„Jestli tě neučiním svou ženou, možná tě přijmu aspoň do armády.“
Takto rovno na úvod poviem, že kniha je absolútne pre niekoho iného.
A pre koho?
No pre tínedžerky. Kľudne si viem predstaviť 14-ročné dievčatá, ako si knižku užijú.
Budú ochkať a červenať sa nad tými pohľadmi.
Budú sa stotožňovať so „silnou“ hlavnou hrdinkou, ktorá si nenechá skákať po hlave.
Budú si užívať to špičkovanie.
Dej ubieha rýchlo, nie sú tam prestoje a proste to odsýpa.
Ja som ju mala prečítanú za 2 hodiny vo vlaku.
Takže ak si mladá baba alebo mamina mladej slečny, knižku ti s pokojom na duši odporúčam.
Ak nie...
Nóóó, priprav sa na absolútne plytký dej.
Ktorý je taký krátky, že sa ani nestihnete rozhliadnuť a kniha končí.
No a postavy? Pardon, ale tie boli plytkejšie než vyschnuté jazero na Sahare...
Ehm, ja už ani vlastne neviem, o kom som čítala.
Ona plytká, on plytký (už chápem, prečo sa dopĺňali...).
Ani k jednému som si nestihla vytvoriť vzťah.
Proste PUF, zrazu koniec knihy a ja, že aha.
Kto to bol? Čo vlastne chceli?
Proste tomu chýbala hĺbka. Keby sa aspoň autorka do postáv viac obula, pridala stránky, bolo by to priemerné dielo.
Takto knihu vďačne vrátim do knižnice a po ďalších dieloch už rozhodne nesiahnem.
No aspoň mi to zabilo čas vo vlaku...
Aj keď som ho mohla tráviť s niekým, na koho meno by som si po zavretí stránok spomenula.
Ach tu mi bolo tak dobre
A niekedy mi bolo tak úzko.
Po prečítaní som volala s manželom, a potrebovala som sa porozprávať. Lebo kniha mi nastavila malé zrkadlo, a mne sa nepáčilo.
Ale o tom život je, a presne o tom je aj táto kniha.
O živote.
O živote v jeho surovej a pravdivej podobe.
Že niekedy ani tá láska nestačí. Niekedy sa stane, že sa stále môžete milovať, ale občas vás udalosti života tak zomelú, že jediné, čo môžete urobiť, je nechať lásku ísť.
Knižka sa odvíja v dvoch časových líniách a ja som v minulosti cítila taký ten smútok. Bolo to krásne, ale tým, že autorka už ukázala tú „súčasnosť“, mi bolo mierne úzko.
A len som si hovorila, kde sa to tak pokazilo? Čo sa stalo?
No život...
A áno veľa ľudí vraví, že stačilo sa porozprávať. Stačilo.
Ale!
To ako ich zomlel život, to čo sa obom udialo a s čím sa obaja potýkali. Kto z vás by mal silu komunikovať?
V tom mi knižka prišla skutočná.
To ako sa mohla veľká láska odcudziť, v tom každodennom zhone. V tých maličkostiach. V tom drobnom, nad čím doma mávnete rukou.
Ale ono to je dôležité. A zrazu sa to rozpadlo.
A mne bolo úzko.
Okrem odcudzovania sa v partnerskom živote sme tu videli aj to, ako sa za 10 rokov zmenia kamarátske vzťahy.
A nezabudnem na vetu: My už nie sme rovnakí, zmenili sme sa. Vyrástli sme. A je to v poriadku.
Nemusíme silou mocou lipnúť na tom, čo bolo, stačí prijať to, kto sme teraz.
No a udalosti v "súčasnosti"? Niekedy som sa smiala, niekedy plakala a niekedy len tak bola.
Občas tam boli podrazy. Občas tam boli krásne gestá.
Ale hlavne, bolo tam krásne ukázanie vyrovnávania sa zo všetkým.
Minulosťou, budúcnosťou, túžbou a snami.
Takže áno, mňa kniha zase zasiahla. A posunula ma ďalej.
Emily Henry má talent, ukázať aj nepekné stránky života tak krásnym a humorným spôsobom.
A ja sa zase klaniam, a autorka sa stáva mojou Auto-buy autorom.
A na záver si tu schovám jeden citát: Láska znamená neustále sa ospravedlňovať a potom to robiť ešte lepšie.
Takto, zistila som, že tento trope proste nie je pre mňa.
Keby nebolo toho tropu, kniha bola bravúrna. Autorka vie písať.
To, ako opísala samoživiteľku a cestu po rozvode, bolo úžasné.
Choré dieťa a tvoj ex povie: „Ja mám tiež prácu?“ Lebo ja nie, debil! Normálne ma to nasralo.
