deirdre
komentáře u knih
Zápisky cestujúcej mačky
Hiro Arikawa
Tieto japonské knižky majú také zvláštne čaro. Veľmi jednoduchým jazykovým štýlom vyrozprávaný jednoduchý príbeh, pripomenulo mi to tú slávnu kaviareň Funiculi funicula, aj to vo mne zanechalo podobné príjemné dojmy, ktoré pretrvávajú aj niekoľko dní po dočítaní. Áno, je to smutný príbeh, na druhej strane však v človeku - aspoň teda vo mne- zostane taký hrejivý pocit zmierenia a pokoja.
Veřejní nepřátelé
Michel Houellebecq
Zverejnenie korešpondencie dvoch takýchto výrazných súčasných osobností bol vynikajúci nápad. Dopisy sú plné reflexie tisíc a jeden tém, ale aj sebareflexie. Nedalo sa to odložiť, chcete vedieť, čo na to ten druhý....a čo na to vy.... Fakt som si to užívala, dokonca som oprášila Baudelairove Kvety zla a rozhodla som sa prečítať Spinozovu Etiku. Tá jeho "teória smutných vášní" znie mimoriadne zaujímavo.
Na konci října
Lawrence Wright
Dosť dobrý thriller, hlavne v druhej polovici, ktorý je však plný antiruskej propagandy, proste zlé zlé Rusko. Čo by viac i menej skúsený čitateľ tohto žánru ešte nejako prežul (antiamerická propaganda by mi vadila rovnako, v literatúre proste nemá čo robiť), ale že zo všetkých svetových lídrov sa tu menovite spomína na každej druhej strane (ok, tak kapitole) iba líder Ruska ako najväčšie zlo, tak to tento dosť dobrý thriller degraduje na úroveň sprostej politickej propagandy. Ak chcete knihu na túto tému s presahom, prečítajte si Kingovo Svědectví.
Choroby vyvolané slovami a myšlienkami a malé eseje o veľkých slovách
Teodor Rosinský
Veľmi zaujímavá, i keď miestami čitatelsky náročná kniha, hlavne v druhej časti. Teda aspoň pre mňa, lingvistika bývala vždy akosi mimo môjho záujmu. Určite ju odporúčam jazykovým nadšencom, pretože, dovolím si tvrdiť, toľko podnetných a zaujímavých informácií z jazykov z celého sveta na jednom mieste sotva kde nájdu. Všetkým ostatným by som odporučila najmä prvú časť, v ktorej sa autor venuje vplyvu našej reči a zamerania myšlienok na naše zdravie. Nielen telesné, ale aj psychické - súčasný trend zrýchlenia a zjednodušovania komunikácie má za následok zjednodušovanie jazyka po obsahovej aj formálnej stránke, a následne aj myslenia. Možno po prečítaní tejto knihy sa bude vnímavý čitateľ starostlivejšie týmto trendom vyhýbať, respektíve dbať o to, aby v tomto uponáhľanom svete im tak nejak automaticky nepodliehal a nebadane nehlúpol.
Cholera
Jožo Nižnánsky
Toto ma nebavilo. Hromadenie udalostí, postavy ploché, dve hviezdy dávam za historickú hodnotu diela.
Píseň o Bernadettě
Franz Werfel
Pred nedávnom som dočítala autorovu knihu Čtyřicet dnů a dostala som chuť si od neho prečítať toho viac. Hoci kresťanka, nevyhľadávam literatúru o svätcoch (iné je čítať niečo priamo z ich pera). Táto kniha ma však uchvátila. Príbeh Bernadetty je tu podaný mimoriadne prirodzene a pritom citlivo, autor však neopomína širšie súvislosti, vtedajšiu spoločenskú situáciu, a na scénu privádza celý rad postáv, ktoré s Bernadettou majú čo do činenia. Treba povedať, že ešte som sa nestretla s tak živým popisom ( toto ani nie je správny výraz) postáv. Ony proste ožívajú pred vašimi očami. V knihe je veľa krásnych scén, ale dovolím si tvrdiť, že jedna z najkrajších je obrátenie starého spisovateľa, filozofa a racionalistu Lafita. Franzovi Werfelovi sa podarilo sľub splniť dôstojne, a za to, že týmto počinom mnohých k viere priviedol či vo viere utvrdil (o tom nepochybujem) má v nebi určite extra bonus.
