dominga komentáře u knih

Niktoré z poviedok som si zapamätala, nezvyčajné príbehy sa v mysli zjavujú aj neskôr, prípadne pripomenú vlastné zážitky, osoby a život.
Iné zo zbierky akoby som ani nevnímala, prečítala a pritom myslela na niečo iné.

29.12.2023

.."Ticho se rodí z prázdnoty a získává hustotu, která vybízí k duchovnímu výkladu." "...ticho ve velkých prostorách je spíše vzdušná pruhlednost, díky níž jsou vjemy jasnejší, otevírá nám neznámý svět nekonečne malých hluku a odhaluje nám spoustu nevýslovných potěšení.... "
"když spolu dva lidé rozmlouvají, je vždy přítomen i někdo třetí - ticho, a toto ticho poslouchá"...
.."v lásce je více ticha než slov...milenci jsou spiklenci, spiklenci ticha. Milenka poslouchá spíše ticho než promluvu. Zdá se, že šeptá:"Mlč, mlč abych slyšela. Je tedy jednoduchší milovat, když se mlčí protože v tichu se láska muže rozšířit až do nejodlehlejší dálavy"...

08.01.2023

Ďalší kúsok od Stefánssona, ktorý ma potešil. Spletité príbehy, ktoré sa prelínajú nielen v knihe, ale aj v odsekoch samotných. Dlho som mala problém sa zorientovať a sústrediť kto je kto, ale napokon všetko do seba nejak zapadlo. Krása.

"Je to teda vždy hriech a nepopierateľná zrada, keď človek nasleduje svoje svoje srdce, vydá sa tam, kam ukazuje jeho chvejúca sa strelka, hoci to znamená, že sa zrútia svety?"

4 11.11.2022

Krásne čítanie, plné šera, odleskov, tepla, útulnosti, skromnosti, vďačnosti, srdečnosti, svetla a tieňov. Srdce mi plesalo celý čas!
..."My lidé z Východu dokážeme v místě kde není zhola nic, vytvořit krásu tím, že mu dodáme stín.... Podle mne krása bez stínu není krásou."
..."my lidé z Východu hledáme uspokojení v prostředí, do něhož jsme byli zasazeni, zdáme se být smíření se svou momentální situací. Když je tma, nic nás nepudí proti ní reptat.."

16.03.2022

Kniha z roku 1982 nemohla byť aktuálnejšia. Jedna časť vraví: ..."celý týždeň nesledoval, čo sa deje vo svete. Žiadne rádio a televízor, žiadne noviny a časopisy. Tokio mohlo byť zničené nukleárnou zbraňou, svet mohla zasiahnuť epidémia, alebo Marťania mohli okupovať Austráliu ..." - to znie ako bežný deň roku 2022. Neuveriteľné.

Ale inak, dej knihy je pútavý a každou kapitolou je zaujímavejší až začína byť čudný, hmlistý a trochu sci-fi. Podobný príbeh som zatiaľ nečítala, zrejme ostane visieť v pamäti dlhšie. Najviac som si všimla, že Murakamiho fasciovnala tma a ticho, ktoré malo v jeho knihe asi desiatku podôb. Po dočítaní knihy sa sama cítim ako súčasť príbehu alebo že aj ten môj je akýsi knižný.

1 05.03.2022

Veľmi ma bavilo čítanie si tejto knižky. V podstate sa tam nič dokopy nedialo, len samota muža, ktorý sa snaží napísať knihu (a veľmi mu to nejde - čo mi pripomína naše ľudské ne-snaženie sa o niečo) a pritom sa sem tam zjavuje akási tajomná ženská postava. Na záver si ani človek nemôže byť istý, ako to s ním celé dopadlo.

"Svět putuje po podivných dráhách, a to nejen kolem Slunce."..."Už dávno vím, že domy dokážou truchlit, že dokážou cítit stesk."

1 02.02.2022

Prekvapivý záver knihy, ktorý stál za to. Čím bližšie som sa bola k jeho cieľu, tým viac to bolo zaujímavejšie. Opäť sa osudy postáv preplietli aby vytvorili kompletnú mozaiku príbehu.
Spočiatku ma rozptyľovalo to, že celá kniha je písaná v minuskule a tak človek niekedy tápa, kde sa začína a končí veta. Postupne sa to nejak samo uložilo. Kniha sa nedá zhltnúť na jeden večer a vyžaduje čitateľskú pozornosť.

....."Celé roky bola nešťastne nezávislá, hoci naozaj chcela byť iba spolu-závislá s milým mužom, ktorý by ju miloval takú aká je."

