pokladám za veľké plus, že kniha nekončí gejzírom krvi po uťatej hlave hlavného atagonistu, ale dlhým lúčením s každým z dlhého zástupu postáv, ktoré boj o prsteň moci prežili. Ďalší dôkaz výnimočnosti Tolkienova diela.

Pani Bovaryová, podobne ako ďalšie veľké drámy, je románom z inej doby. Svojim jazykom, štýlom, zasadením. Postavy inak vyzerajú, majú iné spôsoby a predstava meštiaka v redingote, ekvivalent čohosi, čo dnes nazývame strednou vrstvou, môže rovnako pôsobiť ako akýsi relikt. Na väčšinu dnešnej čitateľskej obce to všetko pôsobí ako bariéra, niečo, cez čo sa treba prehrýzť, niečo, čo radšej nahrádzajú plytkými modernými napodobeninami, ktoré nekladú žiaden odpor, ktoré poetiku a krásu jazyka nahrádzajú doslovnou snahou šokovať, znechutiť a inak vyvolať ilúziu modernosti a aktuálnosti.

Pri troche snahy je však ľahké pochopiť, že klasiky realizmu, ktorých Pani Bovaryová je žiarivým príkladom, ponúkajú napriek svojej dobovosti stále vernejší obraz spoločnosti a mravov, než väčšina súčasných "bestsellerov" (ako neznášam túto nalepku).

Nieje to iba tragický osud Bovaryovej, ale predovšetkým vyobrazenie figúrok bežných ľudí skrývajúcich sa za záclonami v snahe vstrebať šokujúci moment, obraz mladých ľudí strácajúcich zásady morálky a výchovy pri dotyku s neobmedzenými možnosťami veľkomesta, vášne a závislosti likvidujúce rodinné putá. Takto to neznie až tak dobovo však?

A tá literárna nádhera, krvopotne vznikajúce prirovnania, vety vytvárajúce živé myšlienky a obrazy, podrobné opisy zúročujúce sa vo finále ako úroky zmeniek pána Lheureuxa, to všetko to dvíha ešte na celkom inú úroveň. Takže nie dobové ale pravé, rýdze a hodnotné.

12 31.07.2020

Pochúťka pre všetkých okultistov, kabalistov, hermetistov, alebo prosto pre čitateľov, ktorí radi tajomno.

Poviedky prestupujú staré rády, védy, text stavia na snovosti, symbolike, neurčitosti času, ale občas sa nečakane objaví aj humorná pointa, kedy čitateľ ani nevie, či si Meyrink strieľa zo seba, či z neho.

Antológiu odporúčam najmä čitateľom, ktorí podľahli čaru famózneho Golema.

4 09.07.2020

Nanajvýš priemerný Asimov. Jednoduchý, akčný, bez presahu, s príliš lacným hrdinom a ešte lacnejšou romantickou líniou. A ikeď sa román označuje za súčasť Asimovho sveta Nadácie, prepojenie sa nielen hľadá ťažko, ale ho aj niektoré detaily doslova vylučujú.

Zostáva autorov veľmi čtivý rukopis, u ktorého nehrozí nuda a hlavne schopnosť naservírovať výdatný double-twist, či až tripple-twist.

Čitateľov nechcem nijak odrádzať, len ja osobne som v knihe nenašiel to, kôli čomu som si Asimova obľúbil.

3 04.07.2020

Kniha mi pripomenula zbierku Plameňák na konci léta. Taktiež ide o výber nie celkom tradičných fantastických poviedok a taktiež prevláda ženský pohľad. Poviedky spája tajomno, náznaky, sú to zväčša príbehy, v ktorých sa fantastično objavuje nejasne, až okrajovo. A ikeď nemôžem povedať, že som bol unesený, to opatrné našlapovanie a nejednoznačnosť ma bavili. Zo zbierky u mňa kvalitatívne vyvstáva jedna poviedka, Kéž bychom tu byli taky, ktorá mi pripomenula epizódu San Junipero zo seriálu Black Mirror. Kupodivu, práve toto je poviedka, ktorá tu žánrovo nie celkom sedí a zaradil by som ju skôr ku klasickej scifi. Poviedkárom knihu tak či tak odporúčam.

