deirdre komentáře u knih

Hodnotiť hviezdičkami túto knihu sa naozaj nedá. Sú to pamäti ľudového liečiteľa, napísal to ako chcel a napísal to, čo chcel. Miestami zaujímavé, ale že by ma to nejak extra obohatili, to nie. Pritom o liečiteľstvo sa dlhé roky zaujímam.

Až mi zimomriavky naskočili.

4 19.11.2021

Tento príbeh som nepoznala, a knižke som sa dlho vyhýbala.... Netuším, prečo, a znova vďaka za Čitateľskú výzvu, že som si ju nakoniec prečítala. Silná, nabitá významami, prekrásny sloh. Zostala som úplne očarovaná.

32 15.11.2021

V tomto prípade stopercentne platí, že menej je niekedy viac. Prvá polovica románu sa čítala veľmi dobre, s ceruzkou v ruke. Podnetné myšlienky, sympatické postavy. Zhruba od polovice však začínajú pribúdať nové a nové postavy, každá aj so svojím príbehom, v princípe podľa rovnakého scenára. A všetci sa navzájom podporujú, pritakávajú si, majú rovnaké názory. Sústavne filozofujú a spomínajú na minulosť. Normálny dialóg tu nenájdete, nie je tu prítomná žiadna konfrontácia. Opakuje sa rovnaký motív cez viac než 400 strán a na konci je tak hlavný protagonista vnútorne v podstate tam, kde bol na začiatku.
Tiež mne osobne vadila liberálna agenda, až agresívne obhajovanie eutanázie a vrcholom bol výkrik jednej z postáv pred väznicou, v ktorej si odpykával desaťročný trest za vraždu ich priateľ: "Pre jednu jedinú zúrivú ranu päsťou?"
Aby som to uzavrela, keď už sa to teda chce tváriť ako filozofický román, po filozofickej stránke je táto kniha podpriemerná, po literárnej slabý priemer. Som sklamaná, lebo Posledný vlak do Lisabonu sa mi veľmi páčil a čakala som rozhodne viac.

4 14.11.2021

Za mňa povrchné, čo sa však vzhľadom na rozsah knihy aj dalo očakávať. Ale dobrý úvod do problematiky.

2 22.10.2021

Veľkolepý román. Všetka krása a tragédia ľudského života. A silné posolstvo na konci.

Zanedlouho přijel z blízkého chutoru jakýsi děda, vyryl v hlavách hrobu jamku a postavil do ní čerstvě ohoblovaná dubová boží muka. Pod její třírohou stříškou svítila v šeru zasmušilá tvář bohorodičky. Dole na římse stříšky se černal ježatý nápis zdobným staroslovanským písmem: V hodině zmatku a rozvratu odpouštějte bratři bratru!

14 22.10.2021

Aj keď som si pod knižkou o symboloch predstavovala niečo iné a moje očakávania neboli celkom naplnené, vôbec neľutujem čas, ktorý som jej venovala. Autor ľahkým perom a veľmi pútavo podáva množstvo zaujímavých detailov zo života v stredoveku, pokúša sa sprostredkovať spôsob myslenia a vnímania človeka tejto doby a usmerňuje našu pozornosť na oblasti hodné ďalšieho bádania. Vrelo odporúčam všetkým záujemcom o stredovek.

8 17.10.2021

Vybrala som si túto knihu do výzvy, a ako oddychovku. Bol to dobrý výber, čítanie som som si užívala od začiatku do konca a na chvíľu som aj uverila, že "život je plný nekonečných možností."

18 15.09.2021

Žila som s Klimom Samginom celé leto, a poviem vám, miestami to bolo extrémne náročné. Od druhej knihy sa román prestáva deliť na kapitoly a pribúda postáv, stretnutí pri samovare, filozofických a politicko- spoločenských debát, udalostí, a to všetko Klim reflektuje cez prizmu svojho ega. Kamkoľvek ide, počúva rozhovory, "zbiera" ich a to všetko hádže Gorkij na papier; predstavte si, že idete vo vlaku a zapíšete každú vetu, ktorú počujete... Áno, popisuje to vynikajúco dobu a pomery, ktoré v nej vládnu, časom je to však už naozaj únavné. Každopádne kniha podľa mňa z tohto hľadiska bude užitočná pre ľudí, ktorých zaujíma história predrevolučného Ruska. Klim je mimoriadne sebastredný intelektuál, jeho vzťahy so ženami a postoje k "priateľom" ( teraz si uvedomujem, že on vlastne nemal priateľa) sú silno egoistické, česť výnimočným situáciám, keď na chvíľu na seba zabudol, ako pri Varvare napríklad. Gorkij chcel pôvodne vraj román nazvať "Život zbytočného človeka" a to by bolo trefné teda. Klim celý život čaká na svoju chvíľu, kedy všetkým ukáže svoju veľkosť, ale nevidí od seba, zavadzia si a neprekročí svoj tieň. Žiaľ, Gorkij román nedokončil, možno, asi určite, by vyzeral vo finále inak. A som presvedčená, že posledná veta by znela: " A možno ani chlapca nebolo ."

