Domca1

Příspěvky

Sedembolestná Panna Mária v slovenských dejináchSedembolestná Panna Mária v slovenských dejináchRóbert Letz

Vydarený počin historika Róberta Letza, ktorý prehľadne a vyčerpávajúco predstavuje históriu úcty k Panne Márii Sedembolestnej v slovenskom prostredí - od najstarších čias až po temer súčasnosť. Venuje sa simultánne viacerým aspektom tejto širokej témy- celoeurópskemu kontextu mariánskeho kultu naprieč dejinami, mariologickým otázkam z hľadiska etymológie a religionistiky, ikonografii, významným mariánskym pamiatkam na Slovensku, legendám, cirkevným dejinám, úlohe mariánskej úcty v národnostnom zápase Slovákov, najvýznamnejším slovenským mariánskym ctiteľom a v neposlednom rade dôležitým miľníkom súvisiacim s patrocíniom Sedembolestnej Panny Márie - patrónky Slovenska. Text je bohato doplnený obrázkovou prílohou (farebnou i čierno-bielou) a historickými dokumentmi. Kniha je obsahovo hutná a ľahko čitateľná a pritom vďaka pomerne malému rozsahu (160 strán) ju prečítate za krátky čas. Môžem len odporúčať.

30.12.2021


Velká světová náboženstvíVelká světová náboženstvíMichel Reeber

Brožúrka je útlym vreckovým sprievodcom, pomyselným vademecum vovádzajúcim do základov svetových náboženstiev. Kladne hodnotím prehľadnosť, pridanie drobných ilustrácií, vecnosť a jasnosť informácií. Na druhej strane sa musí uznať, že miestami bol text trochu vágny, miestami schematicky enumeratívny, miestami trochu slovná vata (hlavne v posledných všeobecných kapitolách). Celkovo však netreba očakávať nič ohurujúce, skôr pomerne slušné vovedenie do problematiky, navyše s bohatou odporúčanou bibliografiou v závere.

21.12.2021


Dášeňka čili Život štěněteDášeňka čili Život štěněteKarel Čapek

Dášenka je ohromne roztomilá, zábavná a prudko čitateľná knižôčka vhodná pre všetkých (ne)psíčkárov kazdej vekovej kategórie. Je rozkošná, ale pritom sa zďaleka vyhýba klišé, je úsmevná, hreje na duši, je neposedná, hravá a celkom určite v každom dieťati (aj v tom dospelom) vyvolá túžbu zaobstarať si svoju vlastnú Dášenku. Obzvlášť si moje srdce získala prvá polovica knihy, v ktorej sa opisuje detstvo samotnej Dášenky a ktorá kombinuje bravúrny sloh, originálny láskavý humor, psiu roztomilosť a Čapkovu nezameniteľnú "nežnú" iróniu. Samozrejme, jednoduché a zároveň úžasne milé ilustrácie a rozsiahla fotografická príloha už len umocňujú ten pocit hrejivého dobra, ktorý Vami pri obracaní stránok Dášenky priam preteká. Som presvedčená, že táto nadčasová detská klasika nikdy nezostarne a čitatelia sa k nej budú vracať stále znova a znova.

21.12.2021


Jar Adely OstrolúckejJar Adely OstrolúckejĽudo Zúbek

Vzťah medzi Ľudovítom Štúrom a Adelou Ostrolúckou je v slovenskom prostredí až notoricky známym národným „mýtom“. Obdobie Slovenského národného obrodenia (síce nesporne kardinálne pre rozvoj slovenskej národnosti) tiež nepatrí medzi historické epochy, ku ktorým by som mala extrémne vrelý vzťah – zrejme vplyvom školských osnov, pre ktoré sa mi už trochu zunovalo. Aj z týchto dôvodov som od románu Ľuba Zúbka nemala prehnane vysoké očakávania...a ako som sa mýlila! Keďže som už skôr čítala Zúbkov Skrytý prameň, mohla som už tušiť, že iný ako majstrovský level nemám očakávať. Počnúc od brilantného jazyka plného ľubozvučných archaizmov cez geniálnu štylistiku, elyzejskú plynulosť viet až po vycibrené dialógy, obdivuhodné opisy prostredia a farbisté vykreslenie súdobých reálií. Verila som Zúbkovi každé jedno slovo, súcitila som s Adelkou i s Evkou, videla som sa priamo na plese v Bratislave a na sneme, kde Štúr vášnivo horlil za zrušenie poddanstva. Romantická linka pritom nebola prehnane červená ani sladká, skôr sa decentne odvíjala kdesi v pozadí – nenechávajúc čitateľa na pochybách o svojej prítomnosti, ale nesnažiac sa o okatú sebademonštráciu. Ak by som predsa mala niečo vytknúť, bolo by to azda trošku prehnané idealizovanie Štúra – pochopiteľne, bol to národný hrdina, bojovník za Slovákov atď., ale určite to nebol bezchybný muž, ktorý sa v ničom nemýlil, nikdy sa „nepošmykol“ a nemal jedinú zlú vlastnosť. Ale vzhľadom na žáner – dievčenský román – sa aj idealizácia dá pochopiť a nebije do očí tak výrazne, ako by to bolo trebárs v inom žánri.