2 28.06.2020

Môj najobľúbenejší diel. Dej je nabitý udalosťami a dovolím si povedať, že v rámci trilógie je v ňom najviac zásadných a ikonických momentov. Od návratu Gandalfa, cez prebudenie Theodena, bitku pri Helmovej rokline, fascinujúcich entov (o nich by som si prečítal hádam aj samostatnú knihu), schizofremického Sméagola, až po útek pred Opachou...skrátka, dej nespomalí ani na moment. Pri tomto dieli ma zároveň najčastejšie napadá, koľko nenapísaných príbehov ešte Tolkienova myseľ ukrývala.

Výborné. Tak akurát postáv, tak akurát deja a hlavne výborný tandem v podobe Sofie a obra intelektuála s jeho nezameniteľnou hatmatilkou, pri ktorej sa musel náramne baviť aj pán prekladateľ. Už sa tešíme na Matildu.

3 23.06.2020

Román bez nosného deja. Bez začiatku a bez konca. A ako tak poškuľujem po ďalších jeho knihách, je to spôsob, akým Sloboda písal. Nie, že by sa v románe nedialo nič. Sledujeme epizódky, všedné dni, rozhovory, spomienky. No jadrom sú predovšetkým myšlienky postavy/autora, jeho pohľad na svet a hlavne až brutálna otvorenosť a priamosť. Nieje to veselé, nieje to hrdinské, nieje to morálne, neospevujú sa ideály. Je to výšplech intelektuála zmietajúceho sa v sračkách radového občana, v problémoch, ktoré si z veľkej miery zapríčinil sám. Je to román, ktorý by mohol napísať každý z nás, keby mal dostatočný talent a intelekt. Nuž, ale keďže tieto predpoklady spĺňa málokto, čítame Slobodu.

A v mnohom sú tieto "malé" knihy výpovednejšie o svojej dobe (a mieste), ako tie veľké a veľahlasné.

3 21.06.2020

Samému mi to znie neuveriteľne, ale už je to takmer 20 rokov, čo som prvý krát Pána prsteňov čítal. No pokiaľ k Silmarillionu som sa vrátil už niekoľko krát, trilógiu oprašujem až teraz. Môže za to predovšetkým mocné filmové spracovanie, ktoré Tolkienov svet prinieslo na plátno bezprecedentným spôsobom. Nieje toho veľa, čo na plátne v Spoločenstve chýba, ba naopak, Jackson ešte umocnil a zdôraznil mnohé dôležité okamihy, či motívy. A ikeď som knihy čítal ešte pred tým, ako filmy dorazili do kín, pred očami mi vyvstávajú viac obrazy filmové. Je to kliatba moderného mediálneho priemyslu. Preto tak nerád sledujem filmy, ktorých predlohy plánujem čítať. Preto tak nerád čítam knihy, ktorých filmové spracovania som už videl.

Samozrejme, bez Tolkiena by nevznikol ani film. Kniha má stále čo ponúknuť aj súčasnému čitateľovi, hlavne keď si uvedomíme, že práve toto je dielo, ktoré tak zásadne zmenilo tvár fantasy a koľko žánrových stereotypov zadefinovaných Tolkienom dodnes v knihách pisálkov nachádzame, autorov, ktorých hranice originality siahajú maximálne k poprehadzovaniu Tolkienom daných pravidiel.

Treba sa pripraviť na pokľudnejšie čítanie, ktoré nevyniká detailnými popismi boja, ale zameriava sa viac na popisy krajov a bohatej histórie Ardy. A práve tam, kde v knihe vyvstávajú staré legendy zo Silmarillionu, medzi ktorými je aj vojna o Prsteň len kapitolou v prastarej kronike, u mňa príbeh ožíval najviac. Ten pocit eónov udalostí od počiatku stvorenia Ardy. A v tomto Tolkienovo dielo do dnes konkurenciu nemá.

