Ivan Kučera komentáře u knih

Utrpenie ako z chlpatej deky. Ty brďo, to čo bolo? Mám Barkera vcelku načítaného a doteraz som si myslel, že je to môj obľúbený autor, ale do tejto knihy som sa nevedel začítať do takej miery, že som každý deň zvládol max. 10 strán. V lepšom prípade „až“ 20, ale to som bol potom fakt na dne so svojimi psychickými silami. Pri celkovom počte strán 420 si poľahky dokážete vyrátať, ako dlho som sa trápil. Vôbec som sa nevedel dostať do deja, atmosféry, postáv. Pritom napísané je to zručne, je to Barker. Trocha sa to zlepšilo sto strán pred koncom (!), ale ani vtedy žiadny zázrak. Kde-tu presvitla typická barkerovská atmosféra hnusu, humusu a sexu (nejeden raz hnusného a humusného), ale inak ozaj bieda. Som otrasený, Clive. Otrasený!

9 15.11.2023

„Proč lidé musí umřít?“ – „Život lidi unaví.“ Keď ste si chceli v 90. rokoch prečítať do češtiny (o slovenčine nehovoriac, u nás je horor ešte i v r. 2023 synonymum pre úchylákov) preložený horor, mali ste smolu. K dispozícii samozrejme bol fenomenálny King, ale práveže si okolo seba vystaval (alebo vydavatelia okolo neho vystavali) taký kultový monolit, že sme na všetko iné hororové hľadeli pomedzi prsty. Ja určite. Čítal som aj Koontza, Benchleyho, Jamesa, či du Maurierovú, ale nebolo to ono, všetko som až primitívne zrovnával s Kingom. Žiaľ, vrátane klasického Exorcistu od Blattyho. Ani vzhliadnutie notoricky známej filmovej adaptácie na tomto mojom názore veľa nezmenilo. Našťastie som Blattymu dal v r. 2023 ešte jednu šancu... a áno. Mýlil som sa. Je to pecka. Je to jazda s temer až filmovým tempom, skvele vykreslené postavy, pri mnohých scénach mi buď nebolo všetko jedno, alebo som sa cítil nekomfortne, prípadne som bol dokonca občas dojatý. Detektív to dáva miestami až na Columba a dialógy sú také, že ak píšete, mali by ste ich mať ako svoj veľký vzor, ktorému možno raz, ak sa budete ENORMNE snažiť, budete siahať aspoň po kolená. Toto je ozaj vysoká škola dialógová. Útla kniha trocha stráca tempo vo finále, ktoré je paradoxne najhororovejšie (a neviem, či je to vina prekladu alebo čoho, ale „reč pospiatky“ som prekukol po prvej vete). Ak by som mal porovnať film s knihou, literárna predloha mi z toho určite vychádza pozitívnejšie. Film je samozrejme žánrová klasika s neskutočnou tržbou a 10. nomináciami na Oscara, ale kniha má sympatickejšie postavy (napr. filmový Kinderman už oproti knižnému odlišnejší byť azda ani nemohol). Blatty písal mimochodom i filmový scenár a treba dodať, že v pár momentoch svoj román vylepšil (vo filme chýba v knihe pravdupovediac nikam nevedúca linka s majordómom Karlom a kým v knihe ma motív Karrasovej mamy nezaujal, vo filme na mňa hlboko zapôsobil).

11 15.11.2023

Je to strašne ukecané, ale predsa len o čosi menej, ako jednotka a hlavne, kým tá pôsobila dojmom vytrhnutia z kontextu v zmysle, že som sa cítil, ako keby som čítal desiatku a nie jednotku, tak dvojka pôsobí o štipku ucelenejším, v dobrom jednoduchším dojmom. Páčila sa mi najmä retrospektívna pasáž, v ktorej zistíme, prečo má Thor odjakživa taký silne vyvinutý vzťah k Zemi. Je to pekné a je to smutné, ale práve preto je to pekné. Niekedy to tak naozaj je, že čakáme tak dlho, až je zrazu neskoro. Je to zlepšenie oproti jednotke, ale na (tiež Aaronovho) staršieho Thora: Zabijáka bohů sa to fakt nechytá ani keby sa to na tri kladivá postavilo. V druhej polovici sa to už úplne pokazí a priznám sa, že aj počas druhého čítania som sa strácal vo vzťahoch, časových linkách a v odkazoch na staršie udalosti, ktoré však v češtine vôbec nevyšli, v lepšom prípade vyšli v značene oklieštenej podobe. Ozaj by pomohol kvalitnejší úvodný vysvetľujúci text, ktorý by nám ozrejmil, prečo S.H.I.E.L.D. neexistuje, alebo prečo je predsedom Avengers Black Panter. A vôbec, odkedy majú Avengers PREDSEDU? Nepáčilo sa mi ani spôsob, akým poňali Ódina, Thorovho otca). Akonáhle som to však s Jasonovým scenárom začal vzdávať, objavil sa chlapec s niečím sympatickým (dojemný rozhovor nad hrobom), nečakane drsným (naturalistické mučenie, fuj), alebo wtf (kozly, aj keď tí boli žu v jednotke). Kresba je extrémne prehustená, je tam toho (všetkého) hrozne veľa a niekto akiste povie, že je neprehľadná, ale za seba hovorím, že sa mi skôr páčila, než nepáčila (a Thor hrajúci sa na Mojžiša si koleduje o obrovský plagát cez pol steny).