20.12.2021


Jednoducho na mňa zabudliJednoducho na mňa zabudliJiří Holub

Odhliadnuc od všetkých logických nezrovnalostí a puncu deus ex machina ma na tejto knihe zarazila ešte jedna vec. Aj vzhľadom na pomerne malý rozsah sa autorovi podarilo vtesnať do deja asi všetky depresívne udalosti, na aké si možno spomenúť – vraždu, samovraždu, šialenstvo, psychózu, genocídu, znásilnenie, detskú traumu... a v rýchlom závere na poslednej strane, len aby sa nepovedalo, otcovi nepríde na pohreb ani jedno z jeho detí, pričom jeden syn skončil vo väzení a ďalšia nevesta čaká už len na to, kedy bude dediť... (isteže, to je len tak narýchlo spomenuté bez akéhokoľvek kontextu či zmyslu). Samozrejme, že existujú omnoho ponurejšie knihy a zároveň žiadna fikcia nikdy nevystihne skutočné utrpenie vojny...ale tu mi táto koncentrovaná depresívnosť prišla samoúčelná a bez hlbšieho psychologického ukotvenia. Pripadalo mi to, ako keby si autor dal za cieľ nahustiť do deja čo najviac zla, zasadiť ho do emotívneho rozprávania malej dievčiny a nenechať žiadny priestor pre nádej...Čo je podľa mňa škoda.
P.S.: V slovenskom vydaní sa uvádza, že titul je vhodný pre deti od 12 rokov... Dovolím si nesúhlasiť, keďže niektoré scény sú podľa mňa dosť explicitné.

20.12.2021


Nezapomenutelná cestaNezapomenutelná cestaNicholas Sparks

Ako mnohí čitatelia, aj ja som sa najprv stretla s filmovou verziou, ktorá si ma veľmi získala. Z môjho pohľadu je knižná predloha odlišná predovšetkým v dynamike kompozície, postáv a deja. Keďže film bol určený primárne pre teenagerov, Landon je v ňom oproti knižnému originálu ešte väčší rebel, Jamie tiež občas ujde ironická poznámka, pribudne zopár akčných scén a dramatických minizápletok. Zato kniha je o niečo pokojnejšia, nevinnejšia, s tou pravou „family friendly“ atmosférou, Jamie je temer anjel v ľudskej koži a namiesto námetov, akými boli vo filme tetovanie či nevydarený fotošop, sa dôraz kladie skôr na Jamieine návštevy sirotinca. Osobne sa však neviem rozhodnúť, ktorá verzia príbehu sa mi páči viac . Záleží skôr podľa nálady, či mám práve chuť na niečo dobručké, milé a nevinné alebo potrebujem čosi temperamentnejšie. V každom prípade však ide o veľmi silný príbeh, ktorý nie náročný na percepciu a pritom vo Vás aj pri opakovanom čítaní zanechá stále rovnako silnú emóciu...a azda aj inšpiráciu do vlastného života.

20.12.2021


KrysařKrysařViktor Dyk

Krysař je v prvom rade novela, ktorá je napísaná neskutočne krásnym, poetickým, vycibreným a precíteným jazykom. Je zvláštne melancholická, clivá, bôľna, je vábivá a podmanivá ako zvuk píšťaly jej titulného hrdinu. Je umelecky vybrúsená až do tej miery, že aj keď čítate doslova o genocíde jedného mesta, máte pocit, že Krysař ich nezabil, ale že Hammelčania sa akosi poeticky preplachtili do onej bájnej zemi sedmihradskej... Krysař je ako literárny vodopád šumiaci nostalgiou a smútkom, je básnicky drsný, kvíli, zažiera sa do kostí, obnažuje a usvedčuje...Temný a jasný zároveň. Napokon, prečítajte si ho a uvidíte sami.
„Nebudeš šťasten; ostatně, co je na tom? Štěstí není vrchol. Snad jsi zrozen pro něco lepšího, nejsi-li zrozen pro štěstí.“

20.12.2021


Spoznávame umenieSpoznávame umenieRosie Dickins

Vcelku príjemný exkurz do dejín umenia, ktorý stručne predstavuje známe i menej známe diela. Kniha je pekne ilustrovaná, ľahko sa číta a odporučila by som ju skôr laickým a v umení menej sa orientujúcim čitateľom (medzi ktorých sa radím aj ja sama). Odkazy na internet uvedené v texte už síce nie sú aktuálne, ale kto chce, bude googliť aj z vlastnej iniciatívy, pretože podnetov poskytuje kniha habadej.