Z môjho denníka
Alexej Maximovič Peškov
V doslove Gorkij cituje W. Jamesa: " Prekvapili má najmä dve knihy: Tolstého Vzkriesenie a Dostojevského Bratia Karamazovci - zdá sa mi, že sú v nich zobrazení ľudia z inej planéty, kde je všetko ináč a lepšie. Dostali sa na zem náhodou a mrzí ich to, ba až uráža. Majú v sebe čosi detské, naivné a cítiť z nich zaťatost poctivého alchymistu, ktorý verí, že je schopný objaviť 'príčinu všetkých príčin'." A dodáva: "Medzi takými ľuďmi som prežil pol storočia." Je to veľmi presná charakteristika ľudí, ako sa ich snažil poctivo opísať vo svojom rozsiahlom diele. Je to jeho vyznanie ruskému človeku, ktorého považuje za "jedinečného, neuveriteľne nadaného a svojrázneho", a ktorý raz " keď pretrpí všetko, čo ho vnútri ťaží a mýli...., mnohému naučí tento svet, vysilený a šialený od zločinov."
Čtyřicet dnů
Franz Werfel
Veľmi silná kniha, už je to nejaký čas, čo som dočítala, ale ešte stále sa hocikedy dokážem preniesť na Horu. Majstrovsky stvárnené postavy, príroda aj udalosti, o ktorých som doteraz takmer nič nevedela. A znovu šokujúce poznanie, čo je schopný človek človeku urobiť. Že do poslednej chvíle tomu nie je schopný uveriť. Až je nakoniec neskoro.
Slované
Magdalena Beranová
Dostalo sa mi do rúk prvé vydanie tejto výbornej knižky, neviem, či tie novšie vydania boli kompletné, keď tak čítam komentáre nižšie. Podrobné dejiny jednotlivých slovanských národov a štátov by vydali na niekoľko takýchto monografií, a celkom iste by som si ich rada prečítala, keby boli k dispozícii. Informácií je však aj tu dostatok, prehľadne štruktúrovaných, prezentovaných čitateľnou formou. Jediné, čo mi chýbalo, boli mapy. Inak spokojnosť.
Země nomádů
Jessica Bruder
"Co všechno jsi v životě ochotný obětovat, abys mohl dál žít?"
Táto kniha mňa doslova šokovala. Ešte stále nie som schopná k tomu čokoľvek napísať. Nie som schopná pochopiť a prijať, že toto sa reálne deje. Kam kráčaš, človek?
Izba v tvare L
Lynne Reid Banks
Je u nás v meste jedna útulná krčma, v ktorej čapujú dobré pivo a okrem toho je plná starých kníh - odtiaľ som si túto doniesla domov. Nečakala som nič výnimočné, preto som bola príjemne prekvapená. V anotácii je hlavná zápletka stručne popísaná, oveľa viac sa tam nedeje, hlavná hrdinka sa hlavne vyrovnáva so svojou novou situáciou. Kniha je písaná v ich-forme, a Jane vám dozrieva síce pred očami, ale akoby medzi riadkami, takže to vôbec nepôsobí prvoplánovo... už dávno som nečítala tak uveriteľne napísaný príbeh s takými plastickými postavami a presvedčivými dialógmi. Škoda, že ďalšie časti u nás nevyšli.
Původ totalitarismu I–III
Hannah Arendt
Totalita nevzniká zo dňa na deň. Hannah Arendt s mrazivou presnosťou opisuje, čo jej predchádza a varuje pred tendenciami riešiť spoločenskú, morálnu a ekonomickú krízu týmto spôsobom. Pretože tieto tendencie sa črtali už pred šesťdesiatimi rokmi, keď túto knihu dokončovala. Bola to žena s prenikavým vhľadom, vedela, že "človek môže uskutočniť pekelné fantázie bez toho, aby spôsobil pád nebies alebo otvorenie zeme" a vedela, ako sa to môže stať. Inak, toto nie je kniha na jedno čítanie. Toto je na štúdium a mala by sa povinne študovať a prediskutovávať na všetkých univerzitách. Aby sme si už nikdy nemuseli klásť otázku, ktorú autorka kladie v úvode: Ako sme to mohli dopustiť?
