Domca1 komentáře u knih

Tomuto hovorím pastva pre oči i pre uši (i pre dušu). Súlad nádherných pestrofarebných ilustrácií, vyšperkovanej štylistiky a hodnotnej príbehovej stránky vytvoril dielo, ktoré utíši čitateľský, umelecký aj literárny smäd každého labužníka poctivej detskej literatúry. Ozajstným kumštom pre mňa boli bohaté zvukové a lexikálne ozdôbky, ľubozvučné citoslovcia a šikovné variácie nevšedných slov a slovíčok (tieňostromčíček, minipidikôstka, loďkodáždnik, džugali doň,... no nezaľúbte sa do slovenčiny našej ľúbeznej...) Neviem, či to bol zámer autorov, ale spomínané citoslovcia môžu byť (zrejme aj sú) podstatnou zvukovou kulisou práve pre nevidiacich percipientov, za čo má kniha ďalšie plusové body. Čo dodať, kráľovstvo hračiek, farieb, látkových safari zvieratiek, pestrých džunglí a mnohých ďalších kúzelných zákutí fantázie sa práve otvára. Aj keď sa musím priznať, že stále mám problém rozlíšiť, ktorá z nich je Lisa a ktorá Mimi. Ale vôbec mi to neprekáža:-)

3 10.03.2021

Zabudnutá zbierka ôsmich poviedok z Knižnice víťazstva. Pokúsim sa o krátke zhrnutie:

1. Na dvoch stranách mosta: Radový vojak poľskej armády sa tesne po vpáde Nemecka v septembri 1939 nečakane dostane do velenia. Pridelia mu úlohu vyhodiť do povetria most cez rieku Bug, aby zastavil postup nepriateľa. Ukáže sa však, že nie všetko bolo tak, ako sa to na začiatku zdalo... Úvodná poviedka zdĺhavá a oproti ostatným sa mi videla značne slabšia.
2. Svätá guľka: Psychologická poviedka sledujúca osud politického väzňa Bukackeho - od vzdoru a pocitu neohrozenosti až ku úplnému zrúteniu sa tvárou v tvár smrti. Považujem ju za vrcholný moment knihy, existencionalizmus dotiahnutý do obludnej krajnosti.
3. Veľká noc: Poručík Jaźwiński sa po troch rokoch služby stretáva počas veľkonočnej dovolenky so svojou ženou. Vytúžené momenty znovuzídenia sú však poznačené všadeprítomnou vojnou, smrťou a nešťastím a vzácny čas s manželkou sa nevyvíja podľa poručíkových predstáv. Veľmi prenikavá atmosféra - poľská, rustikálna, vojnová, trudnomyseľná, zachytávajúca nedosiahnuteľnosť kýženého šťastia vo všadeprítomnej mizérii. Rieši závažné otázky postoja k cudziemu nešťastiu a vonkajšieho konvečného smútenia v kontraste s pravým súcitom. Presahuje problematiku vojny.
4. Začiatok eposu: Prerod jednoduchého človeka Józefiaka, ktorý si počas nemeckej okupácie prejde cestu od vydávania agitačných letáčikov cez vyšetrovanie, útek a schovávanie sa až po sformovanie vlastnej partizánskej jednotky a rozsiahlu sabotážnu činnosť. Viacvrstvová poviedka, ktorú azda najlepšie vystihuje záverečná idea: „Za hrdinstvo sa platí pokojom duše. Obyčajný človek sa môže stať hrdinom. Ale neviem, či sa každý hrdina môže stať opäť obyčajným človekom."
5. Nehoda v Krasnostave: Štyria vojaci sa po dlhom vojnovom odlúčení vracajú ku svojim ženským polovičkám. V dôsledku nešťastnej nehody napokon v ceste pokračuje len jeden z nich, ktorý sa stáva sprostredkovateľom a poslom horkých správ pre svojich súputníkov. Veľmi silné čítanie, opätovne s neskutočne verne zachytenou atmosférou. Vy vlastne viete, k čomu to všetko smeruje, no ľudské osudy sú ľudské osudy a v tejto poviedke sú uchované milióny z nich, hoc v štyroch symbolických minipríbehoch. Záver bol korunou textu.
6. Prázdne oči: Pohľad do Hitlerovho elitného štábu tesne pred porážkou pri Stalingrade – Himmler, Goebbels, Goring, Jodl, štábni generáli, cestou sa zastavíme aj u Franka v Generálnom gouvernemente. Autor použil aj vlastné Hitlerove slová zaznamenané stenograficky. Miestami máte pocit, že čítate karikatúru a je vám do smiechu, no potom si uvedomíte, že je to na plač. „ Som presvedčený, že keby som zostal fajčiarom, nevedel by som prekonať toľké trampoty, čo na mňa v živote doľahli. Možno práve tejto maličkosti vďačí nemecký národ za svoju spásu.“ – „ To je neuveriteľné,“ povedal zasneným hlasom Himmler, „ako taká zdanlivo drobná skutočnosť môže mať v živote priam historické dôsledky!“
7. Boldynove začiatky: Partizánsky veliteľ Boldyn spomína pri fľaši(ach) na svoje partizánske začiatky a vyhlásenie sa za partizánskeho veliteľa. Pre mňa zďaleka najslabšia poviedka. Boldyn mi bol krajne nesympatický, jazyk textu ma znervózňoval, Boldynov príbeh ma neupútal. Po prečítaní vo mne ostal zvláštny pocit, akoby to celé bolo o pijatike a škaredých slovách bez akejkoľvek hlbšej myšlienky.
8. Ultima Thule: Povojnové Poľsko, život štyroch žien, ktoré sa delia o spoločné ubytovanie a každá znáša svoju ťarchu vojny. Bližšie sa poviedka zameriava na Barbaru, ktorá patrila do radov Armije Krajowej a teraz dostáva ponuku pokračovať v odboji proti novému okupantovi novým, drsnejším spôsobom... Posledná z ôsmich poviedok na mňa zapôsobila o čosi menej výrazným dojmom. Problémom pritom bola skôr forma (popisnosť, zdĺhavosť) ako obsah. Nastolené otázky sú dobrým podnetom na uvažovanie. Bojovať s tyranom a obetovať svoje plány alebo žiť „normálny život?“ A môže byť vôbec normálny? Ak bojovať, ako? Mať nejaké hranice?...
Suma summarum, našli sa poviedky skvostné, našli sa priemerné, našli sa vyslovene slabé. Vyzdvihujem psychologickú črtu, otázky existencionálnej povahy a predovšetkým mimoriadne vernú atmosféru vojnového a povojnového Poľska. Pripomenula som si časy, kedy som čítavala podobne ladeného Vasiľa Bykova, ktorého, inak, tiež odporúčam.