26.10.2021


Plukovníkovi nemá kto napísaťPlukovníkovi nemá kto napísaťGabriel García Márquez

Mám v živej pamäti, ako som nadšene hltala Sto rokov samoty so všetkými Aureliánmi a José Arcadiovcami , so zlatými rybičkami a s jeho sugestívnou cyklickou fatalitou. Neviem, možno som mala priveľké očakávania, možno je chyba vo mne, ale Plukovník ma trochu sklamal. A možno bol pre mňa problém skôr vo forme a štýle (teda v prevedení) tejto novely, než v jej hlavnej idei. Neodvážim sa tvrdiť, že by bol príbeh plochý či tuctový, to nie. Aj postavy boli vydarené, aj symbolika majstrovsky ukotvená... A predsa mi to prišlo nemastné-neslané. Asi mi chýbal ten kúsok magična, čosi v jazyku, povestná iskra alebo tak... A možno sa týmto zaradím medzi absolútnu menšinu, ale.... nepáčil sa mi ten záver. Vážne, podľa mňa to bolo hrozné. A celkovo, nie som zástanca čierneho humoru, čo zrejme pri tomto príbehu nie je práve komfortná pozícia. Takže za mňa som sa s výberom sekla, ale stále uznávam široký interpretačný záber diela.

25.10.2021


Nočný letNočný letAntoine de Saint-Exupéry

Po prečítaní Nočného letu vo mne veľmi silno rezonuje pocit, že som do seba vstrebala čosi ako "vizuálny román" (existuje voľačo také?). Tak ako Vám Rusi psychologicky rozorvú dušu na kúsky, tak vám do nej Francúzi vryjú obrazy, na ktoré nezabudnete.

Citujem Petra a Luciu: "Fialové lesy tvorili polkruh na zelenom nebi, posypanom svetlým zlatým popraškom." Koniec citátu. Citujem Nočný let: "... všetko tu svietilo, jeho ruky, šaty, krídla lietadla... Oblaky pred ním vracali všetok sneh, ktorý dostávali od mesiaca... Prúdilo tu svetelné mlieko, v ktorom sa lietadlo kúpalo." Koniec citátu. Už mnohými mnohokrát spomínaná scéna Fabianového finálneho vzostupu ku hviezdam je jednoducho vizuálne geniálna, či už príkrym kontrastom voči temnej noci a hroziacej smrti, alebo spôsobom, akým Vás skrz-naskrz presvetlí, ožiari, osvieti, ..ako symbolicky žiarou oslávi a vyzdvihne Fabianov heroizmus.

Nočný let však nie je len o tejto jednej ikonickej scéne. Je to román nasiaknutý filozofiou, trúchlivou melanchóliou, náznakovosťou a symbolickosťou. Je to román temný ako noc, no zároveň vzletný ako let.. Nemusíte byť pritom vôbec stotožnení s jeho hlavnou ideou, ktorú zosobňuje šéf letectva Riviere. Riviére, ktorý "cítil vyššiu povinnosť, než milovať. Ide o to, urobiť ich nesmrteľnými...Za čím idete, umiera s Vami." Priznám sa, že aj ja s tým bojujem - má sa jednotlivec vždy sebaobetovať v prospech "vyššieho ideálu"? Ako hovorí Čapkova Matka: "Vám připadá hrozně čestné za něco umřít: ale na to, že umřete někomu, na to už nemyslíte."A stále musím myslieť na Fabianovu ženu.

Na zamyslenie prikladám ešte myšlienku, ktorou knihu charakterizoval v úvode André Gide: " Šťastie človeka nie je v slobode, ale v prijatí povinnosti."

25.10.2021


MatkaMatkaJúlius Barč-Ivan

Nadčasová, emotívna a sugestívna expresionistická dráma plná archetypov, psychologických ponorov a interpersonálnych i intrapersonálnych konfliktov. Brilantné zobrazenie večnej roly matky (Matky)-trpiteľky a panchrónneho - všečasového - protikladu obetavej ústupčivosti a agresívnej vôle presadiť sa na úkor iného človeka. Barčova-Ivanova Matka je v zobrazení titulnej postavy bezmocne prizerajúcej sa utrpeniu jej synov mimoriadne vydareným a v ničom nezaostávajúcim pendantom Čapkovej Matky. Podobností medzi týmito dvoma dramatickými skvostami je však viacero: prítomnosť transcendentna, vízie, vnútorná ( a v momente vrcholného napätia aj vonkajšia) vzbura bezhranične milujúcej matky, otázka mužského a ženského (otcovského a materského) princípu. Napokon predsa len (a napriek tragickému koncu) vyhráva kresťanská idea vykupiteľskej nádeje a klasická antická vnútorná katarzia. Úžasné dielo, azda príliš málo známy klenot slovenského expresionizmu.