Mort
Terry Pratchett
Myslela som si, že na Prattcheta v tomto živote už nepríde.... Z dlhej chvíle som sa počas voľnej hodiny začítala a potom som chodila všade s mobilom v ruke ako teenager, priebežne sa uchechtávajúc. Veľmi príjemná oddychovka, povedala by som dokonca, "antistresovka", takže časom určite príde rad aj na ďalšie príbehy zo Zemeplochy.
Velikonoční povídky
Alois Augustin Vrzal
Našla som vydanie z roku 1905 v našej knižnici a začítala sa z dlhej chvíle. Takým krásnym starosvetským jazykom napísané, mali zvláštnu silu tieto poviedky. Veľmi príjemné, povznášajúce čítanie.
Toulavý autobus
John Steinbeck
Steinbeck ma vždy dostane svojou hlbokou ľudskosťou. Ako všetky jeho knihy, aj Túlavý autobus bol pre mňa luxusným čítaním.
Noční hlídka
Sergej Lukjaněnko
Chystala som sa na Hliadky dlho, ale vždy bolo na čítanie niečo dôležitejšie. Choroba ma prinútila voliť ľahší žáner, a poviem to jednoducho, bolo to dobré. Pôvodne som neplánovala prečítať všetky, ale nakoniec, okrem Temnej, sa nedalo inak a neľutujem - posledná Šiesta celý príbeh krásne prepojila a uzavrela k mojej spokojnosti.
Z hlubin
Margaret Atwood
Tento rozsahom neveľký román sa nedá neprečítať za jedno popoludnie, hoci je naozaj čitateľsky náročný. Napätie nezadržateľne rastie, z bežných situačných scén popretkávaných spomienkami hlavnej hrdinky, reflektovanim jej vlastného života a vzťahov, sa noríme stále hlbšie a hlbšie do jej duše, až na hranicu šialenstva... Sila. Nepoznám ešte jednu autorku, ktorá dokáže tak dobre opísať ženskú psychiku. Z hlbín.
Idiot
Fjodor Michajlovič Dostojevskij
Nedávno som čítala zaujímavý článok o Dostojevského spôsobe písania, ktorý ruský kritik Bachtin nazval ako polyfónne, viachlasné. Dostojevského postavy sú autentické v tom, že prezentujú svoje vlastné myšlienky, akoby nezávislé na myšlienkach autora. "Zatiaľ čo iní spisovatelia, ako napríklad jeho súčasník Lev Tolstoj, používali postavy ako slabo zahalené hlásne trúby na diskusiu o svojich vlastných myšlienkach, Dostojevskij zaobchádzal so svojimi fiktívnymi výtvormi, akoby boli od neho úplne nezávislé, poháňané myšlienkami a pocitmi, ktoré boli úplne ich vlastné. " Pri opätovnom čítaní tohto románu som si uvedomila, že presne v tomto tkvie sila Dostojevského. Každá jedna postava je svojráznou jedinečnou osobnosťou so svojimi názormi a povahou, a preto pri Dostojevskom nerozmýšľate nad príbehom, ale nad ľuďmi, ktorí v ňom vystupujú. Konkrétne zmysel postavy Myškina som nepochopila ani na druhý raz. Niekedy je to na zbláznenie, ako to v človeku hlodá, a radšej začne rýchlo čítať niečo nenáročné, ako ja teraz. Však k Myškinovi ešte snáď bude čas sa vrátiť.
Paměti přírodního léčitele
Jan Mikolášek
Hodnotiť hviezdičkami túto knihu sa naozaj nedá. Sú to pamäti ľudového liečiteľa, napísal to ako chcel a napísal to, čo chcel. Miestami zaujímavé, ale že by ma to nejak extra obohatili, to nie. Pritom o liečiteľstvo sa dlhé roky zaujímam.