6 04.09.2021

Veľmi dôležitá kniha. Pochopila som, aké dôležité je mať aj/a najmä v ťažkých časoch, zdanlivo bezvýchodiskových, cieľ, a otázku "čo mi ešte život môže dať" si otočiť - "čo očakáva život odo mňa?" Že aj v najhlbšom utrpení a ponížení je možné a potrebné zachovať si ľudskosť a dokonca aj dôstojnosť. Že ľudí nemožno deliť na dobrých a zlých podľa príslušnosti k nejakej skupine. Viktor Frankl bol silného ducha a ukázal nám cestu, ako sa takým stať a dokázať prejsť aj extrémnymi životnými situáciami. Veľmi dôležitá kniha v súčasnosti.

12 04.09.2021

Zaujímavé líčenie vojenských ťažení Rimanov v Galii z prvej ruky. Teda, nemyslela som si, že ma to bude tak baviť. Kniha má spád, a nájdu sa tu aj trefné postrehy. Napr., hneď na začiatku, keď opisuje galské kmene: "Nejstatečnější jsou Belgové, protože žijí nejdále od naší vysoce civilizované provincie a protože k nim nejméně přicházejí obchodníci s věcmi, které působí změkčilost a zpohodlněnost." A veľa podobných. Škoda, že nemáme nič z prvej ruky od Keltov....

13 06.06.2021

Dostojevskij prekvapil. Na môj vkus priveľa hystérie a emočného vypätia, keby bola kniha dlhšia, tiež by som z toho dostala zimnicu a horúčku, a predsa som nevedela prestať čítať, posledné stránky ďaleko po polnoci s padajúcimi viečkami ... a očami zaliatymi slzami, čo sa mi naozaj už dávno nestalo a od Fjodora by som to ani nečakala. Urazení a ponížení do krajnosti. Bezhraničná zloba a chamtivosť sa tu stretáva s ušľachtilosťou, ktorá síce na prvý pohľad vyzerá ako naivita, je však jediná, ktorá sa im môže postaviť. Ako tu niekto napísal, Dostojevského treba čítať srdcom, ale netreba sa zamýšľať, čo je to, čítať srdcom alebo ako sa to robí, Dostojevskij našiel k našim srdciam kľúč a otvára ich, či chceme či nechceme.

12 16.05.2021

Totálna totalita, keď pomocou drogy pravdy sa vytiahnu na povrch aj najvnútornejšie myšlienky človeka. "Kallocain nám dává možnost kontrolovat, co se děje v lidských myslích." Dôležitý moment prichádza, keď si policajný prezident uvedomí, že " takto by se dal odsoudit kdokoliv" - nie pre motívy bežného chamtivca túžiaceho po moci, ale pretože, paradoxne, práve v tomto momente si môžeme uvedomiť, že žiadny režim, ani so všetkými svojimi prostriedkami a metódami totálnej kontroly ľudí, si nedokáže podmaniť ľudskú myseľ. Dobrá kniha, za mňa lepšia ako 1984 alebo My, pretože sa dotýka hlbších vrstiev človeka a ukazuje nám, kde je pravá sloboda. No ale, "všichni nejsou dost pravdiví na to, aby pravdu mohli slyšet..."

18 01.05.2021

Pustila som sa do tejto série opäť po desiatich rokoch, nakoľko už hodnú dobu sa mi na nej pravidelne mimovoľne zastavuje zrak, akoby mi chcela niečo povedať. Kľúč na riešenie krízy? Možno. Nadace ako celok je mimoriadne inteligentné a nadčasové sci-fi, ktoré som od prvého prečítania nikdy úplne nedostala z hlavy a žije si vo mne svojim životom ďalej. Keby som nebola tak dychtivá po nových a nových knihách, mohla by som ju čítať stále dookola.

15 17.04.2021

Z tejto knihy poviedok ma zaujali tri: Mordvinka, Tri dni a Príhoda z Makarovho života. Mordvinka je okrem iného o vzťahoch medzi mužmi a ženami, poviedka Tri dni o otcovi a synovi a našla som tu aj zaujímavé odkazy na staré ruské zvyklosti, no a Príhoda z Makarovho života začína vetou: "... Makar sa rozhodol, že sa zastrelí." Jej motív je autobiografický a Gorkij sa k nej vyjadril takto: "...je v nej čosi pre pre mňa osobne príjemné - akoby som bol prekročil sám seba." Gorkého postavy sú "hľadači". Či je hlúpy, či je múdry, či chudobný alebo bohatý, dobrý či zlý, hľadá, mnohokrát ani nevie čo, ale nepokoj v duši ho núti hľadať, pravdu, účel bytia svojho i druhých... -"Čo je zbytočné a čo je potrebné?"

4 14.04.2021

Nechala som sa zas nachytať. Že veľký ruský román? Ani náhodou, sorry. Nekonečný, i keď treba uznať, že pekný sloh. A to je asi tak všetko.