Takže áno, neskutočne dobre napísané.
Aj celá zápletka okolo samovraždy kamarátky. Tlieskam.
Niečo som odhalila, lebo vodítka tam boli (detektív Pikachu má vo mne konkurenciu), ale teda vyvrcholenie som netušila. To som len mala otvorené ústa a že: „Ahááá, OK, to som nečakala.“ (Detektív Pikachu si oddýchol a môže ďalej pokojne spinkať. Pika pika.)
Ale — a to je jedno (dva) veľké ale, ktoré mi pokazilo celú knihu, a doslova som sa do nej musela nútiť.
Učiteľka (30-ročná) a 18-ročný chlapec? Veď je to dieťa, preboha... Naozaj som sa nedokázala cez túto skutočnosť preniesť. Proste nie...
Sama mám 31 a malého syna a verte mi, takí mladí chlapci proste nie sú sexi... Veď to je na nich vidieť, aké sú to uchá.
No ale to je, samozrejme, môj pohľad.
A teda akože pardon, ale ona bola úplne blbá?
Máš doma malé dieťa a ty ideš do lesa skúmať svetlo?
Necháš si vliezť do domu stalkera, zatiaľ čo tam spí tvoje dieťa?
Naozaj mi, prosím, povedzte, ktorá z vás, maminiek, by to urobila. Lebo ja by som volala políciu, balila veci a sťahovala sa okamžite...
Takže áno, ja som s našou hlavnou hrdinkou, ale že vôbec nedokázala sympatizovať.
Jedna vec je, keď si sama. OK, máš vygumovaný mozog? Tvoja vec, ale keď ohrozíš svoje vlastné dieťa, u mňa si skončila.
A presne na tom u mňa celá kniha pohorela.
Pokiaľ sa ale cez to dokážete preniesť, knihu si neskutočne užijete, lebo autorka rozhodne vie, ako sa s vami pohrať, a vytvorí takú atmosféru, že máte chuť ísť si kúpiť jednu červenú masku.
"Vražda? Šesť z desiatich. Užila som sito, ale asi by som si to už nezopakovala"
A presne pre tento typ humoru si ma kniha získala od prvých stránok.
Ofelia a Alex strielali hlášky, len to tak lietalo.
Milujem sarkastické doťahovačky.
Ale späť na začiatok, a že to bol začiatok vážený!
Opísanie atmosféry Sorrowsong je úžasné. Škótske hmly, dažde a blikajúca elektrika.
Už len knihu do ruky a som doma. Ok tá elektrika by ma štvala.
Dobre, možno aj tie vraždy....
Príbeh Ofélie je bolestivý. Ale neskutočne oceňujem, ako sa autorka popasovala s osudom Ofélie. Lebo viete. Ofélia! Dokonalo napísané.
A Alex. Môj ňunák. Chudák chlapec, v čom to žil a žije. V 23 rokoch!
No jeho rodičia (áno aj matka, pardon ale haló!) si zaslúžia šibenicu. Slučku už zväzujem a posielam.
Takže Alexa aj chápete, a to ako sa stane posadnutým, aj keď nechce. Môj zlatý od prvého stretnutia si nemal šancu (čo nám dokazuje aj bonusová kapitola, takže ju neprehliadnite).
No a váhanie Ofélie? Naozaj sa nájde niekto, kto ju nepochopí?
Zápletka okolo našeho stalkera mi zamotala hlavu, ale odhalila som ho skorej. Cha!
Ehm... Alebo že by nie? (Nuž to si musíte zistiť v knihe sami)
Ten záver. Ja som len mala otvorené ústa a úzkosť na srdci. Lebo !!!!
Ale sklamal ma Alex, po tom všetkom sa zachoval ako chumaj, a rozhodol sa byť debilom.
Nuž ja už netrpezlivo vyzerám druhý diel, lebo naozaj Citadella Publishing do svojich kníh pridáva omamné látky. Inak si to neviem vysvetliť. Ja som proste závislá na ich knihách.
A ešte tá obálka, tá oriezka a tie ilustrácie vo vnútri.
JA som vedela, že sa to v tebe skrýva! Ako sa nám Tayler ukázal v prvom diely, tušila som, že sa v ňom skrýva skrytý potenciál.
A viete čo? Hell yeah !!!
Stella a Tayler sa oficiálne stávajú mojím obľúbeným párom z celej trilógie.
Pretože obaja boli neskutoční.
Obaja mali svojich skrytých démonov.
A keď sa tí démoni stretli.
Lietali iskry.
To ich popichovanie. Snáď najvtipnejšie zo série. Ja som sa u nich celú dobu uchechtávala ako malá.
