mclenin komentáře u knih

Prvá kniha, ktorú som od autora čítal a napriek tomu, že ide skôr o soft sci-fi s akýmsi štýlom young-adult rozprávania (aspoň taký som mal pocit z vyjadrovania hlavnej postavy), ma pozitívne prekvapila - po pár stranách (tak trochu klišé vstupu do deja) a pristúpení na autorský zámer som sa dostal do príbehu a kniha sa už potom čítala sama. V kombinácii aktuálneho a retrospektívneho ma viac bavili časti odohrávajúce sa v prítomnosti vo vesmíre a vlastne všetko okolo riešenia hlavného a s tým súvisiacich problémov. Práve tento prvok nepoznaného / neznámeho, predstavovaný postupne autorovou imagináciou je to čo robí túto knihu jedinečnou a zábavnou.

Stotožňujem sa s komentármi, že ide o jeden z najvydarenejších dielov, ak nie snáď dosiaľ aj najvydarenejší, teda prinajmenšom tento ma strhol od začiatku a bavil až do konca bez nejakých únavnejších či zdĺhavejších pasáží, avšak to platí asi pre väčšinu dielov z tejto série. Všetko tu má svoje miesto, v príbehu sa objavujú aj staré známe postavy, ba dokonca sa pridalo aj na ostrovtipe a vulgarizmoch. No to najdôležitejšie čo dokáže aj z obyčajného príbehu vykresať funkčný, spletitý detektívny celok je chémia medzi ústrednou trojicou Stein - Barbarič - Jaroš, to je to, čo dodáva celej sérii ten správny šmrnc a kvôli čomu sa teším aj na ďalšiu časť.

Neviem či mám pre túto sériu slabosť, alebo mám jednoducho v obľube knihy s priamočiarym (nie príliš komplikovaným) dejom, no mne aj tento diel sadol. Seržant Jaroš tu zažíva pomerne vrtkavé peripetie osudu (Fortuny), keď sa niekoľkokrát ocitne v život ohrozujúcich a takmer bezvýchodiskových situáciách v rámci vyšetrovania jedného zaujímavého prípadu, pričom ani raz som nemal pocit, že by sa na kvalite príbehu nejako výrazne podpísala absencia Steina a Barbariča. Za mňa opäť výborný, podarený diel s dávkou krvi, (čierneho) humoru a uveriteľných dobových reálií.

Ten typ knihy, ktorý by mal patriť k povinnému čítaniu - žiadne siahodlhé fiktívne romány ale kruté, zdrvujúce, priamočiare fakty, ktoré sú na jednej strane demoralizujúce, znechucujúce a na druhej fascinujúce a pohlcujúce.

Obával som sa či ma príbeh zameraný na Lisbeth bude baviť, nakoľko v prvej časti ma jej linky až tak nenadchli, no musím povedať, že kniha prekonala všetky moje očakávania a páčila sa mi viac než prvý diel. Zo začiatku môže plynúť a pôsobiť trochu pomalšie, no akonáhle sa rozbehne hlavná zápletka, ťažko sa od knihy odtrhnúť a prečíta sa v podstate úplne sama. Výborná záležitosť.

Nebojím sa hodnotiť plnou, autor opäť dokázal, že je majstrom svojho umenia, keď príbeh dýcha dobou a preberá charakter hlavných postáv - tentokrát sa čitateľ musí zaobísť bez notára Barbariča a skutočne je cítiť, že príbeh je chladný a hrubý ako Stein a nevyspytateľný a drsný ako Jaroš, no pritom stále dômyselne napísaný a pekelne zábavný.

Vlk a dýka. Je tu všetko čo Červenáka charakterizuje a čo na ňom máme radi, a pritom tu nie je všetko, keďže v prevažnej miere absentujú Stein a Jaroš, a to je paradoxne dobre. Týmto kreatívnym rozhodnutím autora totiž do série privial nový vietor a súčasne je knižka osobnejšia čo do lepšieho preskúmania charakteru Barbariča. A že ide o charakter skutočne pozoruhodný a zábavný, ktorý bez problémov dokáže sám uniesť na svojich pleciach tiaž príbehu a vyhnúť sa pritom nezaujímavým či zdĺhavým pasážam, a teda vo výsledku uspokojiť čitateľa. Vlk a dýka z hľadiska postupnosti jednotlivých dielov pre mňa zatiaľ predstavuje po Ohnivom znamení druhý najvydarenejší diel série.

