mitko komentáře u knih

Kniha by sa dala rozdeliť do troch etáp. V tej prvej popisuje prvé výpravy na Mars a ich stret s mimozemšťanmi. Už tu Bradbury strieda žánre poviedok od komediálne ladené až po tie vážne spolu s výbornými poviedkami. Nachádza sa tu pre mňa najlepšia poviedka z knihy a to Třetí expedice, ktorá je sprvu písaná veľmi optimisticky len preto aby jej koniec doznieval ešte dlho.

V druhej etape, už toľko Marťania nevystupujú a popisuje sa tu skorej osídľovanie Marsu. Tu Bradbury píše hlavne kriticky ku ľudstvu, že ani nový začiatok neznamená poučenie sa z chýb. Necháva tu aj svoj obľúbený motív pálenie kníh (netradičnejšia poviedka Usher II). A v poslednej etape knihy je už Mars vyľudnený, až na pár ľudí a sledujeme tu skupinky ľudí, ktorý sa zriekajú starého života. Najväčšie negatíva knihy pre mňa vidím 2. Jedna sú kratučké poviedky (vsuvky), ktorých je tu neúrekom a mali asi dokresliť udalosti a pocity ľudí, mi tu prišli veľmi rušivé. A druhé negatívum je, že si Bradbury situácie hlavne po technickej stránke moc zľahčuje a píše o veciach tak ako sa mu hodí. Prižmúrim oči nad predstavou, že na Marse je dýchateľný vzduch, dobrá pôda atď. Ale niekde vystupujú zrazu roboti s umelou inteligenciou a nerobí problém ich postaviť obyčajnému človeku, bolo troška mimo mňa. Plus pár poviedok ma dosť nudilo a po prečítaní som bol nakoniec šťastný, že to je už za mnou.

2 10.11.2015

Dlho som si chcel od Heinleina niečo prečítať, ale nevedel som ktorou knihou začať. A tak som sa rozhodol, že si ju vyberiem na základe filmu, ktorý som videl podľa jeho predlohy (a bol vynikajúci) a ku tomu je táto kniha opisovaná ako jedna z jeho najlepších.

O to väčšie prekvapenie bolo, že obsah knihy slúžil len ako prostredie filmu a sú tam znej len nanajvýš chrobáci, ale aj tak ma zo začiatku neskutočne chytila. Výcvik kadetov bol napísaný zaujímavo a taktiež hodiny filozofie, prostredníctvom ktorých ným Heinlein podsúva svoje myšlienky, kde rozoberá vinu a trest ale taktiež schopnosť človeka byť oddaný celému ľudstvu a nie jednotlivcovi.

Ale po polke knihy začína Heinlein tlačiť až moc na vojenskú stránku. Keď ide na dôstojnícku školu, je tu už len väčšina opisov hodností, velenia, starania sa o svoju jednotku, počúvanie a vydávanie svojich rozkazov vzhľadom na svoju šaržu, kde chcel poukázať na na hierarchiu vojska a jej oddanosť ku sebe, čo mi tu prišlo veľakrát zbytočné vzhľadom na dej. Ale takto sa táto polka niesla skoro celá, ale aj keď mala svoje svetlé momenty neoslovilo ma to.

Je paradox, že o akciu v tejto knihe vôbec nejde, a je zas doménou jeho filmu. Slabšie 4*

2 13.10.2015

Prv som videl anime, ktoré je vážne skvelé a potom sa ku mne až dostala manga. Prekvapenie bolo, že tu majú veci rýchlejší spád a mne sa páčila aj kresba, ktorá je trocha jednoduchšia. Horšie je to už s akciou, ktorá je menej prehľadná, ale všetko to vynahradzuje úžasný príbeh, atmosféra a autor sa tu ani nemazná s postavami. Samozrejme čo sa týka ale každých začiatkov máng, tak človek je vrhnutý hneď do deja a trvá pár zväzkov, kým sa zorientuje. Ale jedná sa o jednu z TOP nových mang takže odporúčam.

