Domca1 komentáře u knih

Malomocného kráľa od Zofie Kossakovej som si kúpila v antikvariáte za pár drobných po tom, čo som nedávno videla film Nebeské kráľovstvo, venujúci sa rovnakému obdobiu, hoci vykresľujúc predmetné postavy a udalosti v úplne inom svetle. Kniha mi prišla kvalitou trochu nerovnomerná, niektoré kapitoly/epizódy/postavy/dialógy boli slabšie (napr. scény odohrávajúce sa vo Francúzsku, niektoré intrigy, zjavné historické nepresnosti a pod.), iné naopak výborné. Za obrovské plus považujem nádherné a farbisté vylíčenie stredovekého Jeruzalema, života jeho obyvateľov, zachytenie jeho koloritu, jeho senzuálnej krásy i mystickej podstaty. Z knihy silno cítiť, že Blízky východ v križiackom šate bol autorkinou srdcovkou. Čo sa týka formovania postáv, väčšina z nich je skôr šablónovitého typu (Sibyla- zvodná rebelka, Benigna- hyperaktívna mamička, Vít - rojko bez autority, vodca templárov - prefíkaný zloduch, atď.), vyniká však titulná postava malomocného kráľa Balduina IV., ktorej psychológia je zvládnutá ozaj bravúrne. Mimoriadne silná, priam až transcendentne pôsobiaca, bola pre mňa predovšetkým scéna jeho návštevy Svätého hrobu, kde prijal svoj osud hľadiac na osud svojho Pána a Boha... Rovnako jeho počíňanie počas bitky pri Montgisarde a vôbec jeho vážnosť a tichá noblesa z neho činia pre mňa jeden z najkrajšie napísaných charakterov, s akými som sa v historických románoch doteraz stretla.

1 13.01.2024

Za najväčšiu slabinu tejto knihy považujem fakt, že jej hlavný dejový zvrat (a teda okamih najväčšieho napätia, najviac emocionálne vybičovaná situácia) sa udial hneď na jej začiatku, respektíve ešte pred odchodom hlavnej hrdinky z jej domoviny. Akokoľvek sa Tessa Afsharová snažila, ďalšie smerovanie sujetu už pre mňa nemalo tie správne "grády", pretože autorka už jednoducho nevedela prekonať onen "wow-efekt" zo začiatku deja. Ako celok sa kniha podobá Tessinym predošlým dielam - skvelo navodená atmosféra, skvostný opis starovekého Blízkeho východu a humorný nadhľad, ktorým ma jej štýl písania tak uchvacuje. Postavy boli sympatické a príbeh zaujímavý, avšak na konci sa mi videlo, že je už akosi umelo naťahovaný a predlžovaný. Tiež sa mi (pri všetkom rešpektovaní toho, že ide o fikciu) zdalo, že to Tessa už trochu prehnala s tým, akú dôležitosť pripísala hlavnej hrdinke, v podstate dievčaťu z ľudu (napr. že sa podľa jej rady bude perzský kráľ rozhodovať o vojne a mieri a pod.). Napriek uvedeným výhradám mi však Skrytý princ spríjemnil tohtoročné Vianoce a určite jeho prečítanie neľutujem, práve naopak :-)

1 12.01.2024

Knižka horskosladkých príbehov, ktorá dýcha dnes už nostalgickým starosvetským pôvabom. Skĺbil sa v nej Croninov vycibrený jazykový cit s jeho precíznou drobnokresbou malomestských postáv a postavičiek, s ktorými čitateľ priam žije, smeje sa s nimi (a na nich), súciti s nimi, sleduje ich každodenné drobné radosti a starosti, no aj ich malé-veľké osudy určované odvekými silami lásky, ľudskej ctižiadosti a hlúposti. Cronin ako obvykle, vo svojej čistej, nádherne kultivovanej, hlboko ľudskej a neúprosne návykovej podobe!

2 12.01.2024

Za mňa celkom sklamanie. Pri prvom zbežnom prelistovaní pôsobí kniha lákavo, esteticky je atraktívna, vytlačená je na príjemnom papieri a oku lahodia jemné pastelové farby. No zatiaľ čo vizuálu nemožno veľa vytknúť, s obsahovou stránkou to je presne naopak. Prvé stránky knihy, základný prehľad úplných počiatkov kinematografie, boli ešte fajn. Ale potom to skĺzlo do nadmieru povrchnej roviny, dôraz bol skôr na technickej stránke kinematografie (prehľad rôznych typov kamier a filmových zariadení), než na dejiny filmu ako takého. V technických faktoch a pojmoch som sa ako laik úplne strácala (a to ani nie som detský čitateľ). Kto čaká, že sa dozvie niečo o najdôležitejších/najvýznamnejších filmoch 20., resp. 21. storočia, ostane sklamaný, keďže až na zopár spomenutých snímkov sa tomuto venuje minimálna pozornosť. Pár vetami odbité Hviezdne vojny a Sedem samurajov a to je všetko (plus zopár menej známych filmov, vybraných očividne podľa preferencií autora). Chápem síce obmedzený rozsah knihy, avšak šlo to na úkor kvality. A tiež dodám, že ma trochu vyrušovali občasné feministické poznámky, ktoré podľa mňa do tejto knihy boli vtískané dosť nasilu a účelovo, len aby tam boli.