Nádherné slovenské povesti z čias protitureckých bojov, ktoré zanechajú nielen estetický zážitok štylisticky a lexikálne brilantne vycibreného textu, ale obohatia vás o neskutočné množstvo informácií zo slovenskej histórie. Vzadu je priložený prehľadný slovník, a každá povesť obsahuje aj faktografickú vsuvku, ktorá pútavým štýlom objasňuje historické reálie (navyše autor prikladá aj vlastné zážitky a spomienky súvisiace s príbehmi, ich miestami a okolnosťami). Môžem čestne vyhlásiť, že Turecká studnička ma prinútila sedieť nad svojimi povesťami ešte pár dobrých hodiniek po prečítaní a googliť si vozokanského leva, trúbaci kameň v Sucháni, zázrak vo Vysokej či masaker vo Fabian doline. Ak hľadáte poctivo a kvalitne spracované slovenské povesti pre oddych i poučenie, ste na tej najlepšej adrese :-).

6 31.12.2020

Ak by som z akéhokoľvek dôvodu mohla na tejto knihe pochváliť len jedinú vec, bez rozmýšľania by som začala ospevovať prenádherné ilustrácie Lisy Aisato. Bez preháňania vyhlasujem, že Snehová sestra je pravdepodobne najkrajšie ilustrovaná kniha, do akej som sa vo svojom čitateľskom živote mohla ponoriť. Obrázky sú doslova ako živé, magické, úchvatné, čarovné, hrejivé, vianočné, plné emócií, ... ak vás už nezaujme samotný príbeh (čo je málo pravdepodobné), ilustrácie vás istotne prinútia prelistovať si knihu až do konca.
Čo sa týka príbehu Juliána a Hedvigy, ani ten svojou čarovnosťou a nevšednosťou nezaostáva za vizuálom. Mám rada originálne rozprávania, ktoré vedia nevtieravo a citlivo prepojiť aj zdanlivo vzdialené a nesúvisiace témy, Vianoce a depresiu, životaplnosť a smrť, samotu a priateľstvo. Snehová sestra určite nie je sladká gyčová vianočná rozprávka, no motívy duševného temna predsa okorenila horúcou čokoládou so šľahačkou, žiarivými vianočnými pohľadnicami a opravdivým zvonivým smiechom. Na druhej strane priznávam, že detičkám by som možno tento príbeh na Vianoce predsa len neprečítala vzhľadom na citlivé témy smrti a depresie. No pre staršie deti a dospelých každého veku je to čítanie ako lusk.

