Misericordia komentáře u knih

Pohľad na dejiny neskorej antiky z perspektívy rastúceho krešťanstva.

Podľa hodnotení vidím, že kňaz nesmie byť súčasne profesionálnym historikom. Je zaujímavé, že si aj českí čitatelia knihu, ktorá nebola distribuovaná na českom knižnom trhu, vyhľadali, prečítali a svorne posúdili. A dvoch užívateľov kvalita dokonca neodradila od toho, aby prečítali všetky diela autora! A následne ich kriticky zhodnotili.

17.04.2024

Podľa hodnotení vidím, že kňaz nesmie byť súčasne profesionálnym historikom. Je zaujímavé, že si aj českí čitatelia knihu, ktorá nebola distribuovaná na českom knižnom trhu, vyhľadali, prečítali a svorne posúdili. A dvoch užívateľov kvalita dokonca neodradila od toho, aby prečítali všetky diela autora! A následne ich kriticky zhodnotili.

Z tejto učebnice, či skôr antológie, sme sa s jedným doktorom učili paleografiu a latinu.

Podľa hodnotení vidím, že kňaz nesmie byť súčasne profesionálnym historikom. Je zaujímavé, že si aj českí čitatelia knihu, ktorá nebola distribuovaná na českom knižnom trhu, vyhľadali, prečítali a svorne posúdili. A dvoch užívateľov kvalita dokonca neodradila od toho, aby prečítali všetky diela autora! A následne ich kriticky zhodnotili.

17.04.2024

Nejlepší básně: Šimrání a Kudlanka nábožná.

17.04.2024

Iste, uviesť historické otázky na pravú mieru je záslužná vec. Na druhej strane editori publikácie vychádzajú z pozitivistického chápania mýtov, ktoré naplno nerozumie dôležitej úlohe skutočných mýtov v starých spoločnostiach a dobrým dôvodom rozvíjania náhražkových "mýtov" v období formovania moderných národov. To, čo nazývajú autori ahistorickým nie je nesprávnou historickou interpretáciou; vôbec nevzniká z vedeckého historiografického záujmu. ...

Prečo potrebujú národy svoje "historické mýty? Prečo máme tendenciu sa utiekať k falošným predstavám o minulosti? Kde sa berie potreba mať národných hrdinov? A prečo nám ich neponúka vlastná krásná literatúra? ... Ak by niekto vytvoril poctivú a vyzretú slovenskú fantasy, ktorá zaujme imagináciu Slovákov, možno by väčšmi pomohol demytologizovať slovenské dejiny a knihkupectvá by neboli pravidelne zaplavované novými tajnými dejinami Slovanov.

Prínosná kniha, v ktorej autor zhrňuje a poučene komentuje rôzne vplyvné koncepty ekologickej etiky. Oceňujem neobvyklé spojenie osobnej angažovanosti v oblasti so snahou o kritické zhodnotenie. Autorovi sa to podarilo. Snáď okrem úvodnej časti venovanej zvieratkám a obhajobe vegetariánstva, kde nekriticky reprodukuje problematické tézy Petra Singera a dokonca hrá na city (vlastnú argumentáciu "zosilňuje" napr. analógiou k holokaustu či reductio ad Hitlerum). Autor pri tejto otázke vychádza z predpokladov, že všetko živé má právo žiť, všetci živočíchovia sú si rovní a ľudská nadradenosť je len výsledkom panského postoja a rasizmu.

Reakcia: 1. Lenže ak by sme nevyšľachtili a nechovali niektoré zvieratá na mäso, tak by ani nežili. Sledovanie účelovej hodnoty živočícha týmto zvieratám umožnilo žiť a mnohým ľuďom dalo prácu. Myslím si, že to za cenu kratučkého utrpenia na konci ich života stojí. Kvôli príkladom zanedbania starostlivosti nemôžeme hádzať všetkých do jedného vreca, aj keď spotreba mäsa je skutočne obrovská a stále rastie. No neviem či ju takýmto štýlom ju obmedzíme. Kohák si to zrejme uvedomil, keď kapitolu zakončuje "kompromisom" a pokiaľ viem, sám nebol úplným vegetariánom.

