Muhibbis komentáře u knih

Ťahalo sa to sopeľ a hlavný hrdina by možno potreboval trochu hĺbky (len trošilinku)... Ale inak je to kniha prakticky dokonalá. Všetko do seba zapadá, všetko dáva zmysel, metafory sú dôvtipné a ak sa práve nevlečie ako chcípajúci slimák, dej je skutočne vzrušujúci. Nagat tvrdila, že je to kniha o ničom. Ak za niečo považujete dej, a nie postavy, hlbšie témy alebo podobné veci, z 90% mala pravdu. Ale to aj knihy Orhana Pamuka. Navyše jeho knihy sú plné blbcov, kým postavy tuto dávajú aký-taký zmysel (podľa vášho významu slova). Celkovo vzaté odporúčam, ak na to len máte trpezlivosť.

4 12.07.2018

Väčšinu vecí, ktoré sa mi na tejto knihe nepáčili, by som mohla odignorovať ako "inú kultúru". Ostatne, nepohodlie spôsobené tým, že predsa len ide o knihu napísanú Egypťanom, bude asi vašim najväčším problémom. Napokon, to, čo jedných môže odradiť, môže byť pred druhých jej najväčšou devízou - podľa môjho názoru ide o ideálne predstavenie modernej egyptskej kultúry tým, ktorí o nej nič nevedia. Navyše tam boli aj sympatické postavy, čo som po svojich skúsenostiach s Pamukom (ktorý ma zase oboznámil s kultúrou tureckou) nečakala. Celkovo vzaté, je to zaujímavá, dobre napísaná kniha a myslím, že stojí za prečítanie...

3 12.07.2018

Táto kniha ma sklamala, čo sa hlbšieho zmyslu (u Pamuka obvykle sa vyskytujúceho) týka. Pokusy o filozofovanie sa v tomto diele napokon vždy zvrhli na konštatovanie toho, ako veľmi sa Istanbul zmenil, čo je trochu smutné, pretože meniaci sa svet a Turecko sa obvykle vyskytujú v každom Pamukovom diele a väčšinou si pri nich nájde čas aj na iné, hlbšie témy (a tiež slušnú dávku podivnosti). Čosi čudné vo mne je bohužiaľ len generačným románom - našťastie veľmi dobrým generačným románom, ktorý sa aj napriek svojej dĺžke dá prečítať veľmi rýchlo. Napkon, Pamuk je predsa len spisovateľom s dlhoročnou praxou v písaní vynikajúcich kníh a také veci sa nedajú len tak jednoducho odnaučiť. Mevlut bol po väčšinu času úplné zlatíčko (nie stále, ale veď kto je na svete dokonalý), čo je po všetkých tých Pamukových hrdinoch, ktorí by si zaslúžili prefackanie, príjemná zmena, a prekvapil ma aj hlboký vhľad do tureckej kultúry (prinajmenšom istej časti spoločnosti) a jej zmeny za posledných päťdesiat rokov. Navyše vedľajšie postavy boli dobre napísané. Aj tak sa však teším na návrat k starému Pamukovi v Snehu...

1 15.01.2018

Rozhodne nie to, čo som očakávala. Prinajmenšom to neviedlo tam, kam som si myslela, že povedie. Je to rozhodne menej dramatické než som si myslela, že bude... Ale vďakabohu, ja som to čítala v tom pravom čase. Ak si túto knihu otvoríte hocikedy inokedy ako v lete, prídete o polovicu zážitku. Je to v podstate koncentrovaná Apúlia - prisťahovalci, cestoviny, chudoba, rodinná česť, cigy, banditi, kňazi, horúčava... Pamätám sa, ako keď na konci prišlo to zemetrasenie, som si povedala "tak, a teraz má táto kniha úplne všetko". Ak vám teda na južné Taliansko nevyšiel rozpočet alebo sa len nechcete dostať do kontaktu so všetkými odpadkami Neapola, táto kniha je práve pre vás. Navyše ide aj o obstojný generačný román so sympatickými hrdinami a k tomu všetkému i dobre napísaný. Takže áno, skúste to. Ale nie teraz v zime preboha...