Tayler bol tak inteligentný človek, že som občas nechápala. Jeho príbeh je brutálne smutný. A vlastne ja ho naozaj chápem. Tá zloba je pestovaná celé roky.
Stella. Girl power! Ty jedna potetovaná kráľovná! Klaniam sa.
Lebo si sa nenechala zlomiť. Akože haló! Ja som mala chuť hodiť knihou o stenu!
A potom tu máme Maggie. Myslela som si, že postavu Dolores Umbidgovej už nič neprekoná. Ale hľa ho. Na scénu prišla Maggie, a moja nenávisť vyletela do stratosféry. To ako autorka opísala túto postavu a jej chovanie.
A nie len ju, ale celú spoločenskú vrstvu. Po prečítaní som vlastne strašne rada, kde som vyrástla.
Nie je všetko zlato, čo sa blyští....
A pomsta Stellina a Taylera? Áno, prosím, viac takých!
Ku koncu na "akcii" s jej bratom, som mala chuť vykrútiť mu krkom! Čo sa do toho montuješ.
Ale koniec dobrý, všetko dobré.
A viete, čo milujem na celej sérii?
Že môžete objavovať svoje kinky. A že ich tu bolo niekoľko.
Dokonca som objavila, že jeden naozaj nie je moja šálka kávy a s dovolením som tú scénu preskočila. Lebo.. Ehm no nie proste.... Za mňa fujky. Ale za vás možno nie, tak ak ste v tejto skupine, smelo do toho vaše zvrátené srdiečko zaplesá.
Samotné odpustenie je oveľa jednoduchšie ako rozhodnutie preň.
Tak táto veta mi ostane ešte dlho v hlave. Lebo ja som sa k tomu rozhodnutiu ešte nedopracovala.
Ale táto kniha ma aspoň o trošku k tomu posunula.
Takže ďakujem Mary, že ma zapojila do štafety. Niektoré knihy si vás nájdu samy. V ten správny čas.
Aj keď kniha otvára naozaj ťažké témy, ja som pri čítaní cítila pokoj na duši.
Taký ten pokoj mysle.
Čítalo sa to samo. Príbeh bol neskutočne silný.
Myslím, že v každom zarezonuje inak. A to je koniec koncov správne.
Duncan. Bože, ako som ťa ja na začiatku nenávidela. Ešte že tam boli kapitoly a ja som ti mohla odpustiť. Aspoň sčasti.
To, čo sa ti dialo, môj zlatý. Toto by nemal zažiť nikto. Nikdy.
Si ten najlepší brat a človek s neskutočným srdcom.
Elsie. Moja zlatá. Myslím, že v nej sa nájde veľa žien. Lebo priznajme si to, koľké z nás si stále pamätajú debilné poznámky na naše telá? (Ja nenosím biele džínsy, nikdy....)
Duncanovu a Jeremiahovu matku asi nechcem vyťahovať. Nemám na to pochopenie a ani nechcem.
Takže áno, kniha mi ukázala, že odpustiť sa dá veľa vecí. A hovorím si, ak to zvládla Elsie a zvládol to aj Duncan, možno to jedného dňa zvládnem tiež.
Dokonalý a sexi? Tajomný a mocný? Chrlí citáty zo Shakespeara a ani sa pri tom nezapotí?
Povedzte mi, kde takého chlapa nájdem. Jo, a ešte daruje 100 miliónov na charitu len tak pre teba.
Takže áno, Killian si získal moje romantické srdiečko na plnej čiare. Oprávnene.
Juliet? Ach, Juliet, prečo si len Juliet (vidíte, už som to od Killiana chytila aj ja).
Juliet sa mi páčila. Bola taká vtipná, taká svojrázna.
A to ich hašterenie? Skvelé.
Ale hašterenie medzi 3 kamoškami s dlhými prstami? Milujem! Woman power!!!
Tie hlášky by mali byť virálne. „Ty si sa len potkla a náhodou si sa napichla na jeho obrí penis.“ Milujem.
Proste áno, tento diel bol oveľa lepší než prvý. Lebo Killian a lebo Juliet.
Záverom som tušila, že Srbi ešte zohrajú nejakú svoju roličku. To bolo desivé.
A náš milý kuchár Diego? Dobre si si polepšil, počúvaj.
Pol hviezdičky strhávam za nelogickosť u Julietinho otca. Ako pardon, ale po prvé by jej nedovolil len tak zmiznúť a po druhé by nesúhlasil so záverom. Chlap ako on určite nie.
A hej, skončilo to najviac sladko, ako sa len dalo, aj cukrovej vate z tej sladkosti ostalo blbo.
Ale tak čo, veď preto to čítame.
A ktorý brat si získal vás? Liam alebo Killian? A prečo práve Killian?
