Ivan Kučera komentáře u knih

Klasický Masterton: sex, varenie a temnota. Od prvých strán mi to ukrutne pripomínalo Kinga, čo mi samozrejme nevadilo, keďže to kedysi bol môj najobľúbenejší hororový autor (Graham dokonca nepriamo spomína Podpaľačku). Po strane 100 to ale začalo stagnovať, postavy ma nebavili, dialógy boli priemerné (až na hlášky Tonyho Rýchlika), zvraty klišé a ku koncu už som mal všetkého toho mizerného ohňa, Otta a Helmwize plné zuby. Kniha ma nedokázala zdrapnúť pod krk, zatriasť mnou. Nacisti, Indiáni, ryby... Je tu toho veľa, napriek tomu nuda.

7 26.02.2024

No... neviem. Nebavilo ma to. Ešte spočiatku trochu hej, ale ku koncu som sa v tom vyložene stratil a to som to čítal dva razy. O čo nadšenejší som bol z jednotky a o čo náruživejšie som sa tešil na dvojku... o to viac som z nej sklamaný. Kým v prvej časti som ocenil umne a pomerne decentne prepletený svet (preživších) Watchmenov a „klasických“ DC postáv v čele s Batmanom, Jokerom, Lexom Luthorom a Supermanom, v dokončení príbehu sa Geoff Johns premenil na Granta Morrisona. Všetko premiešal, zamiešal, domiešal a vymiešal, zahustil, rozmixoval a aby bola sranda, potom si spomenul, že tam ešte dačo zabudol, tak v poslednej chvíli pridal tonu postáv, dve tony akcie a samozrejme cestovanie v časoch a alternatívnych dimenziách a multiverzách pardon METAverzách. Takže je z toho jeden veľký bordel. Aj keď musím dodať, že za mňa to zas až tak veľké prekvapenie nie je, keďže som Johnsa vždy považoval za „amerického“ Morrisona. Ku koncu už to nemalo konca-kraja. Pritom ono je geniálny nápad zmixovať Watchmenov, ktorí svojho času zbúrali komiksové superhrdinské klišé a stali sa de facto anarchistickým antikomiksom s postavami predstavujúcimi totálny výkvet superhrdinského mainstreamu. Ale prevedenie do reality ma v druhej knihe zďaleka neoslovilo tak, ako v prvej. Možno menej je niekedy viac. Poviem úplne vážne, že pôvodne som tomu chcel dať len 2*, ale potom ma na „až“ tri prehovoril záver, kedy do seba začali zapadať rôzne veci nielen ohľadom DC udalostí (New52, Zem-2, Flashpoint), ale dokonca i, ehm, vzťahov (Clark a Jon).

4 22.02.2024

Vo svete filmov a seriálov už vraždili snáď všetky druhy zvierat a to vrátane vskutku kurióznych (červy, psy, svetlušky, slimáky, bobry, krtkovia, včely, mravce, mačky, kliešte). Nejeden raz zvieracie filmové horory disponovali ekologickým posolstvom resp. kritikou spoločnosti ohľadom jej hlúposti, malosti, skazenosti, túžby po zbohatnutí za každú cenu a posadnutosti nivočením prírody. No vo svete literatúry ľudožravé zvery predsa len nie sú až tak časté. Určite treba spomenúť Benchleyho morské záležitosti (Čeľuste, Beštia), Stephena Kinga (Cujo, krysy z poviedky Nočná zmena) a nesmieme zabudnúť na krysiu trilógiu od Herberta, či Fracassiho Sacculinu. Nejednou ľudskou obeťou sa mohli pochváliť i mravce vo Werberovej trilógii, no tá s hororom nemala prakticky nič spoločné. A kto by mal to srdce zabudnúť na extra nechutných Shautonových Slimákov? Hnízdo má azda najbližšie práve k nim: na nič sa nehrá, ide drsne rovno k veci, ponúka plno odporných scén, ktoré sa neboja detailov a sú prítomné úplne nezaujímavé postavy. Pre slabšie žalúdky to nie je, trénované budú asi spokojné, ale už majú čo-to za sebou, rozhodne čítali väčšie humusy (spomínaní Slimáci, neviem, ako je to s autorskými právami, ale tí by sa tiež skvele vynímali v goldendogáckej edícii Old school horror). Áno, JE to béčko, avšak napísané zručne, ponuro, atmosféricky. Jasné, fakt to nie je nejaké veľké „umenie“. No napísať „len“ dobrý zvierací horor je ťažké a kto tomu neverí, nech si to skúsi. Takže za mňa spokojnosť, hoc osobne mám so švábmi ten problém, že mi (na rozdiel od žraloka, aligátora, či besného bernardína) proste nepripadajú desiví. Tradične parádna práca Michala Březinu (obálka + vychytávka vo forme švábov na každej druhej strane). Autorov medailónik potešil. Vzhľadom a celkovým hlásením k „odpadovej“ časti umeleckej sféry mi to pripomenulo staré DVD papierové obaly hororov od napr. Řitka Video resp. ktoré bývali prílohami Filmagu Extra, no kým Řitka ponúkala nejeden raz skutočné odpady, Hnízdo je kvalitatívne na predsa len vyššej úrovni. Za hlavný problém knihy vnímam priveľkú dĺžku, vinou čoho sa žiaľ dostavuje istá forma stereotypu: keď som si pri strane 200 uvedomil, že ma čaká ešte plus-mínus stovka toho istého, nepotešilo ma to. Spomínaná Sacculina by časom tiež nudila, ale jej autor múdro zvolil krátky rozsah, vďaka čomu fungovala. Kým prvý príspevok do edície Old school horror (Když nás temnota miluje) hodnotím ako jednu z najlepších kníh, aká vyšla v českom jazyku v r. 2023 (bez ohľadu na žáner), u Hnízda sa až také nadšené pocity nedostavili. Samozrejme nesmú chýbať povinné klišé 80. rokov, ako je otvorená erotika (muži majú „nabuzené pohlaví“ a ženy „jsou vlhké i tam dole“) a samozrejme dokorán otvorený koniec. Kniha bola v r. 1988 sfilmovaná.