13.11.2017

V živote som prečítala len málo kníh horších než Fifty Shades, a tak je tá jedna hviezdička čosi ako čestný titul pre túto. Nemala by som hodnotiť dielo, ktoré som nedočítala, ale na druhej strane nemôžete popierať, že s knihou, ktorá vo vás vyvoláva túžbu utýrať k smrti prvé šteňa, čo uvidíte, nemôže byť z morálneho hľadiska všetko v poriadku. Dve hviezdičky ja zvyčajne dávam zlému knižnému pornu, pretože je to predsa len porno. Dá sa pri ňom masturbovať (čiže je istým pochybným spôsobom užitočné) a latka zvyčajne nie je extra vysoko. Čo ale zo zlou filozofickou literatúrou? Jediné, na čo sa hodí táto konkrétna, je na určenie minimálneho teoretického počtu sentimentálnych ľudí v populácií, pretože neviem, aká má táto kôpka klišé hodnotu okrem "ňuňu". Otvorte si akúkoľvek motivačnú knižku modernej éry - nájdete v nej presne to isté, len bez šteniatok. Navyše aj keď ignorujete mizerné filozofovanie, román je to pomerne nudný, so psami, ktoré ani s ľudskými kognitívnymi schopnosťami nemajú viac osobnosti než psy skutočné, a dvoma ešte nudnejšími starými ženskými ako hrdinkami. Autor sa navyše vôbec nesnaží pochopiť, že aj kráľovná je len človek, a tým prakticky uráža ženskú, ktorá je pravdepodobne omnoho zaujímavejšia a talentovanejšia než on (nechcem si ani predstaviť, ako vyskeslí dalajlámu). Ak hľadáte nejakú dobrú hlbokomyseľnú literatúru, vy viete, kde ju nájdete. Máte svojich Pamukov, Ecov, Dostojevských, Jane Austenová of all people je vo svojej duchaplnosti a vtipnosti múdrejšia. V tejto knihe veľa životnej pravdy nenájdete.

1 13.11.2017

Na túto knihu som bola svojho času príliš mladá. Hoci sa o nej hovorí ako o detskej, podľa mňa je to čísté Young Adult - trinásťročné decko ju jednoducho nemôže pochopiť. Dokonca obsahuje aj love story (pri ktorom moje trinásťročné ja pocítilo plnou silou, že tak ako hlavná hrdinka, aj ono je už vlastne v puberte, čo znamenalo, že psychický efekt bol o to silnejší) A v rámci žánru je to ozajstná pecka. Dramatická, hlboká, inšpirovaná jedným z najväčších diel barokovej literatúry a plná fantázie! Prisahám, na konci som naozaj plakala. Vážení, odhoďte tie Mary Sue zamorené dystopické pliagy, to, čo snažiac sa vyrovnať so svojou pubertou hľadáte, je táto séria...

2 29.06.2017

Ja naozaj neviem, čo si o tejto knihe myslieť. Nechápem, prečo musel Wolkers zaobaliť príbeh do niečoho takého... Nechutného. Na jednej strane je to still better lovestory than Fifty shades, ako sa hovorí, ba dokonca by som povedala, že je to príbeh nesmierne roztomilý, ale vždy nasledovaný kúskom prehnaného expresionizmu. Nebola by som taká prísna, keby mala všetka táto drsnosť nejaký účel, ale nemá. Realizmus sa dá dosiahnuť aj bez neho, ak by sa zachovala základná kostra príbehu, a hlavne na začiatku, keď ešte nemáme o tom, s čím má kontrastovať (totiž s romantikou) ani poňatia, dokáže čitateľa poriadne znechutiť. Občas mám pocit, že Wolkers bol hrubý len preto, že to vtedy bolo v móde, čo je pre mňa dosť veľkým sklamaním, pretože príbeh samotný má neuveriteľný potenciál. Aj tak, isté odporúčanie by som mohla vydať, ale s toľkými trigger warningami, že by túto knihu žiaden slušný fanfic portál neuverejnil...

