digiorgio komentáře u knih

Ja teda nie som žiaden slovenčinár, ale nedá mi to napísať: miestami veľmi amatérsky a nedotiahnutý preklad Angeliky Šrámkovej z maďarčiny. Predtlačová korektúra textu tiež nič moc (predložky, spojky na konci riadkov? používanie zátvoriek je kapitola sama o sebe). Z historického "maďarsky prikrášleného/nakloneného" úvodu je cítiť aj pôvod autorov a vydavateľstva (použitá literatúra má 18 maďarských zdrojov, 1 poľský a 2 anglické zdroje). Otázka je prečo vôbec niečo také muselo vznikať o slovenskej katedrále? K čomu má toto vychovávať?

Kniha o 120 stranách (spolu s tirážou a zoznamom literatúry) a s cenou 29 EUR na prebale (ja som ju za toľko našťastie nekúpil) by mala byť podľa mňa tip-top. Takto to vyzerá ako celá dnešná povrchná doba: rýchlo niečo vydať a dostať sa tak k peniazom...

Verdikt: 2 hviezdy za kvalitné fotografie, 1 za ten podivný a kostrbatý preklad popisu oltárov, a 1 za prácu, ktorú si napriek výhradám autori určite odviedli. A keďže 4 body v súčte sa mi zdá za publikáciu veľa, nechám ju bez "hviezdičiek".

Vcelku kratučká poviedka (také ako mám najradšej) rozdelená na Prológ, Zelený zápisník a Epilóg. Prológ obsahuje dialóg dvoch ľudí (ok, skôr monológ Ambrosiusa) nad zlom a hriechom. Jadrom poviedky je isto Zelený zápisník: snové putovanie dievčaťa za pomalou a temnou iniciáciou v krajine a prostredí, ktoré snáď môžeme nájsť na obálke niektorých metalových albumov z 90-tych rokov .) prelínané spomienkami na prapodivné „rozprávkové“ príbehy opatrovateľky, ktoré neustále menia rytmus celého príbehu iniciácie. Snové a krásne. Epilóg si nepamätám, zostal som v tom sne :)

4 05.05.2019