revolution9 komentáře u knih

Citlivý a civilne napísaný príbeh dvoch milencov v nešťastnej dobe Ríšskeho protektorátu, kedy sa rozvíja láska medzi obyčajným českým chlapcom a obyčajnou českou dievčinou, ktorá má však tú smolu, že je židovka. Veľmi dusné obdobie ovplyvní ešte aj úspešný atentát na Heydricha a zmienka o vypálenej dedinke Lidice. Otčenáškovi sa dobre darí vytvoriť atmosféru neustáleho strachu a paranoje, do ktorej sa vmiešava mládežnícka naivita a idealizmus spojený s vierou, že všetko dobre dopadne a z tejto mocou zakázanej lásky vznikne v lepších dobách trvácny ľúbostný vzťah. Možno nie je ťažké odhadnúť, ako sa celý príbeh skončí, zaujímavejšia je však uveriteľnosť postáv, vrátane živých dialógov, ktoré im autor vkladá do úst. Knižku som čítal v edícii "čítanie študujúcej mládeže" a myslím, že má potenciál zaujať (či dokonca zasiahnuť) aj dnešnú "študujúcu mládež". Smutná, ale veľmi čitateľná novelka, ktorá rozumie mladým ľuďom - ich trápeniam i láskam.

8 10.06.2020

Pozoruhodná zbierka poviedok jedného z najzaujímavejších autorov Holandska. Krása sa tu miesi so škaredosťou, spomienky s fantáziou. Vo väčšine poviedok sa Wolkers vracia do minulosti, do rodného domu, v ktorom vládol nábožensky založený otec vyžadujúci absolútnu poslušnosť. Najzaujímavejšia sa mi javí mierne absurdná poviedka Príšerný snehuliak, v ktorej sa mladík (zjavne alter-ego spisovateľa) nechá zabaliť do gázy, aby následne pred rodinou predstieral, že sa stal obeťou strašnej nehody s kyselinou a demonštroval tak veľmi názorne svoj dištanc od rodinných príslušníkov, pre ktorých je už beztak čiernou ovcou. Originálne a vecne písané poviedky alebo vydarená sonda do modernej holandskej literatúry, ktorá u nás (Česko, Slovensko) zatiaľ nie je veľmi prekladaná. Ostáva veriť, že sa prekladatelia časom k Wolkersovi vrátia. Som presvedčený, že má čo povedať aj dnešnej čitateľskej generácii.

1 12.04.2020

Ťažko som sa ako Slovák (obzvlášť po tom, čo som si pozrel film) preniesol cez český jazyk v novele, keďže si všetky tie repliky pamätám najmä v podaní výborného Jozefa Krónera a nemohol som sa teda ubrániť pocitu, že čítam akýsi preklad pôvodného diela. Ladislav Grosman, slovenský rodák z Humenného, však svoju novelu napísal v českom jazyku a to v prípade diela, ktoré sa odohráva výhradne na Slovensku, s výhradne slovenským osadenstvom (dej novely sa má podľa všetkého odohrávať v autorovom rodnom meste Humenné, i keď ako je všeobecne známe, pre film bolo zvolené mestečko Sabinov), pôsobí dosť neprirodzene. Je to však práve táto novela, vďaka ktorej vznikol pravdepodobne najlepší slovenský film vôbec a bol to práve Ladislav Grosman, ktorý k tomuto filmu napísal výborný scenár (s krásne znejúcimi slovenskými replikami). Aj vďaka tomu sa film drží novely pomerne presne, avšak podľa môjho názoru mu to svedčí na obraze o čosi viacej. Určite tomu pomáhajú aj výborné herecké výkony Jozefa Krónera a Idi Kaminskej (tá bola za túto úlohu nominovaná na Oscara za najlepší herecký výkon v hlavnej úlohe!) a postupne gradujúca atmosféra dusna v malom slovenskom mestečku, v ktorom bujnie fašizmus. Navyše je vo filme kladený väčší dôraz na tragikomično, ktoré sa v novelke zväčša topí v hutnom texte a opisoch. Napriek tomu, že je pre mňa Obchod na korze jeden z prípadov, kedy film predčí literárny text, Grosmanove dielko stojí za pozornosť a rozhodne má v oblasti československej literatúry svoje miesto, len v tomto prípade odporúčam prečítať si ho prv ako si pozriete film.

5 16.11.2019

Bez zbytočného sentimentu a s humorom napísaný príbeh o nezvyčajnom priateľstve medzi starým mužom a chlapcom, ktorých spája spoločný pocit samoty a predstavujú tak dva typy outsiderov, z ktorých jedného spoločnosť zatiaľ nezačala brať vážne a druhého vážne brať prestala. Nemyslím si, že by bola knižka určená práve pre deti, skôr ju ocení (a pochopí všetky narážky okolo) ten, kto dokáže porozumieť obom svetom - teda rovnako detskému ako dospelému. Navyše dej rýchlo odsýpa a množstvo vecí tak zostane iba načrtnutých (rodinné väzby, šikana, starcova záľuba v ženách), ale to vnímam ako súčasť Hofmanovho "filmárskeho" štýlu. Za pozornosť stojí samozrejme aj veľmi vydarená adaptácia Jiřího Hanibala.