29.06.2017

Nečítala som síce súhrnné vydanie, ale neviem, kde inde by som mohla napísať o tom, ako veľa pre mňa celá táto séria znamená. Aj napriek tomu, že na nej ako dospelá dokážem nájsť nejaké chyby, Narnia je moje detstvo a ja k nej stále prechovávam veľmi silné city. Knihy sú, čo sa úrovne týka, na tom všetky približne rovnako: majú rovnaký starosvetský štýl, nad ktorým sa dá len pokrčiť ramenami, a rovnako tak si celá séria zachováva rovnakú kvalitatívnu úroveň, čo sa deja týka. Tieto knižky nie sú dokonalé - majú dosť zastaralý pohľad na svet (najmä čo sa žien týka) a ich hlavní hrdinovia nie sú sami osebe veľmi zaujímaví, no majú v sebe nespochybniteľné čaro, kvôli ktorému sa stali klasikou. Ešte aj dnes ma ohromuje fantázia, ktorú do svojho sveta C.S.Lewis vložil a kvôli ktorému som si ich tak zamilovala ako prepubescentka, a nemyslím si, že som niekedy tak veľmi oplakala smrť fiktívnej postavy ako smrť Narnie. Navyše vedľajšie postavy bývajú často omnoho zábavnejšie než hlavné - príkladom za všetky sú Ričipíp, agilný myšiak, či obyvatelia ostrova Dufonožcov... Čo sa filmov týka, musím povedať, že pre mňa boli dosť veľkým sklamaním, pretože nikdy nedokázali poriadne zachytiť tie najzaujímavejšie časti príbehu (Vedeli ste napríklad, že Biela čarodejnica je vlastne kráľovná z veľkého a slávneho rodu, ktorá zničila celý svoj svet jediným kúzlom a potom sama seba uvrhla do spánku, z ktorého ju omylom prebudil až malý chlapec cestujúci medzi svetmi?).

2 29.06.2017

Úprimne povedané, nemám sa na čo sťažovať; dostala som, čo som chcela, a možno aj viac. Čo som očakávala? Nuž, poriadnu postmodernu, dostatočne čudácku a meta, s prípadným poučením... Pennacov štýl písania sa mi celkom páči - je priamočiary, ale nie prehnane zjednodušujúci, hoci niektoré jeho prirovnania boli trochu divné. Odpusťte mi, ak moja minirecenzia znie chladne - v skutočnosti som si túto knihu naozaj užila, oveľa viac, než som si myslela, keď som si pozrela informácie na prebale a len do nej nakukla v obchode. V každom prípade sa k tomuto autorovi určite ešte vrátim. Oporúčať by som ju neodporúčala nikomu, kto postmodernu nemá rád alebo je citlivý na vulgarizmy. A áno, všimla som si, že kniha je taká strašne meta, že sa niekedy zamotá sama do seba...

1 02.06.2017

Oh lala, tak táto bola fakt dobrá. Hlbokomyseľná, pútavá, rýchlo sa číta a človeka aj donúti sa zamyslieť. Oproti niektorým iným Pamukovým dielam, kde je hlavný hrdina neznesiteľný magor (nehovorím o, ehm, ehm, Tichom dome) je Rozprávač celkom sympatický, príbeh nesmierne zábavný a zároveň ako správna postmoderna ťažko mätúci.

+++ SPOILER WARNING +++

A čo sa týka splývania Rozprávača a Hocu... Nuž, well played, aj keď tu nachádzam istú, hm, malú chybičku. Že nakoniec nevieme, či je Rozprávač Benátčan, ako tvrdí, alebo Hoca? Hlúposť, veď je to úplne jasné! Neviem, či si to uvedomoval aj autor a teda nás Rozprávačovým vyznaním ťahal za nohu, alebo je toto poučenie z príbehu nezámerné, ale jedno je jasné. Rozprávač v nijakom prípade nemôže byť Hoca, pretože ak, ako cestovateľ potvrdzuje, sú časti príbehu celkom určite pravdivé, tí dvaja sú možno jeden ako druhý, keď ide o mimiku, gestikuláciu a výzor, no ich povahy sú celkom odlišné. Rozprávač je pomerne priateľský, trochu lenivý extrovert, ktorý sa síce vyznačuje určitou inteligenciou, no omnoho viac oplýva fantáziou a istou praktickosťou, zatiaľčo Hoca je nepochybne introvert a ťažký mizantrop, typický osamelý génius, ktorý praktickosti veľa nepobral. Ich ďalšie osudy teda nenechaju nikoho na pochybách, kto je kto, koho po odchode do Benátok vyhlásia za génia typu Leonarda Da Vinci a kto sa pre vlastné potešenie ožení, má deti a odíde žiť na vidiek, hľadajúc tam pokoj, pretože ak už nič iné, Hoca, ktorý hľadá pokoj, je predstava taká bláznivá, že by nenapadla ani jeho samého...