Nestáva sa často, aby na mňa antológia takto zapôsobila len svojou samotnou kompozíciou. Aj jednotlivé texty sú síce dobré, až výborné, no spolu vytvárajú krásny, harmonický celok, vďaka ktorému poviedky vynikajú ešte viac. Zbierkou sa nesie ružový, ženský jemnocit, ktorý korunuje záverečná, fantastikou ani netknutá poviedka. Výnimočná kniha.

6 03.06.2020

Keď si odmyslíte niektoré prvky späté s dobou (otroci, menejcennost žien) a miestami predsa len zbytočne podrobne popísané rozdelenie rôznych štátnych mechanizmov, je to stále dielo, ktoré veľmi presne definuje termíny ako štát, občan, či jednotlivé druhy ústav.

Nieje to teda len akýsi historický relikt, naopak, pomôže veľa vecí pochopiť. Napríklad aj to, aké nedostatky majú rôzne súčasné ústavy a ako sa dodnes používajú metódy staré tisíce rokov.

Dielo má aj svoju veľkú dobovú výpovednú hodnotu a jednotlivé tvrdenia sú bohato podložené konkrétnymi príkladmi.

Veľmi by ma zaujímalo, ako by Aristoteles popísal súčasné fungovanie ústavy, ktorú dnes nazývame demokraciou. Niesom si celkom istý, či by ju demokraciou vôbec nazval.

Len pre informáciu, Politika je z časti písaná ako kritika Platónovho Štátu (čo som pred čítaním nevedel), takže pre kontext je dobré začať s Platónom.

1 29.05.2020

Balzac vraj povedal, že román Bratranec Pons obsahuje celé ľudské srdce. Ja by som si tento výrok dovolil pozmeniť a napísať, že obsahuje ľudské srdce v celej svojej obludnosti. Z tej zákernosti a ziskuchtivosti, prúdiacej z každej strany ako rozbúrená rieka, mi bolo takmer nevoľno. Všetci tí príživníci a hyeny, ktoré sa zbiehajú k Ponsovmu pokladu ako muchy na skazené mäso, sú až príliš neľudskí, až príliš zaslepení. A rovnako dokonalé sú aj ich bezbranné obete Pons a Schmucke. Avšak aj napriek tej až rozprávkovej typyzácií postáv, alebo práve kvôli nej, stvoril Balzac tak číre zrkadlo. Človek má málokedy "šťastie" (ak vôbec) stretnúť tak krajne obludné stvorenia, ktoré sa uchyľujú k takto extrémnym činom. V Balzacových rukách sú to však hlavne nástroje, ktoré ukážkovo spĺňajú účel, reflexiu, obraz hodnôt formujúcich spoločnosť.

Podobne ako charakter postáv, je nástrojom aj ich vzhľad. Fantastická Balzacova drobnokresba, kde aj posledný kúsok oblečenia má dobový spoločenský kontext, kde každá výrazná črta je spájaná s predobrazmi z ďalších klasických drám, vytvára literárnu hudbu, slovnú maľbu, svet, ktorý nieje reálny, no vytvára reálny odraz. Dosiaľ som nečítal nič, čo by sa dalo tak skvelo zaradiť do škatule "čtivá klasika."

Ziskuchtivé intrigánky (nieže by to boli vlastnosti príslušiace iba ženám) už nikdy nenazvem inak ako cibotky.

3 22.05.2020

Prvých pár poviedok je také pohrávanie sa so známymi žánrovými témami, nič ohurujúce, ale zasa dobre zvládnuté a príjemne čitateľné. S poviedkou Mačkač však začnú nastupovať o kus zaujímavejšie veci, ktoré dokážu prekvapiť dobrým twistom, ale aj zaujímavými nápadmi. Mimo mačko-kačky, domáceho maznáčika z Pripiaťu, ma zaujala aj dystópiou líznutá Škola života, či fajnová "Kingovka" Moja krv.