Toto malo tak parádne našliapnuté byť česká Ali Hazelwood.
Autorka napísala neskutočne zaujímavý a oddychový príbeh.
Lebo nútená blízkosť? Máme!
Fake dating? Máme!
Dokonalý knižný muž? Máme!
Sexi hlas, ktorý vás položí do kolien (Cassiene slová)? Máme!
Tak kde sa to potom zaseklo? No na Cassie. Lebo ja proste nedávam ufňukané hlavné hrdinky.
Áno, chápem, prečo ju tak autorka opísala.
Mala ťažké detstvo.
Brutálny rozchod, ktorý ju nútil o sebe a o všetkom pochybovať.
Ale! Do 3/4 knihy mi to nevadilo, chápala som to.
Potom to už bolo otravné a ja som preskakovala opisy, lebo Cassie a jej vnútorný monológ ma tak nudili a štvali.
Holka, zájdi si k psychológovi.
Ale vlastne to bol jediný problém tejto knihy.
Ok, ešte jeden. Frederickove kapitoly boli tak krátke! Ja chcem čítať len z jeho pohľadu, to bolo dokonalé.
Totálny chlap od Ali! Chodiaci green flag, sexi mozog (áno, je to vedec) so srdcom na dlani.
A vedľajšie postavy boli tiež skvelé!
Kate – každý si zaslúžime kamošku, ako je ona.
Jej veta: „Aký na neho máme názor?“ Okamžite by ho nenávidela alebo milovala. Stačilo povedať.
A ich šéf v rádiu? Tak dobre napísaný, že som ho neznášala.
Takže áno, ak chcete pohodovú oddychovku, choďte do toho. Užijete si to.
A na záver. Ja teda nesúhlasím s názorom: „Keď niečo miluješ, nechaj to odísť. Ak sa to k tebe vráti, je ti to súdené.“
Akože pardon, ale pokiaľ si ma nevážiš, zatiaľ čo ma máš, tak si ma nezaslúžiš.
Koniec.
Za poskytnutie knihy v rámci štafety ďakujem.
Súhlasíte s výrokom: „Keď niečo miluješ, nechaj to odísť…“ alebo ste skôr tím „ak si ma nevážil, druhú šancu nedostaneš“?
Niektoré knihy k vám prídu v ten pravý čas a prehovoria priamo k vašej duši.
A presne toto bola pre mňa Malá knihovňa sŕdc.
Lebo toto bol jeden krásny príbeh s veľmi hlbokým posolstvom.
Posolstvom o odpustení.
Odpustení iným a hlavne odpustení sebe.
A dovoliť si ísť ďalej. Dovoliť si byť konečne slobodný a sám sebou.
Katy, naše dievča z Mníchova, zdedila kníhkupectvo/knihovňu. Ehm, žeby náš sen?
Ale koľké z nás by sa všetkého vzdali a proste odišli do Írska?
Tento príbeh je ako film od Hallmarku. Ak si ho pamätáte, gratulujem, ste starý. (Ehm, môžeme si pokecať o Kouzelná země skřítků).
Od knihy dostanete neskutočné opisy írskej prírody, malebného mesta (aj keď som asi dostala alergiu na slovo hospůdka) a tak neskutočne dobrých a láskavých ľudí, že sa od tej sladkosti idete rozpustiť.
A potom jedného sexi tajomného Íra s ostro rezanou sánkou a upnutou košeľou. (Mrk, mrk).
Ale okrem toho dostanete brutálnu nálož emócií.
Lebo koncept písania listov a následného schovania ich do kníh v kníhkupectve ma dostal. Dúfam, že to niekde naozaj funguje.
Lebo je to oslobodzujúce.
Priznávam, trochu som sa bála, že to bude len samý list na úkor príbehu, ale naopak, bol to neskutočný príbeh s pár listami.
A áno, samozrejme, že to končí tak presladeným happy endom. Ale tak Hallmark, vážený
Mne táto kniha ostane v duši veľmi dlho, lebo sa dotýka niečoho, čo si potrebujem vyriešiť aj ja sama.
Takže ma ospravedlňte, potrebujem ísť napísať jeden list....
Odpálilo ma do stratosféry.
Bože môj, moje srdce potrebuje asi resuscitáciu. Možno rovno operáciu.
V priebehu deja sa mi srdce zastavilo asi 5-krát, tlak mi z 0 na 100 vyskočil asi 8-krát a pri posledných zvratoch a odhaleniach vyskočil niekde na 1000 a stále nechce zliezť.
Toto bola jedna nadupaná fantasy, že koniec.
Vy si myslíte, že viete. A potom bum ho tam, prvá zástava srdca.