5 22.01.2022

Príjemné a "čtivé". Text ubiehal akosi sám a ani neviem kedy naposledy som tak rýchlo zhltla knihu. Pár krát som sa strácala, lebo sa mi zdalo, že zrazu čítam odsek, ktorý som už možno čítala, alebo, že som preskočila niekoľko strán. Autor sa v knihe pohrával nielen s textom, ale i s časom a jeho súvislostiami. To môže čitateľa zmiasť. Koniec koncov, to ale hodnotím ako veľmi dobrú knihu a zaujímavý príbeh.

...."Inštiktívne tušil, skôr než som si to bola ochotná pripustiť, že na tejto zemi sme sami a že s tým nič nespravíme. Sami so sebou. Sami uprostred iných. A nezmeníme to, nech by sme sa snažili akokoľvek. A práve krásu tejto hlbokej samoty sa snažil zachytiť na maľbách."

2 29.12.2021

Opäť úžasné čítanie o tajomstvách a prepojeniach prírody, ľudí a zvierat. Sme jeden celok, škoda, že to ľudstvo dosiaľ nepochopilo a že narušením akéhokoľvek miesta tohto zložitého a krehkého ekosystému dochádza k vykoľajeniu a narúšaniu spojitostí na dlhé desaťročia ak nie storočia. Tu viac ako kdekoľvek inde platí staré známe: "Ži a nechaj žiť!"
***Odporúčam!

2 24.12.2021

Nejde o jednoduché čítanie, jednoduchý text a ľahké myšlienky. Ale kniha je úderná, aktuálna, bolestivá, pravdivá, prekvapivá a poučná. Zaberie veľa času a v mysli sa k nej bude čitateľ vracať viac krát.
- "Pád stromu sprevádza obrovský hluk. Ale sadenie prebieha potichu a rast je neviditeľný."-
- "Kedy je najlepšia chvíľa na vysadenie stromu? Pred dvadsiatimi rokmi."

6 12.12.2021

V útlej knižočke nájdeme presne 528 úvah, myšlienok a drobných poznámok o živote. Mnohé zasiahnu na pravom mieste a nestrácajú na platnosti ani v súčasnosti. Čítanie na osvieženie svojich každodenných dní.
-Činy lidské jsou jako rýmy, které každý si přispůsobí, jak mu libo-
-Jsou lidé, Kterým sluší chyby, a jsou jiní, kteří znetvoření jsou svými dobrými vlastnostmi-

Vidím, že niekto tu čakal 500 stranovový román. Ale to je len problém očakávania. Krásna kniha, kde netreba nič viac. Stíšme sa, čakajme, buďme schopní žiť sami so sebou a pre seba. Možno sme tiež stratili dušu a ani o tom nevieme.

10 27.11.2021

Výborný kúsok poézie. Škoda, že zrejme posledný, ktorý autorka vydala.
Z knihy ma oslovilo niekoľko poém, či už to boli témy makrokozmu, tak i mikrokozmu. Citlivé, stíšené ale i hlučné závoreň.

Si
rozhranie
otvorená brána
prijímaš vlny
lámu sa
citlivé
na dotyk
keď skončíš
odtiahneš sa
lúče sa skrátia
a zrednú
za horizontom sa
naťahuje
tma

27.11.2021

Nádherná kniha! Krásne, srdečné a láskavé písanie / a čítanie / o stromoch, ako o starých dobrých príbuzných. Stromy, ktoré som vždy zbožňovala teraz nabrali v mojich očiach ešte väčší význam a potrebu chrániť ich nie len pre budúce generácie, ale pre ne samotné. Dlžíme im mnoho! Stromy cítia, počujú, majú pamäť a oplývajú množstvom pre mňa fascinujúcich vlastností. Vrele odporúčam.

11 17.10.2021

taká oddychovka, nenáročná literatúra s trochu nerealistickým dejom (najmä čo sa tej romantiky týka), ale dokonale mi pripomenula to, že opäť chcem ísť na môj milovaný Island!

3 09.07.2021

Nádherná kniha! Nielen ilustráciami, ale i obsahom!
Fantázia, ktorá sa bolestne preklápa do reality a farbisté obrazy plné mestskej šede.

Autor, zrejme fascinovaný morom a vodou ako takou, často vo svojich mikro príbehoch nahrádza (nachádza) toto tekuté prostredie práve v oblohe, nebeskej klenbe, kde sa zvieratá museli uchýliť po tom, čo im bol zničený ich vodný domov. Pre mňa je najkrajší príbeh o Leskyni a taktiež o včelách /strome rastúcom na streche budovy.
Nečakala som, že sa mi tak zapáči. Odporúčam!