03.12.2023

Nemôžem inak, než súhlasiť s komentármi predošlých diskutujúcich :-). Krabička (resp. v slovenskom preklade Škatuľka) je krásne dojemná, citlivá, láskyplná a pri srdiečku hrejivá knižočka, ktorá plynie nežne ako vánok, pohladí vás na duši a vyčarí vám na tvári nefalšovaný úsmev. V detských knihách už toľkokrát pertraktovaný motív priateľstva odieva do nového šatu, okoreňuje ho štipkou jemného napätia a ústrednou mikrozáhadou celého príbehu. Páči sa mi práve táto sviežosť, neotrelosť a hravá originalita, ktorá v jednoduchom príbehu lesných zvieratiek tak silne necháva zaznieť posolstvo lásky a priateľstva voči ustráchenému stvoreniu žijúcemu vnútri malej krabičky. A práve to je zrejme dôvod, prečo ma kniha natoľko očarila - sála z nej láska na sto honov! Viac takýchto knižiek, prosím.

7 29.09.2023

Kniha poskytuje veľmi všeobecný a pomerne povrchný pohľad na dejiny 20. storočia. Pozitívne hodnotím fakt, že sa miestami venuje aj "periférnym" oblastiam sveta (Latinská Amerika, Afrika) a spomína menej známe skutočnosti a udalosti (napr. Sokotský sultanát v Nigérii, Hnutie 4. mája v Číne či cristeros v Mexiku). Rovnako je jej veľkým prínosom bohatá fotodokumentácia na veľkoformátovej ploche. Na druhej strane však autor naozaj kĺže po povrchu a poväčšine prináša len prehľad všeobecne známych informácií vo veľmi kondenzovanej podobe. Tiež musím s poľutovaním konštatovať, že slovenský preklad sa tentokrát, žiaľ, vôbec nevydaril, je mimoriadne krkolomný, pôsobí umelo a spôsobuje, že text sa číta dosť ťažkopádne. Škoda.

2 16.09.2023

Posledný vlk je nielen pastvou pre oči, ale aj pohladením pre čitateľskú dušu. Je to taká tá clivá horkosladká čokoláda, ktorá prekypuje smútkom z bôľnej minulosti, odvahou tvárou v tvár drsnej prítomnosti a nádejou v lepšiu budúcnosť. Rozpráva príbeh človeka a prírody, vojny a mieru, žien a detí, sirôt a vdov... a vy viete, že tá odvaha a nádej musia napokon zvíťaziť aj napriek ťažkým ranám osudu. Ťažké témy sú však v tomto príbehu spracované veľmi citlivo a jemne, navyše v kúzelnom sprievode nádherných žiarivo farebných ilustrácií. Kniha je tak alternatívou voči klasickým "sladkým" zimným príbehom a otvára vhodný priestor na diskusiu s deťmi o problémoch, akými sú hlad, vojna, odvaha, hrdinstvo, ale i vzťah k zvieratám.

3 25.11.2022

Krásna, nežná, podnetná, originálna, výstižná a pútavá knižôčka. Na každej jej dvojstránke je ukrytá priliehavá a kreatívna metafora, ktorá učiní zadosť detskej i dospeláckej fantázii a tvorivo stelesní ten či onen ľudský pocit. Oceňujem najmä to, že použité obrazy nie sú prvoplánové, ale autorka sa snaží o čo najväčšiu mieru nápaditosti a tvorivej interpretácie. Knižka vhodná určite nie len pre deti :-)

"Nenávisť prerušuje spojenia....." - "Láska je elektrikár."