2. Ak nám ide o ekologickú etiku a etický vzťah k zvieratám, myslím si, že je nešťastné vychádzať z abstraktnej idey rovnosti. Nepredpokladá vedomie zodpovednosti za zvieratá už vedomie zásadného rozdielu medzi nami, odlišnosť v pozitívnom zmysle? Človek si je vedomý, že nesmie zneužívať svoje schopnosti a moc, ktorá je neporovnateľne väčšia. Samotné zvieratká nebudú bojovať za svoje potreby, len my ich môžeme ochrániť pred svojvôľou niektorých ľudí.

3. Ignoruje Kohák modernú filozofickú (kontinentálnu) antropológiu, ktorá zdôrazňuje anatomické rozdiely medzi človekom a napr. inými primátmi? Tie sú totiž predpokladom kultúry i etiky.

4. Kohák nezmieňuje, že to dnes so starostlivosťou o zvieratá často preháňame a mnohé domáce zvieratá sa dnes majú lepšie než stovky miliónov ľudí. Je etické ich chovať pre vlastné potešenie a tieto prostriedky nevynaložiť pre blížnych, ktorí by nám mali byť bližší než miláčikovia?

Napriek týmto slabostiam považujem knihu v českom a slovenskom prostredí za mimoriadne dôležitú. Ďalšie tri časti sú filozoficky premyslené a Kohák trefne komentuje stanoviska, prínos i úskalia jednotlivých smerov súčasného etického ekologického uvažovania.

10.01.2023

Contra obtrectatores Vergilii:
Homér mal na Vergilia rozhodujúci vplyv, ale Aeneida nie je len napodobeninou Odysseie a Iliady. V. Zamarovský to vyjadruje trefne: "Není pochyb, že tyto eposy byly Vergiliovy vzorem a že v Aeneidě naj­deme z nich nejednu formální i obsahovou výpůjčku. Aeneis také na ně záměrně navazuje; je pokračová­ním Íliady, třebaže nikoli z řeckého, nýbrž z trojského (resp. římského) hlediska. Brát si za vzor Homéra není ovšem nic takového, co by se mělo básníkovi vyčítat." (Aeneas, s. 156) Podobne podľa Quintiliana bol Vergilius druhý po Homérovi, ale bližšie prvému než tretiemu.

Ale B. G. Conte dodáva, že nejde len o opakovanie a pokračovanie Homéra, ale aj o jeho prekonanie. Vojna nemusí skončiť tragicky ako v Iliade, ale aj mierom. Nehovoriac o väčšej individualizácie postáv, plynulejšiemu tempu, atď.

Témy, o ktorých autor hovorí sú závažné, ale akoby aj jeho predstavy, ako sám píše, "skreslila virtuálna realita". Autor si napr. pletie roboty s ľuďmi: vystríha pred neslušnými rasistickými a sexuálnymi narážkami na digitálnych asistentov. A (väčšinou anonymnú) verbálnu kontamináciu sociálnych sietí stotožňuje so slobodou slova, ktorú považuje za nezodpovednú a dokonca nebezpečnú. Za skutočnú slobodu považuje slobodu od škodlivých prejavov.
God save us from future ethics.

" Z bolesti radost vzešla mi – já smál se mezi slzami! “ — Píseň Václava II.

Ak je rozum súvzťažným s možnosťami sveta a spoločnosti, rozumné môže byť len to, čo sa stane vlastným obsahom vedomia. Takýto rozum však nemôže prijať nič, čo by bolo mimo tohto rámca. Nezostáva napriek pestrosti svojich obsahov a myšlienok predsa len uzavretý vo vlastnej dialektike myslenia?