10 19.02.2024

Aj tak je sranda, ako výborne dopadli Mooreovi Watchmeni bez Moorea. Jeden by povedal, že to bude lacné fiasko a ono všetky tie sequely, prequely a rip-offy majú skvelé recenzie a zatiaľ všetko z toho, čo sa mi dostalo pod ruky, bolo výborné (intenzívna noirovka Toma Kinga Rorschach). Samozrejme nie je jednoduché tieto „pokračovania“ (alebo bez úvodzoviek?) porovnávať s originálom. To je ozaj monument, jeden z najdôležitejších komikov v histórii. Vyrovnať sa čomusi takému, alebo sa k tomu čo i len priblížiť, predstavuje nadľudský výkon. Geoff Johns, ktorého scenáristická práca mi nie vždy sadne, však napísal vážne dobré Hodiny posledního soudu. Je sám sebou a pritom používa Mooreove trademarky. Zachoval konzistentnosť univerza paradoxne napriek tomu, že je to tentokrát niečo úplne iné. A pritom nie je, ehm. Veď uvidíte. Je to vrstevnaté, prekombinované, anarchistické, pichľavo satirické, mizantropické, mrazivé, doplnené novinovými výstrižkami, výstižné, hovorí to myšlienky, ktoré by sa iní možno hanbili povedať nahlas, je to náročné čítanie plné dialógov a minima akcie... a pritom je to (istým spôsobom) veľká zábava. Samozrejme „zábava“, z ktorej tuhne krv v žilách a plná politiky, vrážd, amputovaných končatín a palaciniek/lievancov (nabudúce by sa prekladateľ mohol rozhodnúť skôr, než komiks pôjde do tlačiarne). Hodiny posledního soudu sú okrem toho vtipné (Batman číta ozaj pomaly) a dokonca dojemný a silný, hopc tak trochu na prvú dobrú (originy viacerých postáv). Komiks je to drsný i krutý, ale tiež povznášajúci a túžiaci milovať ľudstvo napriek tomu, že si zaslúži vymrieť. Oceňujem kresbu anglického tvrďáka Garyho Franka (s Johnsom spolupracoval na Batman: Země jedna). V scenári som sa ani pri druhom čítaní v niektorých veciach neorientoval, ale beriem to ako plus: je to také prepracované, že niektoré tajomstvá tohto príbehu odhalím až v budúcnosti, pri ďalších a ďalších čítaniach. Jedine, že by nebolo.

6 15.02.2024

Film s Damonom a Lawom bol lepší. Oveľa, oveľa lepší. Vlastne to bol jeden z najmrazivejších trilerov 90. rokov (jeho jediná chyba je, že scenárista vymyslel postavu v podaní herečky Cate Blanchettovej, ktorá v knihe ak sa nemýlim vôbec nebola a pre potreby filmu je úplne zbytočná). Samozrejme, bez knihy by nebol film, ale proste toto je (pomerne vzácny, nie však EXTRÉMNE vzácny) prípad, kedy filmové spracovanie predbehlo literárnu predlohu (verziu s Delonom som nevidel a ani sa mi do nej pravdupovediac nechce, „správny“ Ripley je podľa mňa utiahnutý chameleón a nie taliansky gigolo so spanilým pohľadom). Námet je nechutne mrazivý. Scény, v ktorých sa ukáže Tomova zvrátená povaha, sú drsné nie ani tak fyzicky, ako skôr psychicky. Problém je, že je ich málo a zvyšok knihy je vcelku nudný, vrátane rozjazdu, ktorý je príliš pomalý a záveru, kedy už pravdupovediac tak úplne neviete, či by náhodou nebolo lepšie ukončiť to o dve desiatky strán skôr. Takisto európska výprava 50. rokov 20. storočia vehementnejším spôsobom vynikne v Minghellaovom filme vďaka geniálnej výprave, hudbe a kamere. Fascinovalo ma premýšľať, či by sa čosi také mohlo odohrať dajme tomu v r. 2024 a dospel som k záveru, že možno, ale nechcel by som to vidieť. Ako na knihe, tak na filme je totiž pôvabná práve „dávna“ doba, v akej sa dej odohráva. Doba, kde ak ste s niekým chceli zostať v kontakte, museli ste mu na písacom stroji, prípadne rukou, napísať list, následne X dní čakať, kým príde adresátovi a následne X dní vyčkávať na jeho odpoveď. Ak ste mu chceli zavolať, tak ste museli vedieť číslo na jeho pevnú linku a spoliehať sa na to, že práve vtedy bude doma. Kniha (aj film) z tohto skvele ťažia, hoc pri knihe bola naivita na môj vkus predsa len trochu prisilná (zas 50. roky nie sú predsa pravek, aby expertízou nebolo možné zistiť, či sú škvrny v člne ľudská krv, alebo majú iný pôvod).

