items komentáře u knih

Také nemastné neslané. Dobre sa to čítalo, no že by som to niekomu odporúčal, to nie. Obidva prípady boli v podstate nezaujímavé a prípad, ktorý sa točil okolo bizónej hlavy bol navyše málo uveriteľný (mi to prišlo ako keby sa to odohrávalo vo Veľkom Mederi).

Prvé 2/3 za 5 hviezd. Príbeh je napísaný pútavo, Hole je sympoš, atmosféra vynikajúca. A potom prišli zvraty...Asi by som nemal byť prekvapený, kedysi dávno som čítal Snehuliaka a tam bol postupne podozrivý (vlastne ani nie podozrivý, policajti si boli zakaždým istí!) hádam každý občan Nórska, ale tu ma to naozaj iritovalo. Zvrat za zvratom, tváriaci sa náramne chytro, no v skutočnosti som si zakaždým myslel o tých policajtoch len horšie a horšie. A ten motív v príbehu Anny, na ten je škoda aj komentára, detské rozprávky sú uveriteľnejšie. A ako som sa dočítal, tento štýl je Nesbovi vlastný, takže Adieu, Nesbo!

125 strán, ďalej to už nešlo. Bolo to ako čítať telefónny zoznam. To neustále uvádzanie celého mena bolo na nevydržanie, "Martin Beck" urobil toto, potom "Martin Beck" urobil tamto...O policajtoch sa nedozvieme takmer nič a keď už náhodou niečo áno, tak nevieme prečo. Nuda a šeď.

Krásna čeština. No ani tá ma nepresvedčila, aby som pokračoval aj po strane 225. Už som to na nejakú knihu písal, byť maturant a občas si dať jointa, tak v príbehu zrejme nájdem dobre utajený humor a hromady múdra. Tento vek však už mám, žiaľbohu, za sebou a tak vidím iba nudnú zlátaninu.

Sterilné a hlúpe. Alebo naopak. Taká ňuňu rozprávočka pre skoro dospelých. To už si radšej pustím Úžasňákových.

Oceňujem spisovateľský um autorky. Na tak málo stranách rozohrať takýto príbeh je určite veľké umenie.
Na druhej strane mám veľký problém uveriť čomukoľvek, s čím v tomto diele autorka prišla. Už samotný začiatok ako sa všetci zletia na ostrov za niekým, koho nepoznajú, cez to ako reagujú na vraždy (v podstate salám banán) až po to ako hypernáhodne vrahovi všetko vychádza a zapadá do riekanky. A nemôžem si pomôcť, ale prvé čo by som ako súčasť ostrovnej zostavy urobil, by bolo roztrieskanie tých černoškov na padrť.

Všetky štandardné Boschove klišé a celkom nuda (a nie nemám na mysli chýbajúcu akciu alebo nejaké dejové zvraty, len aj Boschovmu súkromiu aj prípadu chýbala šťava).
To Boschove starnutie je celkom depresívne, lebo si pri ňom uvedomujem, že starnem aj ja :)

Väčšina knihy obsahovala príbeh zloduchov, ktorým som vôbec nefandil.
Tých náhod, ktoré sa udiali bolo až príliš (2 krát vysypanie smetí, ktoré sa zhodou náhod ocitnú na tej istej obrovskej skládke, kde ich zhodou náhod aj polícia objaví).
No a Chosé...sorry, chalani, ale za toto by mu mali odfakliť vtáka a vyhodiť z partie/polície, nie kryť ho. Fajn, že sa autor snaží nerobiť z partie iba rytierov na bielom koni, ale odtiaľ potiaľ...

Na príbehoch majstra Dána nie je pre mňa najpútavejšia detektívna línia. Fascinujú ma skôr autentické príbehy ľudí, odohrávajúce sa v prostredí môjho mesta. Kobúk dolu!

Svojím mestom som sa túlal s veľkou radosťou, autor má ozaj dar reči, nádherná slovenčina.
Tí traja sú však na môj vkus veľmi ploché postavy. Jeden mrzutý, druhý priposratý a tretí úchyl. Viac vlastností asi ani nemajú. A každý jeden z nich občas vycucá z prsta nejaké múdro, ktorým príbeh posunie vpred.
To, že v každom príbehu obrátia každé mesto hore nohami uberá na vierohodnosti.

Na jednej strane sa mi to dobre čítalo, zaujímavá doba, známe mesto, chalanisko vie písať.
Na druhej strane mi hlavné postavy vôbec neprirástli k srdcu. Keby ich uprostred príbehu všetkých zniesli zo sveta, bolo by mi to jedno. Kaprál je totálny magor a úchyl, ktorému by som sa veru nikdy neotočil chrbtom. Rozuzlenie záhady bolo vycucané z prsta, nič k tomu nesmerovalo, len ho z ničoho nič vytiahol Barbarič ako zajaca z klobúka.

Takto nejako si predstavujem knihu, ktorú by "vygrcala" AI, keby ste do nej hodili 50 už vydaných kníh. Dielo bez vlastného charakteru, hlavne aby tam bol nejaký sériový vrah a trošku nechutností (ale nie zas moc, aby sme mali čitateľov zo všetkých táborov); tváriace sa náramne prešpekulovane, aby mali čitatelia pocit, aké múdre dielko sa im dostalo do rúk.

Toto bola trošku hipisácka detektívka. Simenon buď na niečom fičal alebo si aspoň užíval Antibes rovnako ako obeť v príbehu. A vlastne, ani by som to nenazval detektívkou, o samotnom detektívovi sa nedozvieme vôbec nič, Maigret sa iba potuluje z baru do baru a robí si v rámci "vyšetrovania" čo sa mu zapáči. Štýl písania je totálny zhulený bordel. Absolútne nepoživateľné.

Štandardne výborné. Len by autor mohol dať aj Váňovi nejaký priestor vo vyšetrovaní, neustále omielanie jeho pažravosti mi už trošku lezie krkom a možno by to nebolo tak do očí bijúce, keby robil aj niečo iné.

No, kamarát, za to, ako si sa správal ku kolegovi Chuovi, by som ťa najradšej niekam nakopal. Ešteže si sa nakoniec zachoval správne.

Roky od vydania originálu nijako neubrali príbehu na atraktivite. Klobúk dolu, PÁN Forsyth!

Páčilo sa mi prostredie a celková atmosféra. Komu sa nepozdáva v príbehu násilie (očakávať, že v tých časoch to bolo inak...no neviem), nech si pustí slečnu Marplovú.

Trošičku také americké, no po tých pár somarinách, čo som v poslednom čase prečítal a nedočítal, to je za mňa plná paľba.

Prvá tretina vynikajúca, naozaj ma zasiahla. Potom prišlo filozofovanie a poslednú tretinu som už iba preskákal. Nebyť tých ľavičiarsko triednickych rečí, bolo by to za 5 hviezd.

Nezáživné, málo napínavé a samotný tribunál bol trápnučký.