Shindo
komentáře u knih
Metuzalémova smrt
Isaac Bashevis Singer
Esencia toho, čo sa mi na Singerovej tvorbe páči. Nostalgicky zaostalé poľské židovské komunity, staré časy, okultizmus, poverčivosť a trocha toho povojnového amerického židovstva. Démoni sa tu napriek všeobecným ľudovým predstavám ukázali ako celkom pokrokoví.
Témy sa síce naprieč jeho tvorbou opakujú, atmosféru však dokáže vykresliť tak vierohodne, že opakovanie ani nevadí.
Normální a patologická láska
Otto F. Kernberg
Knihu som si prečítal, aby som získal lepší dojem o psychoanalýze, ktorej teórie (aspoň tie pôvodné) mi prídu slušne pritiahnuté za vlasy. Dôvodom bolo taktiež to, že autor dodnes žije (tiahne mu na stovku) a v psychoanalytickom svete je údajne považovaný za kapacitu.
Dostal som presexualizovanú knihu od starého úchyla, kde som o penis v rôznych podobách, závisť penisu a oidipovský komplex zakopával takmer na každej strane. Ak by som si dal poldeci za každý penis spomenutý autorom v knihe, skončím v nemocnici s otravou alkoholom a ešte moje deti budú mať cirhózu pečene.
Autor rozpitval sex tak dopodrobna, že ho pripravil o všetku krásu. Okrem iného som sa dozvedel napríklad aj to, že za sexuálnou neviazanosťou hipíkov je narcistická, masochistická a hysterická štruktúra a za správaním mužov v sexuálnej oblasti túžba neopustiť matku.
Zlatá McWilliams. Aj keď mám predstavu, že autor knihy by ňou otvorene pohŕdal.
Vyvrhel
Isaac Bashevis Singer
Posledná čitaná singerovka z amerického prostredia mi úplne nesadla. Tu sa autor opäť vrátil k tomu, čo ma na jeho knihách tak fascinuje. V pár vetách dokáže vystihnúť ľudskú mizériu židovského štetla (v tomto prípade skôr ulice) so všetkou poverčivosťou, špinou a naivitou.
Hlavný hrdina sa vracia z Južnej Ameriky do sveta, kde sa zastavil čas a ľudia tu žijú ako pred sto rokmi. Klame, podvádza, plánuje obchod s bielym mäsom, manipuluje ženami a do toho všetkého sa v ňom neustále bijú dve časti jeho osobnosti - krysa z podsvetia schopná kohokoľvek zmanipulovať mávnutím ruky a zbožný žid, ktorý cíti volanie starých tradícií a uvedomuje si, že nežije dobre.
Scéna s "rabínom podsvetia", z ktorého sa nakoniec stala nikam nezapadajúca troska, bola silná.
Mešuge
Isaac Bashevis Singer
Singerove knihy mám veľmi rád, toto bol však lepší priemer.
Dej knihy sa presúva zo zapadlých poverčivých poľských dedín a varšavských štetlov do povojnovej Ameriky, kde je pre židov, ktorí prežili holokaust židovstvo len "o posielaní šekov do Izraela a príslušnosti k Hadasse" a jidiš počuli naposledy z úst svojej babičky.
Ani tá cesta hlavných hrdinov do Izraela nedopadla podľa predstáv.
Kým v Nepřátelích milostný štvoruholník fungoval dobre, tu sa jedná o "milostný mnohouholník", v ktorom spí pomaly každý s každým. Postava Miriam ma vyslovene štvala. Labilná šlapka s gerontofilnými sklonmi schopná urobiť pre záchranu svojho života čokoľvek, ktorá si však za 27 rokov života prežila peklo, aké niekto nezažije za desaťročia.
Zaujala ma postava konšpirátora Edka. Singer písal knihu v 90. rokoch, plochozemci a dutozemci sú však aktívni dodnes.
Zmätok v knihe však dáva väčšiu logiku ak si uvedomím jej základnú myšlienku - pre niekoho, kto prežil nacistické peklo, bude svet už navždy mešuge.
Idea nevědomí: Filosofické kořeny psychologie C. G. Junga
Ivana Ryška Vajdová
Zrozumiteľne a pochopiteľne podané filozofické základy jungiánskej psychológie. Na filozofii mi obvykle vadí prehnaná abstraktnosť a "komplikované tliachanie o ničom", autorka však v tejto knihe prekladá Kanta do normálnej ľudskej reči a prepája ho s Jungom. Veľmi zjednodušene tu ide o kantovskú filozofiu popísanú psychologickým jazykom.
Súhlasím taktiež s názorom autorky, že Jung je jeden z tých psychoterapeutov, z ktorých si ľudia (hlavne ezo magori) vyzobávajú to, čo sa im hodí do krámu.