2 21.05.2021

Po tejto knihe som siahol, keďže som chcel bližšie spoznať princípy permakultúry. Kniha obsahuje inšpirujúce postrehy a v mnohom vystihla nerozumnosť dnes rozšírených prístupov k záhrade (dokonalý trávnik, nepremyslený výber druhov i koncipovanie rastlín v priestore, ...).

Po úplne nekritických komentároch však musím napísať, že to vidím – aj s prihliadnutím na iných "eko" záhradkárov, ovocinárov, biológov a antropológov – ináč. Nielenže je text rozvláčny a autor čitateľa neustále zaplavuje úvahami rôznej hĺbky, ale sám autor za ideálnu záhradu považuje skôr prales (aj s jeho pripravnými fázami) a celkovo takmer nerozlišuje divokú prírodu a človekom kultivovanú záhradu a krajinu! Ak by sme tento imperatív absolútneho nezasahovania zobrali vážne, vlastne ani permakultúra by sa nemala nazývať kultúrou, skôr "permanaturalizmom". Inak povedané, nepovie čitateľom, že záhradkarčenie nie je len biologickým, ale zároveň aj kultúrnym dedičstvom, ako napovedá spojenie rodový statok. Akoby záhradkarstvo a ovocinárstvo neboli prejavom kultúry, ale len čisto prírodným procesom.

Dobre to vidieť na prístupe autora k ovocným stromom, ten je radikálny v doslovnom či etymologickom slova zmysle. Sám sa pasuje za hovorcu "práv stromov" a prisudzuje im zvláštne energie. Čím je však (podľa jeho vlastných slov!) jediným v Európe, je razantné odmietnutie ich množenia vrúbľovaním a štiepením, nehovoriac o zapestovaní výchovným rezom a udržiavaní v harmónii presvetľovacím a zmladzovacím rezom (viď https://ovocnystrom.sk/nase-publikacie/). Tu je pekne vidieť romantické "rousseauovské" znehodnotenie kultúry, ktoré si pod divokou prírodou predstavuje lesík v parku.

Nielenže je takýto prístup naivný a nevidí pozitívny rozmer ľudskej činnosti a tvorivosti (pr. zámerného šľachtenia a udržiavania tisícov odrôd ovocných stromov), a podceňuje alebo nepozná základné postupy poľnohospodárstva, ale celkovo sa stáva akýmsi pseudospirituálnym útekom do svojich "sebestačných zahrádok", s nepriznaným vedomím, že drvivá väčšina plodín, z ktorých žijeme boli vyšľachtené a že, drvivá väčšina ľudstva je, (a z existenčných dôvodov aj musí byť), odkázaná na intenzívne poľnohospodárstvo a nemôže snívať o tom, že bude vlastniť taký pozemok, kde by si mohla dovoliť experimentovať či a koľko sa urodí. A ak by ste im ho aj dali, nielenže by sa týmito metódami neuživili, ale na svete by už nezostal ani kúsok skutočného pralesa. (Mimochodom taký prales je "jedlým lesom" len pre malopočetné skupinky ľudí žijúcich v kmeňoch, no neuživí žiadnu väčšiu spoločnosť, a to nielen dnešnú, ale ani starovekú.)

Myslím si, že viaceré spôsoby hospodárenia našich praprarodičov na dedinách boli lepšou "strednou cestou" medzi moderným intenzívnym poľnohospodárstvom spojeným s úsilím o extrémnu kontrolu ŽP, a romanticko-novopohanským uctievaním "prírody", ktoré akosi zabúda, že život človeka je už dlhodobo od divokej prírody oddelený a závisí od zdomácnených druhov.

Aj prežitie posledných enkláv divokej prírody dnes už závisí na ľuďoch, nielen na sile prírody samotnej, čo v praxi znamená na dostatočne veľkých územiach nehospodáriť. Vlastnými záhradkami niečo také samozrejme nemožno dosiahnuť, môžeme byť však vnímavejší na život v záhrade a potreby v nej žijúcich tvorov, čo znamená tento vzácny biotop udržiavať a obnovovať, pretože nie je pralesom.