22.04.2017

Čo si to nahováram? Toto bude za päť, ako vždy...

14.02.2017

A + popularizácia vedy. Keby sa podobnej pozornosti dostalo iným spoločenským vedám, možno by sme dokázali eliminovať konšpiračné teórie bez väčšej námahy. A možno ani nie. Napokon, veď si vezmite, koľko námahy sa vynaložilo na ľudový výklad evolučnej teórie a všetko sa len zhoršilo. Na druhej strane, pre mňa ako pre človeka, ktorý ide maturovať okrem iného aj z ekonómie, rozhodne mimoriadne užitočná kniha.

3 14.02.2017

Chcela som dať lepšie hodnotenie, ale naaah, užívateľka podo mnou má pravdu. Tak ako väčšina kníh typu "muži sú z Marsu, ženy sú z Venuše, lebo hormóny", aj táto sa stráca vo vlastnej dôležitosti a vytvára dojem, že biologická determinácia znamená viac, než naozaj znamená, a zanedbáva, veď viete, individuálne a kognitívne faktory. Inými slovami, do čerta s osobnosťou, za všetko môže oxytocín. Obyčajne nie som proti istej bulvarizácií vedy, ale čo je veľa, to je veľa. Napokon, na vedecké štúdie sa dá spoľahnúť iba v určitej miere - treba vedieť, ako sú vedeckou komunitou prijímané, ako sú interpretované autormi a v neposlednom rade či je autor inej interpretácie vôbec vedec, čo u autorky vôbec nie je isté (!!!). Niektoré "škandalózne" a, ehm, "politicky nekorektné" (ak teda nepatríte k ľuďom, pre ktorých "politicky nekorektné = pravda", čo, ako sa zdá, je celý český národ) tvrdenia a čo skutočne znamenajú:
- "Ženy majú radšej starších chlapov." Treba povedať, že ženy, a nie šestnásťročné dievčatá, ktorých niekedy až nepochopiteľnú obsesiu mladíkmi v ich veku alebo sotva staršími ešte nikdy nijaký vedec neskúmal, čo vo mne prebúdza silnú frustráciu a nielen preto, že väčšina chlapov, ktorí sa mi páčia, vyzerá tak na dvadsať.
- "Ženy sú najpromiskuitnejšie počas ovulácie". Teda, na svoj vkus.
- "Muži s hlbokým hlasom sú atraktívnejší." Okrem prípadov, keď nie sú. Myslím to vážne, koľko žien na svete chce mať sex s Morganom Freemanom?
- "Vysokí muži mávajú viac detí." Okrem prípadov, keď používajú kondómy. Čo je v dnešnej dobe skoro stále.
- "Európski muži majú všeobecne radšej blondínky." Ak samozrejme nepatria k fanklubu Christiny Hendricks alebo tak podobne. Veď viete, ak majú vlastný vkus.
- "Muži majú radšej milé ženy a ženy bystrých mužov." Nie nutne. Stereotyp "tupá roztlieskavačka - ešte tupejší športovec" neexistuje bezdôvodne a Ramsay Bolton tiež vie, čo robí, keď spáva s Mirandou.
- "Akčné filmy zvyknú povzbudzovať libido." Na Snowpiercer to teda neplatí. Keď sa vám pred očami ustavične vynára roztomilá tvárička umierajúceho Greya, tak sa vám asi veľmi dobre súložiť nebude.