Zo zbierky som mal pocit, že autor s hororom zatiaľ len opatrne koketuje, no je cítiť, že to má nábeh na seriózny vzťah. So záujmom budem sledovať, ako sa teto vzťah rozvinie.

4 10.05.2020

Hrabalova óda na život, kde aj zabíjačka skrýva umeleckú krásu sochárskej práce Michalangela. Prial by som si vedieť nazerať na bežné veci s takou láskou a úsmevom, ako to dokázal Hrabal. Knihy mi to aspoň z časti umožňujú.

9 07.05.2020

Neil Gaiman meets Clive Barker. Má to svoje muchy. Kvalita kolíše, nie vždy je to presvedčivé, občas pôsobí príliš strojene. No stále je to veľmi dobré temné urban fantasy. A to hlavne kvôli jazyku, spádu, nápadom a jedinečnému zakomponovaniu hudby ako aktívnej zložky príbehu. Drum n bass-ovú fantasy som veru ešte nečítal.

Silná prvotina.

5 21.04.2020

Prostredím zaujímavá a miestami veľmi atmosférická žánrovka, ktorá však po sľubnom úvode rýchlo skĺzne do známych klišé.

Niekde v druhej polovici knihy sa objaví zvláštna, desivá bájka čitaná jedným z hrdinov. Netuším, či je to autorov výmysel, alebo vychádza z miestneho folklóru, ale tú knihu by som si hneď kúpil. Dokonca by som povedal, že táto kniha stála za to už len kvôli tým pár stranám.

3 16.04.2020

V poslednej dobe som mal šťastie na rôzne čudesné romány. Nech som siahal do knižnice s akýmkoľvek úmyslom, môj výber nikdy nebol tak celkom to, čo som si vytúžil a očakával. Raz sa na mňa zo strán vyrútila príliš veľká hromada nedostatočne vykreslených postáv, potom pôžitok zhatila úplne mylná synopsia vydavateľa, inokedy zasa podivné úsilie autora poskladať čo najnesúrodejší výber poviedok. Znie to zvláštne, ale mám podozrenie, že tie pokútne diela na mňa v knižniciach a antikvariátoch cieľavedome číhajú, nenápadne sa maskujú aurou vedľa stojacich populárnych autorov a pri prvej príležitosti na mňa útočia zavádzajúcimi textami na prebaloch a okato lákavými farbami. A tak som sa rozhodol, že tentoraz si už naozaj vyberiem úplne obyčajnú, nenáročnú knihu. Najistejšia bude nejaká časom overená klasika. Nesmelo som očami preletel po policiach s knihami. Mínové pole poézie a epických antikov som zavrhol hneď na začiatku. Rodinné ságy socialistických vydavateľstiev ma ako zvyčajne odstrašili sadistickým úsilím natlačiť čo najviac písmenok na čo najtenší papier. Pohľad mi padol na sympatickú, útlu knihu s ukľudňujúcim modrým prebalom. Zacítil som spriaznenie, súzvuk, ten pocit, keď som vždy vedel, že dlhé úsilie výberu sa dostalo k svojmu naplneniu. Od autora som síce ešte nič nečítal, no jeho zvučné meno vo mne evokovalo tie správne pocity. Názov sľuboval exotiku, romantiku, a ďalšie príjemné literárne balzamy. Toto je tá správna voľba. Po sérii podivných, znepokojivých a vyčerpávajúcich zážitkov zasa jeden normálny román. Z police som odhodlane vytiahol Jeseň v Pekingu od Borisa Viana.