V porovnaní s inými románmi tematicky načierajúcimi do obdobia 2. svetovej vojny mi kniha Biela ruža, Čierny les prišla mierne nevýrazná. Dej sa posúval pomaly, mnohé pasáže a motívy boli predvídateľné, postavy šablónovité, medzi hlavnou dvojicou mi chýbala povestná iskra. Ako píše lenik284, Franka pôsobila ako ženská verzia supermana, ktorá vyriešila všetky podstatné problémy a úlohy a havarovaný letec bol oproti nej pasívny a v úzadí. Diskutovať by sa podľa mňa dalo aj o morálnom rozmere niektorých činov a postojov hlavných postáv, ktoré boli len narýchlo "odbité" niekoľkými vetami. Konkrétne podľa môjho názoru obe hlavné postavy (najmä letec) až zarážajúco ľahko akceptovali dôsledky svojej misie, čo ma, popravde, znepokojilo. Viem, že ide o beletriu, ale predsa by som očakávala trochu viac hĺbky. Kniha ako taká nebola zlá, čítala sa príjemne, no na základe hodnotení čitateľskej verejnosti som od nej očakávala viac. Viac údernosti, emócie a originálnosti. Každý však má iný vkus, a preto románu určite dajte šancu.

6 10.12.2020

Dielo Chlapec, krtko, líška a kôň by som opísala ako zbierku motivačných citátov viac-menej plynulo prepojených do pokusu o filozofický minipríbeh. Žiaľ, miestami je oná plynulosť naozaj kostrbatá. Ako celok na mňa potom kniha pôsobí dojmom silenej snahy autora vykonštruovať z rôznorodých citátov celistvý príbeh, v ktorom ale absentuje dej či nejaká logická súvislosť. Jednotlivé myšlienky sú navyše pomerne ošúchané, neprichádzajú s niečím mimoriadne originálnym, skôr by som povedala, že sa v tomto druhu motivačno-úvahovej literatúry stratia. Samozrejme, že sa nájdu aj zaujímavé pasáže, reflexie, ktoré vás prinútia zamyslieť sa, ale suma sumárum nič prevratné neočakávajte. Na klasickej téme priateľstva sa v podstate nedá nič pokaziť a podarený vizuál Vás estetický určite obohatí, ale ak očakávate čosi hlbšie, siahnite skôr po v tejto súvislosti často spomínanom Exupéryho Malom princovi. Chlapca, krtka a spol. som zhltla za pár minút, pokochala som sa ilustráciami, no obávam sa, že o mesiac si z neho veľa pamätať nebudem. Ak ale bolo napísanie tejto knihy autorovým snom, som rada, že sa mu splnil.

A aby som nebola len negatívna, zakončím povzbudivým citátom (pre mňa asi najlepším z celej knihy):

"Ak požiadaš o pomoc, neznamená to, že sa vzdávaš... Znamená to, že sa odmietaš vzdať."

P. S.: Nemyslím si, že som necitlivý človek, ktorého sa nedotkli vznešené myšlienky o priateľstve, láskavosti, jednoduchosti, dobrote atď. Práve naopak, vo všeobecnosti mám rada knihy, ktoré hlásajú myšlienky vďačnosti za maličkosti, lásky, hľadania krásy v každodennosti... To, čo mi prekážalo, bola forma (prvoplánovosť, neoriginálnosť, povrchnosť), nie obsah.