25.10.2021


Slovenčina na každý deňSlovenčina na každý deňSibyla Mislovičová

Ideálny darček pre každého slovenčinára a praktický sprievodca pre každého používateľa slovenčiny. Kolektív autoriek z Jazykovedného ústavu Ľudovíta Štúra SAV na čele s ikonickou popularizátorkou slovenčiny Sibylou Mislovičovou vytvoril jasnú, prehľadnú a zrozumiteľnú príručku, v ktorej sa dámy zamerali nielen na bežné jazykové pochybenia a lapsusy, ale aj na lingvistické lahôdky pre fajnšmekrov. Aký je rozdiel medzi disfunkciou a dysfunkciou? Expirácia či exspirácia? Čomu sa nadáva partitívny genitív? Žijeme na Liptove alebo v Liptove? Odpovede nielen na tieto úskočné otázky sa dozviete po prečítaní Slovenčiny na každý deň.

26.09.2021


Tajomstvo božieho královstvaTajomstvo božieho královstvaMika Waltari

Pomalý, filozoficko-reflexívny, hĺbavý román, ktorý veľmi málo pracuje s dejom a do epicentra pozornosti kladie dialógy, úvahy, hľadanie pravdy, rozporuplnosť prežívania a konania postáv, mystiku a filozofovanie. Primárnym inšpiračným východiskom je biblický prototext, z ktorého Waltari hojne čerpá citáty, parafrázuje ho, preberá biblické myšlienky, pracuje s biblickými postavami a popritom sa usiluje o vlastný autorský štýl, o unikátne poňatie Evanjeliového príbehu. Atmosféra starobylej Svätej Zeme so všetkými jej nuansami, vrstvami, osobnosťami a celkový kolorit židovsko-rímskeho prostredia začiatku letopočtu sú vystihnuté bravúrne. Autorský rukopis a štýl textu je z formálnej a estetickej stránky na vysokej úrovni. Ale som presvedčená, že na túto knihu jednoducho musíte mať buď náladu alebo povahu. Keďže obsahovo prináša viacmenej "len" spracovanie Evanjeliových udalostí vo forme dlhých reflexií bez podstatnej dejovej línie, číta sa pomaly a zdĺhavo. Osobne oveľa radšej siahnem po samotnej Biblii, ktorá je autentickým a životodarným Božím Slovom a nie len umelecky spracovaným výťažkom z neho. Pritom klasické "dejové" romány z tohto obdobia (Ben Hur, trilógia od Riversovej) sa mi veľmi páčili. Takže áno, za prečítanie to stálo, atmosféra bola vystihnutá výborne, ale Bibliu to nepredstihne, ani sa jej nevyrovná. Preto uprednostňujem viac beletristické a menej filozofujúce románové spracovania Biblie.

17.09.2021


Majster Pavol a jeho oltár: Hlavný oltár Majstra Pavla v LevočiMajster Pavol a jeho oltár: Hlavný oltár Majstra Pavla v LevočiMária Novotná

Vizuálne perfektne zvládnutá brožovaná knižôčka, ktorá ponúka stručný, no pritom výstižný a podnetný prehľad o živote Majstra Pavla, o dobe, v ktorej tvoril a predovšetkým o jeho vrcholnom diele: hlavnom oltári v levočskej Bazilike sv. Jakuba, ktorý je najvyšším dreveným gotickým oltárom sveta. Oltár je opísaný pomerne podrobne (v rámci možností vzhľadom na menší rozsah knihy a na žáner populárno-náučnej literatúry) a jednotlivé jeho časti sú pekne detailne fotograficky zdokumentované. Autorka dlhoročne pôsobí ako riaditeľka Spišského múzea v Levoči, je vyštudovanou historičkou umenia a osobnosť Majstra Pavla je jej hlavným predmetom výskumu, čím je garantovaná odbornosť publikácie a historická relevantnosť v nej uvedených faktov. Kniha určite ozdobí domácu knižnicu a poteší azda aj ako milý darček na narodeniny či na Vianoce. Oplatí sa minimálne si ju prelistovať a pokochať sa pohľadom na skvost stredovekého slovenského rezbárskeho umenia.