8 21.03.2021

Na pozadí nevšednej lásky jednorukého vojnového veterána Baltasara a Blimundy, ktorá za istých okolností má schopnosť vidieť do ľudí, autor spôsobom jemu vlastným premieta strhujúce obrazy zo života portugalskej spoločnosti na začiatku 18. storočia, od kráľovského dvora, cez cirkev až po tzv. obyčajný ľud. Baltasar zvaný Sedmislnce jednou rukou podľa pokynov pátra Bartolomea stavia stroj a Blimunda, Sedmiluna zbiera ľudské vôle do jantárovej gule, aby raz mohol vzlietnuť... A "títo dvaja nevedia čítať ani písať a pritom hovoria veci neuveriteľné na dobu, v ktorej žijú, i na miesto, kde žijú..." rovnako ako páter hľadajúci pravdu o Bohu. Veľmi pekná knižka.
Všimla som si, že v českom preklade vraj Blimunda zbiera duše. Tak by som chcela vedieť, ako bola preložená táto pasáž, kde Bartolomeo hovorí:" .... éter nie je to, čo sa vo všeobecnosti myslí a vyučuje, a nemôže sa získať pomocou alchýmie; aby sme ho mohli ísť hľadať tam, kde je, v povetrí, museli by sme lietať, a my ešte nelietame, ale éter, ..., skôr než vystúpi do výšin, aby sa z neho stalo to, z čoho visia hviezdy a čo Boh vydychuje, prebýva v mužoch a ženách, Je to duša, usúdil Baltasar, Nie, aj ja som si spočiatku myslel, že éter je duša, a došiel som k záveru, že éter sa skladá z duší, ktoré smrť vyslobodzuje z tiel, skôr než sa dostanú pred posledný súd času a sveta, ale éter nepozostáva z duší mŕtvych, ale, počúvajte dobre, z vôle živých."

5 14.03.2021

V doslove som sa dočítala, že Gorkij túto knihu viac krát redigoval, naposledy r. 1922, a táto konečná verzia sa mi dostala do rúk. Som presvedčená, že originál z roku 1900 bol oveľa lepší, a na pozadí krutých pomerov časti vtedajšej ruskej spoločnosti bol hlavný akcent kladený na osobnosť hlavného hrdinu Iľju Luneva. Jeho egoizmus a sebastrednosť boli príčinou jeho neúspechu a nie spoločenské pomery. Traja rovesníci, vyrastajúci na krčmárskom dvore, každý po svojom sa vyrovnáva s nespravodlivosťou a fyzickou i morálnou biedou bujnejúcou okolo nich. Grázel Pavol (zrovna z neho spravil autor neskôr proletára, haha), romantická idealistická duša Jakov a Iľja, túžiaci po čistom a pohodlnom živote. No a malá Maška, o ktorú sa spolu starajú. Niekto bojuje, niekto vzdoruje, niekoho to zomelie. V tomto rozsahom neveľkom románe je však oveľa viac zaujímavých postáv, osudov... Pre mňa najsilnejšou bol láskavý deduško Jeremej, handrár, ktorému neprestajne tečú slzy, a s ktorým malý Iľja chodí prehrabávať smetiská: "Ty len zbieraj tieto zábavky a odnes ich domov. Keď ich donesieš, rozdelíš detičkám, radosť im spravíš. To je pekne, robiť ľuďom radosť, Pán Boh to má rád... Všetci ľudia chcú radosť, a na svete je jej ma-álo, máličko! Tak málo, že niektorý človek žije, žije a nikdy ju nepozná, nikdy!..."

3 07.03.2021

Bolo to doslova vyčerpávajúce čítanie. Popri samotnom životopise a podrobnom popise vývoja filozofického a teologického myslenia svätého Augustína, publikácia obsahuje obrovské množstvo informácií z oblasti histórie, filozofie a náboženstva posledných desaťročí Rímskej ríše. Jediné, čo mi vadilo, a veľmi, bol dosť neprehľadný štýl písania, časté preskakovanie v čase a priestore v rámci kapitoly, citácie v každom odseku, nie vždy dobre napasované do vety. Neviem posúdiť, či je to originálom alebo prekladom, z niektorých viet som krvopotne dolovala zmysel a mám taký tichý pocit, že redakcia bola odfláknutá. Napriek tomu, že to bolo pre mňa čitateľsky naozaj nekomfortné, dávam plný počet, lebo hodnotná kniha to bezosporu je a stojí za prečítanie. Primäla ma tiež oprášiť Augustínove Vyznania, ktoré určite budem vnímať v širšom kontexte ako pred rokmi.

5 12.02.2021

Do pozornosti sa mi táto krátka novela dostala vďaka čitateľskej výzve. Síce som ju zhltla na jedno posedenie, celkom iste si zaslúži opakované čítanie. Pokus o sebareflexiu muža, ktorému sa zasamovraždí mladá manželka, je zdrvujúci. O vnútornom svete ženy sa toho na prvý pohľad veľa nedozvedáme, už leží mŕtva na stole a celý príbeh nám rozpráva jej zmätený muž. Je to však len prvý pohľad a oplatí sa zahľadieť aj na ňu dôkladne. Kratučké, ale hĺbkou ponoru do ľudskej psychiky, majstrovské dielo. Kto iný, Dostojevskij.

14 30.01.2021