Radka_p
komentáře u knih

Veľmi veľmi zaujímavo napísaná kniha, na pozadí historických udalostí sa odohráva niekoľko životných príbehov, ktoré sa na koniec spoja. Samotné historické udalosti dodávali knihe šmrnc, najmä "baťovská" tematika. Ak by to bolo možné, polku hviezdičky by som ubrala za rozprávkový koniec, kde sa všetko na dobré obrátilo a zlo bolo na komplet potrestané, čo mierne pokazilo reálnosť príbehu. V každom prípade výborné čítanie.


Petra Dvořáková sa definitívne stáva mojou ďalšou českou obľúbenou autorkou. Sítě bolo skvelé čítanie o troch ženách, z toho každá je v inej životnej sieti do ktorej sa "vplietla" tak trochu sama a tak trochu jej do toho pomohli životné okolnosti. Sieťami v knihe boli pre mňa znázornené cez náboženský fanatizmus, poruchu osobnosti a komplexy menejcennosti kompenzované mocou. Pri čítaní každého príbehu ma dvíhalo zo stoličky a čítala som kým som nezistila ako to celé dopadne. Chvíľku som mala obavy, že príbehy budú šablónovité a tým pádom druhý a tretí nudné ale to tedy nehrozilo. Skvelé to bolo a ja si idem kúpiť čo najskôr ďalšiu knihu od autorky!!!


Niektoré knihy a niektoré autorky proste vedia naplniť aj vysoké čitateľské očakávania. A presne toto bol prípad Listopádu. Mornštajnová je skvelá, skvelá, skvelá a toto bolo hrozné čítanie. Počas čítania celej knihy mi nebolo dobre, strach, pocity skľúčenosti, nesloboda, silný pocit nespravodlivosti, to všetko ma sprevádzalo čítaním príbehu o Maji a Magde. Chvíľkami som mala pocit, že čítam príbeh odohrávajúci sa v Severnej Kórei ....a vlastne keby sa 17.novembra ´89 stalo niečo inak aj my sme tu mohli mať veľmi podobný režim. Výborné to bolo a už teraz sa teším čo ďalšie autorka napíše!!!


Kya je skvelo napísaná postava, bola mi sympatická od jej detstva, dospievania až po dospelosť a vlastne až do úplného konca. Prostredie močiarov v ktorom sa príbeh odohrával, autorka opísala tiež veľmi príťažlivo a bolo veľmi jednoduché si predstaviť Kyu ako na brehu kŕmi čajky krupicovou kašou. Toto bola veľmi dobrá kniha, veľmi sa mi páčilo ako napísala autorka záver a posledných sto strán som prečítala jedným dychom.


Veľmi zaujímavá téma knihy, kedy moment po ktorom túžime opätovne zažiť trvá len do chvíle kým nevychladne horúca šálka kávy. Magické čítanie o obyčajne neobyčajných osudoch ľudí. Pekné, príjemné a hrejivé čítanie ...


Petra Dvořáková je pre mňa ďalšou skvelou českou autorkou, ktorú sa oplatí čítať. Kniha Vrány bola silná, sugestívna, ťažká, v čitateľovi vyvoláva všeličo len nie pozitívne pocity. Síce mi v knihe chýbalo trošku viac rozpracovania psychológie postáv (kde v živote matky vznikla taká silná preferencia staršej dcéry, kedy a ako sa z otca stal tak emočne plochý človek...) no sile príbehu to neuškodilo.


Doteraz mám v sebe pocit ťažoby keď sa vraciam k životu Mathildy a Thibaulta. Autorka tak neskutočne presne dokáže popísať prežívanie svojich postáv, vtiahnuť čitateľa do deja inak krátkeho 170 stranového príbehu až sa čudujem, ako je to možné. Rezonuje vo mne neskutočne silný pocit samoty, pocit keď je človek izolovaný, no popri tom má okolo seba množstvo ľudí v práci, v kaviarni, v metre, bezmocnosť, frustrácia, šikana na pracovisku, nadradenosť, nádej....autorka oslovuje rôzne témy a rôzne pocity čitateľa. Tak trochu naivne som čakala happy end aj keď atmosfére knihy by niečo také skôr ublížilo. Vidím to na nejakú ďalšiu knihu od Delphine!