5 13.11.2023

(SPOILER) Predposledné číslo. Kým v minulom zošite sa okrem Spajdyho nachádzali ešte Ultimate X-Men a to čísla 24 a 25, tentokrát odchádzame k trochu inej sérii a to konkrétne k štvordielnemu crossoveru Ultimate War, presnejšie povedané k číslam 1 a 2 (dokončenia sme sa dočkali v nasledujúcej knihe). Je to niečo iné... ale nie úplne. X-Meni tu figurujú, ale skôr vo vedľajšej línii a o hlavné slovo sa hlásia Avengers pardon Ultimates. Pekne naštvaní Ultimates, treba dodať. Celé to ešte i v r. 2023 (kedy som to čítal prvý raz) pôsobí radikálne, moderne, svižne, sviežo a robustne. Tomu napomáha nielen „politický“ scenár od Marka Millara (Kisk-Ass, Superman: Rudá hvězda), ale tiež kvázi nezávislá kresba Chrisa Bachaloa (Daredevil, Doctor Strange), ktorá je sympatická špinavá a (v rámci superhrdinských možností) realistická (ehm). Je pôsobivý mix politicko-superhrdinského a špionážno-teroristického hi-tech trileru a páčilo sa mi poňatie Capa ako relatvíne staromódneho a konzervatívneho vojaka, ktorý má dobré srdce, ale je už tak nejak unavený a vyhorený a občas na ňom vidno, že nemá až tak ďaleko od toho, aby sa sám stal zatrpknutým extrémistom. U Spajďáka je situácia klasická, teda štandardne sa pokračuje v sérii číslami 30 a 31. New York terorizuje Pavúkov dvojník, čo vie samozrejme len Peter Parker a ostatným je to fuk, proste ho chcú vidieť za mrežami, prípadne mŕtveho, veď nič na svete nie je nežnejšie, než láska človeka k človeku (a pavúkovi). Je tu postrelenie, je tu kapitán Stacy a je tu všeličo ďalšie. Možno až priveľa, ak uvážime, že máme dočinenia len s dvojicou zošitov. S Bagleyho kresbou to mám u Steňoleza raz hore a raz dole, ale tu sa mi páčila, oceňujem najmä rozkošný kukuč MJ v reakcii na holý zadok istej osoby, ktorú tu teraz radšej nebudem menovať. Mám pocit, že v každom čísle sa MJ aspoň raz nezabudnuteľne zaksichtila (podprahový trademark série?). Druhou stranou mince je, že so scenármi to ide dole vodou. Spider-Mana postrelia, ale samozrejme to nie je také fatálne, ako to vyzerá na začiatku a po krátkom dvojitom ošetrení (ktoré pôsobí skôr dojmom, že si porezal prst, keď v nedeľu doobeda tete May pomáhal nakrájať kura na obed) je všetko znova po starom, chytí ho polícia, ale o stranu neskôr im proste utečie tak, ako v predchádzajúcich desaťročiach stovky krát a to fakt nikomu nenapadlo prehľadať kontajner veľký ako dodávka?

4 12.11.2023

Jeden z kandidátov na knihu roka. Když nás temnota miluje od americkej autorky Elizabeth Engstromovej (u nás týmto debutujúcej) je zbierka dvoch noviel resp. poviedok. Resp. prvá je poviedka a druhá novela. Treba dodať, že jednotlivé texty od seba azda ani nemohli byť odlišnejšie. Spoločné majú jediný bod. Zato najdôležitejší: obe sú fantastické. Kúsok č. 1 ma absolútne odrovnal. Je temný a drsne podmanivý. Pripomenul mi štýl Jacka Ketchuma, čo je niečo, na čo sa chce podobať mnoho hororových autorov, ale iba máloktorému sa to podarí dosiahnuť. Z niektorých scén mi nebolo všetko jedno, výprava podmanivá a keď som si predstavil na mieste niektorých postáv sám seba, prišlo mi trochu zle. A to si myslím, že toho po hororovej stránke od detstva a puberty mám už čo-to odčítaného, napozeraného a vari i napísaného. Pozor, nemyslím to tak, že by to bol gore masaker; legendárneho Ketchuma to pripomína skôr realistickým štýlom. Kúsok č. 2 je dlhší a hej, spočiatku mi trvalo, kým mi docvaklo, ako sa veci majú a prečo to spisovateľka vystavala tak, ako to vystavala a nie inak. Niekde od strany 211 ma to ale totálne malo a bol som uveličený, dojatý, otrasený, emočne (a inak) obarený, pohnutý, strhnutý a naplnený. Je o starnutí a umieraní, o tom, ako život rýchlo prebehne ani sa nenazdáme a naše detstvo a puberta plná plánov a veľkolepých snov sa nám javí byť ako život cudzej osoby. Je to o rodičoch, z nich každý sa po svojom vyrovnáva s odlišnosťou svojho dieťaťa a o tom, ako matka vnútorne prežíva vedomie, že raz odíde a dieťa nechá samé na tomto svete, na svete, ktorý je plný krásnych a poetických vecí, ale tiež svinstva a primitívnej ľudskej zloby netrpezlivo vyčkávajúcej na prvú vhodnú príležitosť. Tiež je to o tom, ako na tento svet prichádzame a o tom, ako odchádzame, pretože jedno bez druhého nie je možné. Koniec ma možno jemne sklamal (dlho dopredu som tušil, kto je oná „príšera“), ale i tak pecka. Oba texty sú navyše ladené do povedzme poľnohospodárskej (či skôr proste vidieckej) polohy, čo je vec, ktorá ma fakt baví. Budem dlho spomínať. Ja neviem, ono to asi nie je úplne stopercentne čistých 5*, ale 4* by mi pripadali nefér.