Hovoríte si: dobre, predýcham. Hahah, nie, nie. Autorka to proste vie a pekne si vás vodí za nos, aby vás potom zase pekne zlomila.
Toľko zvratov som snáď ešte v knihe nezažila. A to som už čo-to počítala.
Myslela som si, že viem, náznaky tam boli.
Hahah. Dostala si ma, Lynette Noni, na plnej čiare.
A ja okamžite potrebujem viac.
Viac Viri.
Viac Reeva.
Viac Walnuta.
Bože, to iskrenie medzi nimi. To bolo tak návykové. Tie dvojzmyselné reči. Žrala som jej to aj s navijakom.
A to tajomstvo? Pukalo mi srdce znovu a znovu a znovu.
A potom dúfate, veríte a príde záver a ja len čumím do bielej steny a nechápem.
Dokonalo vymyslené a premyslené.
Páčil sa mi opis sveta. Denníky boli bravúrne, lebo krásne dokresľovali, čo sa dialo.
Ilustrácie? Okamžite pri každej postave som hľadala, ako vyzerala. (Toto si prosím do každej knihy.)
Celé spoločenstvo požieračov. Ako vznikli. Milujem ten príbeh. Príbeh o ľudskej hamižnosti a neutíchajúcej túžbe po väčšej moci. Za každú cenu.
Nechcem z tohto sveta ešte odísť. Nie som na to pripravená.
A niečo mi hovorí, že si čoskoro dám rereading.
Lebo ten záver? Ehm, potrebujem sa na niektoré scény pozrieť s týmto odhalením.
Takže áno, okamžite si choďte po tú knihu. Len si k nej prihoďte aj merač tlaku, aby vás nekleplo. Lebo pri tejto knihe to reálne hrozí.
Za knihu v rámci spolupráce ďakujem Citadella Publishing.
IG: storytimewithpetra
Toto bolo moje prvé zoznámenie s autorkou. A ja neľutujem ani jedinú chvíľu. (Ups, iná pesnička.)
Ja som sa po prečítaní proste rozpustila. Lebo tie detaily v knihe. Prvá a posledná kapitola. To tak neskutočne ukázalo posun našej Daphne.
Názvy kapitol? Keď mi to došlo, len som sa pre seba usmievala. Lebo!!!!
Od začiatku to bolo vtipné. Sarkastické, humorné a proste sa tá kniha nebrala až tak vážne.
Pritom obsahovala niekoľko silných príbehov, ktoré sa spolu preplietali.
Ťažké traumy z detstva, narcistická matka – áno, toto ma donútilo ísť povedať svojmu manželovi, že on je pre mňa vysnívaným mužom. (Každý máme svoje traumičky.)
Ale hlavne, za čo tlieskam a mám chuť túto knihu kúpiť každej žene, je Daphne a jej cesta.
Lebo koľké z nás skĺzli do toho my. Až sme zabudli na to, kým vlastne sme.
Kto som? Čo mám rada ja? Na čom mi záleží?
A toto všetko riešila Daphne a na konci z nej bola jedna sebavedomá žena, s kamarátmi a rodinou, ktorú si vybrala ona.
A to s tým bytom? Fenomenálne.
Lebo už sa nezmierila s my. Nevsadila na to všetky karty. Ale všetky karty vsadila sama na seba.
Celý príbeh bol pretkaný humorom a ja som mu úplne prepadla.
Mám len jednu jedinú výtku.
Crocsy??? Miles, naozaj? Crocsy??
Takže ak chcete v lete zažiť jednu parádnu oddychovku s veľmi hlbokým posolstvom (nie jedným), vrhnite sa do tejto knihy.
A na záver len jedna vec: Peter a Petra, zhořte v pekle. A vôbec ma neprekvapilo, ako to s vami skončilo. Piraňe na vás!!!
Bože, tak túto otázku som si u jednej postavy kládla snáď celú dobu! Hell yeah!
Čo to, prosím pekne, bolo??
Začneme od začiatku, vydržte prvých 150 strán. Tie sa naozaj vliekli. A ja som si hovorila, že tretíkrát čítať to isté, to snáď nemyslí autorka vážne...
A ona nemyslela.
Lebo potom bác ho tam, zvrat ako blázon.
A ja ok, upokojujem svoje srdiečko pred infarktom. Ok, tak asi to pôjde týmto smerom. Dobre, to bude zaujímavé.
Bác ho tam znova! Ďalší zvrat a moje srdce reálne potrebuje operáciu.
To čo si mi, prosím, pani Moronova urobila?
Ja sa iba skláňam pred premyslenosťou tohto diela.
A potom sa proste tak nejako upokojíte a poviete si, že veď dobre bude. Ale potom si spomeniete na Nezabudni na mňa a radšej si šupnem Xanax na upokojenie.
