fanciulla komentáře u knih

Trochu, no dost moralistické, ale i tak zajímavé čtení. Bylo mi těžko ze všech těch smutných příběhů, které během sezení vypluli na povrch.

Téma vyrovnávání se s rozvodem, stáří a nemoc rodičů, nesouznění se sestrou, to všechno je těžké, ale to by nevadilo. Co mi vadí, je, že Marie je nepřístupná, ocitá se v různých situacích a já jako čtenář nevím, co si myslí, co prožívá. Hlavně v konfrontaci s jinými postavami, mi to chybí. Jakoby neměla žádnou osobnost, nebo ta osobnost zůstala přede mnou pečlivě schovaná.

Jsem teprv asi na šedesáté straně a mám pocit, že jsem konečně našla, co jsem hledala. Ještě netuším co se se mnou uděje, než ji dočtu, ale bude to NĚCO. Zdravím nothing_forevera.

Kdybych tuhle knížku nedostala, určitě by mě (a mou dcerku) minula kvůli ošklivým ilustracím. A to by byla škoda, protože obsahuje originální příběhy, kterým nechybí nic, co dobrá literatura pro děti má mít.

01.03.2019

Moc krásná kniha, dala mi mnoho radosti. Nechápu, kdo tomu dal štítek pohanství.

3 13.12.2017

Velice sympatický hlavní hrdina a smutný příběh o nenaplněné lásce.

1 19.08.2016

Ach, jak já toužím po podobném duchovním zážitku, i když by to nemuselo být tak dramatické jako v Anitině případě.

Nudné, nebavilo ma to, nedokázala som to dočítať.

Už se nemůžu dočkat svého prvního lucidního snu.

20.07.2016

Inteligentný humor podľa môjho gusta, trošku divné čítať to v češtine, ale nevadí.

Zvláštna je tá japonská kultúra, veľa o nej neviem a po prečítaní tejto knihy ma to zvrhlo láka dozvedieť sa viac. Tých obmedzení, tradícií, tých príkazov zdvorilosti a úctivosti, ktoré bránia v normálnej ľudskej komunikácií. Román je smutný, našťastie s nádejným koncom. Haruko mi bolo veľmi ľúto.

Dej to má veľmi jednoduchý, to by až tak nevadilo, ale je to hrozne urozprávané, plné úvah, ktoré rozoberajú smrť zo všetkých strán. Nebavilo ma to, prečítala som to dokonca, len preto aby som sa dozvedela ako dopadne milostný trojuholník a tiež preto, že Všechny duše sa páčili, tak som chcela dať autorovi šancu. Inak nudné ako fašírka.

16.04.2016

Aj keď je mi málokto tak protivný ako namachrovaný macho, poviedky sa čítali veľmi dobre. Je to živé a svojím spôsobom úprimné rozprávanie.

19.02.2016

Skúsila som čítať, ale nejde to.

Knihu som dostala pod stromček. Bavilo ma to, niektoré pasáže sú nudnejšie /zjazd spisovateľov/, niektoré zaujímavejšie /Hurettovo rozprávanie o živote v praveku/, nechýba tomu šťastný koniec, za mňa spokojnosť.

01.01.2016

Nechápem čím si kniha vyslúžila také vysoké hodnotenie. Nie žeby som sa nezasmiala, ale od chvíle, čo sa dej odohráva v paláci ma to už nebavilo. Ten humor je tak trochu cimrmanovský, absurdný a to nie je moja šálka kávy.

15.10.2015

Z tejto knihy som v rozpakoch, pretože mi je veľmi sympatické, že tam chýba konflikt a záporné postavy, ale zároveň som sa preto do čítania musela trochu nútiť. Páčil sa mi vzťah ostatných členov rodiny k slabomyseľnému bratovi, zmierení, bezbolestní, bez všetkých tých trápnych "prečo práve on?" a "kto za to môže?".

Stepančikovo je vidiecke sídlo šľachtica a vyslúžilého vojaka, kde živí skupinku svojráznych ľudí v čele s Fomom Fomičom, majstrom manipulácie. Foma je chorobne ctižiadostivý tyran, ktorý túži byť vždy a za každých okolností v centre pozornosti. Lenže aj ostatní obyvatelia Stepančikova majú svoje túžby. ktoré chcú dosiahnuť a tak jedna absurdná situácia strieda druhú. Bavila som sa dobre, koniec ma nesklamal.

Dočítala som to, ale múdra z toho nie som... čo je pravda a čo len predstava chorého človeka? Koniec to má otvorený, ale mne tam chýba aj začiatok, alebo aspoň nejaký ďalší pohľad, takto vôbec neviem, čo sa skutočne prihodilo. A to nemám rada.

Až bude dcérka vo vhodnom veku, doporučím jej ju k prečítaniu, možno si ju prečítame spolu, príbeh má nespornú hodnotu.