11 09.11.2023

České komiksové anály pamätajú viacero začatých a nedokončených sérií (sfleku mi napadajú Želvy ninja od Comics Centrum), ale asi len u máloktorého predčasného krachu ma to mrzí tak, ako u Tarzana legendárneho Joea Kuberta. Vydavateľstvá BB/art a CREW v r. 2010 spojili sily, aby postupne skompletizovali tarzanovské dielo tohto slávneho amerického ilustrátora (potomka poľských prisťahovalcov), ktorého synovia Joe a Andy patria takisto k špičke US komiksového ilustrátorstva. Joeov Tarzan, hoc je z dávnych 70. rokov 20. storočia, je pecka. Podieľal sa na ňom ako scenárista, ilustrátor a editor a ja som si jeho prácu aktívne užil. Pravdupovediac ma to (samozrejme milo) prekvapilo, lebo som čakal neznesiteľné ťažkopádne retro a napokon som výsledok zhltol ako malinu (pardon, banán). Asi je to dané čiastočne i tým, že mám na Tarzana príjemné nostalgické spomienky. Čítal som (a dodnes vlastním) skvelú 8-dielnu sériu Feďa Fialu (ktorú v 90. rokoch vydávalo Stredoslovenské vydavateľstvo), sledoval som báječne zlý kanadsko-mexicko-francúzsky seriál s Wolfom Larsonom, ako malého ma hlboko traumatizovala filmová verzia s Christopherom Lambertom, spokojne som si podupkával pri disneyovke z r. 1999 a svoje urobil Semic-Slovart, ktorý u nás v deväťdesiatkach vydal 4 zošity zo série Tarzan sa vracia. Pravdaže som čítal knihy s fantastickými názvami ako Tarzanov návrat, Tarzanov syn, či Tarzan a cudzinecká légia. Takže Kubertov príspevok bol pre mňa povinný. Kubertova kresba je dynamická, živelná, robustná, ale nie prehnaná; v tomto smere ma pobavil Joeov úvodný komentár „svaly na svaloch“. Tak to tu fakt nenájdete. Scenáre ma prekvapivo bavili, užil som si ich a to vrátane WTF okamihov (Tarzan ovláda umiestňovanie interpunkčných znamienok azda lepšie, ako niektorí učitelia slovenského jazyka a literatúry). Spýtavo obočie som nadvihol vari len pri scéne, v ktorej Tarzan žiarli na šimpanziu samicu Týku, po ktorej pokukuje opičiak Taug, s ktorým sa ako malý hrával, odporný zradca. To už mi pripadalo trochu cez čiaru, ale tak jasné, Tarzan nikdy nevidel ženu a je nadržaný. Zaujímavé je, že ku koncu do jeho príbehov začína prenikať čoraz viacero rozprávkovejších motívov, ale nevadilo mi to, skôr naopak (v tej chvíli to začalo pripomínať Conana). Vyzdvihnúť musím parádny vzhľad: prebal, úvodné slovo, medailóniky autorov, pevná väzba, lesklý kvalitný papier, lacetka... no proste radosť listovať... a ešte väčšia čítať.

6 09.11.2023

Ďalší z pomerne širokej rady komiksov od BB/art z cca rokov 2002 – 2003 (ďalej napr. I.R.$, Niklos Koda, či Vlad), ktoré to na našom trhu skúsili v ambicióznej podobe (menej známi tvorcovia, nesuperhrdinská tematika, rozmery A4, tvrdá väzba) a ktoré sa mali stať úspešnými, dlhovydávanými sériami, ale napokon to predčasne zabalili, tu po jednej časti, tam po dvoch, v najlepšom prípade „až“ po štyroch (Strygy). Ale nebola zo psa slanina a tiež Colby to po dvojke (vrátane) zabalil a už sa na náš trh viac nevrátil. V jeho druhom samostatnom dobrodružstve sa (u nás neznámy) scenárista Michel Regnier Greg venuje „atraktívnej“ téme v podobe dozvukov Pearl Harboru, čo patrí dodnes spolu s indiánskou tematikou, rasizmom, či vojnou vo Vietname, medzi traumatizujúce témy americkej spoločnosti. Celé je to riadne noir retro so skvelou kresbou. Francúzskemu ilustrátorovi Michelovi Blanc-Dumontovi (Go West Young Man) sa podarilo skvele vystihnúť „čarovnú“ dobu americkej prvej polovice 20. storočia. Atmosféra danej doby z komiksu prostredníctvom áut, či kostýmov a interiérov a exteriérov budov, dýcha doslova z každej strany. Benzín za pár centov, klobúky, „starodávne“ autá, pouliční čističi topánok, mliečne bary... fakt super. Ale na mňa zároveň paradoxne (?) pôsobila neživotne. Cítil som sa trocha ako keď sa ku mne kedysi dostal Rip Korby, akurát toto bolo aspoň vo farbe. Scenár ma nudil. Asi to chcelo pritvrdiť (erotika, násilie). Uznávam, týmto smerom asi tvorcovia ísť nechceli, ale i vinou toho to vyzerá ako dospelé Rýchle šípy, ktoré emigrovali do USA a pokúsili sa natočiť remake Čínskej štvrti. Naopak, potešilo ma, že ako napr. I.R.$. 2: Hagenova strategie, aj Colby 2 sa venuje špinavým tajomstvám vojny, o ktorých si niektorí mysleli, že sú dávno pochované, lež nie je to tak úplne pravda a koniec nie je kým, nie je koniec. Je to skôr len 2,5* než plnohodnotné tri, ale prižmurujem oko, lebo som v živote čítal oveľa horšie komiksy.