7 25.11.2022

Kniha hneď na prvý pohľad zaujme nádhernými (a početnými) kvalitnými celostránkovými fotografiami z africkej divočiny na príjemnom hladkom papieri. Štylistická (miestami aj gramatická) stránka síce občas pokuľháva, ale vďaka úžasnému vizuálnemu zážitku a tej pravej dobrodružnej atmosfére sa tento nedostatok dá ľahko odpustiť. Pokojne by som uvítala, ak by bola kniha o niekoľko stránok dlhšia :-)

11.04.2022

Vydarený počin historika Róberta Letza, ktorý prehľadne a vyčerpávajúco predstavuje históriu úcty k Panne Márii Sedembolestnej v slovenskom prostredí - od najstarších čias až po temer súčasnosť. Venuje sa simultánne viacerým aspektom tejto širokej témy- celoeurópskemu kontextu mariánskeho kultu naprieč dejinami, mariologickým otázkam z hľadiska etymológie a religionistiky, ikonografii, významným mariánskym pamiatkam na Slovensku, legendám, cirkevným dejinám, úlohe mariánskej úcty v národnostnom zápase Slovákov, najvýznamnejším slovenským mariánskym ctiteľom a v neposlednom rade dôležitým miľníkom súvisiacim s patrocíniom Sedembolestnej Panny Márie - patrónky Slovenska. Text je bohato doplnený obrázkovou prílohou (farebnou i čierno-bielou) a historickými dokumentmi. Kniha je obsahovo hutná a ľahko čitateľná a pritom vďaka pomerne malému rozsahu (160 strán) ju prečítate za krátky čas. Môžem len odporúčať.

2 30.12.2021

Brožúrka je útlym vreckovým sprievodcom, pomyselným vademecum vovádzajúcim do základov svetových náboženstiev. Kladne hodnotím prehľadnosť, pridanie drobných ilustrácií, vecnosť a jasnosť informácií. Na druhej strane sa musí uznať, že miestami bol text trochu vágny, miestami schematicky enumeratívny, miestami trochu slovná vata (hlavne v posledných všeobecných kapitolách). Celkovo však netreba očakávať nič ohurujúce, skôr pomerne slušné vovedenie do problematiky, navyše s bohatou odporúčanou bibliografiou v závere.

1 21.12.2021

Dášenka je ohromne roztomilá, zábavná a prudko čitateľná knižôčka vhodná pre všetkých (ne)psíčkárov kazdej vekovej kategórie. Je rozkošná, ale pritom sa zďaleka vyhýba klišé, je úsmevná, hreje na duši, je neposedná, hravá a celkom určite v každom dieťati (aj v tom dospelom) vyvolá túžbu zaobstarať si svoju vlastnú Dášenku. Obzvlášť si moje srdce získala prvá polovica knihy, v ktorej sa opisuje detstvo samotnej Dášenky a ktorá kombinuje bravúrny sloh, originálny láskavý humor, psiu roztomilosť a Čapkovu nezameniteľnú "nežnú" iróniu. Samozrejme, jednoduché a zároveň úžasne milé ilustrácie a rozsiahla fotografická príloha už len umocňujú ten pocit hrejivého dobra, ktorý Vami pri obracaní stránok Dášenky priam preteká. Som presvedčená, že táto nadčasová detská klasika nikdy nezostarne a čitatelia sa k nej budú vracať stále znova a znova.

20 21.12.2021

Vzťah medzi Ľudovítom Štúrom a Adelou Ostrolúckou je v slovenskom prostredí až notoricky známym národným „mýtom“. Obdobie Slovenského národného obrodenia (síce nesporne kardinálne pre rozvoj slovenskej národnosti) tiež nepatrí medzi historické epochy, ku ktorým by som mala extrémne vrelý vzťah – zrejme vplyvom školských osnov, pre ktoré sa mi už trochu zunovalo. Aj z týchto dôvodov som od románu Ľuba Zúbka nemala prehnane vysoké očakávania...a ako som sa mýlila! Keďže som už skôr čítala Zúbkov Skrytý prameň, mohla som už tušiť, že iný ako majstrovský level nemám očakávať. Počnúc od brilantného jazyka plného ľubozvučných archaizmov cez geniálnu štylistiku, elyzejskú plynulosť viet až po vycibrené dialógy, obdivuhodné opisy prostredia a farbisté vykreslenie súdobých reálií. Verila som Zúbkovi každé jedno slovo, súcitila som s Adelkou i s Evkou, videla som sa priamo na plese v Bratislave a na sneme, kde Štúr vášnivo horlil za zrušenie poddanstva. Romantická linka pritom nebola prehnane červená ani sladká, skôr sa decentne odvíjala kdesi v pozadí – nenechávajúc čitateľa na pochybách o svojej prítomnosti, ale nesnažiac sa o okatú sebademonštráciu. Ak by som predsa mala niečo vytknúť, bolo by to azda trošku prehnané idealizovanie Štúra – pochopiteľne, bol to národný hrdina, bojovník za Slovákov atď., ale určite to nebol bezchybný muž, ktorý sa v ničom nemýlil, nikdy sa „nepošmykol“ a nemal jedinú zlú vlastnosť. Ale vzhľadom na žáner – dievčenský román – sa aj idealizácia dá pochopiť a nebije do očí tak výrazne, ako by to bolo trebárs v inom žánri.