Bouřková sezóna
Andrzej Sapkowski
Po dočítaní Paní jezera som si myslel, že Bouřková sezóna mi pomôže zbaviť sa toho nepríjemného pocitu, ktorý vo mne zostal. Bohužiaľ sa tak nestalo.
Kniha je lepší priemer s dosť klišé dejom.
Geralt zabíja potvory, chlastá, putuje a občas sa s niekým vyspí. Marigold sa dostáva do problémov. Všade sa rieši politika. Čarodejky tu zastupuje zrzavá mrcha Astrid Lyttneyd Ásgeirrfinnbjornsdottir, z praktických dôvodov známa ako Lytta Neyd (mimochoodm, kým v knihe je opísaná ako krásavica, v netflixovskej fraške je vážne škaredá, ale aspoň zostala biela). Čarodejníkov zasa skupina mocichtivých magorov venujúcich sa nechutným genetickým a hybridizačným experimentom, čo v prostredí stredovekého fantasy vyznieva ako nevydarené sci-fi. Spôsob, akým Geralt príde k mečom, je doslova deus ex machina.
Už pri Paní jezera som mal pocit, že Andrzej melie z posledného, rieši veci skratkovito a dokonca, že ho už možno písanie dávno prestalo baviť. Tu sa mi to potvrdilo. Na druhej strane, podobne ako Vosa mám aspoň chuť si znova prečítať celú ságu.
Muž jménem Ove
Fredrik Backman
Pre mňa osobne jedna z najkrajších kníh, aké som tento rok čítal. Aj keď je pravda, že sa jej nedá uprieť istý sentiment a predvídateľnosť.
Hlavný hrdina Ove bol prvých pár strán vyslovene neznesiteľný, postupom času sa však začal odkrývať jeho život, ktorý zďaleka nebol jednoduchý a ja som si tohto starého mrzúta zamiloval.
Nerozumiem však tomu, prečo je na obale knihy uvedené, že je predlohou filmu Muž menom Otto. Podľa knihy vznikol rovnomenný švédsky film. Muž menom Otto je len prachsprostý americký o niekoľko tried horší remake (pretože Amíci zjavne nie sú schopní preniesť sa cez fakt, že zahraničný film je lepší, než ich produkcia).
Když tělo řekne NE
Gabor Maté
Knihu som dostal ako darček.
Zistenie, že psychika a telo sú prepojené pre mňa nie je ničím novým. Chcel som sa však dozvedieť, čím že je Gabor tak kontroverzný okrem prístupu "za všetkým hľadaj traumu".
Dostal som zaujímavo napísanú knihu o skúsenosti autora s pacientmi s autoimunitnými ochoreniami (sklerodermia, RS, systémový lupus) a rakovinou. Na krátkych kazuistikách autor opisuje, akým spôsobom môže potláčanie emócií a s tým súvisiace mechanizmy prispieť k týmto ochoreniam a vyjadruje kritiku voči "čisto biologickému" pohľadu medicíny na ne, ktorý podľa neho neberie do úvahy psychické súvislosti. Samozrejme došlo aj na "za všetkým hľadaj traumu".
Čo ma však sklamalo bol úvodný nárek riaditeľa nakladateľstva, v ktorom kniha vyšla, ktorý mi až nápadne pripomínal sračkosladké nariekanie za dobami minulými v podaní telocvikára a samozvaného psychológa Hermana.
Do skakavenia, priatelia
Igor Adamec
4* z nostalgie. Ako malý špunt som Kakao hltal, kniha teda pre mňa bola povinnosť a strávil som pri nej mnoho príjemných popoludní.
List od Nimrala a jiné příběhy
J. R. R. Tolkien
Trochu iný, "nestredozemný" Tolkien (aj keď tu bol Tom). Zbierka niekoľkých textov, niektoré vážnejšie, iné menej vážne, až detské.
Poviedku Sedlák Jiljí z Oujezda som vnímal ako montypythonovskú paródiu rytierskych príbehov (ktovie, možno sa chlapci inšpirovali). Bavil ma sarkastický, miestami až suchý humor ("byl to pomalý zamračený chlapík, medzi lidmi známý jako Sammy Sluníčko").
Příhody Toma Bombadila som čítal už v anglickom origináli. Poézii bohvieako neholdujem, tu to ale bolo do češtiny prebásnené nádherne. Niektoré básne pôsobili detsky naivne, iné smutne a bolestné (zvlášť posledné dve).
List od Nimrala by sa vraj dal brať ako alegória života, očistca a smrti. Tolkien údajne alegórie nemal rád, pozerať sa ale na to takto je zaujímavé.