3 14.02.2017

Kto aspoň zbežne pozná pomery tých čias, všadeprítomnú cenzúru a paranoju cisárských úradov s požehnaním cirkvi, musí si pri každom druhom verši povedať "oh, snap!". Jednoznačne trefa do čierneho, aj keď štýl je trochu jednoduchý - v podstate je to humoristický poklad vo forme obyčajnej dlhej veršovánky. S podobným druhom humoru som sa už predtým stretla u Haška, a Borovský sa často dotýka aj rovnakých tém (nemám na mysli Švejka, skôr poviedku Cisárov portrét a pod.).

2 03.02.2017

+++ podľa vašej definície môže a nemusí obsahovať spoilery +++
Rozmýšľala som nad 1 hviezdou, ale keď som dala dve Fifty Shades a ALFE, tak toto predsa nebudem zadupávať do zeme. Ba možno by si to bolo zaslúžilo aj tri, ale potom som dostala metaforickú hyperglykémiu a povedala si "hell no!". Od svojho orientačného bodovacieho systému, ktorý som založila v komentári na profile knihy Moje meno je červená som už mimochodom dávno upustila. V každom prípade, už keď som čítala, že sa tu jedná o insta-love, vyhádzala som sa, a hoci vybudovanie chémie medzi protagonistami mojej koži trochu uľavilo, pri zmienke o "traume z mladosti" ma pre zmenu začali bolieť oči (z toho eyerollu). Takže, aké si z tejto knihy vziať poučenie?
1. Sexi miliardárom sa Muhibbis nezavďačíte. Musí mať aj dobrú povahu (ako tento). A osobnosť, ktorá sa dá charakterizovať aj viacerými slovami, z ktorých ani jedno nie je "dominantný", "alfa" alebo "samec" (nie ako tento).
2. Prevracať očami príliš veľa je nezdravé, preto by niektoré knihy mali byť opatrené nálepkou "nevhodné pre deti pod 15 rokov a cynikov akejkoľvek vekovej kategórie".
3. Aj vaša mladučká úča môže mať normálny fungujúci vzťah s filmovou hviezdou (s Lukeom Pasqualinom, prosímprosímprosím). Ale nečakajte, že to bude láska na prvý pohľad ako tuto.
4. Aj vaša mladučká úča mohla byť v minulosti znásilnená vysokopostaveným politikom.
5. Je správne vyčítať svojej exmanželke prehnané ambície, dokonca aj keď ste sám presne taký istý a nakoniec je to vaša vina, že sa manželstvo rozpadlo. Počkať nie, nie je to správne. Fuck you, Flynn.
6. Pamukova otázka (viď citáty na mojom profile) je relevantná. Rada by som totiž vedela, čím to je, že Flynn nedokázal vydržať ani so ženou, s ktorou ored svadbou dlhý čas randil, ba ani jej povedať tú vec, čo sa tam spomína (a nie, nie je to tá, čo charakterizuje každého bohatého krásavca v tomto type románov, je to tá druhá, čo charakterizuje každého bohatého krásavca v tomto type románov), ale pri Natalie je zrazu po pár dňoch pevne presvedčený, že je to true love forever. Inými slovami, je Flynn debil, alebo len zamilovaný? V každom prípade, fuck you Flynn.
7. Na prekonanie traumy zo sexuálneho zneužívania normálne treba roky, teda kým nestretnete sexi chlapa, potom sa čas skráti na pár týždňov. Počkať nie, neskráti. Fuck you, Flynn, once again.
8. Táto kniha sa mala volať Fluff. Veď povážte, fluff je tu a) únikové slovo pri BDSM; b) pes; c) žáner, do ktorého by túto knihu zaradili na fanfiction.net.

Nemala by som byť taká hnusná, ale budem, kým nenarazím na romancu, ktorá si dá načas, než z hlavného páru urobí "lovestory of ages". Pretože, vážení, láska je vážna vec a zneužívať ju na takéto hlúpe cukrkandlové príbehy je zločin proti všetkým zaľúbencom, ktorí kedy žili.