10 14.02.2024

Túto knihu som dostal grátis k veľkej objednávke a povedal som si, že hoc by som si ju sám od seba nikdy nekúpil, tak keď už je doma, prečítať si ju. A som v rozpakoch. Pravdupovediac neviem, komu je určená. Mali sme mačku, od mačiatka až po smrť, prežila s nami divokých, zaujímavých, drsných i krásnych cca 14 rokov... a napriek tomu ma táto kniha nebavila. Dokonca mi miestami pripadalo vo veku 42 rokov nedôstojné čítať niečo, v čom autor píše niektoré kapitoly v mene svojho (zosnulého) kocúra. Toto fakt nie je čítanie pre dospelých, ale určite to nie je ani čítanie pre najmenších. Keď uvážime, ako si s mačacou tematikou poradila Alexandra Pavelková v Štyroch mačkatieroch, tak je to ozaj ako nebe a dudy. Stéphane Garnier síce raz za čas príde s dobrou myšlienkou... ale ozaj len veľmi nečasto. Väčšinou to boli s prepáčením blbosti typu „Buďte šťastní“, „užívajte si života“ a „počúvajte svoje srdce“, čo je pravdaže pravda, ale...

5 14.02.2024

Zvláštny komiks. Nie ani tak vojnovou tematikou (takých komiksov vychádza našťastie/žiaľbohu veľa: Punisher: Četa, Bitevní pole, Denník Anny Frankovej od Ari Folmana, Kapitán Kloss...), ale jednak tým, že za takou ťažkou témou stojí Joe Kubert (jeden z najslávnejších mainstreamových amerických komiksových tvorcov: Tarzan, Batman, Před Strážci...) a jednak formou, keďže klasický komiksový príbeh je prekladaný faxovou komunikáciou medzi manželmi Kubertovcami a hlavným hrdinom komiksu (reálne existujúcim) a na konci sa nachádza masívny bonusový textový materiál vrátane fotiek, ktoré ma paradoxne zasiahli a dojali oveľa viac, než samotný komiks. Chce sa mi dodať, že všetko zlé je však na niečo dobré (rodinu to posilnilo a zocelilo a z dcéry vyrástla doktorka), ale niečo mi hovorí, že by sa bez takej strašne doživotnej traumy radi zaobišli. Samotný komiks bol každopádne divný. Kubert „len“ zadaptoval to, čo mu Ervin povedal/napísal a akoby sa ani nesnažil, aby to malo vnútornú dramaturgickú štruktúru. Takže to nie je klasický scenár, ale skôr „len“ akési výseky z vojnou rozvráteného mesta. Toho vinou sú mnohé scény nedokončené. Napr. hrdinov malý syn má horúčky, sú na ne lieky, ktoré by ho z nej dostali, ale v nemocnici ich nemajú a tak hrozí, že umrie. S napätím čakáte, ako to dopadne... a ono to nedopadne nijako. Proste sa z jedného z faxov „dodatočne“ dozviete, že chlapcovi s liekmi pomohli dobrí ľudia a prežil to. Inokedy je Kubert nevhodne patetický (psy naozaj nedokážu pochopiť, prečo musia trpieť, pes takýmto štýlom vo svojej hlave resp. inštinktoch nepremýšľa, nie je schopný takýmto „ľudským“ spôsobom si spájať súvislosti a udalosti, takto dedukovať, je to proste len zviera) a zjednodušujúci (v budove prebieha detská oslava a len o pár metrov ďalej vonku na ulici pri streľbe a výbuchoch umierajú ľudia; Kubertovci v USA sediaci za bohato prestretým stolom atď.). Keď sme pri vojnových komiksoch, viac ma dostala Smečka z Bagdádu.

8 13.02.2024

Chaboutého čierno-biela kresba je krásna, pripomína iné veci od Arga, ale tie boli predsa len uhrančivejšie (Bessov Dracula, Buscagliaov Mýtus Cthulhu). Možno by výraznejším spôsobom vynikla pri rozmeroch A4. Možno nie. Ťažko povedať. Príbeh je notoricky známy, každý ho pozná, či už z románu, alebo z niektorej z početných filmových adaptácií. Kapitán Achab je tu zobrazený ako s prepáčením bláznivý, hnusný dedko. To mi vadilo, ale potom som si uvedomil, že je to vlastne presné stvárnenie; nalejme si čistého vína: i v Melvilleovej literárnej predlohe je to šialený fanatik a krutý bastard (proste blbec), ktorému na nikom a ničom nezáleží. Iba na pomste. A je mu fuk, koľko nevinných ľudských a zvieracích životov pri tom so sebou doslova stiahne ku dnu. Izmael a Kvíkveg sú sympatickí, ale Izmael sa v strede z deja temer akoby úplne vytratí (!) a z Kvíkvega sa stáva mlčanlivá silueta občas stojaca s ostatnými členmi posádky na palube. Našťastie ich miesto zastúpi (napokon oveľa zaujímavejší) kapitánov zástupca Starbuck, jeden z minima chlapov na tej všivavej, mizernej lodi, kto má zdravý rozum. Osobne by som to nedelil na kapitoly. Obálka s vyrazeným zlatým názvom krásna.