Pretože who are you, really???????
Potrebujem tvoju knihu okamžite!!!!
Cameron je proste jeden prvotriedny psychopat, ale viete čo?
Mne ho bolo strašne ľúto, najskôr na začiatku pri Em (aj keď neviem, ako ťa mohlo napadnúť, že jej nepovieme, kto je, lebo áno, to je vždy dobrý nápad. Ona sa to určite nikdy nedozvie ani od niekoho iného, aby to hralo do karát im, že hej. Že hej?????)
Ale naozaj, Cameron je veľmi smutná postava a pri jeho slovách I just want to go home mi stislo srdce.
Emery? Mám pocit, že ona je ešte viac cáklá než Cameron, a buďme úprimní, latka je hóódne vysoko.
Takže áno, títo dvaja psychopati sa našli.
Vedľajšie postavy boli bravúrne tiež, celý Fury oddiel bol ako rodina.
No a záver? Ehm, dával zmysel, ale autorka ma prekvapila a moje srdce plesá radosťou.
Takže áno, autorka to zase dokázala a aj cez ťažkopádny začiatok to bola jedna absolútne šialená jazda.
A áno, rozhodne som s autorkou neskončila, lebo psychopati v armáde sú moje nové guilty pleasure.
Ehm, ale naozaj, sexi chlap s bradou, s ostro rezanou sánkou (lebo bez toho to už ani nejde). O 15 rokov starší.
Jo a je Ír a ešte k tomu mafián.
Myslím, že tu moju recenziu prestávate čítať a vrhli ste sa na knihu.
Ak ste ešte tu, tak si to poďme zhrnúť.
Kniha je veľmi príjemným vstupom do dark romance. Nejaké tie praktiky tam sú, ale nič cez čiaru, takže sa naozaj nemusíte báť.
Liam je taký ten veľký zlý vlk, ale k vám sa správa ako ku kráľovnej.
A Tru? Jój, holka podľa môjho gusta.
Ona je proste rázna a s ničím a nikým sa nemaže. Ani s Liamom.
Ich vzájomné popichovanie a hádky boli skvelé. A ja som sa niekoľkokrát s chuťou zasmiala.
Ok, uznávam, Tru asi nie je najostrejšia ceruzka v peračníku, ale tak vyrastala na farme, tak jej to odpúšťam.
Lebo čím sa asi náš tajomný Vlk môže živiť? Všetci sa ho boja, policajti mu idú na ruku, keď povieš jeho meno, každý sa zhrozí, a on ti celý čas tvrdí, že je zlý.
Čo asi môže robiť?
Predávať zmrzlinu?
No ale tak ok, nevadí.
Kniha sa čítala naozaj sama a ubiehala mi pred očami.
Na ten záver som si hovorila, to je ale blbosť. Veď je to mafiánsky boss. Akože haló!!!
Ale! Autorka to mala vymyslené dokonalo a ja teda privieram oči a nechám sa unášať na vlnách jednorožcov, ktoré prdia dúhu.
Koniec dobrý, všetko dobré.
Teším sa na knihu o Killianovi, lebo niečo mi hovorí, že bude ešte väčší kvietok než Liam.
Toto bol výstup z mojej komfortnej zóny.
Vďaka bohu za to.
Ďakujem Knihám Dobrovský, že mi knihu poslali na recenziu, lebo by som inak o tento príbeh prišla.
A že to teda bol príbeh.
Autorka knihu napísala neskutočne pútavo a ja som sa od nej nevedela odtrhnúť.
Či už som čítala minulosť, alebo súčasnosť, bola som v príbehu ponorená.
Samozrejme som tušila, ako sa nám príbehy pretnú. Alebo teda v kom.
Ale s malou dušičkou som dúfala, že sa mýlim. Lebo...
Bože, minulosť. Minulosť ma donútila googliť. A že som toho našla.
V prvom rade ďakujem všetkým feministkám a ľuďom, ktorí sa nevzdali a bojovali za rovnoprávnosť.
Lebo o tej dobe sa mi čítalo ťažko. Rozdelené univerzity (lebo jasné, že ženy by mužov rozptyľovali, lebo jasné, že ženy sú precitlivené. A jasné, že k ženám sa nehodí, aby premýšľali). Áno, otváral sa mi nožík vo vrecku a veľmi rada by som týmto gentlemanom ukázala, čo všetko sa k žene hodí.
Neskutočne sa mi páčilo, ako Pippa pomaličky videla pravdu. Ako sa jej pomaly rúcali ideály a jej presvedčenia (teda jej otca a brata).
Ako videla, že práve tí gentlemani boli ešte väčšie hovädá ako tí punkáči zo "zlého" Londýna.