13.10.2015

Sní androidi o elektronických ovečkách? Názov knihy, ktorý dobre odráža jeho myšlienku. Dick tu vykreslil svet, temný, atmosférický, zahalený do rádioaktívneho prachu. Hlavný hrdina, Deckard je lovcom androidov, ktorý doteraz nemal problém z ich zabíjaním. Ale po udalostiach čo sa v knihe odohrajú, začína cítiť aj empatiu ku nim, čím chce autor poukázať, kde je ta hranica, kedy sa jedná už o ľudskú bytosť, aj keď je zložená z umelých tkanív. Ich hlavný nedostatok spočíva v neschopnosti cítiť empatiu, na tom je založený Voigt-Kampffův test empatie, ale aj tu sa ukazuje, že nie vždy môže byť dostatočný a je teda možné spoľahlivo ich identifikovať, keď ich vývoj sa posúva míľovými krokmi. Ďalším zaujímavým nápadom je tam vykreslenie náboženstva v podobe mercerismu, kde ľudia zdieľajú pocity a aj keď sa neskôr ukáže jeho skutočný pôvod, ľudia (tak ako v dnešnom živote) na to nepotrebujú dôkazy, proste keď to slúži, nebudú sa toho vzdávať.
Počas celého čítania ma pohlcovala atmosféra knihy, fascinovali ma jej myšlienky a dej, pri ktorom si nieste ani istý kto je android a kto nie ma sprevádzal až do konca. Jasných 5* a teším sa na ďalšie knihy.

5 04.10.2015

Najväčšie prekvapenie knihy je určite jej rok vydania. Vyrábanie ľudí cez skúmavky je dnes aktuálna téma (kde o tom v roku 1932 mohli mať len potuchy) a taktiež popísaná spoločnosť, ktorá balansuje na hrane utópie/antiutópie. Ľudia v spoločnosti sú stále šťastní, netrpia chorobami, starobou, majú prácu ktorú milujú, na horšie chvíle je tu soma, nie je žiadna kriminalita, žiadna žiarlivosť a hlavne režim sa nechce nepohodlných ľudí zbavovať (ako napr. v 1984, kde je prudká totalita), ale proste len chce aby boli stále šťastní. Samozrejme niečo pre to museli aj obetovať. A to hlavne pocity, ako lásku, vedu a taktiež aj náboženstvo. Len predestinovaný ľudia si to neuvedomujú a preto nevedia čo stratili. Tu je pre mňa hlavná otázka, či by som chcel svet neobmedzeného šťastia.

Ku knihe, prvá polka je vážne vynikajúca (niekde aj ku 5 hviezdičkám), popísaná predestinácia a myslenie ľudí a spoločnosti ako jedného bola fascinujúca. Ale autor podľa mňa trestuhodne zahodil nápad. Akonáhle sa tam objavuje divoch, ktorý ma reprezentovať starú (našu) spoločnosť a sledovať rozkol medzi oboma, začne sa tam priveľmi citovať (Shakespearea a moc mi to tam nezapadalo) a hlavne veľmi písať o náboženstve, ktoré tam dostalo veľmi veľa priestoru a myšlienka bola len jednoduchá. A posledné strany, kde divoch sa už len samoúčelne sebatrýzni, už kniha balancovala aj okolo hodnotenia odpad, čiže priemer 3*. Škoda potenciálu.

4 04.10.2015

Zaujímavé vykreslenie sveta, kde spolu žijú obyčajní ľudia a telepati. Ich rozdelenie do trocha skupín podľa ich schopností bolo dobre vykreslené a taktiež ich uplatnenie v spoločnosti na rôznych pozíciach. Bester tu popísal muža, ktorý sa chcel vzoprieť spoločnosti, vedel že po vražde bude veľmi ťažké vyhnúť sa anihilácii, keďže kde-kto si ho môže prečítať, ale tu autor ukazuje, že aj keď telepati dokážu odhaliť vraha hneď, dostať ho pred súd a aj dokázať vinu je oveľa zložitejšie. Sudcu tu predstavuje počítať, ktorý rozhoduje o vine len na základe vyšetrovania a dôkazov (nikdy nie čítaní myšlienok). A tak hlavný policajný prefekt (telepat) musí nájisť svedkov, zbraň, motív a opísať celý čin. Práve pasáže medzi súbojom vraha a prefekta sú najlepšie z celej knihy, zprvu má vrah navrch ale postupom času hlavne vďaka výhode telepatie, posúva misku váh na svoju stranu.