8 12.02.2024

Sme my ale nevďačná banda, všakže? Ak Morrisonovho Batmana niekto v ČR vydáva na preskačku, raz tak, raz onak, ako prvé vydá staré príbehy, niektoré časti vydá až po štrnástich rokoch atď., frfleme. Právom. Ale keď BB/art vydá plus-mínus vcelku a chronologicky Morrisonov príspevok do kánonu Batmanovho najlepšieho kamoša Supermana... tiež frfleme. To je ale proste Morrison: môžete jeho komiksy čítať v takom chronologickom poradí, v akom pôvodne boli zamýšľané (a a v akom aj v zahraničí reálne vyšli) vyšli a napriek tomu na konci zostanete neuspokojení. Som rád, že som si doplnil vzdelanie, ale pecka to fakt nebola. Hoc je môj vzťah k scenáristickej tvorbe rozporuplného Škóta ehm rozporuplný, považujem ho za istým spôsobom výnimočného tvorcu. Ide si svoje, na nič (a nikoho) neberie ohľad a spája veci tak, ako by iní nemali odvahu. To, že ma Grantova tvorba míňa, miestami vyložene štve, paradoxne nepovažujem za až tak dôležité ako to, že je originálny. Zároveň to ale neznamená, že píše veci, ktoré ma strhnú. Preto som bol zvedavý, čo vnesie do Supermanovho sveta. Nuž... podľa očakávaní chaos. Veľa chaosu (aj keď treba dodať, že mal na písanie scenárov viacero spolupracovníkov). Za mňa záver série predstavuje robustne nakreslený (a nafarbený) priemer s niekoľkými výnimočnými okamihmi, na ktorých je paradoxné, že pozostávajú z obyčajných ľudských a citlivých momentov súvisiacich s Clarkovým psom a zrodom resp. s jeho dospievaním na farme v Smallville. V týchto momentoch je to TEN Superman, ktorého zbožňujem, viď. famózna pasáž „hvězda jasná, hvězdo krásná“. Avšak trilógia má spolu 700 strán (OK, rátam aj masívne bonusy) a väčšina pozostáva buď z akcie, alebo z chaotických scén z minulosti, budúcnosti a alternatívnych svetov. Nepochybujem o tom, že presne takto to Morrison zamýšľal, ale pane Morrisone, vy pre zmenu nepochybujte o tom, že ste si ma takým štýlom nezískali. Z toho dôvodu sa mi páčil Superman: V každé roční době a z toho dôvodu sa mi zďaleka tak nepáčil Morrisonov „Action Comics“. Samozrejme chápem, že nie každá supermanovka môže byť o tom, ako Clark dospieval na farme medzi kukuričnými klasmi a poľnohospodárskym náčiním, ale ja proste starnem, mňa Superman baví vďaka tomu, že je citlivý a múdry, pomáha slabším, je ochotný kvôli nim umrieť, má pekné vzťahy so svojimi pozemskými rodičmi a dojemne mu sekunduje nesmierne verný Krypto. To, ako si s niekým dáva po tlame, ma až tak nevzrušuje. Celkovo nápad hodiť na Morrisona Supermana hodnotím ako keď by nejaký blbec chcel svojmu 5-ročnému synovi kúpiť 10-litrovú guľu s dvoma desiatkami skalárov bez filtrácie, s oranžovým štrkom a bublinkujúcim umelohmotným potápačom, ale nemal by na to čas, tak by to nechal na odborníkovi a ten by mu doniesol 700-litrové morské akvárium s tomu odpovedajúcimi živočíchmi a plynne pridávaným CO2 systémom. „A jak chlapec rostl a prožíval nesčetná dobrodružství, pes mu stál po boku a ze všech sil jej zkoušel ochránit. Ale kdyby ten pes uměl mluvit, prozradil by vám, že když nastala noc, když vše utichlo a stěny oddělujícií světy zeslábly na pouhé závoje, tehdy byl nejšťastnější.“ (úryvok zo s. 1623 – 163)

3 07.02.2024

Najuznávanejší britský autor hororov? Tak to sa na Clivea Barkera fest rýchlo zabudlo. Vždy, keď pri horore na obálke vidím lebku, trhne mnou. Je to klišé, ale musím uznať, že konkrétne táto nevyzerá zle. Je to vskutku reprezentatívne vydanie: tvrdá väzba, 352 strán a okrem samotných poviedok sa dočkáte edičnej poznámky, v rámci ktorej je uvedený napr. originálny názov každej poviedky, prípadne dokonca to, kde bola historicky prvý raz uverejnená. To oceňujem. Spomenúť musím tiež autorov životopis z pera Milana Žáčka. Žiaľ, čo sa týka samotných poviedok, o čo viac som sa tešil, o to viac som na konci zostal sklamaný. Nedočkal som sa ani jednej poviedky, z ktorej by som zostal uveličený, ktorá by ma dostala, zaujala, šokovala, inšpirovala. Občas sa objavil sľubný náznak, ale pomerne rýchlo utiekol rovnako bleskovo, ako divoký zajac, ktorého ste načapali skoro ráno na lúke a on si vás o pár sekúnd neskôr všimol a už z neho vidíte len chvost miznúci v kroví. Poviedky sú dobre a zručne napísané, disponujú atmosférou a od Campbella si v budúcnosti určite ešte dačo rád prečítam. A budem dúfať, že to bude lepšie, než Desivé důsledky. Do ktorých mimochodom jednotlivé poviedky vyberal sám pán autor osobne. Štvorhviezdičkové záležitosti sú tu za mňa len tri poviedky: Ještě, Napřed zavolej a Vzorec. No a keďže je tu ešte ďalších 16 textov a tie sú za 2 - 3*, tak celej zbierke už z matematických dôvodov neviem dať 4*.