8 09.12.2020

Bratia Karamazovovci sú kolosálnou literárnou kataklizmou, ktorá sa valí na čitateľa zo všetkých strán, pohlcuje ho, uchvacuje a míňa všetky jeho očakávania a predsudky. V udalostiach jediného týždňa a jediného súdneho procesu Dostojevskij zachytáva bezmedznú a integrálnu ľudskú skúsenosť, nesmiernosť a večnú tragédiu ľudského ducha. Na piedestál kladie človeka ako ľudstvo a ľudstvo ako človeka, človeka par excellence. Stavia sa proti všetkým pravidlám literárnej logiky a v tom najintenzívnejšom a najneutíšiteľnejšom ruskom pátose zobrazuje najobyčajnejšiu ľudskú prirodzenosť a prostoduchosť. Vnáša symetriu do nezlučiteľného, skĺbil v sebe vášeň, biedu, zúfalstvo, čistú lásku, zmysel v nezmyselnosti, nehoráznosť a nevyhnutnosť, večitosť a smrť. V postavách bratoch Karamazovovcov sa simuntálme zračí celá šírka bytostného boja človeka. Najhlbšia ľudská úbohosť plynúca z neschopnosti premôcť vlastný pud, neskonalá bolesť duše, ktorá odmieta svojho Stvoriteľa a opravdivý altruizmus vydaný napospas svetu. Napriek všetkému však Dostojevskij verí vo víťazstvo oného altruizmu, keď vraví - milujte človeka aj v jeho hriešnosti...

Necháva nás na pochybách? Iste. Rozorváva nás? Nepochybne. Ponúka jasné odpovede? Pre toho, kto uhádne otázky.

Zopár poznámok z osobnej čitateľskej skúsenosti na záver. Napriek odstrašujúcemu rozsahu sa mi Bratia K. čítali prekvapivo veľmi príjemne, ľahšie ako o cca 300 strán tenší Idiot. Nenechajte sa preto, prosím, odstrašiť. Osobne ich považujem za autorov vrchol, prevýšili u mňa Idiota aj Zločin a trest, hoci tieto diela ďaleko nezaostávajú. Kapitoly zo života starca Zosimu sú pre mňa novým reflexívnym a literárnym klenotom, neskutočne nádherná pasáž knihy, ktorá by pre mňa sama osebe stačila ako zhrnutie Dostojevského filozofie. Naopak, najťažším sústom bol Veľký inkvizítor, úprimne sa priznávam, že toto bol moment, kedy som zvažovala knihu odložiť (ako dobre, že som odolala).

- A vôbec, načo rátať dni, keď človeku stačí aj jediný na to, aby spoznal všetko šťastie. -

12 29.06.2020

Milá knižka (nielen) pre mladé slečny s krásnymi ilustráciami.

Po knihe som siahla na základe sľubnej anotácie. Štyri nevesty v priebehu jedného storočia, krásna obálka a vidina zamotaného romanticko-dramatického príbehu ma očarili. Išla som do toho aj s tým rizikom, že klasická romantika nie je nič pre mňa, verila som, že originálny námet preváži. Žiaľ, nestalo sa.
Príbeh sa venuje predovšetkým Charlotte a Emily (nevesta zo súčasnosti a z roku 1912), zvyšné dve nevesty sú menej výrazné a ich osudom sa zaoberá podstatne menšia časť knihy. Prvé mínus. Horšie ale je, že kniha sa vlečie slimačím tempom. Emily si vyberá medzi dvoma šatami a dvoma ženíchmi, Charlotte váha, či sa jej svadba vôbec uskutoční. Okolo týchto otázok sa točí celá kniha (pričom už na začiatku sú odpovede zrejmé). Dej sa nikam neposúva, rozhovory sa neustále opakujú a nevesty sú čím ďalej, tým nerozhodnejšie. Tretina knihy je za nami a hrdinka ešte stále nevie, že v kufri sa skrývajú svadobné šaty (čo čitatelia vedia už z anotácie). Zvláštne mi okrem iného prišli aj momenty, kedy sa nevesta rozprávala so svojimi šatami a k celkovému dojmu nepridávalo ani klišé, akým bol napríklad predvídateľný ľúbostný trojuholník.
Napriek vyššie uvedeným výhradám však netvrdím, že Svadobné šaty sú vyslovene zlá kniha. Len sa musí dostať do rúk tej správnej romantickej duše, ktorá nehľadá prepracovaný dej, ale jednoduchú oddychovku. Čo sa týka prepojenia s vierou a kresťanstvom, niektoré momenty sú pekné, dá sa z nich vziať poučenie či príklad. Ale pán vo fialovom na mňa pôsobil trochu zvláštne, aj keď tuším, kam autorka mierila.