Mám pocit že príbehov o utrpení v koncentračných táboroch je v poslednom období množstvo, o čom sa ale hovorí málo a priznám sa, že nebyť tejto knihy tak ani ja neviem o utrpení Nemcov. Tých Nemcov, ktorí nesmypatizovali s Hitlerom no napriek tomu stáli na stranne vojnových zločincov. Autorka geniálne vykresľuje život týchto Nemcov na jednej konkrétnej žene, Gerte Schnirch a neskôr ponúka aj pohľad jej dcéry Barbory. Veľmi sa mi páčilo ako opisuje jeden život na pozadí konca druhej svetovej vojny, neskôr nástupu komunizmu, socializmu, normalizácie a dokonca aj prevrat v 89-tom. Bol to smutný príbeh no čítal sa veľmi dobre, jedinému čomu nerozumiem, je tá veľmi veľmi škaredá obálka, ktorá nemá s dejom knihy spoločné podľa mňa nič.


Pani autorka to s ľudskými osudmi vie............a bonusom životných príbehov troch žien, bol prierez dejinami Československa od prvej svetovej vojny až po súčasnosť, ktorý sa nevtieravo odohrával akoby na pozadí....


Spočiatku som mala obavy ako dlho budem túto vyše 800 stranovú knihu čítať, a ako dlho mi vydrží pozornosť a záujem o príbeh v nej napísaný. Ale obavy sa nenaplnili a klobúk dole pred premysleným spôsobom postupného odhaľovania príbehu, posúvania deja cez denníky, listovú korešpondenciu, dialógy a paradoxne cez návraty do minulosti. Bíla voda je ďalšia skvelá autorkina kniha, ktorú odporúčam prečítať.


Kniha mala veľké instagramové ohlasy a keďže ja mám české autorky veľmi veľmi rada, tak som do toho išla ako inak s veľkými očakávaniami.
Po prvých 50-tich stranách začalo vo mne narastať podozrenie, že toto bude "ďalšia" kniha o nešťastnom detstve a o tom ako rodičia vedia rozvrátiť život svojich detí. Nepríjemné tušenie, že toto je hlavná téma o ktorej je teraz trendy písať vo mne síce ostalo, no napriek tomu dávam 5 hviezdičiek. Lebo okrem iného vo mne kniha zanechala množstvo pocitov a Štepo a jeho dedo mi prirástli k srdcu.


...nebola to zlá kniha, ale niektoré príbehy by proste nemali mať pokračovanie


Nádherné lyrické čítanie plné melanchólie, nezmyselnosti ....takej krásnej až to núti prečítať si knihu na jeden šup. A hlavná postava je zvláštna až tak zvláštna, že nedáva zmysel....


Jedným slovom SKVELÁ kniha....páčilo sa mi na nej skutočne všetko, od toho ako sa vyvýjala hlavná postava od prvej po poslednú stranu a ako jej k tomuto osobnostnému posunu pomohli v tej dobe podradne vnímané domáce pomocnice....a najkrajšie pre mňa bolo ako tie "podradné ženy" získali slobodu narozdiel od paničiek pre ktoré pracovali, ktoré naopak ostali navždy spútané svojou "malosťou". Odporúčam !!!!


Toto bola nádherná kniha, ktorú ale podľa mňa zabila obálka (ja mám ešte gýčové vydanie s bleskom a pani so zelenými očami), ktorá nemohla pritiahnuť žiadneho čitateľa. V každom prípade príbeh krásny, plný ľudskosti, zobrazujúci poprepletané životy na slovenskej dedine v dávnej/nedávnej minulosti. Čítal sa sám a ja som si doslova šetria stránky, odporúčam všetkými desiatimi(teda piatimi hviezdičkami).