Ale k veci. Kto knihu čítal, ten vie, že romantika, exotika a "úplne obyčajný" príbeh sa tak celkom nekonajú, odľahčene povedané. Nekorektnosť a otvorenosť z knihy prúdi ako semeno z nadržaného asistenta, až by sa hanbil aj kdejaký béčkový čmáral. Či už objavíte každý podtext a výpoveď, alebo nie, opodstatnenie tomu všetkému dáva už len skvelá forma, ktorá aj z najabsurdnejšej vety a situácie robí literárnu mágiu. Trochu to pripomína Bulgakova, či Ilfa s Petrovom, občas sa mi zdalo že to písalo temné alterego Pratchetta, no treba podotknúť, že automatický metač hostií v dielach menovaných nenájdete.

A že som tú knihu z police vytiahol, nech to bolo pod akýmkoľvek úmyslom, neľutujem. Najkrajšie drahokamy sú tie ukryté.

5 15.04.2020

Tak tejto knihe bolo venované naozaj veľa lásky a úsilia. A nemyslím teraz iba Joshiho, ktorý "zákazkové" Lovecraftove práce vypátral, skompletizoval a doplnil o vyčerpávajúce množstvo poznámok a vysvetliviek, ale aj české Argo, ktoré sa krásne pohralo s vizuálnym a technickým spracovaním.

Kvalitatívne poviedky, azda na pár výnimiek, nedosahujú kvalít Lovecraftových vlastných prác a výber docenia iba čitatelia, ktorí ho majú načítaného a ktorých jeho tvorba baví. A teda hodnotenie patrí knihe hlavne ako výnimočnému produktu autorského a vydavateľského úsilia.

Ak však máte správnu krvnú skupinu, táto infúzia vám bez debaty dodá ďalšiu dávku kozmickej hrôzy, strnulého slohu a hrdinov, ktorí napriek všetkým predpokladom zdravého rozumu a logiky zostupujú do zapovedaných miest a hĺbok, kde ich čaká iba šialenstvo, des a nekončiaca agónia.

6 11.04.2020

Asi nebudem prvý ani posledný keď poviem, že ak by som nepoznal poradie série, prvých cca 200 strán by som si myslel, že som jeden, dva diely preskočil. Nie je jednoduché povedať, či by bol lepší iný vstup (viac vysvetľovania, či popisov), pretože aj ten úvod koniec koncov korešponduje s autorovou hrou, spôsobom, akým rozpráva celý príbeh.

Aká je to teda hra ? Predovšetkým, je to hra o dominanciu, nadvládu, slobodu, či pomstu. Stret mnohých mocností, ktorých spôsob boja a motivácie sú rôznorodé a ďalekosiahle. Erikson v úvode nepredstavuje ani tak postavy, ako skôr figúrky v mocenskej hre a čitateľ postupne získava prehľad o tom, kto s kým a na akej strane stojí.

Keď úvod prehryziete a získate predstavu o rozložení figúrok na šachovnici, začne táto hra baviť. Veľmi baviť. Odkrývajú sa detaily, vysvetlenia, ale aj viac charakterizácie, či emócii. A ako strany ubúdajú a všetci hráči sa približujú k osudovému stretu za múrmi Darúdžistánu, tempo sa začne stupňovať a vôbec, ten do detailov prepracovaný súboj vojvodov, mágov, asasínov, politikov, bohov je strhujúci. Ak som prvých 150 strán čítal týždeň, tak rovnako dlhý čas mi trvalo dočítať zvyšných 400.

Autor má perfektne zmáknutú demonštráciu mágie a rôznych síl, čitateľ veľmi dobre rozoznáva, kto má akú veľkú moc a ak sa na scéne objaví niekto výnimočný, Eriksonovi stačia dve vety na to, aby postava zanechala veľký dojem. Výborne to vidno na stretoch, kde sa opakovane objavuje tá istá postava, konkrétne na vzostupnom rebríčku Coll - Murillo - Lorn - Modrous.

A ak toto patrí medzi tie slabšie knihy v sérii...

8 03.04.2020