4 20.12.2021

Odhliadnuc od všetkých logických nezrovnalostí a puncu deus ex machina ma na tejto knihe zarazila ešte jedna vec. Aj vzhľadom na pomerne malý rozsah sa autorovi podarilo vtesnať do deja asi všetky depresívne udalosti, na aké si možno spomenúť – vraždu, samovraždu, šialenstvo, psychózu, genocídu, znásilnenie, detskú traumu... a v rýchlom závere na poslednej strane, len aby sa nepovedalo, otcovi nepríde na pohreb ani jedno z jeho detí, pričom jeden syn skončil vo väzení a ďalšia nevesta čaká už len na to, kedy bude dediť... (isteže, to je len tak narýchlo spomenuté bez akéhokoľvek kontextu či zmyslu). Samozrejme, že existujú omnoho ponurejšie knihy a zároveň žiadna fikcia nikdy nevystihne skutočné utrpenie vojny...ale tu mi táto koncentrovaná depresívnosť prišla samoúčelná a bez hlbšieho psychologického ukotvenia. Pripadalo mi to, ako keby si autor dal za cieľ nahustiť do deja čo najviac zla, zasadiť ho do emotívneho rozprávania malej dievčiny a nenechať žiadny priestor pre nádej...Čo je podľa mňa škoda.
P.S.: V slovenskom vydaní sa uvádza, že titul je vhodný pre deti od 12 rokov... Dovolím si nesúhlasiť, keďže niektoré scény sú podľa mňa dosť explicitné.

Ako mnohí čitatelia, aj ja som sa najprv stretla s filmovou verziou, ktorá si ma veľmi získala. Z môjho pohľadu je knižná predloha odlišná predovšetkým v dynamike kompozície, postáv a deja. Keďže film bol určený primárne pre teenagerov, Landon je v ňom oproti knižnému originálu ešte väčší rebel, Jamie tiež občas ujde ironická poznámka, pribudne zopár akčných scén a dramatických minizápletok. Zato kniha je o niečo pokojnejšia, nevinnejšia, s tou pravou „family friendly“ atmosférou, Jamie je temer anjel v ľudskej koži a namiesto námetov, akými boli vo filme tetovanie či nevydarený fotošop, sa dôraz kladie skôr na Jamieine návštevy sirotinca. Osobne sa však neviem rozhodnúť, ktorá verzia príbehu sa mi páči viac . Záleží skôr podľa nálady, či mám práve chuť na niečo dobručké, milé a nevinné alebo potrebujem čosi temperamentnejšie. V každom prípade však ide o veľmi silný príbeh, ktorý nie náročný na percepciu a pritom vo Vás aj pri opakovanom čítaní zanechá stále rovnako silnú emóciu...a azda aj inšpiráciu do vlastného života.

3 20.12.2021

Krysař je v prvom rade novela, ktorá je napísaná neskutočne krásnym, poetickým, vycibreným a precíteným jazykom. Je zvláštne melancholická, clivá, bôľna, je vábivá a podmanivá ako zvuk píšťaly jej titulného hrdinu. Je umelecky vybrúsená až do tej miery, že aj keď čítate doslova o genocíde jedného mesta, máte pocit, že Krysař ich nezabil, ale že Hammelčania sa akosi poeticky preplachtili do onej bájnej zemi sedmihradskej... Krysař je ako literárny vodopád šumiaci nostalgiou a smútkom, je básnicky drsný, kvíli, zažiera sa do kostí, obnažuje a usvedčuje...Temný a jasný zároveň. Napokon, prečítajte si ho a uvidíte sami.
„Nebudeš šťasten; ostatně, co je na tom? Štěstí není vrchol. Snad jsi zrozen pro něco lepšího, nejsi-li zrozen pro štěstí.“

30 20.12.2021

Vcelku príjemný exkurz do dejín umenia, ktorý stručne predstavuje známe i menej známe diela. Kniha je pekne ilustrovaná, ľahko sa číta a odporučila by som ju skôr laickým a v umení menej sa orientujúcim čitateľom (medzi ktorých sa radím aj ja sama). Odkazy na internet uvedené v texte už síce nie sú aktuálne, ale kto chce, bude googliť aj z vlastnej iniciatívy, pretože podnetov poskytuje kniha habadej.