3 08.11.2023

Klasický Manara. Chvíľu trvá, kým si človek poznamenaný legendárnym filmom zvykne na nové podoby známych postáv, ale potom je to atmosférická jazda s čistou, starou dobrou kresbou plnou erotiky a úchylností, čo je so všadeprítomnou vierou a mníšskym prostredím fakt zaujímavá a v dobrom zvláštna kombinácia. Ono keď si to tak vezmete... veľa mníchov uprostred lesov... toto asi ani inak dopadnúť nemohlo. Potešia veľké rozmery, tvrdá väzba a hrubý papier, vďaka čomu komiks, hoc má len cca 7O strán, pôsobí majestátne a veľkolepo. Pozoruhodné je, že historicky prvý raz vyšiel v slovenčine ako prvý; v čase písania týchto riadkov český preklad neexistuje. To sa vážne nestáva často, dvojnásobne u tak kultového autora.

7 07.11.2023

Kým som sa po niekoľkých dňoch prelúskal týmto (fakt gigantickým) omnibusom, zostal som zarazený. Nechápal som. Čoho som sa to vlastne práve stal svedkom? O čo šlo? Čo presne som to čítal? Čo konkrétne mi uniká? Prečo som sa do toho dostával ťažko do takej miery, že som sa do toho v podstate až do samého konca de facto nedostal? Odpovede na tieto otázky, ani na mnohé ďalšie, som nenašiel. Cítil som sa ako keby som čítal komiksovú adaptáciu špecifického japonsko-laponského kresleného sci-fi seriálu z 80. rokov, konkrétne siedmu sériu, pričom ale prvých šesť sa ku mne nedostalo. Ak by som to mal k dačomu prirovnať, tak k situácii z r. 2006, keď som si pozrel Whedonov celovečerák Serenity bez toho, aby som vzhliadol seriál Firefly. S tým rozdielom, že Serenity sa mi paradoxne mimoriadne páčilo i bez znalosti seriálovej predlohy, čo o Neviditelnom království povedať nemôžem. Zmiešané pocity som mal nielen z divno-nudného scenára, ale tiež z kresby. Tá mi nesadla, pár obrazcov bolo úchvatných a nádherných (najmä vesmírne scenérie), ale vo všeobecnosti pre mňa vizuálna strana veci predstavovala nemalý problém. Mal som pocit, že to kreslilo viacero výtvarníkov, keďže niektoré postavy v každej kapitole vyzerali inak (viac, ako samotná kresba, sa mi páčili farby, tie boli krásne). Situáciu komplikovali neprehľadné vzťahy medzi nimi.

6 06.11.2023

Neviem, nejak ma to nechytilo. Pritom je v tom všetko: Indiáni, kovboji, Divoký západ, mystické indiánske pohrebiská, smrtonosný sup, zrada, krv, vlaky rútiace sa strmhlav po železnici postavenej v divokých skaliskách, lukostreľba, prestrelky, smrť číhajúca na každom kroku. Kebyže sa čosi takéto ku mne dostane v 9O. rokoch, kedy som bol puberťák, dalo by sa moje nadšenie krájať motorovou pílou. Ono je to nakreslené pekne, s citom pre detail a má to super farby. Indiánsko-zimná výprava tomu veľa dáva, ale scenár ma nebavil a bol príliš ukecaný, hoc áno, páčilo sa mi, že u Dorisona len málokto je vyložene dobrý, alebo vyložene zlý a áno, sú tu svine, ale vlastne aj ich motiváciám chápete. Lež to nie vždy stačí. Tentoraz to nestačilo. „Prevýchova“ Indiánov je vo všeobecnosti silná a nosná téma a dodnes nemalá trauma v srdci tak americkej, ako i kanadskej spoločnosti a po druhom čítaní to do seba lepšie zaklaplo a chytilo ma to... ale nie na 4*.