Kniha má važne skvelé tempo a aj neočakávaný a nevšedný koniec. Po 60 rokoch od napísania dokáže zaujať a zub času na ňom nie je vidieť ale neodpustím si napísať aj pár negatív. Tá hlavná je v postave vraha, zo začiatku má charizmu, racionálnosť a obdivuhodnú chladnosť v situáciach a spolieha sa na svoje inštinkty a aj počas prenasledovania si zachováva svoju tvár, ale zrazu neskoršie ho už opisuje ako blázna čo ma sklamalo, a druhá vec, že počas zahládzania stop, za sebou zanechá ešte viac mŕtvol ako pri vražde (a to ľahko dokázateľných), ale o ne sa nikto nestará a pokračujú len vo vyšetrovaní tej prvej. Hlavne tieto chyby mi nedovolia dať plné hodnotenie.

2 24.09.2015

Prevláda ľahké sklamanie, dostal som len to, čo v jeho ostatných knihách. Niežeby to bolo zlé, zábava je to stále, ale raz dojde čas, kedy sa toho presýtim. A hlavne u tejto knihy, kde veľa podobných o superzločincov a hrdinov na pultoch nenájdeme, o to som bol sklamaný, keď ich superschopnosti boli len menšie genetické vylepšenia, ktoré sa len sťažka vymyká postavám z iných diel. Príbeh ani nevravím, bol jednoduchý, ale to všetko kvôli všadeprítomnej zábavnej akcie. Na jedno prečítanie kniha dobrá, ale len na to jedno.

1 23.09.2015

Prvé čo ma na knižke zaujalo, je to akým štýlom je písaná. Nenachádzajú sa tu žiadne dlhé opisy prostredia, ľudí a ani vysvetlenia situácie vo svete. Je to proste tvrdá dystopia, kde vrchných pár tisícov najbohatších si žije svoj život na úkor neperspektivných. Taktiež tu autorka nepopisuje technológiu alebo vznik virtuálnych svetov, ale všetko sa postupne pochopí až pri dlhšom čítaní, kde sú podané kúsky informácií a človek si to musí nejako pospájať. Ešte sa dej odohráva v 3 časových líniách a tak človek je na začiatku veľmi stratený ale svetu div sa ono to nejako funguje a stránky pri čítaní rýchlo ubiehali, bez nudy s veľkou dávkou zábavy. Hlavný hrdina je taký typ, že pozerá na všetko s nadhľadom, situáciu berie takú aká je, prekážky prekonáva jednu za druhou tak isto ako mŕtvoly, ktoré sa okolo neho len kopia. Jedine čo musím mne sa tu nepáčilo je koniec, ktorý sa nesie už v optimistickom duchu a nezapadá tak do celého príbehu.

1 11.09.2015

Asi práve nie najvhodnejší výber pre prvú knihu od Žambocha. Pri zrovnávaní upírskych knih napríklad od Kulhánka alebo Kotletu tá jeho zaostáva v zaujímavých nápadoch, v lepšom vykreslení sveta. To čo tu činí najväčší rozdiel je vykreslenie boja, kde Žamboch používa detailné a dlhšie opisy bitiek, ktoré mňa moc nebavili keďže veľa z nich sa len ťažko predstavovala. Radšej mám rýchlejšie boje s kopou bláznivých vecí. No ale hlavne najväčšie mínus vidím v hlavnej postave. Neskutočne mi liezlo na nervy, ako stále o ľuďoch hovoril len ako o koristi a stále ich podceňoval, lenže na druhej strane zas veľmi využíval ich služby a bez nich by nič neodkázal. Taktiež som myslel že tam bude viacej vysvetlený jeho fyzický stav, lebo veľakrát sa sťažuje, že je nejaký slabý má pomalejšiu regeneráciu a zrazu inokedy je silnejší ako všetci ostatný. Tých logických kiksov by sa tam našlo viacej a tie hlavne podkopávajú celú knihu.