17.09.2021


Zvolila som si láskuZvolila som si láskuScarlett Lewis

Na jednej strane kniha ponúka silný príbeh matky, ktorá prišla o svojho syna, a predsa našla silu odpustiť a "zvoliť si lásku". Jej svedectvo je veľmi pôsobivé a neviem si ani zďaleka predstaviť, čo musela Scarlett a ďalšie matky, ktoré postihol podobný osud, prežívať. Smútok je zo stránok textu cítiť, ale je prebitý nádejou, odpustením a láskou - presne tak, ako si to autorka priala. Hlavnou ideou jej iniciatívy je čo zmeniť čo najviac našich hnevlivých myšlienok na myšlienky naplnené láskou a dobrotivosťou. Velmi sa mi tiež páčil spôsob, akým sa s tragédiou vyrovnal Scarlettin starší syn J.T.: začal v škole pracovať na zbierke pre chudobné deti v Rwande, aby im pomohol zabezpečiť kvalitné vzdelanie.

Na druhej strane ma vyrušuje viacero nezrovnalostí, ktoré sa mi videli už trochu mimo realitu. Autorka v duchovnej rovine mieša všetko so všetkým. Od modlitby posvätného ruženca cez reiki, médiá, hypnózu a dalajlámu až po videnia "bytostí z číreho svetla". Naozaj sa nechcem nikoho dotknúť, ale nie som, napríklad, úplne schopná uveriť tomu, že autorkin zavraždený syn s ňou po smrti komunikoval cez nápisy z dymu na oblohe.

12.08.2021


Kto rozsvecuje hviezdyKto rozsvecuje hviezdyAmanda Dykes

Morské hlbočiny a hviezdne výšiny vynárajúce sa z vábivého oparu zabudnutých starobylých príbehov. Presne takúto čarovnú atmosféru navodzuje nielen krásne nostalgická obálka, ale od prvých stránok aj samotný text knihy. Vďaka originálnym motívom (morská archeológia? forenzná astronómia?) a príjemnému štýlu písania som román Kto rozsvecuje hviezdy hltala jedna radosť. Treba ale priznať, že niekde za polovicou sa dej trochu zasekol a všetko začalo byť akési predvídateľné a prisladké. V závere sa síce pritrafí ešte jedna dramatická situácia, ale myslím, že sujet mohol byť trochu zamotanejší. Pri čítaní posledných stránok som nemala pocit úžasu "ako to všetko to seba zaklaplo", ale skôr pocit, že kulminácia dejovej linky prišla o čosi skôr a záver bol už len pomalou dohrou. Tiež mi prekážalo, že Frederick pôsobil ako nasilu dokonalá postava bez jedinej chybičky, citlivý, sladký, obetavý, až neprirodzene emotívny. Neviem, možno je to len môj dojem.
V každom prípade, po knihe určite odporúčam siahnuť všetkým knihomoľkám a knihomoľom, ktorí si potrpia na dobré príbehy, na čarovnú a hravú atmosféru a na triumf nádeje, úžasu, lásky, pravdy a krásy. O tom totižto tento román je. O hviezdach, v ktorých sa zrkadlí svetlo Toho, ktorý ich rozsvietil...

09.08.2021


Mimo turistickej zónyMimo turistickej zónyPeter Gregor

Za mňa veľké sklamanie. Mám osobitú záľubu v cestopisoch podobného charakteru (cestovanie stopom, na vlastnej nohe, nepopulárne a nebezpečné destinácie), ale spracovanie tejto knihy je slabé. Presne ako píše nemharap, text je stručný a chaotický, temer "priesvitný" a zážitky z ciest sú miestami nemastné-neslané. Slabý obsah "korunoval" vulgárny slovník, pre ktorý som knihu zaklapla a povedala si, že mám dosť. Oceňujem však pekné farebné fotografie, na ktoré sa počas čítania dobre díva.

Inak nič moc.

Vrcholom v tomto žánri (obsahom i formou) pre mňa ostáva Tomáš Vilček a jeho Bláznivá cesta okolo sveta.

05.08.2021


Odpustenie oslobodzujeOdpustenie oslobodzujeUbald Rugirangoga

Veľmi sugestívne svedectvo o hĺbke a sile skutočného odpustenia. V knihe sa nachádzajú príbehy ľudí, ktorí dokázali odpustiť neodpustiteľné. Vyvraždenie celých rodín, hrozné mučenia a prenasledovania. Autor, katolícky kňaz, po prežití rwandskej genocídy organizoval náročnú duchovnú službu zmierenia, počas ktorej sa obete zabíjania konfrontovali s vrahmi svojich rodín. Je až neuveriteľné, ako sa niekdajší nepriatelia dokázali v niektorých prípadoch uzmieriť, ba dokonca vstúpiť do rodinného zväzku (napr. dievča, ktorého otec zabil istého muža, si vzalo za muža syna zabitého). Otec Ubald píše, že náš hnev a neodpustenie si máme predstaviť ako ťažký balvan, ktorý so sebou nosíme na reťazi. V momente, keď odpustíme, reťaz sa pretrhne. Odpustenie pritom neznamená mať "pocit" , že sa na niekoho už nehnevám. Nie je to ani ignorácia skutočnosti, ani popretie spáchaného zločinu. Je to vedomé rozhodnutie zrieknuť sa pomsty, modliť sa za vinníka, otvoriť dvere k zmiereniu, podať či prijať pomocnú ruku. Odporúčam prečítať každému, najlepšie s reflexiou vo vlastnom živote.