7 06.11.2023

„Prérie byla hladká a klidná jako odřená kost.“ Jaj doprkínka, toto mohla byť jazda. Ale nebola. Resp. nebola až taká, ako mohla byť. Keď som to dočítaval a okoloidúca manželka sa ma spýtala, aké to je, musel som odpovedať: mohlo to byť lepšie. A naozaj, minimálne po stránke atmosféry som čakal viac, napokon sa ale žiaľ autorke podľa môjho skromného názoru nepodarilo až tak presvedčivo vystihnúť takú nepríjemnú westernovú realistickú atmosféru, akú si príbeh pýtal. Pravdupovediac, ak by to autorka musela prepísať a príbeh umiestniť do súčasnosti a z konskej výpravy urobiť napr. výpravu automobilovú, možno by sa zas až tak drasticky veľa nezmenilo. Pritom po technickej stránke je všetko OK a znie to hororovo božsky. Divoký západ bol sám osebe totálne hororovým prostredím, kde bolo umením dožiť sa tridsiatky; buď vás udupal kôň, zastrelil opitý magor v saloone alebo ste schytali lepru, v lepšom prípade ste sa obesili, prípadne vás v spánku ubodala vlastná žena, lebo vás už mala po krk a radšej chcela ísť žiť s Bobom z vedľajšej ulice. Americká autorka Lucy Taylor (od ktorej sa mi veľmi páčila zbierka Vztek a další příběhy, tiež Golden Dog) to obohatila o hororovo-mystický motív, takže sú prítomní krvilační (?) Indiáni, ešte oveľa zákernejší belosi (tak to chodí), počas hlbokých a temných nocí miznú deti, odohrávajú sa sexuálno-satanistické rituály s čarodejnicou príchuťou (pachuťou?) a nechýba dokonca „kožoměnec“, čo je motív, ktorý poznáme zo staršej knihy Golden Dogu a to zo skvelého Běsnění kojota Owla Goingbacka. Tam to ale bolo výraznejšie okorenené silnou, autentickou indiánskou mytológiou. V Sklíčenosti mi to chýbalo. Od istého bodu kniha mala našliapnuté na mix Eggersovej Čarodejnice a Zahlerovej nezabudnuteľnej mäsiarčiny Bone Tomahawk, napokon sa to ale tak nejak úplne nepretavilo do reality. Ale určite tomu dajte šancu, je to zaujímavé a originálne žánrové čítanie. No hoc po rozsahovej stránke máme dočinenia skôr s dlhšou novelou, než klasickým románom, nejak som sa v tom trošku dejovo strácal a mal som chaos v postavách, ktorých je dosť a nie som si úplne istý, či sú dostatočne ľahko od seba navzájom rozlíšiteľné.

10 05.11.2023

Skvelá obálka (a to radšej ani nechcite vedieť, čo na vás doslova vypadne pri poviedke Neotáčej). S Honzom som spolupracoval na jednotke (viď. naša tamojšia spoločná poviedka Mrtví klauni nepijí), ale vtedy to bol ešte pri zemi sa držiaci skromný chlapec. Pre potreby dvojky do svojich zvrhlých a temných osídiel zlanáril okrem autorov z Česka, Slovenska a Poľska, i Američana a Fína. Na môj vkus sa v dvojke žiaľ stretlo priveľa extrémistických textov zameraných na vyhrotené gore/sex. Pri Brandonovi som si dokonca trochu grcol do pusy, čo je samozrejme pri týchto textoch istým spôsobom pochvala, ale osobne by som predsa len uvítal viac pomalších, tiesnivejších, povedzme atmosférických poviedok. Asi do mňa budete mať chuť hodiť opitého bernardína, ale uvítal by som aj nejakú fajnovú, ponurú poviedku z lesa. Super sú medailóniky autorov a i to, že ku každej poviedke prislúcha krátky text, v ktorom nás Honzov kolega oboznámi so zákulisím toho-ktorého textu. Pre vysoký počet brutálnych textov som nejaký čas zvažoval možnosť dať druhým Sešívancom „len“ 3*, ale vravel som si, že kniha obsahuje predsa len dostatočné množstvo kvalitných textov. V podstate aj najslabší je slušný žánrový priemer. Povedal som si však, že o všetkom rozhodne posledná poviedka. Ak nebude výborná, asi udelím 3*, ale ak bude, prižmúrim oko a dám 4*. No a našťastie Otloukej se, bábovičko je ozaj vynikajúci text. Síce dlhý, je to skôr novela, než poviedka, ale to je jedno. Dôležité je, že je tento smutný príbeh o „hrdinoch v bačkůrkách“ je fakt fest dobre napísaný. Takže za štyri, pane doktore Frankensteine.