2 10.04.2021

"Ty jsi Kamala, nikdo jiný, a uvnitř v tobě je klid a utočište do něhož můžeš v kteroukoliv hodinu vstoupit a být u sebe doma... Málo lidí to má, a přece by to mohli mít všichni!"

- Táto veta je jedna z najvýstižnejších a najpravdivejších viet. V knihe sa nachádza nekonečne veľa krásnych myšlienok a tak silno odporúčam, aby ste neváhali a dali sa do čítania tohto Hesseho skvostu.

3 20.03.2021

Výborné!
Najlepšie kniha na čitateľa zapôsobí, ak sa nachádza vo fáze, v akej je alebo bol autor. Keď spolu s ním prežíva (po svojom, so svojim) rovnaké/podobné situácie a "javy".
Vynikajúci jazyk, ktorý presne zameriava a zachytáva to, čo sa len ťažko dá slovami opísať. Situácie, v ktorých sa možno mnohí často nachádzame (nachádzali) a teraz konečne vieme, že v tom nie sme sami. Všetci sme spojení. Sme ako veľký oceán.

Dovolím si vybrať úryvok jedného textu...:

"ach, M., ako nikdy nikto rozplynul si sa do tráum a žánrových pokusov - napíšem (v úsilí o zmenu, takmer ako epigón Veľkého epigóna) vždy niekomu, cez deň, keď je viac než zvyčajne, nevyhnutné písať - no môže povedané platiť iba spolovice? mám vypustiť gýč, prenechať ho neskorším textom? dialógom v čase, keď (verím, viem, že) pôjde o menej?"....

08.03.2021

Toľko obrazov a fantázie koľko mal tento autor som ani nestíhala miestami vnímať. Častokrát ma čítanie privádzalo na iné myšlienky a kvôli tomu som si musela daný odsek prečítať dva krát alebo aj tri krát. Ale to možno nie je autorova, ale moja chyba :).
Každopádne, fascinovalo ma to, ako si so smrťou človeka veľkú hlavu nerobil. Hentomu odletela hlava tak ju prišli odstrániť čističi, tamten ležal v kaluži krvi na stole tak ho prišli odpratať časníci a podobne. Narazila som aj na jednu vetu, s ktorou som sa už kdesi stretla, ale neviem si spomenúť kde! : "Svůj najsvětlejší čas trávím tím, že jej dělám tmavým."
Napriek tomu, že je to romantický príbeh je temný. Tak krásne absurdný a kvetnatý ako máločo. Jeho obrazy mi budú ešte dlho ostávať v mysli.

4 27.02.2021

Je zaujímavé, aké rozporuplné názory na knihu sa tu nachádzajú. Jední ju doslova blahorečia, iní zatracujú. Ale to je predsa presne pointa. Všetko hodnotíme z vlastného uhla pohľadu, z vlastnej skúsenosti, všetko je subjektívne akokoľvek sa snažíme o objektivitu. Za seba tvrdím, že táto kniha bola pre mňa skutočne veľmi "čtivá". Príbeh sa odvíjal ako filmový zvitok a mňa skutočne zaujímalo kedy sa TO stane, hoci som nevedela čo. Našla som sa v niekoľkých častiach, opäť som sa zaľúbila do Brna a na striedačku súznela raz s rozprávačom a potom zas s druhou hlavnou postavou a nevedela sa rozhodnúť, komu "držím" viac. Veľavýznamne hodnotím to, keď autor do príbehu zasadzuje hudbu, konkrétne piesne či interpretov alebo filmy a knihy. Pre niekoho by to mohlo byť rušivým elementom. Aj ja sama som si v týchto chvíľach povedala (s prepáčením) "Dosraný Němec" - pretože ma vyrušil a ja som tým nemohla prejsť bez zaujatia - a okamžite gúglila. Autor dokonca tvrdí, že vraj vytvoril špeciálny playlist na Spotify čomu som sa skutočne potešila a pokiaľ existuje stopercentne si ho vypočujem.
Z úryvkov:
"Jako mnoho lidí mé generace jsem jěšte ve třiceti letech trpěl pocitem, že se pořád na něco připravuji."
"Kdyby brány vnímaní byly pročistěné, všechny věci by se člověku jevily takové, jaké jsou, to znamená nekonečné."
"Vyprávění tečou v opačném směru, než v jakém žijeme - jako když se vlny odrážejí zpět do moře poté, co se rozbily o pobřeží."

Bolo by toho určite viac, ale je dobré nechať niektoré veci v tajnosti, nech si každý nájde to svoje - to, čo rezonuje s jeho vnútrom.

7 09.02.2021