Kovář z Velké Lesné a Tulák Rover boli poviedky, ktoré by som skôr zaradil medzi detskú literatúru. Tuláka Tolkien pôvodne aj napísal ako rozprávku pre svojho syna, keď v detstve stratil obľúbenú hračku. S autorom som sa aspoň na chvíľu vrátil do detstva.
Ďalší český preklad Tolkiena má čestné miesto v mojej knižnici. Už len počkať, kým sa nového českého vydania dočkajú aj Netvoři a kritikové.
Daseinsanalýza: setkání filozofie s psychoterapií
Pavel Hlavinka
Dlho som hľadal knihu, ktorá by mi zrozumiteľne vysvetlila daseinsanalýzu ako psychoterapeutický smer, keďže to nedokázali ani absolventi výcviku a úprimne ma to zaujímalo. Keď som natrafil na túto publikáciu, myslel som, že som konečne našiel zrozumiteľný zdroj informácií.
Nechutne som sa mýlil. Čítať túto knihu bolo peklo. Potvrdil mi to aj absolvent výcviku v daseinsanalýze.
Okrem toho, že autor vyzerá ako nemanželské dieťa Ježiša a Charlesa Mansona (jeho fotka tu na DK je ešte v pohode) a medzi jeho záujmami človek nájde "tantricko-alchymickú spiritualitu" alebo publikáciu o slávnom óm nadsamcovi a jednom z najznámejších českých sexuálnych predátorov som zistil, že Daseinsanalýza je jeho publikovanou habilitačnou prácou z filozofie.
To by vysvetľovalo ten komplikovaný jazyk, kedy som buď absolútne nechápal, o čom autor píše alebo keď som už chápal aspoň trochu, snažil som sa preložiť si napísané do normálnej ľudskej reči. Pri psychologickej časti to už bolo o maličkú trošičku lepšie. K nečitateľnosti tejto knihy prispel aj fakt, že autor sám v jej úvode uvádza, že sa často pohybuje na hranici zrozumiteľnosti. A to za ňu dostal docentúru.
Paní jezera
Andrzej Sapkowski
Uf. Sága bola super, po dočítaní poslednej knihy som však cítil podivnú pachuť.
Stredobodom knihy je opäť Ciri, ktorú sa rôzne strany snažia oplodniť z politických, mocenských a genetických dôvodov.
To, čo Andrzej budoval niekoľko kníh, dokázal spoľahlivo zničiť na pár stranách. Miestami som mal pocit, že rozohral toľko dejových línií, že pravdepodobne nevedel, ako to rozumne skončiť, tak na to šiel skratkovito.
Vyhladiť celú Geraltovu partu v priebehu jednej kapitoly, odstrániť tak jednoducho najsilnejšieho záporáka z celej ságy alebo lovca ľudí, ktorý len v spodkách zmasakroval celú bandu Potkanov mi príde ako vážne blbý vtip. O závere ani nehovorím.
Mnohé veci neboli vysvetlené. Geraltovo prianie vzdať sa svojej profesie, Aen Elle a smrť ich kráľa, nevyužitý potenciál Triss... Nepochopil som ani Emhyra. Najmocnejší muž sveta sa niekoľko kníh snaží nájsť svoju dcéru aby s ňou mal dieťa a keď sa mu to podarí, proste si odíde a uspokojí sa s falošnou náhradou?
Už v minulej knihe mi vadilo prelínanie citátov z fiktívneho a reálneho sveta. V tejto máme ešte aj cestovanie časom (jeden veľký bordel), svetmi a realitami, a to vrátane tej našej. To, čo spočiatku vyzeralo fajn, bolo po pár stranách na nevydržanie.
Hromada zbytočných postáv, ktoré nikam neposúvali dej. Cirino stretnutie s nadržaným kanibalistickým lesným dedom bol hnus z brakového slashera.
Nuž, zostáva mi ešte Bouřková sezóna. Hádam to bude lepšie.
Beren a Lúthien
J. R. R. Tolkien
Nie nadarmo vraj ide o najromantickejší príbeh z Tolkienovej tvorby. Krásny, smutný, občas aj uštipačne humorný (napr. v scéne, kedy Beren odpovedá Thingolovi na otázku, kde má silmaril).
Preklad je fajn, grafické spracovanie nádherné. Dobrou pomôckou je aj menný zoznam na konci knihy; niektoré postavy alebo miesta sa v jednotlivých verziách príbehu o Berenovi a Lúthien objavujú pod rôznymi názvami.
Huan bol super a vlkodavy mám zasa o niečo radšej.
Celkovú atmosféru knihy dokresľoval aj Summoning, ktorý som pri čítaní počúval.