1 06.01.2017

Bloody hell, tak toto som nečakala. Prednedávnom som videla dokumentárnu sériu podľa tejto knihy a bola to dobrá príprava v tom zmysle, že tak nejako naznačila hlavné témy a oblasti, ktorými sa Ferguson zaoberá. Obsahuje ale tak 10% informácií z knihy a je to práve tých 90%, ohľadom ktorých mám zmiešané pocity. Veľká časť z nich je veľmi dobre vyložená a objektívna, o tom žiadna, no aj laik občas spozná, že Ferguson nám predkladá svoj (čo ako odborný a dobre podložený) názor, s ktorým by jeho kolegovia z oboru nemuseli súhlasiť. Tak či onak je to ale dielo pomerne ľahko stráviteľné, no zachovávajúce si istú profesionalitu a informačnú hodnotu, takže u mňa rozhodne plný počet. Najväčším prekvapením knihy sa tak stáva vedomie, že ak by som ju niekomu odporúčala, tak sú to radikálne ľavicovo orientovaní laici, pretože aj tí najzarytejší comrades občas potrebujú obrúsiť hrany a pozrieť sa na veci z druhého pohľadu.

1 06.01.2017

Desať dôvodov, prečo si túto knihu užiť.
1. Hlavná hrdinka. Áno, viem, takú nenormálnu Mary Sue svet ešte nevidel, ale na druhej strane to Smallová preháňa s jej perfektnosťou tak strašne, že sa na ňu už ani hnevať nemôžete. Len buďte patrične ironicky naladené.
2. Opisy. Ak na ne máte vyslovene alergiu, budete sa baviť na tom, aká je Skye OMG NÁDHERNÁ a nadchýňať sa nad množstvom krásneho nábytku a šiat ani čo by šlo o Coppolovej Máriu Antoinettu.
3. Niall nie je úplný sviniar. Pravda, to Skye nevie, ale ona predsa nemusí vedieť všetko, žejo.
4. Dobdrodružstvo. Kopa, kopa dobrodružstva.
5. Sex. Dostatočné množstvo úchvatného i "úchvatného" sexu.
6. S tým súvisia aj eufemizmy na facku... "Štít mužnosti" je tolerovateľný výraz, len ak nechcete vkuse opakovať "hruď" alebo "aaabs". Na to, na čo to používa autorka, by sa toľká kreativita plytvať nemala, ale aspoň je prča.
7. Rage triggering pre history nerds. Takto sprzniť Alžbetu I. si nedovolil ani Emmerich, a to ju nechal sprzniť doslova, ak viete, čo tým myslím.
8. Minimum rage triggeringu pre feministky, ak ho zase toľko mať nechcete.
9. Inými slovami, všetko buď zapadá do Smallovského folklóru, a teda môže byť pokojne brané ironicky, alebo je relatívne dobre zvládnuté - nudiť sa tak či tak rozhodne nebudete!
10. A vôbec, nejen marjánkou se člověk sjíždí, ako som už povedala pri Adore...

3 28.11.2016

Madam Nothombová, ďakujem za znamenitú jazdu. Samozrejme, posolstvo a podstata boli tiež dôležité, ale zvyšok bol nenormálny trip. Všetky postavy ma svojim spôsobom rozľučovali (Halucinogénne drogy?! Znásilnenie pod vplyvom?! A WTF are you doin' all the time, Joe?!), ale odosobnila som sa od nich natoľko, že to vlastne nevadilo, a na rozdiel trebárs od Tichého domu som žiadnu nechcela vidieť umierať dlhou a bolestivou smrťou. A navyše to bolo omnoho kratšie - trvalo mi ani nie tri dni, kým som sa cez to celé dostala. Summa sumárum, bavila som sa a trochu zamyslela, no hlavne si užívala JAZDU...
P.S. Prečo ľudia ešte stále berú drogy, keď si môžu prečítať postmodernú novelu alebo pozrieť film Emira Kusturicu?

28.11.2016

+++ SPOILER ALERT +++
Tak toto bol vrchol. The pinnacle. Geniálny orgazmus všetkého, kvôli čomu som túto sériu kedy čítala. Dámy a páni, ja fakt nemôžem. Moja bránica je úplne zdevastovaná.

Stále to stačí len na tri hviezdičky, ale kto sa stará?! Veď Layla!

