História súťaže speváckej popularity, usporadúvanej časopisom Mladý svět, od nesmelých počiatkov začiatku 60. rokov po postupnú premenu na zásadnú udalosť domácej populárnej hudby ich koncom, kontinuitu v čase normalizácie, perestrojky, poprevratový útlm aj isté znovuzrodenie na prelome tisícročí, kedy kniha ročníkom 2002 končí. Autor sa okolo muziky aj samotného rebríčka točil ako redaktor spomínaného týždenníka aj ako textár piesní pre viacerých populárov. Každý ročník okrem výpisu ocenených muzikantov a množstva nimi získaných hlasov obsahuje aj priblíženie aktuálnej spoločenskej situácie, postrehov zo zákulisia, úryvkov z dobových článkov a niekedy aj listov čitateľov, často vo vtipnom ironickom duchu. Na záver je tu pár zaujímavých rozhovorov s pár zaujímavými ľuďmi z rôznych oblastí popíku, často už mimo aktívneho hudobného pôsobenia, takže nechýba istý odstup a tým pádom niekedy až nečakaná úprimnosť. Hudba už v mojom živote nehrá takú zásadnú rolu ako za mlada, mám z nej skôr srandu, hlavne keď sa berie príliš vážne, ale bavia ma tie veci okolo, celý ten historický a personálny kvas, takže kniha ma pobavila tiež.
Priznám sa, že o autorovi mám trochu povrchné vedomosti a očakával som niečo úplne iné. Dostala sa mi ale zábavná rozšafná komédia, vysmievajúca sa z poverčivosti, a so slušnou porciou lásky a sexu, skoro až v dekameronskom duchu. Počúvané v podarenej rozhlasovej verzii z roku 1961, v podaní veľkých mien ako Voska, le Breux, Gaierová, Kačírková, Sejk.
Vyslúžilá prostitútka po zavesení remesla na klinec pokračuje ako opatrovateľka detí svojich mladších stále aktívnych kolegýň. Celé sa to odohráva v málo prestížnych končinách Paríža, obývaných prevažne africkými a arabskými prisťahovalcami a je popisované z pohľadu jedného z jej chovancov. Príbehom sa prelínajú témy ako starnutie a dospievanie, multietnické spolužitie, náboženská tolerancia, nechýbajú sexuálne menšiny, to všetko v jednej zmeske dávno predtým, ako sa z toho stala skoro celoeurópska téma. Dojímavé, ľudské aj vtipné. Počúvané v rozhlasovej podobe načítané Michalom Bumbálkom. PS: Rozhodne odporúčam aj veľmi podarenú filmovú adaptáciu so Simone Signoret v hlavnej roli z roku 1977.
Pre mňa zatiaľ najlepšia kotletovka, v obvyklom prostredí drsnej multietnickej násilnej Prahy budúcnosti, hlavný hrdina je ako bývalý policajt budúcnosti skúsený pri vzdorovaní organizovanému zločinu budúcnosti, pred ktorým ochraňuje trochu podivné kňažky lásky budúcnosti. Hodne farbisto popísaného násilia, neveselých zajtrajškov a čierneho humoru. Počúvané vo veľmi dobrom podaní Petra Kubesa.
Dobre zaistený mládenec s túžbou po nejakom tom vzrušení opúšťa bezpečné rodné Švajčiarsko a prichádza v čase druhej svetovej vojny do Berlína. S plnou peňaženkou sa ho nedotýka prídelový systém, ako neutrálnemu cudzincovi bez žltej hviezdy mu ani nič extra nehrozí, takže si užíva nočný život v nie úplne legálnych jazzových podnikoch a spoznáva miestnych, síce na prvý pohľad slobodomyseľne odviazaných, ale dobrovoľne či z donútenia viac či menej zapojených do aktuálneho systému. Postavy sa pozvoľna odkrývajú a strácajú na sympatickosti. Ťažké časy a ešte ťažšie vnútorné dilemy im pomáhajú zvládať alkohol a vtedy ešte legálny pervitín. Príbeh doplňujú dobové správy a úradné nariadenia, mnohé z dnešného pohľadu pôsobia až absurdne. Veľmi dobre zvládnutá atmosféra kedysi pokrokovo uvoľneného mesta v pohnutej dobe. Počúvané v rozhlasovej podobe v podaní Michala Isteníka, Zdeňka Bureša a Terezy Páclovej.
Spočiatku sa jedná o popis fungovania kláštora a náboženského kultu, hlavnou hrdinkou je v detstve vybraná a vychovávaná mladá kňažka. Samotný čarodej sa objaví až neskôr a silne zamáva jej svetom. Svižne ubiehajúce a nie príliš dlhé, celkom dobré nápady autorky, ale občas mi ten fantasy svet prišiel trochu menej životný. Načítanie Tomášom Juřičkom mi aj tentoraz vyhovovalo.