(SPOILER) Fantastický, doslova dychberúci záver a vyvrcholenie dokonalej série. Zo všetkých častí som túto prečítal najrýchlejšie, dalo by sa povedať, že som ju zhltol na posedenie. Príbeh je síce menej vrstevnatý ako v predošlých dieloch, no jeho priamočiarosť je v tomto prípade akosi intenzívnejšia a údernejšia, a to nielen brutalitou ale aj stratami a emočnou intenzitou. Hoci som zápletku odhalil zhruba v dvoch tretinách knihy, i tak ma príbeh zasiahol svojou ambivalentnosťou z pohľadu polarity dobro / zlo, morálnosť / amorálnosť, spravodlivosť / nespravodlivosť. Nejde tu totiž o prvoplánové zlo, ako tomu bolo v niektorých predošlých častiach, ale o tragédiu jednej rodiny, ktorá sa nemusela stať keby ... Samotný záver je potom čerešničkou na torte alebo fľusancom do tváre čitateľa, už podľa chuti a interpretácie :)

Dokonalá tma nás tentokrát prevedie dvomi linkami vyšetrovania, z ktorých jedna prebieha v Škótsku pod palcom Avy Turnerovej (vykorisťovanie žien) a druhá vo Francúzsku "pod palcom" Luka Callanacha (obchod s ľudskými orgánmi), zdanlivo nesúvisiace, obe však prepojené trestnou činnosťou obchodovania s ľuďmi. Opäť je to napísané dynamicky, príbeh nepostráda napätie, ktoré graduje s pribúdajúcimi kapitolami, resp. ubúdajúcimi stranami a ani neviem povedať, ktorá z liniek ma bavila viac, ale obe sú kvalitatívne vyvážené. Rozdelenie hlavných postáv považujem za dobrý spôsob ozvláštnenia príbehu v porovnaní s predchádzajúcimi dielmi. Vo výsledku mám za to, že dokonalá tma je opäť výborný diel, ktorý stále drží kvalitnú úroveň série.

Excelentné. Autor neprestáva udivovať neohraničenosťou svojej imaginácie, berie nás na jej pomyselný vrchol, ba trúfam si povedať, že až niekam za horizont čitateľskej imaginácie. Obrazy, ktoré nám predostiera sú ešte komplexnejšie a fascinujúcejšie než v predošlých dieloch, tam kde Temný les skúmal dotyk ľudstva s mimozemskou civilizáciou, Vzpomínka na Zemi expanduje rozsah skúmania na vesmír ako taký no pritom sa v oblúku stále vracia späť k človeku, a teda obsahuje motívy nielen nadčasové ale aj aktuálne. Pri čítaní som mal podobný pocit ako pri sledovaní filmu Interstellar, odpálilo ma do inej dimenzie. Celkovo ide o jedno z najlepších sci-fi čo som mal doposiaľ možnosť čítať, jednu z najlepších trilógií, ktorej veľkým plusom je, že kvalitatívne sa od jednotky k trojke zlepšuje, a obávam sa, že budem mať problém nájsť knihu, ktorá sa jej aspoň priblíži, lebo latka je nastavená skutočne vysoko, snáď až niekde vo hviezdach.

Fascinujúce čítanie. Oproti prvému dielu geopolitika ustúpila do úzadia a dôraz sa kladie na filozoficko-vedeckú a fantazijnú zložku príbehu, kniha je síce rozsiahlejšia avšak dynamickejšia, pričom s postupne blížiacou sa civilizáciou Trisolarisu k Zemi graduje aj tempo a čitateľská zvedavosť, ktorá mne osobne nedovolila sa od knihy odtrhnúť. Teória Temného lesa sama o sebe je fascinujúca a znepokojivá zároveň. Taká je aj predstava budúcnosti ľudstva, Zeme a vesmíru.

Krásne melancholický až nostalgický príbeh o vyrovnávaní sa so stratou, o nachádzaní a strácaní, o akceptácii a zmierení, odohrávajúci sa niekde na neurčitom mieste a v neurčitom čase v aljašskej divočine, ktorá čitateľa doslova pohltí svojou nespútanosťou. Spočiatku komorne pôsobiaca dráma o dvoch postavách sa postupne mení v akúsi rodinnú miniságu, ktorá zároveň graduje dynamiku deja, pričom po celý čas si udržiava istý mytologický a snový rozmer, ktorý čitateľovi poskytuje priestor aj pre vlastnú interpretáciu príbehu, a to je to, čo ma na tom bavilo najviac.

Páčilo sa mi, že v priebehu deja názov tejto časti - „Prekliata kniha“ zrazu nadobudne tak trochu inú konotáciu ako sa javí na prvé počutie. Inak ide opäť o veľmi dobre vystavanú zápletku s niekoľkými rovinami vyšetrovania, celé to má spád a dobrú dynamiku, dej necháva vyniknúť každému z hlavného tria Stein / Barbarič / Jaroš, no a pokiaľ ide o nejaké výraznejšie momenty, vyzdvihol by som najmä záverečné prenasledovanie osamoteného Barbariča, táto pasáž patrí medzi najnapínavejšie momenty snáď zo všetkých doterajších častí.