Táto kniha sa dá v zásade rozdeliť na dve polovice. Prvá bola nudná ako Selekcia, ale bol tam sex, takže sa to dalo prežiť. Tá druhá... Pozrite sa, akčný erotický thriller nie je môj žáner, takže som sa v nej ocitla tak nejak omylom, pretože som chcela vedieť, čo sa stane s tými dvoma nýmandami. Nýmandi mali svoj happyend, ale našťastie autorka v polovici pochopila, aký zúfalo nedôležitý a dávno známy tento fakt je, a rozhodla sa to trochu okoreniť spomínanou zmenou žánru a pridaním romance č.2. A bože, prečo to len spravila?! Teraz mám chuť otrieskať jej celú sériu o hlavu s tým, že chcem, krucinálfagot, viac Layly a že prečo sa celý ten čas zaoberala tou nudnou sliepkou, s ktorou sa kamaráti?!

Nie, Layla tiež nebola vždy ktovieako bystrá. Tiež mala momenty, kedy som si trieskala hlavu o stenu, poohoršená jej blbosťou aj za ňu. Potom ale vytiahla pero z... No, nechcite radšej vedieť, a ja som pochopila, že s tou jej hlúposťou to zase nebude až taká tragédia. Potom sa spustila s Harrisom. Áno, s tým, ktorého som doteraz vnímala výlučne ako henchmana, a vidieť ho ako chlapa so sexuánymi túžbami bolo viac než len trochu divné. Akoby ste si predstavovali, čo robieva po nociach s manželom tá obstarožná predavačka, ktorú tak často vídavate v hypermarkete. Ale neva, stále bola romanca medzi nimi silnejšia ako tá medzi protagonistami predošlých dvoch kníh. Nuž a potom, čo naši dvaja blonďatí zaľúbenci odhopsali do západu slnka s čudnou pachuťou, že TÍTO magori budú raz RODIČMI, sa Layla s Harrisom rozhodli ísť za nimi a NAKOPÁVAŤ ZADKY. Biutiful. Ospravedlňujem sa Vitalymu, že som ho nazvala nudným, lebo ako chápem, po Lokim a Gine Karahaliosovej sa ťažko pokračuje v robení zloty, a Layle, že som ju v predchádzajúcich knihách mala tak strašne v paži. Keď je kickass, nemôžete si pomôcť a musíte ju zbožňovať, keď hovorí niečo blbé, aspoň je to niečo vo svojej hlúposti vtipné a nie ako Kyrie eleison (áno, volám ju slečna Pane, zmiluj sa), z ktorej by ste si rozbili hlavu vlastnou rukou, lebo nechápem, ako môže jeden mozog prežiť toľko facepalmov. Ale to je fuk, lebo Layla...
P.S. Ale kurvafix, Vitalij je ruské meno, a ja viem, že je na pomyselnom zozname pomenovaní Generic eastern europeans, ale bol by snáď Georgios menej drsný ako Grigorij, Alexandros ako Saša alebo Vasilios ako Vasilij?!

1 28.11.2016

Tak, a máš to! Ty jedna zbytočná, trápna, kvázi výchovná baroková poézia, ktorá nás na hodinách literatúry zdržiavala od príjemnejších a zábavnejších tém!

Ale nie, vážne. Je len zopár kníh, ktoré nenávidím celým srdcom, a myslím, že okrem tejto a Falconerovho Háremu som ešte žiadnu z nich nerecenzovala. Čisto objektívne je to za tri, pretože veršíky sa mi síce zdajú neobratné a je to strašná nuda, no je to baroková didaktická poézia, takže jasné, že sa mi nebude páčiť. Ide o to, že sme pri nej na hodinách literatúry po niekoľko rokov márnili čas, rozoberali ju do hĺbky, ktorú vlastne ani nemá, a čím častejšie sme si tie básne čítali, tým nám bolo jasnejšie, ako veľmi sú vzdialené nášmu vkusu. A to pritom by som ja osobne omnoho radšej rozoberala Hviezdoslava, z ktorého je síce ťažké sa vysomáriť, ale aspoň tam o niečom je a má štýl, alebo štúrovských básnikov, ktorí sú pri všetkej svojej patetickosti vlastne celkom pekní. Chudák Hugolín teda vlastne za nič nemôže, a ja sa mu veľmi opsravedlňujem, no ja jednoducho nemôžem... ÚÚÚCH!

1 13.10.2016