Deia
komentáře u knih
Ultimátum
T. J. Newman
Túto knihu som nemala v pláne veľmi čítať, ale keď už som ju mala v čítačke... A nebola zlá. Síce ani veľmi dobrá, ale čítanie som si celkom užila. Je to thriller zo zaujímavého prostredia, aspoň pre mňa, predsa len o únosoch lietadiel často nečítam. Únos prebehne už na začiatku, žiadny dlhý úvod tu nie je. Postavy sú tiež celkom sympatické, či už pilot Bill alebo letuška. Ich reakcie mi prišli rozumné a žiadny väčší problém som s nimi nemala. Problém som mala akurát s jedným vyšetrovateľom FBI, ktorý mi teda rozumný neprišiel. A ani motív únoscu sa mi nezdal dostatočný a jeho plán už vôbec nie, podľa mňa by to vyjsť nemohlo. Pri čítaní som bola celý čas v napätí, že ako to dopadne, aj keď sa to dá celkom predvídať. Niektoré scény v závere mi ale prišli celkom cez čiaru a mierne pokazili zážitok z čítania. Od knihy som nemala žiadne očakávania, čiže v istom zmysle prekvapila - ale okrem toho, že sa mi čítala ľahko, tak mi neprišla nijak výrazná, už teraz, pár dní po dočítaní, si na ňu ledva pamätám. Taká príjemná oddychová jednohubka.
Panstvo Soli a smútku
Erin A. Craig
Na tento príbeh som bola zvedavá, opäť ma nalákala zaujímavá anotácia, zvláštny názov a tajomná obálka. A opäť to nebolo nič skvelé, aj keď čítalo sa mi to dobre. Príbeh naozaj začína zaujímavo a vyzeralo to, že bude mať aj poriadnu atmosféru. Začína sa totiž pohrebom sestry, dcéry, ktorý je už štvrtý v poradí. Ale atmosféra sa celkom rýchlo vytrácala. Annaleigh sa síce snažila prísť na to, čo sa stalo, ale podľa mňa jej to veľmi nešlo. Taktiež tajomné bály a chuť sestier na ne chodiť sa mi veľmi nepáčili. A keď tak rozmýšľam, bolo tam toho veľa, čo sa mi mierne nepáčilo - romantická linka, ktorá bola veľmi rýchla a nepresvedčivá, správanie vojvodu a jeho ženy, záver, ktorý sa mi tam nehodil, to, že som hneď uhádla hlavného záporáka... Ale napriek tomu som si čítanie užila, pretože príbeh niečo mal do seba, miestami atmosféra bola skvelá (hlavne tá všadeprítomná soľ) a aj tá jemná hororová vsuvka sa mi páčila. Len to celé mohlo byť nakombinované lepšie a hlavne ten záver ma naozaj dosť sklamal, to vyústenie celej tej záhady a všetkého čo sa tam dialo mi prišlo také o ničom. Neurazilo, nenadchlo.
Niet úniku
Yrsa Sigurðardóttir
Vraví sa, že do tretice všetko dobré, ale bohužiaľ. Od Yrsy som čítala už dve knihy a obidve mi prišli priemerné. Keďže táto má prevažne pozitívne recenzie, tak som si myslela, že sa to zlomí. Ale nie, strašne ma nebavila. V knihe je na mňa príliš veľa zbytočných myšlienok a opisov - niektoré možno ani nie sú zbytočné, ale sú veľmi nudne podané, mnoho informácií nám mohlo byť povedaných napríklad skrz rozhovory. Aj keď je námet zaujímavý a má taký mrazivý potenciál, tak som sa kvôli štýlu písania nevedela do príbehu ponoriť, ani som si nevybudovala žiadny vzťah k postavám a tak mi bolo jedno, čo sa s nimi stane. Navyše od začiatku vieme, že zomrú, takže mnoho kapitol z minulosti mi prišlo zbytočných a rozťahaných. Vyšetrovatelia boli tiež celkom nudní, hlavne toho veľa nevyšetrovali, keďže k prípadu boli priradení len ako pomocníci. Odhalenie pravdy o Týrových rodičoch mi prišlo celkom pritiahnuté za vlasy, ako ani nie to, čo sa im stalo, ale to, ako na to prišiel. Do ďalších častí sa určite púšťať nebudem a celkovo knihy od tejto autorky nie sú úplne pre mňa, jej štýl písania mi proste nesedí.