Musím sa pripojiť k ostatným komentujúcim kolegom a konštatovať, že po sľubnom úvode v ktorom sa drobnému úradníkovi zrúti život po odhalení sprenevery, nasleduje podstatne menej záživný zvyšok knihy, kde sa nadmieru filozofuje a plánujú revolúcie. Rozvláčne a ťažšie pozornosť pútajúce, dokonca ani veľmi dobré načítanie Norbertom Lichým tomu nepomohlo.
Zo života šľachticov za Napoleona v Taliansku a Francúzsku, ktorí sa zmietajú v poryvoch doby, dobovej morálky aj vlastných vášňach a pochybnostiach. Dejovo aj charakterovo bohaté, ale trochu som sa v tom množstve barónov a markíz a ich pohnútkach a motiváciách strácal. Nehovoriac o tom, že sú mi podobné urodzené osobnosti málokedy sympatické, ale to už je moja vec. Trochu viac humoru a nadhľadu by knihe pridalo na záživnosti. Počúvané v rozhlasovej podobe veľmi dobre načítané Vladimírom Čechom.
Pohnutý život na rímskom cisárskom dvore v prvom storočí, kde sa vo veľkom intriguje, vraždí a získanie funkcie vládcu nemusí byť ani príjemné, ani dobrovoľné. Taká antická telenovela natvrdo, bavilo ma to preveľmi, aj keď som počúval krátenú rozhlasovú verziu, zato plnú skvelých hercov s Viktorom Preissom na čele.
Výlet na Aljašku skončí únosom mladej ženy do zasneženej divočiny, kde je nútená žiť so zálesáckym magorom v zrube uprostred lesov. Popisy "harmonického spolužitia", úteku aj policajného pátrania po zmiznutej sú vynikajúce, videl som to možno až na maximálne hodnotenie, dojem ale pokazia udalosti po návrate do civilizácie v posledných kapitolách. Neviem aké boli autorove pohnútky k tomuto obratu, ale vedel by som si knihu predstaviť aj bez nich. Audio podoba v podaní Martina Preissa bez výhrad.
Príjemný začiatok ságy, ktorý obsahuje to, čo má začiatok ságy obsahovať, čiže mladého hrdinu, zaúčaného do umenia mágie a spoznávajúceho fantazijný svet okolo seba. Osobne mám tieto skromnejšie úvody, kde sa potiera zlo, ohrozujúce len hrdinu či jeho najbližšie okolie, maximálne jednu dedinu či mesto, radšej než epické bitky s hromadnou účasťou o osud celého sveta. Načítané Tomášom Juřičkom, u mňa spokojnosť.
V horách padne lietadlo, neprežije nikto, okrem niekoľkomesaťného dieťaťa. Na palube ale zhodou okolností boli takéto dve a tak sa rozbieha kolotoč vyšetrovania, súdnych procesov a na svoje si príde aj bulvár, aby sa rozhodlo, ktorí zo starých rodičov naňho majú oprávnený nárok, či tí, čo predávajú hranolky v pojazdnom stánku alebo vysoko nad bežné pomery si žijúci boháči. Sledujeme aj ďalší vývoj osudov, niekedy až príliš krkolomne sa zapletajúci a na city aj nervy hrajúci. Vo výsledku sa jedná o možno trochu dlhý a prekombinovaný, ale stále zaujímavý príbeh. Dobré bolo aj audio podanie Hany Benešovej.
Heist román, alias popis príprav a realizácie prešpekulovanej lúpeže, tentoraz vo viktoriánskej Británii. Hrdinovia z galérky aj o niečo vyššej spoločenskej vrstvy, skvelé dialógy v zločineckej hantýrke a popisy dobových reálií, nad niektorými sa dnes už rozum pozastavuje. Užil som si to, aj vďaka prekladu pána Kořána a rozhlasovému podaniu pánov Příkazkého a Preissa.
Sonda do väčšinou nižších aj vyšších zločinu sa neštítiacich vrstiev britskej spoločnosti začiatkom 20. storočia. Nechýba kopa irónie a nejaká tá podsúvaná ľavicová politika. Nie je to zlé, len som sa trochu strácal v hromade postáv. Počúvané v rozhlasovej podobe z roku 1976 v podaní Růženy Merunkovej, Luďka Munzara a Bohumila Bezoušku.
Najprv detektív cestuje asi sto rokov v čase dozadu do doby, kedy sa zakladal Scotland Yard. Potom tu máme utopenie v plážovom pavilóne a dobovú kúpaciu etiketu. Na záver podrobný rozbor možností vraždy v zamknutej izbe. Zaujímavé námety aj spôsoby vrážd, na čo som narazil bolo priveľa nie úplne výrazných postáv vyššej spoločnosti a prekombinovaných vzťahov medzi nimi. Takže som sa viac sústredil na popisy dobových špecifík. Niekedy tomu možno ešte dám šancu, ale tentoraz ma to úplne neuchvátilo. Počúvané v kvalitnom podaní Richarda Honzoviča.