Príbehu Pippy a Oza som neskutočne fandila.
Lenže tu bol príbeh zo súčasnosti a vy ste proste tušili.
Príbeh Gillian ma zase uchvátil svojou jednoduchosťou a reálnosťou.
Jej cesta za poznávaním samej seba. Kto vlastne je? Čo chce?
Gillian a Owen začali pátrať v minulosti. A tu sa nám príbehy prepojili.
A ja som pri odhalení plakala. A nemohla uveriť tomu, čo čítam.
Ako ste mohli? Vy vznešení a honosní aristokrati? Gentlemani?
Pippa. Moja zlatá, nezdolná a nebojácna dievčina. Vďaka tebe a tvojmu odhodlaniu sme my ženy tam, kde sme.
A táto kniha a hlavne minulosť v nej by nemala byť zabudnutá, lebo to je len čo, 50 rokov? To nie je až tak dávno.
Nezabudnime!
Punk is not death.
Túto knižku by mal mať doma každý. A to myslím vážne.
Knižku som čítala na moje pomery dlho – čo je v poriadku. Lebo som nad tým naozaj premýšľala.
A niekedy ma zamrazilo a hovorím si: a do prde...
Niektoré témy sa nás netýkali (vďaka Bohu) a niektoré len okrajovo. Ale som vďačná, že som si o nich mohla prečítať.
No a niektoré? Trochu ma pri nich mrazilo.
Pasť: rodičia. Ok, toto mi ostane v hlave asi najdlhšie.
Počas čítania som niektoré veci čítala manželovi. Teraz knihu číta on.
Niektoré veci sa čítajú ťažko. Hlavne keď sa v nich vidíte.
Ale pán Vojtko napísal knihu neskutočne čtivú a miestami aj veľmi vtipnú.
Môj vnútorný milovník (ok, aj vonkajší, nebudeme si klamať) Harryho Pottera krochtal blahom.
Jediné, čo ľutujem, je, že mám knihu požičanú z knižnice. Lebo som si chcela lepiť lepítka a zvýrazňovať. (Áno, knihu si kúpim domov.)
Pokiaľ by ste si mali prečítať len jednu sebarozvojovú knihu, choďte do tejto.
A pokiaľ sa na to necítite, aj to je v poriadku.
Ja si na záver odložím jednu vetu, ktorá vo mne rezonuje, a dúfam, že ako mamina malého chlapca sa k tomuto raz dopracujem.
Kdybys sis chtělo, dítě, se mnou promluvit, jsem tu. Čekám.
Keď sa králik ocitne medzi vlkmi, vlci zistia, že aj králiky dokážu hrýzť.
Toto bol taký parádny príbeh.
Hlavne bol iný. Pretože zasadiť príbeh do prostredia Škótska a prevziať ich zvyky, to bol majstrovský ťah.
Pretože to bolo nové. Neokukané.
A mne sa to veľmi páčilo.
Rôzne klany, ktoré medzi sebou bojujú.
Jo, a ešte k tomu sú to vlkodlaci.
A proti nim ľudia. A ja som sa usmievala pri ukážke, ako tí zlí barbarskí divosi (čítaj vlkodlaci) boli oveľa lepší než vznešení ľudia. (Kavalieri – mrk mrk.)
Ukážka toho, že každá rasa má medzi sebou hovadá aj milých jedincov. A je jedno, či ste vlk alebo človek.
Keď si hňup, si proste hňup.
Aurora. Napriek všetkému, tvojej výchove, rodine a osudu si si ponechala v sebe oheň. Divokosť. Nespútanosť.
Úplne som videla Meridu z Brave. Ešte aj tie vlasy.
Callum? Ach áno. Ty si ten správny chlap. Ten divoch. Ten, v ktorého náručí sa chcem schovať. Moje srdce v realite by bolo z teba hotové.
Blake? Ehm, hej, moje knižné srdce si vyhral ty. (Asi potrebujem odbornú pomoc.) Lebo Blake je presne ten chodiaci red flag, pred ktorým utekáte.
Vypočítavý parchant, ktorý má svoje plány a teba využíva na ich dosiahnutie.
Toto bola premyslená fantasy, kde sa napätie pomaly stupňovalo, zo slow burn sa postupne rozhorela vatra. A ja som len pozerala a čakala nejakú tú zradu.
Možno aj dve.
Záver? Skláňam sa pred Blakom a jeho plánom. Toto bol proste majstrovský plán.
A ja sa už nemôžem dočkať ďalšieho dielu.
Lebo som sa zamilovala do divokej škótskej prírody a slobody, ktorú ponúka.
Tiež ste prepadli Blakovi? Alebo ste skôr tím Callum?