06.09.2015

No mať 16 rokov, bol by som z tejto knihy nadšený, ale teraz z toho až moc cítim literatúru pre mládež.. Takto už niektoré riešenia situácií, konverzácie, ich problémy mi prídu úsmevné. Ale zas ako také veľmi oddychové čítanie to šlo (prečítaná na moje pomery dosť rýchlo) . Prekvapenie pre mňa bolo že scény, ktoré sa odohrávali v hre ma bavili o dosť menej ako v tie v reálnom živote. Čoraz väčšie prepadanie hre u detí bolo zaujímave, takisto sledovanie, kam sú vďaka pár levelom v hre schopní zájsť a kde je ta hranica, kedy si uvedomia, že to čo sa deje je reálne. No a tie pasáže z hry, zo začiatku mi prišli dosť nudne napísané ale postupom času, keď už sa tam rozprávali pri ohni, to bolo aspoň zaujímavé tým, že som mohol tipovať kto je kto v reále. Keby ste chceli výbornú knihu z prostredia hry odporúčam Ready player one

1 06.09.2015

Tak po piatich dňoch som dočítal celú trilógiu a radím to medzi to najlepšie čo som z scifi žánru prečítal, aj keď zas mne prišiel tretí diel spomedzi všetkých najslabší (ale stále vysoká kvalita). Dej je tu teraz rozdelený do ešte viacej príbehov ako v dvojke a hlavnými postavami sa už nezdajú Jana a Ryn, ale najviac času sa tu venuje jednej osade, ktorá patrí medzi najvyspelejšie na planéte a naviazali po dlhej dobe s vesmírom spojenie. V tejto knihe sa Brosnan snaží hlavne filozofovať (rozprávanie Jany a umelej inteligencie) o vedomí a správaní človeka. Koniec knihy bol pre mňa nečakaný a obávam sa že keď sa vymyslí niekedy umelá inteligencia, mohlo by sa stať niečo podobné, počítaču to môže prísť ako veľmi racionálne riešenie a možno aj pre ľudí by to bolo z globálneho hladiska lepšie, keby sa dokázali potlačiť niektoré negatívne vlastnosti, ale zas ja aj verím, že bez niektorých z nich by sme nedokázali napredovať, poučiť sa a v neposlednom rade bojovať o budúcnosť.
Celkovo mi tieto knihy dali neskutočne veľa o čom premýšľať, čo je pri knihách veľké pozitívum a určite sa v budúcnosti ku nim vrátim.

2 09.08.2015

V druhom diely sa nám príbeh vetví na 2 dejové línie, v jednej sledujeme Janu a jej narastajúcu flotilu nebeských lordov, ktorá sa snaží pomôcť ľudom na Zemi a v druhej línií odboj nebeských lordov, ktorí sa rozhodli zničiť Janu. Keď bol hlavnou devízou prvého dielu vykreslenie sveta a nebeských lordov, v druhom to určite sú dejové zvraty. Autor tu chvatne strieda oba deje vďaka čomu sa tu nenájdu ani nudné pasáže a hlavne tie zvraty ma nútili žasnúť ako zvláda tempo.
Dostáva sa tu aj opisu života na ostatných Nebeských lordoch, kde môžme vidieť rôznorodosť náboženstiev a aj spôsobu vlády (no len menejcennosť žien sa zdá všade rovnaká).
Čo sa týka sveta, nenachádzajú sa tu už tak siahodlhé opisy histórie, ale naopak tu autor ukazuje malé zaujímave skutočnosti, ktoré sa v tomto svete vyskytujú (asi nikdy nezabudnem na geneticky vytvoreného zabijáckeho mazlíčka v tvare ruky, ktoré preverilo vieru moslimov). Z postáv som azda najšťastnejší z Mila o ktorom sa dozvedáme veľa nových informácii a je ešte sadistickejší ako minule a páči sa mi ešte viacej. No a Jana tá sa mi zdá skoro rovnaká, naivná a vo veľa prípadoch odkázaná na pomoc druhých.