Od Bradburyho som toho už prečítal dosť, ale toto asi najzásadnejšie dielo sa mi akosi vyhýbalo a dostal som sa k nemu až na staré kolená. Svet, kde sa knihy namiesto čítania pália a ľudia sa venujú povrchnej zábave z obrazovky je popísaný z pohľadu jedného z "požiarnikov", ktorý začne mať pochybnosti o sebe aj celom systéme. Vyvolalo to vo mne spomienky na pocity odzudzenosti od ľudí, ktorí sa ma zvykli pýtať "videl si včera v telke to a to" či "poznáš tú reklamu". Autorovi vystačila televízia, z dnešných informačných smart technológií by sa asi aj jemu zatočila hlava. Knihy a ich čitatelia sa zatiaľ nepália, ale k istej forme popisovanej spoločnosti smerujeme. Stačí si porovnať generácie, ktoré vyrástli na čítaní literatúry, a tie, ktoré vyformovalo sledovanie youtuberov a influencerov. K tomu vojna za dverami. Našťastie sa knihy stále píšu, predávajú aj čítajú, čo hádam ešte chvíľu vydrží. Počúvané v audiopodobe (z toho by autor asi úplne radosť nemal, že) v podaní Kamila Halbicha, Jaromíra Medunu, Jana Hartla a ďalších.
Detektív Fabian a jeho kolegovia aj rodina do tretice, tentoraz sú tu opäť dve vyšetrovacie línie. Podozrivo zomierajúci bohatí ľudia záhadne ožívajú a vykonávajú finančné transakcie plus niekto krutým spôsobom likviduje bezdomovcov a filmové záznamy z toho zverejňuje na internete. Páchatelia sú v prvom prípade fascinujúci, v druhom odporní, v oboch sa neštítia autorom detailne popísanej brutality. Ten si znovu zgustne aj na Riskovej rodine, ktorú ani náhodou nešetrí, až sa divím, že to tí chudáci ešte zvládajú. Policajní kolegovia tiež neobídu bez šrámu. Občas sa možno až príliš tlačí na pílu, ale ako celok ma to bavilo prenáramne, hlavne teda finále. Veľkým plusom je samozrejme aj načítanie Pavla Soukupa.
Prvýkrát som sa k tejto knihe dostal niekedy v puberte v 90. rokoch, keď som si ju požičal z mestskej knižnice. Myslím, že to bolo moje asi prvé stretnutie so sci-fi žánrom "alternatívna história" a aj keď ma popis sveta a hlavne bývalých USA po tom, ako druhú svetovú vyhrala druhá strana fascinoval, nedokázal som ešte úplne oceniť všetky detaily, o filozofických presahoch ani nehovorím. Druhý pokus po zhruba tridsiatich rokoch bol o dosť lepší, popisy fungovania americkej spoločnosti pod nadvládou Japoncov aj Nemcov, pravidelné zmienky o dianí v iných častiach sveta, kultúrne prieniky, ilegálna kniha popisujúca našu verziu histórie a istá atmosféra neistoty a neurčitosti. Veľmi dobre načítané Ivanom Řezáčom.
Do tretice na Prašinu, čiže finálne vysvetlenie zatiaľ nevysvetleného a ukončenie osudov. Fajn bolo väčšie zapojenie postáv ako Dorota a Tonda, ale tretí diel ma akosi bavil najmenej z celej trilógie, akoby trochu došlo tajomno a myšlienky mi pri počúvaní častejšie behali mimo ako pri predošlých dieloch. Načítanie Matúšom Rumlom kvalitné ako vždy.
Antiutópie mám rád, ale táto mi akosi nesadla. Asi preto, že je viac zameraná viac na vzťahy a vnútorné pocity, než na popis samotného totalitného systému, jeho praktík a histórie, o ktorom sa toho dozvieme na môj vkus príliš málo. Hlavný hrdina objavuje niečo ako sérum pravdy, ktoré dokáže odhaliť nežiadúce myšlienky ešte skôr, než si ich samotný jedinec môže byť vedomý, čo sa štátu založenom na absolútnej kontrole môže len hodiť. Celé to ale akosi nikam poriadne nevedie a záver bol taký divný. Autorku vraj inšpirovalo nacistické Nemecko, ktoré v čase jeho najväčšej "slávy" navštívila. Svojou knihou o pár rokov predbehla Orwella, ale o niečo staršie tematicky podobné diela Zamjatina a hlavne Huxleyho mi prídu podarenejšie. Počúvané v podarenom podaní Davida Matáska.