21.12.2018

Kachyňovi sa podarilo pretransformovať túto útlu novelu do filmovej podoby takmer bez zmeny. Dokonca sedia aj dialógy, a tak má človek miestami pocit, akoby čítal filmový scenár. Výraznejšou zmenou oproti knižke teda zostáva len väčší dôraz na milostné pletky medzi doktorom a sestričkami, ktoré autor Jan Procházka nijak nerozvíja a necháva všetko to sexuálne napätie len nenápadne visieť vo vzduchu. Dochádza teda k zaujímavej situácii, kedy je film explicitnejší ako jeho knižná predloha. Každopádne si tento príbeh s takmer magickou atmosférou a hŕstkou zaujímavých postáv priam pýtal svoje filmové spracovanie. Spolupráca Kachyňa-Procházka v tomto prípade opäť skvelo zafungovala a Kachyňa príbeh zadaptoval ako poslednú poctu svojmu predčasne mŕtvemu kolegovi.

11.12.2018

Vydarená zbierka poviedok, len veľmi nerozumiem označeniu "fantastické poviedky", keďže v oblasti nadprirodzena sa pohybujú asi tak dve poviedky (Veľký automatický spisovateľ a Zvukový prístroj, ktorá vyšla aj v Hitchcockovej antológii Strašidlá na dobrú noc) z celej zbierky. Nič to však nemení na tom, že poviedky sú dobre čitateľné, inteligentne napísané a často raz prekvapia aj nečakaným záverom. Na prekvapivých záveroch si Dahl zjavne potrpel, ale musím priznať, že nie vždy sa mi zdala pointa dostatočne úderná. Veľmi častou témou poviedok sú rôzne stávky, z čoho usudzujem, že Briti mali pre tento druh hazardu slabosť. Z týchto "stávkovacích" poviedok by som vyzdvihol predovšetkým poviedky ako Južan, z ktorej čerpal celkom evidentne aj Tarantino v poslednom príbehu filmu Štyri izby, či Istá výhra s pánom Botibolom, ktorá ťaží predovšetkým z výbornej pointy (pre mňa osobne najlepšie vypointovaný príbeh knižky). Ďalej by som vyzdvihol poviedky s hororovým nádychom ako Koža alebo Aj jahňa môže zabiť, spomínané poviedky, ktoré možno skutočne označiť za "fantastické", ba dokonca vedecko fantastické - Veľký automatický spisovateľ a Zvukový prístroj či humornejšie ladenú poviedku Postrach Foxley so skvelým strohým záverom, ktorý si robí žarty aj zo samotného čitateľa. Na záver by som pochválil aj zvláštnu poviedku s názvom Vojak, ktorá veľmi nezvyčajným spôsobom hovorí o odcudzení manželského páru. Myslím, že priaznivci poviedkových zbierok nebudú sklamaní.

2 17.11.2018

Krátke ľudové poviedky, do ktorých však Čapek prepašoval mnoho zo svojich pozorovaní (doteraz sa zamýšľam, či je skutočne zberateľstvo mužskou doménou), postrehov a poznatkov. Zrejmé je aj autorove zaujatie psychoanalýzou a psychologickými vedami, no nechýbajú ani humorné momenty, dokonca niektoré krátke útvary pripomínajú skôr anekdoty ako detektívne príbehy. Poviedky z druhej kapsy majú podobu rozpravy v kruhu rôzneho zastupiteľstva (sudcovia, doktori, vyšetrovatelia rozprávajú zažité i vypočuté príhody) , čo je teda aj spojovací bod jednotlivých príbehov. Poviedky z prvej i druhej kapsy stoja za prečítanie a i keď sa môže javiť ich jazyk trochu starosvetský, Čapkove myšlienky nájdu svoje uplatnenie aj v dnešnom technickom svete.

1 07.08.2018

Inteligentné premýšľavé science-fiction nútiace človeka k zamysleniu sa nad možnou (ba niekto by možno povedal neodvrátiteľnou) pominuteľnosťou ľudstva. Túto knižku mi odporučil jeden kníhkupec (a následne mi ju pochopiteľne predal), ktorý ma najskôr lákal na bizarný príbeh o hovoriacich psoch, robotoch a nebezpečne inteligentných mravcoch, ale knihu treba predovšetkým vnímať ako humánne posolstvo, v ktorom preberajú štafetu po krvilačných a bojachtivých ľuďoch práve psy. Skeptický Simak vo svojom príbehu prakticky zavrhuje celú ľudskú spoločnosť, je zrejmé, že neverí v žiadne zlepšenie, a tak je teda táto humánnosť (ľudskosť vlastná ľuďom) prenesená mimo samotné človečenstvo. Táto nedôvera v smerovanie ľudského rodu však nie je podávaná chladnokrvne, ale s veľkým bôľom, nostalgiou a melanchóliou - a tak Simak neustále hľadá známky ľudského aj v cudzom a vyľudnenom svete.

6 01.06.2018

Množstvo zaujímavých charakterov a absurdný humor, ktorým sa autor vysmieva vojnovej mašinérii bez toho, aby zľahčoval hrôzy vojny. Román, ktorý dokáže byť komický a dramatický zároveň. Román, ktorý sa rozhodol bojovať proti absurdite vojny ešte väčšou absurditou. Hlave XXII patrí zaslúžene status zásadnej knihy 20. storočia, ktorá má potenciál zaujať čitateľov každého veku, pričom tí starší sa k nej budú neustále vracať - prinajmenšom v myšlienkach.

3 04.04.2018

Silná poviedková zbierka dospelejších textov Williama Saroyana. Pravda, že v niektorých sa nechal trocha uniesť a podriadil formu obsahu, avšak väčšina poviedok je o niečom a možno si všimnúť, že Saroyan je skutočný majster kratších útvarov, do ktorých dokáže vtesnať množstvo emócií i myšlienok.

2 30.12.2015