2 11.06.2020

Ak by som mala hodnotiť tento román, myslím, že by som si pomohla jeho obálkou. Mám totižto pocit, že ju verne vystihuje - aj kniha, aj jej obal sú jemné, tajomné, elegantné a pritom úderné, emotívne a nádherné. Hrejú vás pri srdci, ale ich krása vás stojí niekoľko slzičiek. Sú pekné tým zvláštnym spôsobom, ktorý nesie meno jednoduchosť. Nehovorí sa, že v jednoduchosti je krása? V tejto knihe určite. Myslím tým predovšetkým dejovú linku z minulosti. Tá súčasná mi príbehovo prišla tuctová, ale vylepšilo ju hrejivé prostredie obchodíka s detskou literatúrou. Mám chuť prečítať si všetky detské knihy, ktoré tu boli spomenuté.

1 10.06.2020

Rubínová žatva je knihou, ktorá mi pripomína čarovnú rozprávku z dôb dávnej Perzie. A to hneď z niekoľkých dôvodov. Prostredie kráľovského dvora, luxusné paláce, krásne šaty, vyberané jedlá, exotické kvety, kone, poľovačky, kráľ a kráľovná, zlý správca, boj dobra a zla. A uprostred tohto humbuku Sára, vzdelaná pisárka a sesternica biblického Nehemiáša, ktorá okrem úradných rukopisov lúšti aj záhady svojho srdca a nekalé sprisahania. Ďalšia príjemná oddychovka z pera majsterky biblických príbehov Tessy Afsharovej. Osobne by som možno máličko z onej rozprávkovosti ubrala, ale to je vec vkusu. Oddýchnete si pri nej na výbornú.

3 10.06.2020

Keď sa v druhej časti uzavrel príbeh Hadaše, ktorý som hltala ako bláznivá, myslela som si, že tretí diel ma už neosloví tak, ako som to zažila pri prvých dvoch knihách trilógie. S neveľkými očakávaniami som sa začítala do stránok Atretovho príbehu a bola som milo prekvapená. Napriek väčšiemu množstvu nových postáv (v istej pasáži som si ich aj trochu plietla) dokázala Francine Riversová opäť vytvoriť jedinečné charaktery, navodiť dobrodružnú atmosféru a pripraviť pre čitateľa kvalitné zakončenie celej trilógie. Nedá mi neoceniť originalitu deja a skvelé prepracovanie jednotlivých postáv. Francine nesklamala :-)

1 10.06.2020

Na túto rozsiahlu trilógiu som si brúsila zuby už dlhšie, aj keď sa priznám, že jej hrúbka ma trochu desila. Preto som bola prekvapená, že neprešli ani dva týždne a knihy boli komplet prečítané. Áno, čítali sa sami. Ešte dobre, že som mala doma všetky naraz, lebo hlavne koniec prvej časti si neodkladne vyžadoval pokračovať čítaním tej druhej. Takže ak máte čas listovať starovekým Rímom o pol tretej v noci a hovoriť si, že dáte ešte aspoň jednu kapitolu,...tak ste našli ten správny román. Príbeh Hadaše a jej milého je úchvatný, veľmi príjemne spracovaný a ručím vám za to, že sa vám vryje do čitateľskej pamäti na dlhú dobu. Historické pozadie je opísané veľmi precízne, je vidieť, že autorka si dala záležať na štúdiu dobového spôsobu života a terminológie. Nie je to žiadna klasická ľúbostná fraška, ale poctivá kresťanská historická dráma, ktorá mi motívom veľmi pripomínala veľdielo svetovej literatúry Quo vadis. Počiatky kresťanstva sa križujú s hľadaním osobného vzťahu k Bohu a nájdeme tu aj jasné prepojenie so súčasnosťou, keď autorka otvorene opisuje promiskuitu a nemravnosť Ríma, ktoré môžeme v rôznych podobách vidieť aj v dnešnej spoločnosti. Rozhodne je nad čím sa zamyslieť.

1 10.06.2020

Pútavo vyrozprávaný príbeh malej a predsa veľkej svätice. Mám rada tento typ kníh, ktorý vás núti vyhľadať si o danej osobnosti aj niečo viac, zisťovať historické reálie... Musím tiež vyzdvihnúť nádhernú jemnú obálku v tónoch nebeskej modrej. Niekedy som sa však strácala v záplave mien talianskych šľachticov, mešťanov, rehoľníkov, hodnostárov atď., tie mi naozaj dali zabrať.