11 03.11.2023

Vďaka mladistvým hrdinom a krásnej kresbe (u nás neznámeho nemeckého trojlístka Andreas Schulze/Thorsten Kiecker/Andreas Pasda) mi to pripomenulo staré dobré deväťdesiatkové slovenské klasiky Tajomstvo starého domu a Bratstvo patentného kľúča (vychádzalo na pokračovanie v magazíne Jupííík). Džungľa, nebezpečná výprava, krokodíly, domorodci, pušky, legendy, temné noci... v tomto smere vo mne pri čítaní ožilo dieťa, ktorému rodičia v 9O. rokoch kupovali komiksy od výmyslu sveta. Potešia tiež veľké rozmery, tvrdá väzba, živé a atraktívne farby. Horšie je to so scenárom, kde som sa vôbec nechytal. Netvrdím, že je to práve Meno ruže, to vážne nie, ale faktom je, že som sa cítil ako keby som čítal ôsmy diel série, pričom prvých sedem sa ku mne nedostalo. Žiadny úvod, rovno skočíme do deja. Čo uprostred afrického pralesa pohľadáva trojica detí? Prečo ich chráni obrovský chlap s puškou? Kto je ten obézny pán, ktorý toho veľa nenarozpráva? Kde sa vzala tlupa domorodcov a o čo jej ide? Scenárista Hubertus Rufledt na to šiel teoreticky rafinovane, takže do deja vstupujeme pohľadom postavyv trpiacej dočasnou amnéziou, ktorá tiež nevie, kde, s kým a prečo sa ocitla tam, kde sa ocitla, prakticky sa ale žiaľ nedá povedať, že by to nejakým radikálnym spôsobom vylepšovalo celú, pravdupovediac neveľmi šťastnú situáciu. Inak je to taký mišung Troch pátračov, Tarzana, Doyleovho Strateného sveta... a všeličoho ďalšieho. Výsledkom je chytľavé, nenáročné, bezstarostné, ale nie nudné dobrodružstvo s hravou, peknou kresbou plnou zábavných detailov, ale nič viac. Mimochodom, jednalo sa o ojedinelý (resp. jeden z dvoch) pokus o vydávanie nemeckých komiksov zo strany českého vydavateľstva IRY Ivany Rybákové. IRY koncom 9O. rokov vydalo knihy Feng shui a Byla jsem iránskou princeznou (ehm) a následne popri Congu ešte jedno dobrodružstvo neplnoletých výmyselníkov, ktoré sa však už neodohrávalo v takom lákavom a exotickom prostredí, ako „jednotka“ – Malí detektivové: Abrafaxové na stopě. Oba komiksy boli vydané v rokoch 2001/2002, následne sa po vydavateľstve zľahla zem.

6 31.10.2023

V čase, kedy uverejňujem tento komentár, je táto kniha na databazeknih.cz vedená pod názvom „Drakula (skrátená verzia)“. No. Takto. Je to všetko možné, len nie skrátená verzia. Pôvodný (necenzurovaný) Stokerov román má v slovenskom vydaní od Európy z r. 2003 temer 5OO strán. OK, vrátane bonusov, ale aby sme to nekomplikovali, proste ich má takmer 5OO. Táto kniha ich má 63. Takže asi tak. Keď si ju prelistuje fanúšik Stokerovej knihy, okamžite dôjde k záveru, že to obsahuje tak max. 0,1% zo Stokerovho kultového piliera upírskej problematiky. Ak by som chcel byť sarkastický, tak napíšem, že pri zmienke na prebale „tato citlivě zkrácená verze...“ som od rehotu skoro spadol z gauča. Toto môže za skrátenú verziu označiť fakt len magor, podvodník alebo niekto, kto tomu nerozumie. Ak aj dáme bokom absolútnu neetičnosť čohosi takého (to proste nejaký... ako to povedať slušne... vezme knihu od autora XYZ, vyhodí z nej 99% obsahu a vydá ju pod cca rovnakým názvom?!), tak toto naozaj nie je klasická kniha. Z románu tu zostalo ako vravím možno tak 0,1% a zvyšok tvoria fotky, obrázky a „pikošky zo zákulisia“. Čiže napr. ak je reč o tom, že na grófa platí cesnak, môžete vziať jed (cesnak) na to, že tu nájdete okienko s fotkou cesnaku a s jeho krátkou charakteristikou. Je to celé strašne kuriózne, ale na druhej strane to má niečo do seba i paradoxne práve vďaka tomu. A minimálne niektoré ilustrácie Tudora Humphriesa sú fajnové; ak by som sa k nim dostal v 9O. rokoch, asi by mi spôsobili nejednu traumu a nočnú moru. Ale obecne tento typ „literatúry“ hodnotím ako veľké zverstvo. Ku „kvalitám“ samotného textu sa pravdupovediac vyjadrovať nemám chuť, ako som povedal chýba tu okolo 99% románového textu. Z mnohých tunajších komentárov mám pritom dojem, že užívatelia nekomentujú túto nazvime to „špeciálnu verziu“, ale Stokerov román, s ktorým to však má spoločného ozaj len málo.

8 31.10.2023

Jedna z minima šancí prečítať si Lovecrafta v slovenčine (dúfajme, že nie posledná). Vydavateľstvo nám poskytlo ukážkový prierez tvorbou čudného pána z Providence. Nájdete tu ako Volanie Cthulhu, či Farba z vesmíru. Chýba najslávnejší text, novela V horách šialenstva. Možno nabudúce? Správny lovecraftovec jednotlivé texty samozrejme dôkladne pozná, ale je osviežujúce čítať ich v slovenskom preklade (niektoré pasáže sú preložené do záhoráčtiny!). Vydavateľ sa tým vyhral: úvodné slovo, ku každej poviedke prislúcha text ozrejmujúci pozadie vzniku toho-ktorého textu (napr. čo Lovecrafta inšpirovalo k jeho vzniku, alebo v akom časopise bol prvý raz publikovaný), na konci je viacero skvelých vizuálnych bonusov (napr. Lovecraftov strojopis), zbierka okrem toho obsahuje ilustrácie, lacetku a prebal, detailné záverečné poznámky ku každej poviedke a 30-stranový (!) životopis. Tu asi fakt niet dôvodu ísť pod 4*.