Kniha o čaji
Kakuzó Okakura
Krátky, ale obsahovo bohatý pohľad do sveta čaju, jeho estetiky, histórie a (ne)pochopenia japonskej kultúry západniarmi.
Keď som začínal s čajom, Knihu som si ešte kdesi našiel v anglickom preklade vo Worde a vytlačil. Aj preto ma potešilo, že vychádza v normálnej knižnej podobe v českom preklade (cena ako pri vydaní z Dobré čajovny, tak z Universa je na samostatnú debatu).
Temná aréna
Mario Puzo
Drsný román s ťaživou atmosférou povojnového Nemecka, kde sú role presne definované, cigarety sú univerzálnym platidlom a úcta k porazenému nepriateľovi je len naoko.
Aj napriek tomu, že sa jedná o Puzovu prvotinu dávno pred Krstným otcom a vojnové romány nemusím, sa tento čítal naozaj dobre. Po dočítaní vo mne však doznieval pocit trpkosti a beznádeje.
Fantastické zvery a ich výskyt
Joanne Rowling
Encyklopédia potvor vyskytujúcich sa v potterovskom univerze. Ako uvádza DK, jedná sa o doplnkovú publikáciu.
Obdivujem ale vychcanosť a ziskuchtivosť Rowling a jej kolegov. Vydojiť značku tak, že encyklopédiu, ktorá nemá ani 80 strán (čítaný slovenský preklad z Ikaru) nafúknu do troch niekoľkohodinových filmov, z ktorých vytvoria komplet spin-off, to je naozaj sila.
Obláčiky vedomia
Ken Shi
Zbierka krátkych zápiskov (nedá sa to nazvať haiku), ktoré zhltnete za jedno popoludnie. Poteší, možno vyprovokuje k zamysleniu.
Malý strom
Asa Earl Carter
Knihu som čítal dvakrát. Prvýkrát cca pred 10 - 15 rokmi, kedy som z nej bol unesený. Medzitým som sa dozvedel niečo o autorovi a pri druhom čítaní sa mi už kniha tak skvelá nezdala.
Áno, kniha krásne a hrejivo popisuje spôsob života a zvyky indiánov očami špunta. V kontraste k autorovmu životopisu pôsobí ale kruto ironicky. Môžeme iba polemizovať, či sa rasista, podporovateľ segregácie, člen KKK a človek, ktorý si svoj "indiánsky pôvod" podľa všetkého vymyslel, snaží touto knihou vyžehliť svoju minulosť alebo sa jedná o solídne napísaný literárny podvod.
Slovenský preklad z pera istej pani Samcovej (vydanie z Artfora z roku 2006) ale naozaj bolel. Pravopisné chyby, štylistické chyby, divné vetné konštrukcie a skloňovanie ("starého otcovmu kreslu"), preklepy.
Vůle ke smyslu
Viktor Emil Frankl
"Nikoli u zeleného stolu, nikoli u psacího stolu v ordinaci byla vymyšlena nová psychoterapie a obraz člověka, který je jejím základem. Formoval se v tvrdé škole trychtýřů po bombách a protileteckých krytů, zajateckých a koncentračních táborů."
Občas si vravím, že ak by som nebol v súčasnom výcviku, skončím v logoterapii. Frankl a jeho názory sú mi sympatické.
Kniha, v podstate zbierka prednášok, je obohacujúca s množstvom zaujímavých myšlienok, avšak písaná dosť náročným jazykom. Frankl navyše dosť kritizoval vtedajšiu psychoanalýzu a behaviorizmus, pobavilo psychoanalytické vysvetlenie Messnerovej vášne pre hory - totálne odtrhnuté od reality a zdravého rozumu.
Nerozumiem ale tomu, prečo sú v českom preklade ponechané citácie v angličtine s následným prekladom v zátvorke. Bolo to takto aj v origináli? Rušivo pôsobili aj občasné výrazy v latine či francúzštine (neovládam ani jedno, ale nejak som sa dovtípil).
Harry Potter a princ dvojí krve
J. K. Rowling (p)
Po Väzňovi z Azkabanu ide o asi môj druhý najobľúbenejší diel. Správne napínavý a miestami nervydrásajúci (aspoň som ho tak vnímal tých x rokov dozadu, kedy som prvýkrát čítal knihu).
Dej sa už posúva mimo Rokfortu a čitateľ sa dozvie niečo viac z minulosti toho utrápeného amatéra bez nosa, ktorý sa ani na x-tý pokus nedokázal zmocniť strednej školy plnej puberťákov a ktorýkoľvek z Istari by s ním v zlomku sekundy vytrel podlahu.