Mohlo by sa zdať, že ide o "ďalší" príbeh z koncentračného tábora z obdobia druhej svetovej vojny. Ale v tomto prípade je to niečo viac, aspoň pre mňa ako psychológa je toto po Viktorovi Franklovi (ktorého autorka v knihe tiež spomína) druhý psychológ, ktorý prežitie koncentračného tábora využíva v kontexte psychoterapie a je to fascinujúcejšie čítanie.
Príbeh Edity Evy Eger nekončil oslobodením tábora americkou armádou ale pokračoval jej životom, hľadaním, odpustením, veľmi hlbokou sebareflexiou,,,,pochopenie vlastnej traumy dokázala využiť pri liečbe svojich pacientov ako psychoterapeutka, čo v záverečnej časti knihy ukazuje cez beletrizované kazustiky. Skvelé obohacujúce čítanie.


Ťažko opísať aká dobrá bola táto kniha. Nie som veľmi na filozofické myšlienky a tak bolo pre mňa prvých 100strán čítania povedzme že ťažkých. Knihu som neodložila len kvôli dobrým recenziám, ktoré som o nej čítala. Od polovice sa príbeh obyčajne neobyčajnej domovníčky tak rozbehol a tak si ma získal, že bolo náročné prestať. Krásne, ľudské, dojemné, smutné. Posledných 100 strán som čítala v lietadle na ceste z dovolenky s rúškom na tvári a slzami v očiach a vtedy mi prišlo, že táto kniha by mala mať na obálke upozornenie, že ju treba čítať počas sychravej jesene!


Kniha Chirurg sa mi veľmi ťažko hodnotí, hlavný hrdina mi bol nesympatický a nepríjemný hádam od 10-tej strany, no nedá sa povedať, že inými príjemnými postavami by sa v knihe roztrhlo vrece. Na druhej strane ale nemocničné prostredie opísala autorka veľmi čtivo a priebeh každej operácie som čítala s napätím. Kúsok mi chýbalo niečo aspoň mini pozitívne, nejaké zmena vo vývine Hynka ale mám pocit, že aj o ďalších dvesto strán by ostal úplne rovnaký.


Pri kúpe tejto knihy som podľahla reklame a chválospevom na sociálnych sieťach a potom som sa celý čas čudovala sama nad sebou, prečo ma táto kniha až tak neberie. Témy, ktoré autorka zachytáva sú aktuálne aj citlivé, trauma spojená s útekom z rodnej zeme zmietanej vojnou, strata blízkych osôb, neľudské podmienky s ktorými sa utečenci na ich ceste musia stretávať...toto všetko tam bolo ale ako keby potenciál príbehu autorka nevedela využiť. Vôbec som si nevedela predstaviť hlavných hrdinov, najprv som si myslela, že sú to starší ľudia, no potom sa objavilo ich malé dieťa, až do konca knihy som vôbec si vôbec nevedela vytvoriť obraz ako vyzerá manželka hlavného hrdinu (okrem tmavých vlasov, očí ktoré nevidia a jazvy na bruchu), nejako som nepotrebovala vedieť ako to celé dopadne. Je dôležité písať o týchto témach, a skvelé, že sa autorka do toho pustila ale žiaľ mne v knihe chýbalo niečo, čo by ma prinútilo cítiť s postavami, prežívať ich príbeh spolu s nimi.


Ak by som bola spisovateľka, presne takto by som chcela písať. Delphine nepotrebuje obsiahle vysvetľovania a zdôvodňovania toho ako postava myslí, ako sa správa, čo prežíva vo vzťahu k druhým. Napriek tomu sú jej postavy vnútorne bohaté, krásne, napísané tak, že aj zo 150 strohých strán si ich viem obľúbiť. Páčia sa mi témy, ktorých sa v svojich knihách dotýka....samota, staroba, smrť, strácanie, ľudskosť....