1 09.08.2015

Po prvej bitke, sa tu autor viacej zameriava na vykreslenie sveta v ktorom hlavný hrdina žije. A je to doba gangov a agresie. Kde slabší sú utláčaní a skupiny ľudí (hlavne mladších), ktorí rozkladajú spoločnosť. Kei sa s jednou zapletie, ale zisťuje, že oblek má využitie aj v reálnom živote, čo sa mu na konci vypomstí. Inak tu sledujeme, životy ľudí, ktorých si ako ďalších vyberie Gantz a autor nám tu ukazuje ich charakter a snaží sa navodiť pri niektorých určité sympatie, ale nieje dobré si pri tejto sérií nejaké postavy obľubovať, pretože začína ďalšie kolo, a podla minulého boja, pár bômb v hlavách opäť vybuchne. Ich súperom tento raz bude mimozemšťan Tanaka. A aj keď akcia autorovi naozaj ide, príbeh v obyčajnom svete som si predsa len užíval trocha viacej, preto 5* a zvedavý na ďalšie diely.

06.08.2015

Obrovské prekvapenie, neznáma kniha od pre mňa neznámeho autora a radím ju medzi to najlepšie čo som čítal. Minimálne Post-apokalyptické scifi som lepšie ešte nečítal. Príbeh záčina vo feministickej osade, pokračuje na vzducholodi, kde je veľký šovinizmus vrchnej vrstvy a končí stretom s národom ešte s väčšou nadradenosťou. Najviac ale čo ma zaujalo, je opísanie prostredia sveta. Autor tu prechádza z plynulého deja, do pasáži, kde rozpráva postava Milo, dejiny sveta a vysvetľuje aj genetiku a politické vyhrotenia v minulosti. Hlavne tieto pasáže sa mi páčilo najviac, autor to podal veľmi pútavo a fascinovalo ma, že v dnešnej dobe veda nieje tak ďaleko, aby sa niektoré veci stali aj skutočnosťou. V tejto dobe, už väčšina ľudí je genetický modifikovaná. Vďaka pokrokom vedy, dokázali zmeniť genóm človeka, a tak dokázali zlepšiť imunitu človeka, zničiť niektoré choroby, rakovinu, telo sa rýchlejšie hojí, dokázali odstrániť depresie, modely super štandard sú spravené tak aby sa dožívali 200 rokov a potom zomrú rýchlou a bezbolestnou smrťou, jedine tí najvplyvnejší a najbohatší (ako to býva všade), dokázali stať sa nesmrteľnými. Okrem toho sa tu autor dosť drží aj fyziky a všetky tie prístroje pôsobia viac reálne.
Ďalšie veľké plus je postava Mila, s takou som sa nestretol ešte v žiadnom románe, fandím mu veľmi, aj keď ešte človek ani nevie na akej je strane, ale jeho chladnokrvnosť a racionálnosť je dokonalá. Jediné čo mi na knihe trocha prekážalo bola hlavná postava, ktorá kde bola tam ju len museli zachraňovať a rozumu tu veľa nepobrala. Ale vnímam to tak, že v ďalších dieloch dôjde k jej pretransformovaniu a z malej naivky sa stane neohrozená hrdinka.

3 06.08.2015

Tak po prečítaní posledného dielu musím zhodnotiť že celá trilógia má poriadny spád, hrdinovia idú z jednej akcie do druhej a žltej krvi tu strieka čoraz viac a viac, Ako príjemná oddychovka to poslúžilo parádne, ale nejako že by ma to ohúrilo alebo donútilo to niekedy prečítať ešte raz to asi nie. Po prečítaní swingers party, kde ma ten poviedkový štýl moc nechytil, ma predsa len toto dielo presvedčilo, že autor vie písať tak, aby dej odsýpal a donútil ma, aby som niekedy v budúcnosti prečítal ďalšie jeho diela. Kniha a rovnako aj celá trilógia 4*.

06.08.2015

Začiatok je naozaj pekný, kedy autor ukáže, že s postavami sa maznať teda nebude a z party to vydrží len pár vybraných ľudí. Čo je príjemné zistenie, aspoň tu si človek nebude istý, kto prežije (aj keď samozrejme tie najhlavnejšie tam vytrvajú asi dlhšie), ale inak skoro celý diel je len boj s cibulákom, ktorý je v skutočnosti dosť krátky, ale natiahne sa do celého zväzku, ku koncu je podaných pár vysvetlení(skoro nič), ktoré ale len podkladajú ďalšie a ďalšie otázky.