Opäť, podobne ako v predchádzajúcich dieloch, ide o dynamický príbeh, v ktorom sa neustále niečo deje, niet tu prakticky žiadneho hluchého miesta - tentokrát sa kriminálna zápletka týka zdanlivých samovrážd a paralelná kriminálna linka samotného Callanacha a jeho minulosti, pričom obe sú zaujímavé a majú svoj dopad aj na hlavných hrdinov (je tu tiež asi najsugestívnejšie napísaná, resp. opísaná dopravná nehoda z pohľadu prvej osoby, akú som kedy čítal). Posun zaznamená aj vzťah medzi Lucom a Avou, pričom záver dáva prísľub zaujímavého pokračovania (ak autorka neurobila nejaký zásadný časový skok).

Výhodou pokračovania - druhého dielu je, že postavy predstavené v prvej časti sú už čitateľovi známe, ľahšie sa s nimi stotožní a sympatizuje, pritom aj ústredná dvojica si prechádza novou dynamikou ich vzťahu. Príbeh je ambicióznejší, spletitejší a záhada okolo neho odkrývaná postupne (fakticky odhalená až takmer v závere) a nie je predvídateľná. Oproti prvej časti sú kriminálne časti aj značne brutálnejšie a krvavejšie. Za mňa teda kvalitatívny posun nahor, jediné čo by som privítal o niečo viac (podobne ako pri prvom diele) je hlbšia práca s prostredím (Škótsko - atmosféra, krajina).

Fantastická kniha, ktorá ma nečakane pohltila príbehom obyčajného nesmelého chlapca a jeho veľkého sna, ktorý sa premenil na rozprávanie zrelého muža, frontmana kapely Foo Fighters. Je poznať, že Dave je textár a má talent rozprávať, jeho príbeh poskladaný ako mozaika z rôznych záberov jeho života plynie nenútene, je pretkaný humorom jemu vlastným, melanchóliou, radosťou, láskou, a pôsobí tak prirodzene, akoby ste ho žili Vy sami. Má v sebe akúsi naturálnu esenciu, ktorá dokáže vtiahnuť, s ktorou sa čitateľ dokáže stotožniť a následne má pocit, akoby bol Dave proste jeho známy, sused odvedľa, típek, s ktorým si dokážete len tak pokecať a ktorého by ste vydržali počúvať celé hodiny. Jediným nedostatkom pre mňa bol práve nedostatok obsahu - niektoré príbehy alebo zážitky sú naznačené, začaté, no už akoby nedotiahnuté do konca, nakoľko sa pokračuje hneď na ďalšie. Je to škoda, ale neuberá to na kvalite knihy.

Na knihu som natrafil náhodou v knižnici a v prvom rade ma zaujala svojou grafikou na obálke, následne svojou anotáciou, a ako som len rád, že som jej dal šancu. Kombinácia Foresta Gumpa a Farga je asi najvýstižnejší opis toho čo čitateľa čaká - ľahká krimi zápletka podaná pohľadom svojského hlavného hrdinu s prvkami čierneho humoru odohrávajúca sa v prostredí odľahlého severu. Oddychové a nenáročné čítanie, ktoré plynie.

Divoký západ nebol nikdy divokejší a krvavejší .... alebo možno aj bol, no ctihodný pán Callahan mu dáva pocítiť silu Krásky a Beštie, ktoré nosí proklatě nízko, a že ho často svrbí prst na spúšti, ani netreba zmieňovať. Spojenie westernu a nadprirodzena k sebe akýmsi zvláštnym spôsobom patrí a funguje, alebo prinajmenšom miešanie žánrov poskytuje priestor pre zábavnejšie rozvíjanie príbehu. Jedinou nevýhodou je, že bremeno príbehu nesie celé na svojich pleciach práve len hlavný antihrdina, ktorému by sa nepochybne šikla pomoc aj od nejakej inej charakterovo výraznejšej postavy. Vedel by som si toto dielko predstaviť aj v podobe komiksu.

Jedna z prvých Kingoviek, ktorú som pred rokmi, ešte ako mladý, knižné príbehy objavujúci čitateľ, mal možnosť čítať a doteraz mi utkvela v pamäti svojim napätím, znepokojivosťou a intenzívnym, stupňujúcim sa tempom, pričom doposiaľ ju považujem za jeden z najlepších Kingovych príbehov a zároveň dôvod, prečo som si obľúbil tvorbu S. Kinga.

Opäť ide o pomerne vydarený diel, tentokrát s náboženským leitmotívom, obsahujúci dve línie vyšetrovania, pričom príbeh obsahuje aj POV linky obetí, ktoré dramatizujú príbeh a zvyšujú napätie a očakávanie čitateľa v súvislosti s ich osudmi. Luc Callanach je tentokrát mierne upozadený na úkor ostatných postáv, pričom uveriteľnosť príbehu a ich konania sem tam kolíše, ale inak ide o čítanie, ktoré má spád a nenudí.