9 19.05.2021

Douglas-Klotzove Kozmické modlitby (originálny názov) nie sú ani kritickým prekladom starého textu, ani teologickou prácou, ale autorovou voľnou interpretáciou neskoršieho aramejského znenia najznámejšej modlitby (v duchu moslimského súfizmu), ktorá sa nesústreďuje na osobu biblického Krista, ale predstavuje vlastný koncept telesnej modlitby ako akejsi kozmickej vízie. Takýto štýl "jezuológie" sa nazýva gnóza.

Mimochodom, hoci Ježiš hovoril aramejsky, originál modlitby Otčenáš, ako aj evanjelií máme z gréčtiny-koiné. Aramejský preklad Biblie a Nového Zákona (Pešita) je neskorší a je už prekladom z gréčtiny!

Ak by ste mi niekto v diskusii poslali odkaz na kritický preklad a teda aj skutočný výklad aramejského prekladu Otčenáš, budem vám vďačný. Tiež som presvedčený, že hebrejské a aramejské znenie nám můžu ponúknuť nové významové aspekty, ale nie som si istý či evanjeliu lepšie porozumieme anachronickou interpretáciou skrze stredoveké učenia, a už vůbec nie cez moderné trochu pseudoduchovné reflexie.

Tajomstvo Biblie nespočíva v starých slovách ukrývajúcich kozmické významy, ale v otvorenej výzve milovať blížneho a Boha. Modlitba Otčenáš nie je objavovaním vlastného skrytého telesného potenciálu, ale odpoveďou človeka na svätosť Boha-Otca. Áno, tú možno a treba vyjadriť aj telesne. To sa deje v celých dejinách Cirkvi: v spoločnej liturgii i v súkromnej modlitbe v ústraní na kolenách.

Miestami vtipné a trefné a miestami menej, niekedy veľmi výstižné a niekedy až prílišne zjednodušujúce, ale viac-menej veľmi vydarené zhrnutie európskej vzdelanosti. Taký dobrý humanitno-vedný základ, s prihliadnutím na nemecké kultúrne dejiny, a s pridanými úvahami o vzdelaní.

"Cílem vzdělání je porozumět dějinám vlastní společnosti."

3 11.02.2020

Namiesto komentára vyberám citát z diela:
"Kontempláciou človek miluje Boha a skutkami miluje svojho blížneho, ale tieto dva lásky nie sú od seba oddelené, pretože existuje len jedna láska. A milujúc blížneho milujeme Boha, ktorý nám prikazuje túto lásku k blížnemu, ktorého nám dal za brata."

21.01.2020

Vo svojich poučených a podnetných, hoci trochu nesystematických, úvahách, Rémi Brague pokladá za problém súčasného človeka to, že už odmieta stotožňovať ľudské bytie s dobrom, akoby zabudol, že je tvorom "metafyzickým".

Kladiem si otázku či táto tendencia nie je typická pre moderného človeka jednoducho kvôli tomu, že sa preň stal život niečím samozrejmým a zahltený všemožnými impulzami už sám neverí v dobro, ktoré by mohlo presahovať jeho vlastné konečné bytie s jeho možnosťami a hranicami. Môže to byť jeden z dôvodov prečo sa dnes mnohí z mladej generácie boja dospieť a byť plodnými? (Otázku, ktorú si kladie aj Brague). Hoci nie každý musí chcieť splodiť deti, je zrejmé, že bez rodičov by tu nikto z nás nebol a bez detí nemá spoločnosť budúcnosť a nepodmienený dôvod sa o planétu lepšie starať. Veď to, že dnes život závisí od našej slobody a moci viac ako kedykoľvek predtým neznamená, že som si ho dal sám, alebo si ho môžem vrátiť, keď si ho vezmem.