06.08.2015

No tak vďaka Kotletovi si v mojom imaginárnom zozname postáv vyčiarknuť transvestitov a tiež upírych transvestitov (a že ten zoznam aj vďaka Kulhánkovi je pekne veľký), taktiež Albánsko som ešte v literatúre nenavštívil a nestretol sa s temperamentným opisom ich obyvateľov. Pokiaľ si odmyslím tieto výborné časti, tak zvyšok je už bežná akčná rutina. Postavy sa mi od minulého dielu páčia viacej, až na Petru, ktorá našťastie išla na ďalekú cestu (Kulhánkové ženské postavy mi prišli lepšie). Lepšie tu už Kotleta zvláda hlášky (stále by ale podľa mňa bolo lepšie ubrať ich trocha). Celý čas je to zábavné čítanie ale vyjma tých pozitív ničím neprekvapila. Slabšie 4*.

2 22.07.2015

Zrovnanie s Kulhánkom je namieste. Hlavnými hrdinami sú bytosti s nadľudskými schopnosťami, proti ktorým stojí nepriateľ, ktorý ho predčí čo do počtu tak aj prostriedkov a tak im nezostáva nič iné ako utekať a cestou spozná dievča, ktoré sa stane jeho veľkou láskou. Hrdina je tu taktiež cynik, ktorý si strieľa zo seba a z protivníkov aj pri najhorších situáciach. Tým ale čím sa Kotleta líši je pridanie trocha sexu. Kulhánek sa ho štíti ako upír kríža (teda nemyslím upíra v tejto knihe :)). Kotleba má problém s hláškami, kedy ich vypúšta na každej strane a preháňa to snimi. Taktiež akcia tu nieje moc dobre opísana a skĺbiť ju s dejom mu ešte moc nejde ( takže na Kulhánka ešte zdaleka nemá). Ale keď si odmyslím tieto veci, tak stále sa jedná o dobrodružnú jazdu, pri ktorej tečie krv potokom a dokáže človeka upútať počas celej knihy. Len nič viac. Slabšie 4*

14.07.2015

Prvá kniha od Kotletu a bol som mierne sklamaný, že je to písané formou poviedok, ktoré na seba voľne naväzujú. Anotácia toho sľubuje veľa, ale autorove písanie mi nesadlo, postupne všetky poviedky strácali tempo, bolo tu málo akcie, vyšetrovanie slabé a aj mágia tu bola slabo vykreslená, vždy to pozostávalo z len nejakého pomazania práškom a nejakým zariekavaním, nič do hĺbky. Taktiež hláškovanie mu dobre nejde. Postavy majú príliš veľa hlášok a len niektoré sú vydarené, nevie tak ako napríklad Kulhánek dávať hlášky správny čas. A v neposlednom rade ani postavy som si nezamiloval, prišli mi (až na neustále tvrďácke hlášky) príliš nevýrazné na to aby utiahli toľko poviedok.
Na druhú stranu, ako také ľahké čítanie na zabitie nudy to poslúžilo a našli sa tam asi 2 poviedky, ktoré stály za to, ale aby ma to bavilo ako celok, na to tam bolo veľa nudných pasáži.

08.07.2015

Nebyť dosť rozvláčnejšieho stredu bolo by to za 5*. Kniha by sa dala rozdeliť na 2 časti. V tej prvej je zaujímavý výcvik vojakov, pokračuje prvým stretnutím s Tauranmi a končí príbehom na Zemi. Je písaná hlavne ako militari scifi, hodnotím ju ako tú slabšiu, keďže sa ničím nelíšila od ostatných kníh a začínal som mať trocha obavu, že je to zasa len prehnaná klasika. Ale druhá časť knihy oveľa inakšia, autor sa tu zameriava skorej na dôsledky vojny z hľadiska dilatácie času a to bola pre mňa novinka. Prežíval som z hlavným hrdinom neľútostné odlúčenie od lásky, kvôli boju v tejto nezmyselnej vojne a hlavne dobe, kedy je heterosexualita považovaná za úchylku. A koniec je len taká čerešnička, keď sa dozvieme príčinu vojny a hlavne vývoj ľudstva.

1 25.06.2015