05.08.2021


Keď srdce zavoláKeď srdce zavoláJanette Oke

Priznám sa, že voči tejto knihe som mala určité predsudky a bála som sa, že zablúdim do vôd brakovej červenej knižnice. O to väčšie a príjemnejšie prekvapenie ma však čakalo. Keď srdce zavolá je mimoriadne príjemný a ľahko čitateľný román s pohodovou komornou atmosférou amerického vidieka 19. (resp. začiatku 20.) storočia. Predstavte si mix Doktorky Quinnovej a Anny zo Zeleného domu a máte to tu. V rámci žánru oddychoviek pre mňa absolútny ideál, takto si predstavujem knihu na chladné jesenné a zimné večery, ku ktorej si pripravím šálku horúceho čaju a môžem vychutnávať. Veľmi sa teším na druhý diel.

P. S.: Jediné, čo môžem vytknúť je gýčový a presladený záver. Aj keď ten sa dal očakávať a dojem z knihy ako takej mi nepokazil.

05.08.2021


Základy estetiky a etiketyZáklady estetiky a etiketyErich Mistrík

Túto útlu učebnicu som si náhodne vypožičala z knižnice a tešila som sa, že mi osvetlí problematiku zo svojho názvu - základy estetiky a etikety. Musím ale konštatovať, že kniha ma dosť sklamala. Text pozostáva zo samých "omáčok"a nemastných-neslaných formulácií. Hlavná myšlienka jednou vetou: krásno, estetika a umelecký vkus sú relatívne a každému konvenuje čosi iné. Okolo tohto sa krúti celá učebnica. Možno je to tým, že nie som cieľová skupina (stredoškolák), ale kniha mi v podstate takmer nič nedala a informácie, ktoré sa v nej nachádzajú, sú, dovolím si tvrdiť, všeobecne známe. Etikete je venovaných zopár stránok na konci, ktoré sa rozsahom (a obsahom) už úplne strácajú. Nemožno však poprieť, že učebný text dopĺňa slušné množstvo praktických cvičení a úloh, takže učiteľ by si na hodine mal z čoho vyberať.

26.07.2021


VčelyVčelyPiotr Socha

Milá knižôčka plná rozkošných veľkoformátových ilustrácií, ktorou sa pokochajú nielen ratolesti, ale aj ich rodičia a - napokon - všetci dospelí knižní labužníci. O včielkach sa hravou a zábavnou formou dozviete všetko možné i nemožné: ich históriu a úlohu v spoločnostiach starého Egypta a Grécka, organizáciu úľa a práce včiel, zistíte, kto prežil najväčší počet včelích bodnutí, čo je to biomimetika, kto je patrónom včelárov, čo je to svadobný let a ako sa prejavuje včelí tanec. To všetko okorenené množstvom kuriozít a krásnych pestrofarebných obrázkov.

15.07.2021


Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múreMačací kožuch a ťava pri Čínskom múreDominika Sakmárová

Úplne súhlasím s komentármi podo mnou: krátke, svieže, zábavné, exotické a pútavé "taiwanky" (resp. "spišianky a číňanky"), ktoré prečítate, ani neviete ako. Kultúrna konfrontácia je podaná s vtipom a nadhľadom a nad niektorými situáciami môžu Slováci ako repa len pokrútiť hlavami. Obdivujem aj Dominikinu odvahu (na výlety takéhoto typu ozaj musíte mať dobrodružnú náturu) a jej nezlomného ducha pri pasovaní sa s trampotami cudzinca ďaleko od domoviny.

14.07.2021


Čarovné miesta svetaČarovné miesta svetaMary-Ann Gallagher

Kniha ponúka presne to, čo ohlasuje svojím názvom - fascinujúcu prehliadku čarovných miest sveta. Obsahuje krásne celostránkové fotografie, tipy pre turistov, drobné prehľadné mapky a rámčeky so základnými faktami o každej lokalite. Texty sú pútavé a primerane dlhé, prekážala mi len občasná horšia viditeľnosť písmen na farebnom pozadí (nebolo to nejako príliš rušivé, ale predsa). S výberom destinácii som bola spokojná, zablúdili sme jednak do všeobecne známych pamiatok a miest (Taj Mahal, Rím, Paríž, Rapa Nui,...) , Jednak do menej prebádaných končín (Hammerfest, Meteora, Churhill, Ľadovec Perito Moreno,...). Príjemné čítanie, dovolím si povedať pre každého.