6 31.10.2023

Opatrné 4*. Toto mi sadlo a užil som si to, dobrá jednohubka. Ukazuje sa, že Golden Dog mal s edíciou Zrnka temnoty fakt dobrý nápad a vyplnil dieru na trhu, keďže v knižnej podobe uverejňuje novely (resp. dlhšie poviedky?). Vďaka tomu je aj v knihe Pan Nikdo tempo svižné a rýchle, nudiť sa nestíhate a plusom sú i sympatické postavy hlavnej hrdinky a jej babičky. Z názvu sa síce dá vydedukovať, ako sa to skončí, ale to by som nevnímal ako problém. Super je samozrejme i orientácia smerom k folk hororu. Knihu spoločne napísali skúsený Angličan Graham Masterton a debutujúca Poľka Karolina Mogielska. Golden Dog tak vypĺňa i ďalšiu dieru na našom trhu a to predstaviť Grahama nielen ako autora „len“ úspešnej kriminálno-mysterióznej série o írskej detektívke Katie Maguireovej. V minulosti mu síce u nás už vyšlo aj pár iných knižiek, ale ak dáme bokom erotické (Jak se milovat šestkrát v týdnu, Erotické sny), tak hororové len dve (Sběratel srdcí, Hymnus), čo je teda pri (autorskej) plodnosti tohto spisovateľa fakt málo. Obaja knihu mimochodom písali v angličtine a z angličtiny to šéf vydavateľstva Golden Dog Martin Štefko preložil do českého jazyka.

9 29.10.2023

Celá 4-dielna sága Jossa Whedona (resp. čísla Astonishing X-Men 1 – 24 + Giant-Size Astonishing X-Men 1, aby som bol presnejší) pre mňa žiaľ predstavuje sklamanie. Pramení z nemalého pocitu nenaplnených očakávaní. Na začiatku stála vakcína na mutantstvo. Fantastická téma! Dala sa uchopiť z rôznych uhlov. Mohlo sa o nej polemizovať, debatovať, hádať, ponúknuť skvelé a silné scény o mutantoch, ktorí na čosi také celý život čakali na zjavenie, ako i o mutantoch, ktorých už len existencia takého „lieku“ bytostne uráža a sú azda schopní až extrémnych vecí (zločinu?), aby ju zničili. Ničoho z toho sa Joss nanešťastie nechopil a z niečoho, čo na začiatku malo nábeh na fakt významný príbeh (nielen x-menovský, ale celkovo marvelácky resp. superhrdinský), spravil drahý bum-bum šmejd s vesmírnymi bitkami a padnutými mrakodrapmi. Keď si to prečítate kompletné, tak si uvedomíte, že o liek naozaj skoro vôbec nejde. Áno, stále z toho cítiť TOHO Jossa, ktorý má dar písať dobré hlášky, svižné dialógy, šťavnaté postavy a vyhrotené vzťahy. No inak ma jeho scenáre rozosmútili. Veľké finále je naozaj veľké v zmysle „vizuálne epické“, ale je to zároveň nuda. Nevraviac o tom, že (ako to už u podobných obrovských eventov zvykne chodiť, česť výnimkám) sa niečo uzavrelo, ale mnohé zadné dvere zostali (kvázi)rafinovane pootvorené. Takto si ja osobne veľkú komiksovú udalosť nepredstavujem. Možno keď som mal osemnásť... Takže za mňa je aj dobré, že Joss v písaní komiksových scenárov nepokračoval a venoval sa filmom a seriálom.