9 06.02.2024

Na letisku núdzovo pristálo (tým pádom vlastne teda skôr havarovalo, ehm ehm) lietadlo plné mŕtvych cestujúcich. Telá vyzerajú tak, že ich koniec života našiel už riadne dávno, azda dokonca až pred rokmi. Čo sa stalo? Na mieste činu sa zjavuje náčelník letiskovej kontroly a, nuž, Batman. Iskrí to medzi nimi, ale obaja si navzájom uvedomujú, že jeden druhého potrebujú. A zjavne sú obaja smrteľne nakazení, takže záhadu musia rozlúsknuť skôr, než zomrú. A možno milióny nevinných spolu s nimi Wow, pecka! Toto je tak atypická úloha pre nášho milovaného Batsa, že som si ju užíval plnými dúškami. Detto famóznu kresbu pripomínajúcu Gotham Central a niektoré kapitoly fenomenálnych Skalpov. Čo neprekvapí, keďže John Paul loen kreslil tretie Skalpy. Ono by nevadilo ani tak to, že po skvelom rozjazde prichádza divné a akési prirýchle ukončenie tohto špecifického, drsného prípadu. Vadí, že je len krátkym úvodným fragmentom a po zvyšok komiksu sa objavujú príbehy, ktoré mu nesiahajú ani po vrtuľu. Občas síce chytia dych, tempo, drajv a atmosféru, ale inokedy to všetko opäť na dlhý čas strácajú a keď to znova nájdu, je už neskoro. A veci typu „vymazanie digitálnej stopy každého Gothamčana“ sú predsa len už trošku naivné (hoc v závere Nolanovej trilógie čosi podobné relatívne fungovalo, takže zjavne závisí aj od spôsobu uchopenia). A nejak ma prestáva baviť, ako sa v každom šiestom, siedmom komikse Batman musí spojiť so svojím úhlavným nepriateľom. Tentokrát s Riddlerom. Podľa mňa narúša celistvosť univerza, keď každú chvíľu Batman s osobou X bojuje a o pár mesiacov neskôr s ňou spolupracuje a osoba X je odrazu poňatá ako vlastne fajn, len trochu viac bláznivý chlapík.

4 06.02.2024

Za seba poviem, že ma to trochu sklamalo, pretože podľa názvu som čakal mrazivý stalkerovský internetový psychotriler. Mala ma varovať obálka. Nevarovala. Napokon sa dej začal uberať úplne odlišným smerom, než aký som čakal. Dobrou správou je, že Matthew A. Clarke píše dobre a svižne a edícia Zrnka temnoty je sama osebe skvelá. Fakt doteraz, česť výnimkám, nikomu v ČR nenapadlo vydávať v samostatných útlych knihách novely? Veď mnohí autori majú skvelý poviedkový/novelový (proste krátky) nápad, ale vydavateľstvami sú prinútení nasilu ho rozpísať do podoby románu. V tej chvíli 99% výborných krátkych literárnych útvarov automaticky stratí drajv a vnútornú štruktúru. Rozpadnú sa a zo skvelých poviedok sa stanú mdlé romány. Zrnka temnoty sú v tomto geniálne: netlačia na pílu a pod ich hlavičkou vychádzajú čisto len novelové útvary, ktoré spravidla končia skôr, než stihnú stratiť na kvalite. To je super. Žiaľ, Troll ma skrátka nechytil. Nebol zlý, ale ani výborný. Ono je fuk, že som čakal úplne iný typ príbehu. Ak by to, čoho som sa napokon dočkal, bolo bravúrne, je jedno, čo som čakal: tak či onak by som dostal perfektnú knihu. Clarke ale príbeh nečakane zvrtol viacerými smermi, z nich pravdupovediac ani jeden mi nesadol. Postavám som nerozumel, v deji, hoc krátkom, som sa strácal a ku koncu to už ozaj išlo úplne do končín, ktoré ma nepresvedčili. Tradične oceňujem skvelého obrazotvorcu Michala Březinu, ktorý sa vyhral s vizuálom (nielen obálka, ale i rôzne detaily vnútri).

