deirdre komentáře u knih

Kvalitná práca, v ktorej okrem samotnej Diamantovej sútry (mimochodom spolu s originálom v sanskrite) nájdete aj stručné dejiny buddhizmu a vysvetlené jeho rôzne smery a odlišnosti v chápaní náuky, ako aj komentáre k sútre. Samozrejme, nechýba množstvo odkazov na literatúru pre hlbšie štúdium.

3 07.01.2021

Človek môže prečítať za život tisíce kníh, ale iba niektoré mu utkvú v pamäti. Toto je dielo patriace medzi tie nezabudnuteľné. Odporúčam prečítať si ho včas, aby ste mali čas sa k nemu vracať.... Naozaj stojí za to.

35 26.12.2020

Vynikajúca knižka. V tomto zvláštnom čase jej čítanie pôsobilo ako balzam na nervy. Hoci po vojne sa doktor, Mack a ostatní zmenili a tým sa zmenila aj atmosféra na Plechárni, práve to umožnilo Steinbeckovi ísť viac do hĺbky postáv. A aj keď celkovo je knižka presiaknutá takou zvláštnou nostalgiou, humor ani ľahkosť jej nechýbajú. Stretnutie doktora s Jasnovidcom na pláži, Faunina prijímacia miestnosť, bývanie Suzy v kotly, a veľa iných scén, na ktoré nezabudnem. Akurát ma mrzí, že som si Faunine rady do života, čo sa chlapov týka, neprečítala skôr, hm.

10 19.12.2020

Nádhera. Musím to tak napísať, aj keď poviedky v tejto zbierke sú vlastne smutné, plné tej najsurovejšej ľudskej biedy a utrpenia. Sú to iba zlomky úbohých životov na okraji spoločnosti, ale otázky, ktoré v človeku vyvolajú, obsiahnu celú večnosť....
"…Rozednívá se. Sedím na lavičce městského bulváru a rád bych se někoho zeptal: Ale nač to „matka rodu Kemských" a jí podobní? Nač to nesmyslné lidské utrpení?"
Drásajú srdce, ako spev ženy v poviedke Pieseň o slepcoch... "Oj, ka-am kráčíme, nevidí-íme-e… Hlas ženy dobře vystihoval trýznivý nářek člověka zajatého tmou. Slova její písně jako by se zaokrouhlovala, bolestně se chvěla úsilím vyjádřit sílu a bolest citu, který byl do nich vložen … V krčmě bylo ticho. Ženin sytý hlas naplnil celou místnost, jako smola se lepil na všechny lidi sedící v krčmě a širokým, chvějivým proudem tekl otevřenými dveřmi na ulici."
Ale zažehnú aj iskierku nádeje, ako v poviedke Zrodenie človeka. "Šli jsme pomalu, chvílemi se matka zastavila, zhluboka vzdychla, pozvedla hlavu a rozhlédla se do stran, na moře, na les, na hory, potom se zadívala do tváře synovi — její oči, promyté slzami utrpení, byly opět nevýslovně jasné, opět rozkvetly a plály modravým ohněm nevyčerpatelné lásky."
Každý jeden príbeh ma chytil za srdce a hanbím sa za svoje predsudky voči tomuto autorovi. Bol to skutočne Pán Spisovateľ.

6 25.11.2020

"Než vystydne káva" mala o niečo silnejšiu atmosféru, ako tento druhý diel - zdá sa mi, že autor použil trochu úspornejší jazyk, ale o to bolo zdelenie údernejšie. Ako červená niť sa však príbehmi ľudí v oboch knihách vinie myšlienka, že aj keď udalosti, ktoré sa stali, už zmeniť nemôžeme, môžeme zmeniť svoj postoj k nim. Príbehy ľudí, ktorí si sadajú na TÚ stoličku, sú úplne obyčajné, v zmysle, že sa môžu stať naozaj každému z nás a mnohým sa aj stávajú. Práve v tom je, myslím, sila tejto knižky. A ešte... posledný príbeh som dočítala dnes skoro ráno pred odchodom do práce, slzila som do kávy pred sebou, avšak neboli to slzy bolesti, smútku či zúfalstva... mala som potom pocit akejsi vyrovnanosti, pokoja a istoty, že čokoľvek sa stane, resp. má stať, je dobre a dôležité je iba to, ako s tým človek v srdci naloží.... A konečne som našla to slovo, ten pocit, ktorý to zastrešuje: VĎAČNOSŤ. Jo, to je presné, jeden by povedal, taká obyčajná knižka, a čo dokáže! Odporúčam.