Musím sa priznať, že ma táto útla knižočka naozaj chytila za srdce. Nielen obsahovo, ale aj formou, akou bola napísaná. Autor okrem iného študoval aj jazyk a literatúru, čo je v tomto jeho diele celkom citeľné. Úsmevné i smutné príbehy s "homies" (označenie pre príslušníkov gangov, s ktorými otec Boyle pracuje) sa plynulo prelínajú s podnetnými úvahami, citátmi, zamysleniami a alúziami. Je to kniha, ktorá vás prinúti zastaviť sa a uvažovať o svete, v ktorom žijeme, kniha, ktorá vás miestami rozosmeje, miestami máte slzy na krajíčku, kniha, ktorá vás celkom určite pohladí na srdci.

poznámka:Predslov k slovenskému vydaniu napísal Anton Srholec, ktorého mi otec Boyle v mnohom pripomína, či už ide o humorný pohľad na život, prácu s tými najopustenejšími alebo iskru rebelanstva voči spoločnosti.

"Ak niečo stojí za to, aby ste to robili, stojí to aj za to zlyhanie."

Útla knižočka s originálnym námetom, ktorá možno pre mnohých ostane neviditeľná, ale pre tých, ktorí ju objavia, urobí mnohé viditeľným. Neviditeľná je príbehom s dobrodružným nádychom a kresťanským pozadím, vyrozprávaným citlivo, no zároveň pravdivo a úderne. Úžasná hĺbka a diverzita postáv, zasvätených osôb, i „bežných“ ľudí, ktorí nie sú ani ideálni, ani bezchybní, ale ani démonizovaní. Očakávajte krásny, čistý štýl písania, hlboké myšlienky v jednoduchých dialógoch, nezvyčajné prostredie, nápaditý príbeh, ktorý skrýva aj prekvapenia, napätie a drámu. Očakávajte triler, dobrodružstvo, motív lásky, nebezpečenstva a dôvery v Boha. Očakávajte mrazenie v kostiach, ale aj pokoj v duši. Pohladenie a zmierenie. Čo dodať! Azda len toľko, že kniha lahodí nielen duši, ale aj oku, či už dizajnom alebo pekne zaoblenými okrajmi strán

1 08.03.2020

Prečítaná v rámci povinného čítania, ale je to asi prvá povinná kniha, pri ktorej som reálne zvažovala, že ju nedočítam.
Nevidím nič pozitívne, čo by mohol tento román vštepiť do života stredoškolákom, aký priklad by sme si my - 18-roční mali zobrať z Holdena. Zaradiť knihu do povinnej literatúry len preto, lebo je kultová v USA , je dosť chabý prístup. Jazyk bol pre mňa absolútne nemiestny od hrubých slov a hlúpeho slangu až po nespočetné spomínania Božieho mena nadarmo (s ohľadom na to, že je to na Slovensku štandardizované dielo v stredoškolských vyučovacích osnovách, je jazyk maximálne nevhodný) a správanie Holdena bola jedna veľká katastrofa (nehovorím, že v knihách musia byť všetci hrdinovia super slušní, vzoroví, to ani zďaleka nie - ale z tejto knihy bolo jasné, že Holden má byť čosi ako idol pre mladých čitateľov, čo sa napokon prejavilo v kultovosti knihy). Reálny problém znie - čo keby sme sa všetci začali správať ako Holden? K čomu by to viedlo? Knihy totižto formujú, ovplyvňujú, menia myslenie. Preto by mala byť povinná literatúra výberom najväčších tých skvostov, kníh so silným morálnym posolstvom, kníh, ktoré vedú ku kráse, pravde a hodnotám. A k čomu konkrétne vedie Kto chytá v žite? K zanedbávaniu školy, hýreniu, klamstvám, pijatike, fajčeniu, úchylným rečiam atď. Naozaj je rebélia to, k čomu má byť stredoškolská mládež na hodinách literatúry motivovaná? Nemôžem pochopiť zaradenie diela do povinných osnov, byť ministrom školstva, kniha by bez okolkov zmizla zo zoznamu a nahradili by ju diela, ktorým táto zlátanina nesiaha ani po päty. Dodám azda, že som v triede nebola jediná s týmto názorom.