6 27.10.2023

Dostať sa v 9O. rokoch na Slovensku ku knižnému hororu bolo náročné z toho pragmatického dôvodu, že vychádzal iba Stephen King a potom dlho, dlho nič. Ak sa raz za čas na našom trhu (obvykle v českom preklade) zjavil iný žánrový autor (Koontz, Poe, du Maurierová atď.), tak som ako veľký Kingov fanúšik dospel k nekompromisnému záveru, že všetci v porovnaním s Veľkým Stívnom sú len snaživí amatéri. Vedeli písať, ale on to vedel lepšie. Pútavejšie. Šťavnatejšie. A najmä mal skvelé, fakt originálne zápletky o prekliatych mikmackých pohrebiskách s pôdou kamenistou ako srdce muža, besných bernardínoch, či oživených spisovateľských pseudonymoch. Takže ani Srdíčko, ktoré v ČR vyšlo v r. 1996, ma nejak extra nestrhlo. Keď sa mi ale naskytla v r. 2023 príležitosť kúpiť ho za pár korún v pražskom antikvariáte, ožilo vo mne čosi nostalgické a detské, kúpil som si to. Oproti Kingovi je to predsa len slabšie. King v 7O., 8O. a čiastočne aj v 9O. rokoch písal ako ďábel; aj najlepší hororoví spisovatelia oproti nemu pôsobili ako lacní napodobovatelia. Čo voči nim pravdupovediac nebolo fér, na druhej strane naozaj mali slabšie príbehy, takže si za to mohli sami. Keď si Srdíčko prečítate s odstupom desaťročí, nezaťažení chorobnou naviazanosťou od Kinga, tak je to dobrý horor. Decentný, príjemne komorný, ale pritom ponurý, so sympatickou hlavnou hrdinkou a v niektorých chvíľach nečakane extrémne vyhrotený, nie je toho síce veľa, ale minimálne majitelia penisov si ozaj neprídu na svoje. Cítite, ako sa okolo nej pomaly, ale o to zákernejšie, sťahuje slučka osudu. Život jej dáva zabrať: práve sa nasťahovala do parádneho domu, medzi ňou a partnerom je však situácia napätá i z dôvodu neschopnosti splodiť potomka, do toho vpadne nevera (prvok známy aj z iných knižných hororov, napr. z Cuja alebo Benchleyho Čeľustí), pribúdajúce divné nehody (a náhody, aj smrteľné) a napokon sa ukáže, že sa dom za takú nízku cenu nepredáva pre nič za nič. Napriek Jamesovej snahe mi to stále pridalo ako snaživý priemer s nádychom gýčovej béčkovosti. Hlavne ma nebavil nápad s minulými životmi, na môj vkus to azda i vinou toho bolo trocha ako ženské romány, akurát s prímesou hororu. Za mňa je to proste kniha, ktorá mi pripomína detstvo... ale ktorá nie je nijak extra božská.

5 26.10.2023

Problém s Lovecraftom je, že jeho monštrá boli natoľko „neopísateľné“, že ak sa zjaví nejaký filmár, ktorý podľa nich chce natočiť film, alebo sa zjaví tvorca, ktorý chce do podoby komiksu pretaviť Lovecraftove texty, musí sa vyhnúť explicitnému zobrazeniu netvorov a vecí s nimi spriaznenými, pretože ak ich natvrdo ukáže, môže naraziť jednak na to, že sa strápni a jednak divák/komiksový fanúšik to zrejme odmietne, pretože na Lovecraftových poviedkach je skvelé, že hoci zachádza do až prehnaných detailov, paradoxne je zároveň veľmi hmlistý. Viem, zrejme si to navzájom odporuje, ale ja to tak cítim. Preto ma tak veľmi fascinuje komiks Mýtus Cthulhu zo 7O. rokov 2O. storočia od Argentínčana Norberta Buscagliu. Preto sa mi tak páčila dvojdielna mrazivá manga V horách šílenství od Japonca Gó Tanabeho. A preto sa mi tak nepáči komiks Volání Cthulhu a Dagon. Lovecraftove svety musia byť hmlisté, zastreté v opare záhadnosti, neurčitého charakteru. Tak, aby mala s čím pracovať naša fantázia. Nesmie byť ukázané všetko. Určite nikto nie je zvedavý na 58 metrov vysokú chobotnicu. Žiaľ, presne na toto sa sústredí Angličan Dave Shephard, ktorý to nakreslil, i napísal, pre ktorého sa jedná o český debut a ak by som chcel byť hnusný, tak napíšem, že by bolo fajn, ak by pri tom aj zostalo. V druhom rade je s týmto komiksom ten problém, že adaptuje dve poviedky, ktoré pre mňa osobne nepatria k Lovecraftovmu vrcholu, takže som sa nudil. Dagon je fajn, ale nič viac a hlavne tu má skôr len „cameo“. Podstatnú časť knihy tvorí druhá poviedka, ale Volanie Cthulhu ma nikdy nebavil. Kým v poviedke som až tak presne priznám sa nedokázal identifikovať dôvod, prečo sa mi text až tak nepáči, v komiksovej adaptácii to bije do očí: dej je mimoriadne riedky, temer nič sa v ňom nedeje a to, čo sa deje, je čudné. Škaredá kresba a slabý, nudný scenár, to je kombinácia, ktorá zvykne komiksom lámať väz. Čiže tie 3* sa javia byť z mojej strany nepochopiteľné. Treba ale dodať, že raz za čas sa Shepardovi nejakým menším zázrakom podarilo nakresliť vizuálne podmanivú scenériu, atmosféra je vcelku konzistentná a mám slabosť pre Lovecraftove ponuré texty. Takže 3*.

12 23.10.2023

Zatroleně! Kadencia skvelých hlášok a vtipných dialógov je tentokrát vysoká i na Luckyho (nadštandardné) pomery, aj keď pre objektívnosť treba dodať, že podstatnú časť z nich zaisťuje kôň a predovšetkým famózny „naprosto vyjímečný pes“. Mám zmysel pre WTF humor a miestami som až nemohol uveriť tomu, aká nálož kurióznych srandičiek sa tvorcom podarilo naakumulovať do komiksu zo 6O. rokov. 2O. storočia. Zápletka s Daltonovcami síce nie je geniálna, ale zas treba dodať, že ich plán je tentokrát vskutku diabolský a mimoriadne geniálny: premenujú sa na Jonesovcov a tým rafinovane zakryjú svoju pravú totožnosť.

6 22.10.2023