IG: storytimewithpetra
Zase som sa zamilovala do fiktívneho muža.
Ali, prečo mi to robíš?
Ale nie. Každá jedna kniha od Ali Hazelwood je stávka na istotu.
Keď si chcem oddýchnuť, keď sa chcem znova zamilovať, keď chcem veriť v mužov, siahnem po knižkách od Ali Hazelwood.
A Hypotéza lásky nie je výnimka.
Okrem toho, na mňa všade vyskakujú trailery na film, takže som si povedala, že to už proste musím prečítať.
A neľutujem.
Doslova som ju zhltla.
Ja som tú knižku vdýchla do seba.
Pretože ten príbeh, ten humor, tá mentalita tých ľudí mi je absolútne blízka a ja to milujem.
Olive bola jedna neskutočne nadaná vedkyňa, ktorá mala za sebou dosť ťažký život a samozrejme o sebe pochybovala.
Mne sa to páči, keď to tam Ali hodí, lebo tú ženu to spraví viac reálnou, pretože tieto pochybnosti máme v sebe všetky.
Naopak Adam je typický namrzený chlap pred celým svetom, samozrejme, ale k Olivii je jeden zlatý retríver, ktorý jej kupuje pumpkin spice latte, aj keď ho neznáša.
Pije harmančekový čaj, aj keď ho neznáša. A pre Olive by spravil úplne všetko.
Strašne sa mi páčil ten ich fake dating. To bolo tak vtipné, to malo všetko.
Keď sa Olive rozprávala so svojou kamoškou a potrebovala niečo vymyslieť, zrazu bum, Adam záchranca.
Ja som vtedy úplne vykríkla, hovorím si, áno, Bože, áno.
To, ako spolu každú stredu chodili na fake datingy, ako sa spolu postupne zbližovali, ako ju Adam zbožňoval, bolo úplne jasné, že on je do nej zamilovaný.
Bože, milujem to.
A to, ako si Olie pomaly musela tiež priznať svoje city.
Ach, áno, toto je proste moje guilty pleasure.
No a náš milý Tom, veď si počkajte....
Každopádne, milujem. Ďalšia skvelá kniha od Ali Hazelwood a ja pokračujem v tandeme s touto autorkou, pretože sa rozhodne stala jednou z autoriek, ktorých všetky knižky si musím prečítať.
Žila byla jedna dívka, chytrá, dobrá duše, v hloubce lesa skrývala se, v stínu stromů tiše....
Po absolútne perfektnej jednotke som sa musela pustiť aj do pokračovania. Lebo príbeh Elspeth a Ravyna ma dostal.
Ok, klamem, chcela som vedieť, ako dopadne Král Pastýř.
Lebo toto jedno monštrum si ma získalo.
A predsa len, jednotka skončila, ako skončila, a ja som sa tešila na viac nášho Nočního děsa.
Taxis. Ty si jedna duša zjazvená životom a svojou žiadostivosťou.
Krásna ukážka honby za „VIAC“.
Viac kariet.
Viac mágie.
Viac. Viac. Viac.
Až si o všetko prišiel.
500 rokov v temnote si spriadal svoju pomstu. A potom ti do života vtrhla Elspeth.
A ty si sa konečne stal otcom.
Otcom im všetkým.
Na druhej strane sme tu mali prepletené osudy Elspeth a Ravyna.
V tomto diele mi bolo Ravyna hrozne ľúto. Vidieť Elspeth pred sebou a vedieť....
A do tretice sa nám tu ukázali Elm a Ione. Ako som v prvom diele chcela viac Elma, nuž dostala som ho.
A po pravde?
Nudil ma.
Pardon, vaša linka bola polovicu knihy strašne nudná. Mala som čo robiť, aby som sa vôbec k čítaniu vrátila.
Potom to ale od polovice nabralo tie správne grády a to už som sa nevedela odtrhnúť.
Lebo Hauth.
Lebo Vládkyňa lesa.
Lebo zasratý osud, ktorý sa opakoval.
A to už som len bez dychu čítala stránku za stránkou a čakala, obklopená hmlou a tajomstvom.
Čo ste ochotní zaplatiť?
Otázka skôr znie:
Čo už nie ste ochotní zaplatiť? To o vás vypovedá oveľa viac.
A ja som na konci plakala nad osudmi našich hrdinov. Ione? Moja zlatá. Zaslúžiš si všetko šťastie a lásku sveta.
Taxi?
Konečne si sa naučil, čo to znamená byť otcom.
Lebo koniec koncov.
Žila byla jedna dívka, chytrá, dobrá duše, v hloubce lesa skrývala se, v stínu stromů tiše. A byl jednou jeden král o pastýřské holi, co magií vládl a vládl i slovy.