6 05.02.2024

Medzistupeň medzi Nejtemnější nocí (alebo Tajemstvím původu) a Pomstou Green Lanternů: teda niečo medzi úplne nepochopiteľné a občas pochopiteľné (ale samozrejme len ak ste s GL pár komiksov v minulosti čítali). Čiže ma to istým spôsobom bavilo a občas som sa dokonca chytal (!), ale celkovo ma to dejovo (a inak) obchádzalo, ale zas bolo to také dynamické a tak robustne nakreslené, že mi to nevadilo. Hal Jordan je sympaťák, objavujú sa originálne nápady (žralok) a i ostatné postavy ujdú. Samozrejmosťou je dominantná kresba plná zhýralých farieb od výmyslu sveta a rôznych kombinácií. Naopak, pri človekolovcoch som sa cítil, ako keby som mal 42 (čo mám) a „musel“ som čítať scenár od 12-ročného. Navyše strašne pripomínajú Sentinelov od Marvelu s tým, že tí boli lepší... a už ony ma nechávali chladným. S GA je to u nás ťažké, vychádza toho málo a to málo vychádza na preskačku, na prvý pohľad bez veľkej logiky resp. uceleného plánu, vízie, rozmyslu. Čítal som 90% všetkých GA, ktorí v češtine vyšli (nie, že by ich boli tony...) a pravdupovediac nemôžem povedať, že by som sa vo väčšine z nich chytal, čo sa týka deja resp. kto s kým, kedy, prečo, načo, začo atď. Keďže som ale viacerým GA vyčítal, že vydavateľ do nich neumiestnil ani náznak vysvetľujúceho textu (česť výnimkám), pri Žádný strach musím vyzdvihnúť, že sa o to aspoň pokúsil a to dokonca na celej jednej strane.

4 03.02.2024

V predchádzajúcom šiestom albume Kosti sériu opustil Brian Azzarello a od sedmičky ju začala písať Meredith Finch, manželka ilustrátora Davida Fincha (Americká liga spravedlnosti, Batman 7: Svatba). David si povedal, že v tom manželku nenechá samú a samozrejme jej to celé pekne krásne nakreslil (s miernou výpomocou od Chorváta Gorana Sudžuku). Válkou rozervaná je príjemne krátka a sympaticky priamočiara kniha. Meredith do nej zakomponovala viacero zápletiek, z nich niektoré sú dobré, iné nudné, podaktoré divné (jedna je z rangu: „Jujky, čo sme tu ešte nemali? Wonder Woman žije na ostrove, kde bývajú len ženy, hej? Amazonky. Hej? Tak čo keby sme napríklad, čo ja viem, hmmm, čo keby sme... už to mám! Čo keby sme tam dali zápletku, že na ostrov sa sťahujú muži, to bude pecka!“) a nájde sa aj hŕstka zaujímavých: ak je WW neustále rozlietaná po celom svete a nemôže byť byť 24/7 na Themyscire, nemala by uvažovať nad striedaním? Túto situáciu dôvere poznajú aj niektorí slovenskí politici. Sedia v normálnom (ehm ehm) parlamente, okrem toho sú starostami obce XYZ a čuduj sa svete stíhajú sedieť aj v Európskom parlamente. Alebo nestíhajú? Každý si urobí názor sám. No a Wonder Woman je na tom podobne; asi blbosť, ale mne sa to páčilo, bolo to také... realistické? Kniha obsahuje viacero fajn nápadov (Bažináč v Thajsku) a upútalo ma, aký tlak je na Dianu vyvíjaný. Starosti, problémy a povinnosti sa na ňu valia doslova zo všetkých svetových strán. Fajn je, že je to veľmi štandardné, ale ke´d už to začnete vzdávať, objajví sa ako blesk z čistého neba niečo nečakané, drsné, vari až kontrovezrné. Ale je toho strašne málo. Na 4* to fakt nie je, chýba tomu niečo špecifické, je to proste „len“ solídny komerčný komiks. A nepochopil som zmienku o tom, že amazonská armáda je najväčšou na svete. Amazonská? Myslia tých pár stoviek žien na jednom relatívne malom ostrove?

6 01.02.2024

Ono sa to nezdá, ale napísať dobrý „jednoduchý“ horor nie je ľahké. Vlastne je to ku*va ťažké. I preto prižmurujem oko a pridávam štvrtú hviezdu. Owla Goingbacka som si vďaka opatere Golden Dogu obľúbil už v minulosti, viď. báječné Běsnění Kojota. Takže akonáhle Martin Štefko vydal druhú knihu od tohto sympatického indiánskeho autora, neváhal som. Áno: Croata je naozaj nenáročný horor. A áno: podarilo sa napísať DOBRÝ nenáročný horor. Trochu mi pripomenul Relikviu od dua Preston/Child. Owl nejde po ranu ďaleko, postavy charakterizuje jednoducho, ale výstižne, atmosféra rýchlo prechádza rovno k veci a scény sú temne deväťdesiatkové. Nemálo tomu dáva atraktívne napojenie na mystickú indiánsku mytológiu. Oceňujem parádnu obálku Michala Březinu, ktorá je krásnym, ba až dojemným spôsobom béčkarská. Teraz je otázkou, či od hororu čakáte viac. Ja áno, ale tiež som za rovnováhu a určite nie je nič lepšie, ako raz za čas zrelaxovať pri kvalitnej napísanej „len“ žánrovke s príšerou.