1 02.01.2020

Dobre napísané a podnetné dielo, v ktorom Jaspers formuloval spostoj (svojej) filozofickej viery. Je to viera prejasnená myslením. Pohnútkou tu asi nebude nejaký boj s tradičnou náboženskou vierou. Vnútorný život veriacich v cirkvi je istým spôsobom "chránený". Skôr sa obracal k ľuďom, ktorí žijú v západnej spoločnosti, kde už kresťanstvo nie je samozrejmosťou a potrebujú si v tejto situácii reflektovať svoj duchovný život a rozvíjať ho. K hľadaniu, pre človeka potrebnej a nevyhnutnej viery, im podľa Jaspersa môže poslúžiť aj filozofia, ktorá osvetľuje to, čomu veríme.

Jaspers však nemá na mysli vieru náboženskú, vieru podľa neho „dogmatickú“ - odvolávajúcu sa na pravdu zjavenia, ale vieru filozofickú. Pri nej ide o prejasňovanie viery prostredníctvom filozofovania. Viera má podľa Japersa pôvod v slobode človeka, ktorý si je vedomý, že jeho sloboda mu bola darovaná transcendenciou.

Autor však neverí v možnosť zladenia náboženskej viery a filosofie. A tak vlastne redukuje náboženstvo buď na praktizovanie náboženstva a prijatie vierovyznania, alebo na postoj filosofickej viery, ktorý však podľa autora z definície nesmie prijať žiadne konkrétne vyznanie, ale musí zostať "otvorený". A preto ma Jaspers celkom neprevedčil. Z toho by vyplývalo, že napr. veriaci kresťan nemôže myslieť a filozofovať a naopak filozof zase prijať kresťanstvo.

Aj keď niečo na tom bude a náboženské vyznanie skutočne formuje myslenie. Ale zároveň je aj neustálym impulzom pre premýšľanie o viere. Kto môže povedať, že už celkom pochopil kresťanské dogmy a nepotrebuje viac rozlišovať? A nie je aj vyznanie viery odvahou veriť v "to", o čom nemám "stopercentnú" istotu, ale neustále sa k tomu tajomstvu môžem len približovať? A nebolo aj Abrahámovo povolanie zjavením a nie len "skokom viery" do neznáma? Nie je krátkozraké stavať do protikladu náboženskú prax a vyznanie so samotnou vierou? Neprejavuje sa viera najčastejšie práve náboženskou praxou?

Je cítiť, že sám Jaspers sa nikdy nestotožnil s kresťanstvom a vlastnou protestantskou cirkvou a svojimi textami odpovedal aj na isté tendencie u jeho filozofujúcich súčasníkov teológov, ktorí zase absolutizovali náboženské poňatie viery (pr. dialektická teológia).

2 12.09.2019

Dobrý úvod k tzv. Teológii tela od Jána Pavla II.

20.08.2019

Originálny a poučený príspevok k "dejinám zbožnosti" neskorej antike.

Podľa hodnotení vidím, že kňaz nesmie byť súčasne profesionálnym historikom. Je zaujímavé, že si aj českí čitatelia knihu, ktorá nebola distribuovaná na českom knižnom trhu, vyhľadali, prečítali a svorne posúdili. A dvoch užívateľov kvalita dokonca neodradila od toho, aby prečítali všetky diela autora! A následne ich kriticky zhodnotili.

20.08.2019

Návod na prežitie pre muža - vegána. Ale v našom prostredí, kde sa nadmerne konzumuje mäso a tučné jedlá a podceňujú iné, užitočný.

Je dostupný v novej rozšírenej verzii ako TOP 10 New York City, no zrejme len angličtine. Veľkosťou primeraný výber hlavných atrakcií, pamiatok, top 10 jednotlivých častí mesta,..., čo mi vyhovuje, pretože podrobnejšie informácie o tom vybranom mieste si môžem sám vyhľadať.

09.07.2019