Mám v živej pamäti, ako som nadšene hltala Sto rokov samoty so všetkými Aureliánmi a José Arcadiovcami , so zlatými rybičkami a s jeho sugestívnou cyklickou fatalitou. Neviem, možno som mala priveľké očakávania, možno je chyba vo mne, ale Plukovník ma trochu sklamal. A možno bol pre mňa problém skôr vo forme a štýle (teda v prevedení) tejto novely, než v jej hlavnej idei. Neodvážim sa tvrdiť, že by bol príbeh plochý či tuctový, to nie. Aj postavy boli vydarené, aj symbolika majstrovsky ukotvená... A predsa mi to prišlo nemastné-neslané. Asi mi chýbal ten kúsok magična, čosi v jazyku, povestná iskra alebo tak... A možno sa týmto zaradím medzi absolútnu menšinu, ale.... nepáčil sa mi ten záver. Vážne, podľa mňa to bolo hrozné. A celkovo, nie som zástanca čierneho humoru, čo zrejme pri tomto príbehu nie je práve komfortná pozícia. Takže za mňa som sa s výberom sekla, ale stále uznávam široký interpretačný záber diela.

2 25.10.2021

Po prečítaní Nočného letu vo mne veľmi silno rezonuje pocit, že som do seba vstrebala čosi ako "vizuálny román" (existuje voľačo také?). Tak ako Vám Rusi psychologicky rozorvú dušu na kúsky, tak vám do nej Francúzi vryjú obrazy, na ktoré nezabudnete.

Citujem Petra a Luciu: "Fialové lesy tvorili polkruh na zelenom nebi, posypanom svetlým zlatým popraškom." Koniec citátu. Citujem Nočný let: "... všetko tu svietilo, jeho ruky, šaty, krídla lietadla... Oblaky pred ním vracali všetok sneh, ktorý dostávali od mesiaca... Prúdilo tu svetelné mlieko, v ktorom sa lietadlo kúpalo." Koniec citátu. Už mnohými mnohokrát spomínaná scéna Fabianového finálneho vzostupu ku hviezdam je jednoducho vizuálne geniálna, či už príkrym kontrastom voči temnej noci a hroziacej smrti, alebo spôsobom, akým Vás skrz-naskrz presvetlí, ožiari, osvieti, ..ako symbolicky žiarou oslávi a vyzdvihne Fabianov heroizmus.

Nočný let však nie je len o tejto jednej ikonickej scéne. Je to román nasiaknutý filozofiou, trúchlivou melanchóliou, náznakovosťou a symbolickosťou. Je to román temný ako noc, no zároveň vzletný ako let.. Nemusíte byť pritom vôbec stotožnení s jeho hlavnou ideou, ktorú zosobňuje šéf letectva Riviere. Riviére, ktorý "cítil vyššiu povinnosť, než milovať. Ide o to, urobiť ich nesmrteľnými...Za čím idete, umiera s Vami." Priznám sa, že aj ja s tým bojujem - má sa jednotlivec vždy sebaobetovať v prospech "vyššieho ideálu"? Ako hovorí Čapkova Matka: "Vám připadá hrozně čestné za něco umřít: ale na to, že umřete někomu, na to už nemyslíte."A stále musím myslieť na Fabianovu ženu.

Na zamyslenie prikladám ešte myšlienku, ktorou knihu charakterizoval v úvode André Gide: " Šťastie človeka nie je v slobode, ale v prijatí povinnosti."

Nadčasová, emotívna a sugestívna expresionistická dráma plná archetypov, psychologických ponorov a interpersonálnych i intrapersonálnych konfliktov. Brilantné zobrazenie večnej roly matky (Matky)-trpiteľky a panchrónneho - všečasového - protikladu obetavej ústupčivosti a agresívnej vôle presadiť sa na úkor iného človeka. Barčova-Ivanova Matka je v zobrazení titulnej postavy bezmocne prizerajúcej sa utrpeniu jej synov mimoriadne vydareným a v ničom nezaostávajúcim pendantom Čapkovej Matky. Podobností medzi týmito dvoma dramatickými skvostami je však viacero: prítomnosť transcendentna, vízie, vnútorná ( a v momente vrcholného napätia aj vonkajšia) vzbura bezhranične milujúcej matky, otázka mužského a ženského (otcovského a materského) princípu. Napokon predsa len (a napriek tragickému koncu) vyhráva kresťanská idea vykupiteľskej nádeje a klasická antická vnútorná katarzia. Úžasné dielo, azda príliš málo známy klenot slovenského expresionizmu.

25.10.2021