11 29.01.2024

Miestami to bolo lepšie, ako jednotka Superman a lidé z oceli, inokedy snáď ešte horšie a potom porovnateľné. Je mi jasné, že človek typu Granta Morrisona si všetky tie alternatívne vesmírny, postavy a skoky v čase do budúcnosti, minulosti, z budúcnosti do súčasnosti atď. užil. Ale to ešte neznamená, že si to užívam aj ja. Nie, Grant. Neužívam. Ani náhodou. Neviem, mne Morrisonovo poňatie Supermana pripomína skôr Green Lanterna alebo Flasha. Baví ma, ak scenáristi experimentujú s notoricky známymi postavami, ale toto sa mi nepáčilo a hlavne ma to až na drobnosti (škrečky, 10%-ná zľava, budovanie vzťahu s Batmanom) vôbec nebavilo. Niekedy komplikované ako tri vyoské školy v jednej budove a hneď nato príde detinskosť typu Batman si dáva loge na USB kľúč alebo meno postavy NYXLYGSPTLNZ – trúfam si tvrdiť, že pre takéto blbosti niektorí ľudia považujú komiksy za hlúpe.

3 29.01.2024

Akože neviem no. Pekné je to, načančané je to... prázdne je to. Pripadalo mi to o netopierí chlp (ehm ehm) lepšie, ako jednotka Ve stínu netopýrů (aj keď niekto Syndikát obětí považuje za trojku a za dvojku Noc nestvůr). Ale nejaký zázrak to nebol. Páčilo sa mi, že dvojka je o čosi temnejšia a komornejšia, čiže viac zodpovedá názvu „detective comics“, ale že by to bol druhý Dlouhý Halloween, to vážne ani vo sne. Opäť sa do popredia dostáva Batmanova „rodina“, čo mnohým nesedí. Ja mám k tomu relatívne liberálny postoj, hoc najviac mi prirodzene tiež sedí Baťák ako samotár, maximálne v spoločnosti Gordona a Alfreda. Ale v zásade nemám nič ani proti „rodine“. Problém tohto komiksu je, že ona rodina pozostáva z fakt extrémne nezaujímavých a nudných, ba až otravných postáv s nulovou chémiou (Spoiler, Clayface). Záporáci strašne béčkarskí. Chápem, že nie v každom komikse môže byť Joker. Ani by som to nechcel. Ale toto je ozaj tretia cenová. Sorry, toto nie je ani na 3*.

4 28.01.2024

Špecialista na lekárske trilery Robin Cook napísal dobrodružnú knihu o americkej archeologičke v Egypte a podľa toho to aj dopadlo. Ospalé, únavné tempo bez atmosféry. Niekedy je zaujímavé, ak mužský autor píše o žene a naopak: ak žena vo svojom románe vytvorí ústrednú postavu z muža. U Cooka je to však natoľko smiešne, že už to podľa mňa ženy ani nemôže uraziť. Z mužov vyžaruje elegantná autoritatívnosť a bezstarostný výraz sebavedomej mužnosti, všetci chlapi sú „neuveriteľne príťažliví“ alebo „mocní chlapi“ a samozrejme sa môžu pochváliť „uhrančivým pohľadom“. Hrdinka pre zmenu „medzi stehnami cíti vzrušené chvenie“. Ak uvážime, aké majstrovské ženy King napísal v Dolores a Geraldovej hre, tak toto je ozaj až paródia. Ak by občas nepadali brutálne mená ako Stephanos Markoulis, alebo Evangelos Papparis, tak ani neviem, že sa dej odohráva v Egypte. Na strane druhej, i tento pomerne vysoký stupeň kuriozity sa postaral o to, že je kniha istým spôsobom zábavná, hoc spôsobom, aký Cook neplánoval. Dej je síce plný zrád, vrážd, čierneho obchodu so vzácnymi artefaktmi a zahltený postavami, ale mimo ústrednej Eriky vás asi nikto nezaujme. A i ona vari len z dôvodu, že je očividne pekne nadržaná a rada by si to rozdala hoc aj so stĺpom pouličného osvetlenia, ak by práve nejaký bol po ruke a nikto by sa tri-štyri minúty nepozeral. O čosi viac sa mi páčil film z r. 1981. Už ten nebol žiadny zázrak, ale aspoň sa mohol spoľahnúť na atraktívnu exotickú výpravu a silné herecké mená Frank Langella, John Gielgud, John Rhys-Davies, či Lesley-Anne Dowd. Mimochodom, zaujímavé je, že keď sa objavil v kinách, zaradil sa do vtedajšej vlny archeologických filmov (Dawn of the Mummy, prvý Indiana Jones, The Awakening s Charltonom Hestonom).