4 10.01.2020

Mimoriadne príjemné čítanie, ako to už býva pri vydavateľstve i527.net dobrým zvykom. Na knihu som sa veľmi tešila, keďže mám ťažké srdce na romány, ktorých dej sa odohráva v prvej polovici 20. storočia a keď sa k nim navyše pritrafí krestanský námet, moje čitateľské srdce plesá. A tentokrát plesalo naozaj právom. Roseanna White odštartovala svoju sériu Tiene nad Anglickom veľmi vydarene.
Ústrednú dvojicu si nemožno nezaľúbiť už od prvých stránok - nesmelý intelektuál Peter, ktorému tvorí protiváhu ostrieľaná a temperamentná Rosemary spoločne čelia nástrahám blížiaceho sa vojnového konfliktu a nedajú Vám šancu nezamilovať si ich príbeh. Vysoko oceňujem aj reálie, ktoré si autorka naštudovala, zakomponovala do deja a v záverečnej poznámke vysvetlila. Pre mňa ako milovníčku histórie veľké plus.
Laťka je nastavená vysoko a už teraz netrpezlivo čakám na ďalšie diely. Zatiaľ podľa anotácii anglických originálov to vyzerá, že sa skutočne máme na čo tešiť .

3 22.11.2019

Knihy od Tessy Afsharovej sú jednoduché, nenáročné a oddychové, no pritom v sebe skrývajú hlboké posolstvo pevnej viery, odpustenia, nádeje a všetko prekonávajúcej lásky. Sú to knihy, ktoré pohladia ženské srdce po dlhom náročnom dni a upokoja myseľ po vyčerpávajúcom každodennom zhone. Keď sa ponáram do riadkov Tessiných príbehov, neočakávam žiadne zložité zápletky, originálnosť či premúdrelosť, neočakávam ani dokonalý štýl či výnimočnú jazykovú zložku knihy. Očakávam slová a vety pretkané jednoduchosťou, no pritom múdrosťou, očakávam príbeh, ktorý mi vleje do srdca pokoj, prečistí mi myseľ, upokojí ma. Očakávam príbeh, ktorý zhltnem za jeden večer, no na jeho hrdinky len tak skoro nezabudnem. Očakávam úprimnú lásku k Pánovi a úplnú odovzdanosť Jeho Milosrdenstvu, ktorými sú Tessine knihy presiaknuté. Očakávam, že jej slová predovšetkým oslávia Pána a popritom potešia aj čitateľku svojou láskavosťou, jemným humorom, postavami, ktoré prirastú k srdcu, nevinnosťou a hravosťou vykreslenej atmosféry. Tessa sa pritom nevyhýba ťažkým témam (chudoba, choroba, neprijatie, problémy v rodine), no vždy ich vykreslí vo svetle Božieho chápania.

Krajina mlčania v tomto smere nie je výnimkou. Je to presne taký typ knihy, aký od Tessy očakávam. Kniha plná nádeje a dôvery v Božiu prozreteľnosť.

4 16.08.2019

Kniha zbrklá a splašená, ako sa len tak často nevidí. Hlavné postavy (naozaj - všetky) sú také horkokrvné, že to v konečnom dôsledku vzbudzuje pomerne nelichotivý dojem z celej knihy.
Obaja bratia spolu s krásnou Hedvigou menili svoje rozhodnutia z kapitoly na kapitolu a ich správanie postrádalo akúkoľvek logiku a zmysluplnosť. Najprv sú Rafael a Ján nepriateľmi na život a na smrť, o pár riadkov by za seba navzájom položili život, ale o kapitolu neskôr sa idú pozabíjať v ruvačke. Hedviga tu miluje, tu nenávidí, raz toho, raz iného (rovnako aj ďalšie postavy), žiadna trvácnosť či rozvaha, len prudké, vznetlivé a nezmyselné konanie všetkých postáv. Opakovanie podobných scén (napríklad Rafaelove zápasy, bujaré pijatiky, pri ktorých sa zistilo, že aj rozvážne a racionálne pôsobiaci Ján je skutočnosti ľstivý pôžitkár, opakované výlevy, pri ktorých Hedviga/Rafael/Ján túžili po skorej smrti a o pár riadkov nato sa už radovali zo života) tiež nepridalo na kvalite.
Je to moje prvé stretnutie s autorom. Rozhodne nemôžem povedať, že by ma navnadilo na ďalšie jeho romány, ale aj vzhľadom na hodnotenia iných jeho kníh mu možno ešte dám šancu.

2 17.06.2019