10 20.11.2020

Knižka o vnútornom prežívaní rozprávačky - autorky, hľadaní významov a reflektovaní všetkého, čo sa jej týka, ľudí, vzťahov, miest, ktorými prechádza alebo kedysi prechádzala, knižiek, ktoré číta... A je to aj výpoveď o časti jednej generácie, dnešných tridsiatnikov, tzv. intelektuálov, o plytkosti a absencii hlbšieho prežívania mnohých z nich. Mika Rosová navyše píše ako malá bohyňa, vedela by som ju čítať od rána do večera.

4 15.11.2020

Táto kniha sa mi naozaj nečítala ľahko. Matematické metafory, konštrukcia Integrálu, celý ten zvláštny strnulý, presne vypočítaný svet... mojej predstavivosti to teda dávalo zabrať, a myslím, že som ani úplne nepochopila všetko, čo chcel autor povedať. Do protikladu k tomuto uniformovanému racionálnemu Jednotnému štátu, k MY, je postavené extrémnymi emóciami vybičované prežívanie jednotlivca, JA čísla D-503, hlavného konštruktéra Integrálu... V ňom sa vlastne stretávajú oba póly, chladný rozum a tie najnižšie emócie. (Nie, nie, tu nejde o lásku, ani o dušu, iba ak dušou nemyslíme ľudskú psychiku a láskou vášeň...) Extrémne racionálneho človeka posadne potlačená časť jeho psyché, Jung by povedal, Anima. A to čo nasleduje, nesúvislé, nedokončené myšlienky (slová, vety), výkriky do tmy, "realita" prelínajúca sa s fantáziou, tak to je ešte náročnejšie čítanie ako súvislý opis matematicky presne vypočítaného sveta a ľudského života v ňom prebývajúceho. Ale zato zamrazilo občas... Sloboda vs. Šťastie ? Hm... Určite odporúčam.

10 12.11.2020

Som v rozpakoch, ako hodnotiť túto knihu. Isté je, že som sa nemohla od nej odtrhnúť, aj keď mi nesedela forma, akou je napísaná. Hlavná hrdinka mi maximálne liezla svojimi postojmi na nervy. Takto si osobu pracujúcu v tejto profesii nepredstavujem, to je tragédia. Na druhej strane, áno, je to možné, je to ľudské, reálne... predsa nie sme dokonalí. Takto poňaté, kniha je veľmi autentická a silná. V tomto prípade však ide o konečné veci človeka a keď chce niekto o tom vydať svedectvo, malo by mať primeranú hĺbku. Posolstvo tejto knihy mi teda v tomto kontexte príde veľmi plytké. Autor mal radšej mlčať.

Čítala som e-knihu bez fotiek, takže hodnotím len text samotný. Niežeby som súhlasila so všetkými názormi autora (lebo v tejto knihe ide skôr o jeho názory než o názory samotárov), ale ako v prvej, tak i v tejto knihe sa mi najviac páčila autentickosť a úprimnosť výpovede, a to si zaslúži plný počet. Tieto akési reminiscencie a reflexie sú veľmi dobrým doplnkom prvej knihy o šumavských samotároch.

7 03.11.2020

Hneď po prečítaní Ovocia hnevu som nabehla do jediného antikvariátu v našom meste a ulovila si tam túto útlu knižku. Nebolo to presne to, čo som hľadala, ale tak, knižka na jeden víkend, myslela som si. Ako som však veľmi rýchlo zistila, bola by to veľká škoda pre mňa, a až neúcta k tým fantastickým chalanom z Pláně Tortilla alebo z uličky Na Plechárně, keby som si ich pozorne nevypočula. A že je čo počúvať a nad čím sa zamýšľať. A pritom sa kráľovsky baviť! Som nesmierne rada, že mám túto útlu knižku doma.

9 27.10.2020

Už som mala chuť na dobré scifíčko a nesiahla som vedľa. Dobré a podnetné to bolo, len málo, čítala by som ďalej... Asi sa poobzerám po tom Schismatrixe.