08.07.2021


Levočské povestiLevočské povestiJán Milčák

Ján Milčák je ozajstný majster slova, ktorý má veľmi svojskú a špecifickú poetiku, spôsob písania. Spočíva v krátkych a strohých vetách, občas trochu zvláštnych a nie úplne nadväzujúcich dialógoch a v silnom nádychu nekonvenčnosti. Musím sa však priznať, že v prípade detskej literatúry mi toto autorské novátorstvo prišlo trošku rušivé. Osobne mi omnoho viac konvenujú klasické povesti, v ktorých sa kladie dôraz na napínavý dej a jazyk je krásne archaický, no pritom ľahko dešifrovateľný, príjemne a rýchlo plynúci pre detského čitateľa. A toto mi v knihe Levočské povesti chýbalo. Milčákova poetika sa podľa môjho skromného názoru oveľa viac hodí ku náročnej umeleckej próze pre dospelých percipientov, ktorí tiež budú mať čo robiť s interpretáciou textu. Ak by som bola dieťa, túto knihu by som jednoducho nepochopila a obávam sa, že by ma veľmi nenadchla. Vety sú príliš krátke a príliš odmerané, až to pôsobí neprirodzene. Aj keď, sto ľudí, sto chutí, takže určite nechcem nikoho odradiť.
Čo zase musím vyzdvihnúť sú naozaj prekrásne ilustrácie Stanislava Lajdu a celková prepojenosť všetkých povestí (postavy a ich príbehy sa prelínajú, spomínajú sa okrajovo vo viacerých povestiach). Možno tento komentár vyznie trochu negatívne, ale kniha určite nie je zlá. Práve naopak, literárne je na veľmi vysokej úrovni, len sa mi vidí, že cieľová skupina na takýto druh textov jednoducho ešte nie je dostatočne vyzretá.

22.05.2021


Příběhy obrazů a sochPříběhy obrazů a sochŠtěpánka Sekaninová

Milá, jemná a nápaditá knižôčka, z ktorej sa čo-to dozvedia hádam i dospelí čitatelia. Akurát neviem, či by som do publikácie o umení pre deti vybrala práve Avignonské slečny... Teda viem: nevybrala. Inak úplne súhlasím s komentárom milamarus, chýba len viac kapitol, takže ak by sa niekedy chystal diel dva, určite po ňom siahnem:-)

22.05.2021


Dejiny sveta v skratkeDejiny sveta v skratkeChristopher Lascelles

Súhlasím s tým, že kniha fakty relativizuje a značne zjednodušuje. Osobne ma obzvlášť hneval klasický podtón "cirkev rovná sa spiatočníctvo, tmárstvo, povery, brzda rozvoja atď." Na druhej strane si myslím, že pre laika, ktorý chce získať základný historický prehľad, je toto veľmi dobrá voľba. Zhrnúť všetky najpodstatnejšie udalosti svetových dejín do 270 strán formátu A5, zvládnuť to pútavo, konzistentne a okoreniť to bohatou kartografickou prílohou je kumšt, ktorý autorovi nemožno uprieť. Mám tiež za to, že (najmä v starších dejinách) autor ponúka aj informácie, ktoré sú miernou nadstavbou pre základný vedomostný korpus, mená a fakty, s ktorými sa v školských ucebniciach nestretnete. Ak by ste boli v histórii úplný neznalec, po prečítaní tejto knihy, Vám v hlave aspoň niečo iste ostane, pospájajú sa súvislosti, resp. všetko je to ľahko vyhľadateľné. Preto konštatujem, že napriek chybičkám krásy je to pre laika ideálna syntéza. Stručná, krátka, ale hutná a prehľadná.

13.04.2021


Po stopách nášho sveta na dvanástich ilustrovaných mapáchPo stopách nášho sveta na dvanástich ilustrovaných mapáchTim Marshall

Takto by sa mali písať (ilustrovať) školské učebnice geografie, aj keď uznávam, že je to zrejme veľké sústo. Prehľadné, názorné, celistvé zhrnutie základov geopolitiky, ktoré pochopí aj ten, kto má vedomosti zo zemepisu na bode mrazu. Niečo málo z histórie, krásne ilustrácie a mapy, vynikajúce vizuálne prevedenie. Čítala som aj pôvodnú verziu Tima Marshalla "pre dospelých" a musím povedať, že nesklamala ani jedna.