5 28.01.2024

Artis Omnis v r. 2023 vydalo záslužnú knihu, v ktorej Miloš Jesenský na cca 240 stranách spovedá šesticu zástupcov slovenskej fantasy scény. Nie fantastickej. Fantasy. Horor nehľadajte. Nenájdete. Kniha disponuje peknou obálkou, tvrdou väzbou, príhovorom, bohatými poznámkami pod čiarou, medailónikmi autorov a každý tú má svoju fotku. Medzi respondentami si každý nájde svojho favorita. Mňa vo všeobecnosti rozhovory vždy baví čítať, čiže som si knihu užil. Najviac ma bavili Alexandra Pavelková, Juraj Červenák a Katarína Soyka. U Ondreja Trepáča, nechcem nikoho uraziť, som sa pri čítaní cítil v rozpakoch. Nie je to medvedia služba pre fantasy žáner? Bolo naozaj múdre zaradiť sem človeka, ktorý nevie, čo je sequel a prequel (alebo šlo o nevydarený vtip?), nečítal nič od Kinga (!) a cíti potrebu ozrejmiť čitateľovi, že Jason Bourne nie sú len filmy s Mattom Damonom, ale aj knihy? Radšej by som pána Trepáča nahradil niekým, kto od 90. rokov zanechal v slovenskej fantastike oveľa hlbšiu brázdu (sfleku mi napadá Ivan Aľakša). Skritizoval by som ešte absenciu obsahu a raz sa jedna poznámka pod čiarou opakuje, ale to sú detaily. Vo všeobecnosti veľmi príjemná kniha a dobré, svižné čítanie.

6 27.01.2024

Dlho som premýšľal nad tým, ako by som tento komiks okomentoval, ale niekedy to v živote býva tak, že rozmýšľate a rozmýšľate a hľadáte komplikované vysvetlenia a napokon je najsprávnejšie to najjednoduchšie: je to proste bordel. Ako keby nejaký totálny magor do 234 strán (komiks ich má spolu 256, ale zvyšok tvoria bonusy, čistého komiksu je „len“ 234 strán) zhustil viac ako 70 rokov legendárnej histórie postavy, ktorá je rýchlejšia ako vystrelená guľka. Alebo ako keby som čítal štyridsiate pokračovanie runu, z ktorého som nečítal ani jednu časť. Točila sa mi hlava. Vôbec som tomu na prvý raz nerozumel. A na druhý to bolo rovnako zlé. Chytal som sa ako-tak do strany 80, potom už to bol čistý masaker. Zbedačene som prehŕňal stranu za stranou a bolela ma z toho hlava. Snáď na každej druhej strane sa odohralo niečo gigantické, ozrutné a strašne zamotané. Tomu odpovedá masívne monumentálna kresba, ktorá už azda superhrdinskejšia ani byť nemohla (miestami to ide pomaly až kamsi ku Green Lanternovi, fakt). Mne to pripadalo tak, ako keby chcel niekto Supermanovi vystavať pomník, niečo ale zásadným spôsobom nepochopil. Skutočný Superman, to nie je mimozemšťan zachraňujúci svety, padajúce mrakodrapy a zvádzajúci ohromujúce vesmírne súboje s neskutočnými nepriateľmi. Pravý Superman, to je dieťa resp. chlapec resp. mladý muž vyrastajúci v skromných podmienkach skromného manželského páru na farme v Smallville, kde sa učil pokore, slušnosti, pracovitosti, priateľstvu a pomoci slabším. Preto v tomto komikse nefungujú ohromné akčné sekvencie, zato v ňom naplno fungujú „obyčajné“ komorné scény s Marthou a Jonathanom Kentovcami. Žiaľ, je ich málo. Desí ma predstava, že ma čakajú ešte dva diely tejto série. Ak by som si mal vybrať Supermanov origin, určite by som zvolil knihu Superman: Země jedna od Straczynského (nevraviac o báječnom Supermanovi: V každé roční době od fantastického Loeba) a nie toto čudojudo. Poňať Supermana ako vocasa v rifliach, tričku a kanadách, síce nie je zlý nápad (ešte mu na obálke mohli do ruky strčiť hrable, alebo aspoň vidly). Rovnako tak občas chápete Luthorovým obavám a obavám armády, keďže Superman sa občas správa ako kretén, ktorý sa ešte len hľadá a robí chyby. Ale to je na svieži origin málo. Miestami to scenárista dokonca dáva temer až na Spider-Mana. Clark sa komplikovane prezlieka, v kostýmy vyzerá úplne inak, než vo svojej civilnej osobe, samozrejme nikto jeho alterego nepozná, ale sem-tam je obviňovaný z toho, že ako novinár pozná Supermana, z čoho bol obviňovaný samozrejme aj Peter Parker. A ako Spajďáka (alebo Batmana), aj Supermana polícia striedavo miluje a striedavo ho chce dostať a to za každú cenu, čiže po ňom v pohodičke strieľa ostrými na verejnosti uprostred ulice plnej nevinných civilov. Nová doba, host vyhazuje číšníka! Nemyslím si, že toto je správna cesta, Superman je proste Superman, pri niektorých aspektoch jeho univerza je asi blbosť zbytočne experimentovať. Keďže to ale samozrejme písal Morrison, tak to napokon nie je stopercentný origin. Dosť sa skáče časom, takže ak čakáte klasického Morrisona, dostanete presne to, po čom túžite. Ako tak ale naprieč rokmi sledujem názory na Grantovu prácu v našich zemepisných končinách, nemám pocit, že by jeho fanúšikovia prevládali nad odporcami a nad čitateľmi, ktorým je ukradnutý. On robí všetko strašne nahustené a komplikované, a chápem, že si tým získal ctiteľov. Ži a nechaj žiť. No zároveň si nemyslím, že ak je niečo strašne nahustené a komplikované, že je to automaticky geniálne. Niekedy je to proste len strašne nahustené a komplikované. Scenáru som nerozumel a ja keď niečomu nerozumiem, tak ma to nebaví. Oceňujem množstvo bonusov.

4 24.01.2024