5 05.10.2020

Ja budem citovať z doslovu Juraja Klauča (Tatran 1978):
"Dostojevskij vytvoril čosi, čím sa, povedané viacerými kritikmi, dotkol pekla i nebies..... vytvoril nezabudnuteľné obrazy ľudskej biedy, nešťastia a utrpenia. Sám si sformuloval svoju umeleckú i mysliteľskú úlohu, keď napísal, že zmyslom jeho tvorby je "hľadanie človeka v človeku". Vydal sa teda na púť za človekom a za jeho človečou podstatou a obnažil závratné hĺbky jeho duše. V človeku, v jeho najhlbšom a najskrytejšom vnútri, obnažil a objavil celý dovtedy neznámy vesmír".
A ešte: týmto románom Dostojevskij "zabúchal na brány večnosti".
Geniálny, neprekonateľný Dostojevskij.

28 29.09.2020

"...jediným omluvitelným důvodem pro psaní takových knih, by měla být jen touha dělat lidi lepšími, pomáhat jim objevit to, co je v nich dobré." A to sa autorovi stopercentne podarilo. Nemyslím, že by kohokoľvek táto kniha nechala chladným a ničím v ňom nepohla. Plakala som túžbou odísť okamžite do hôr, najlepšie práve rumunských Karpát, ktoré ma už dávno priťahujú. Ale napísané je to tak skvele, tak skvele, že pri čítaní niekedy stačilo zavrieť oči a preniesť sa tam, kde som fyzicky nemohla. Vďaka za túto knihu, pán Nevrlý.

9 15.09.2020

"Navzdory všem pochybovačům
romantikům a antiintelektuálům se svět neustále vyvíjí k lepšímu, protože lidský rozum, přizpůsobující se svému okolí, ho mění k lepšímu. Rukama... nástroji... selským rozumem, vědou a technikou."
Tak neviem, či by sa Heinleinovi páčilo v dnešných časoch, keď síce naša civilizácia hojne využíva vedu a techniku, ale už čoraz menej ruky, nástroje a zdravý sedliacky rozum. Dôsledky vidíme všade okolo nás. Inak, bolo to veľmi osviežujúce prečítať si toto staré scifíčko.

20 02.09.2020

Čo poviedka, novela - to malý, veľký klenot. Strhujúce čítanie, plné hlbokých citov a myšlienok, krásnych metafor, neviem, či sa dnes ešte píše takáto literatúra. Toto je totiž Literatúra s veľkým L. Už si knižku zháňam po antikvariátoch, aby som sa do nej mohla hocikedy opäť pohrúžiť.

15 24.08.2020

Asi som mala prehnané očakávania. Nejde o to, že mi nedala nič nové, nič iné sa ani nedá povedať na smrteľnej posteli o tom, čo je v živote naozaj dôležité. Mne skôr vadila forma zdelenia. Preto moje nižšie hodnotenie neznamená, že to nemôže byť hodnotná knižka pre mnohých iných čitateľov.

6 15.08.2020

Výnimočná kniha. Naozaj je v nej ukrytá hlboká životná / duchovná múdrosť.

8 12.08.2020

Knižku som dostala do daru, potešila som sa, že sa mi hodí do výzvy. Taká celkom dobrá jednohubka, ktorú som prečítala za sparného odpoludnia pri káve a cigarete. Príbeh samotný aj myšlienka zaujímavá, ale neskutočne ma otravovali tie múdra, miestami pôsobiace ako päsť na oko. Ešteže to bolo také krátke.

5 09.08.2020

Vlny. Čítala som opäť po 20 rokoch, už som tomu nevenovala toľko času ako prvý raz a ani to nebolo také silné. Vtedy to bol mimoriadny zážitok a na nejaký čas mi obrátil vnútorný život hore nohami. Tentokrát som sa, o niečo staršia a životom ostrielanejšia, len nechala unášať tými vlnami myšlienok a vnútorných monológov a bolo to dobré, fakt dobré.

7 09.08.2020

Mohla som to čakať, a predsa ma to prekvapilo. Pánovi Formánkovi sa zase podarilo svojimi vetami a myšlienkami na/vo mne vyvolať húfy zimomriavok a myšlienkových úletov. Nevšedný, temný príbeh, majstrovské podanie. Takéto knižky mám rada.

12 09.08.2020