23.03.2021


Večne spievajú lesy / Zo smrtnej hory fúka / Niet inej cestyVečne spievajú lesy / Zo smrtnej hory fúka / Niet inej cestyTrygve Gulbranssen

Generačná trilógia Večne spievajú lesy je ako život sám - trpká, miestami ťažká na prelúskanie, opakujúca sa, slávnostná i monotónna, svieža a žeravá, pokojná i vzdorujúca. Rieši množstvo komplexných životných otázok týkajúcich sa hľadania svojho miesta na svete a naplnenia zmyslu svojej existencie. Mne osobne v knihe najväčšmi rezonovala téma samoty, osamotenosti a vzájomného odcudzenia jednotlivých postáv. Na prvý pohľad to možno vyznieva ako živelný naturistický opis života drsných severanov, ktorí neohrozene vzdorujú nespútanej prírode a sú hrdými pánmi sami sebe, no v skutočnosti je to príbeh, z ktorého tak hlboko dýcha smútok a samota, až to bolí. Priznám sa, že som na sebe postupne pozorovala určitú čitateľskú transformáciu a zmenu pohľadu na charakter diela. Prvé kapitoly som vnímala rovnako ako zrejme väčšina čitateľov - ohúrila ma dravosť, bezprostrednosť, živelnosť rodu medveďobijcov, túžila som preniesť sa na tie miesta panenskej prírody, zažiť jej nespútanosť. Adelheidu som v tomto kontexte spočiatku veľmi nemusela, keďže mi, prirodzene, pripadala ako rušivý mestský a velkopanský element. Ako dej plynul, môj nadhľad sa pomaly ale radikálne menil. Skúsila som si predstaviť, aké by to bolo, ak by som bola v koži Adelheidy a mala za manžela muža, ktorý celé týždne trávi v horách, záujem o manželku nedáva vôbec najavo, takmer sa s ňou nerozpráva a jeden druhému vôbec nerozumejú. Keď som sa zamyslela hlbšie, pochopila som, že vôbec nejde len o postavy Adelhaidy a mladého Daga, ale že každá a jedna postava v tejto ságe je tak neskutočne osamelá, zlyháva v komunikácii, cíti sa nepotrebná, je odsúdená na svojich sto rokov samoty... Výstižné to zhŕňa konštatovanie v jednej zo záverečných kapitol, že Dag a Adelheida boli svoji 12 rokov, ale vôbec si nerozumeli. Z knihy, ktorá ma spočiatku očarila svojou životaplnosťou, som si tak odniesla riadnu dávku melanchólie a divného smútku. Samozrejme, dôležité sú aj ďalšie témy, problematika túžby po peniazoch, pýchy, pochopenia a prijatia osudov iných ľudí, a v neposlednom rade kresťanské posolstvo, ktoré by malo byť hlavným ideovým nositeľom a zároveň zavŕšením celej trilógie. Ale puc trudnomyseľnosti je taký silný, že vo mne po prečítaní ostal ako najsilnejšia emócia.

23.03.2021


Lekárka Mária JasenkováLekárka Mária JasenkováMartin Ližičiar

Veľká česť pani doktorke Jasenkovej a klobúk dole pred tým, čo dokázala vo svojom celoživotnom (stále pokračujúcom) úsilí. Z rozhovoru je cítiť obrovskú dávku múdrosti, skúsenosti, ale najmä pokory a vyrovnanosti, čo je vzhľadom na jej pole pôsobenia vzácne sa vyskytujúca kombinácia. Nádherná duša, odporúčam dodatočne si vyhľadať aj ďalšie jej verejné výstupy, rozhovory a prednášky, v ktorých odhaľuje hĺbku toho, čo ju život a smrť naučili.

"Život sa naplní, keď doprajeme iným, čo sami máme alebo čo nám samým nikdy nebolo dopriate."

22.03.2021


Tajná záhradaTajná záhradaFrances Hodgson Burnett

Prevažnú väčšinu čítania Tajnej záhrady som strávila v nemom úžase a kochaní sa nežným, pomaly plynúcim príbehom a dychberúcimi ilustráciami Ingy Moore. Zatiaľ čo v Malej princeznej čistá duša a nekonečná fantázia malej Sáry premenila nehostinné prostredie a chudobu na bohaté rozprávkové komnaty, v Tajnej záhrade sa deje presný opak a atmosféra jarnej záhrady premieňa skazené povahové vlastnosti rozmaznanej Mary a jej bratranca Colinsa na životaplnosť samú. Naozaj som si myslela, že tomuto azda ani nemožno nič vytknúť. Žiaľ, celkový dojem mi pokazila záverečná motivická línia (bielej) mágie, tzv. Veľkého dobra, zvláštnych všadeprítomných magických síl, stotožňovania kresťanského Boha s akousi podivnou mágiou a pod. Neviem, z akých myšlienkových hnutí autorka vychádzala, ale doslova ezoterické vyznenie celého duševného prerodu hrdinov hraničiace s panteizmom si podľa môjho názoru rozhodne mohla odpustiť.

21.03.2021


1