Prázdné úsměvy
Katherine Arden
Tretia časť sa mi až tak nepáčila, takže som bola celkom rada, že už smerujeme do finále. A táto záverečná časť ma bavila viac, aj keď nie až tak veľmi ako časť prvá. Príbeh bol celkom napínavý, miestami aj strašidelný, viem si predstaviť, že ako násťročnú by ma to bavilo o dosť viac a možno by som sa aj bála. Teraz som sa síce nebála, ale prenasledujúci klauni mi neboli úplne príjemní. Brian, Coco a nový parťák Phil boli podľa mňa mierne v úzadí, čo bola škoda. Bola som zvedavá ako to celé dopadne a či sa im konečne podarí zbaviť sa Usmievavého muža, ale koniec mi prišiel veľmi zrýchlený. Pár strán finále a nič viac, čo mi prišlo ako škoda. Taktiež mi chýbal nejaký väčší záber, že kto bol ten Usmievavý muž vlastne zač. Je to celkom krátka kniha a viac strán by jej určite neuškodilo.
Nesmrtelnost
Pao-šu (p)
Pôvodná trilógia sa mi veľmi páčila, takže do týchto poviedok som sa púšťala s menšími obavami, keďže ich napísal niekto iný. A tentokrát boli na mieste, strašne ma to nebavilo. Prvá poviedka bola neskutočne rozťahaná, prišlo mi to iba ako taká rekapitulácia toho, čo sa stalo v trilógii, len z pohľadu inej osoby. Písaniu chýbala ľahkosť, pôvodná trilógia sa mi čítala neskutočne a aj keď som niečomu nerozumela, tak mi to tam vôbec nevadilo, bola som tak pohltená príbehom, ale tu mi myšlienky odbiehali každú chvíľu a veľmi som sa nevedela sústrediť. Ani ďalšie poviedky neboli lepšie. Autor rozvíja to, čo mi predtým najviac nesadlo - teda koniec, kde som sa už strašne strácala a bolo to na mňa príliš fantazmagorické. A tu to bolo ešte výrazne horšie. Tretej poviedke som nechápala akože vôbec, do konca mi nebolo jasné kto je kto, kto je akože dobrý a kto zlý, kto bojuje proti komu... A ani po dočítaní som nebola múdrejšia. Záver mi prišiel zbytočný, ale aspoň som si osviežila nejaké mená postáv a malo to taký nostalgický závan. K trilógii sa snáď ešte niekedy vrátim, pretože tá je perfektná, ale túto knihu už budem ignorovať.
Muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom
Oliver Sacks
Túto knihu som si už chcela istú dobu prečítať a konečne teda nastal jej čas. Ale po dočítaní sa nemôžem ubrániť istému sklamaniu. Kniha sa mi čítala dosť ťažko, viem, že autor nie je spisovateľ, ale na môj vkus bola napísaná až príliš ťažkopádne a miestami málo zrozumiteľne. Taktiež vyšla už pred štyridsiatimi rokmi, takže niektoré vyšetrenia či závery sú už zastarané, ale tak to by sa dalo odpustiť. Samotné prípady mi prišli fascinujúce, o mnohých neurologických poruchách som ani netušila, že môžu existovať, čo okrem fascinácie vo mne teda vyvoláva aj obavy. Z opisu prípadov srší autorov záujem o pacientov, jeho láskavosť, snaha pomôcť. Ale akonáhle už v knihe začal prípad rozoberať viac do hĺbky alebo ho porovnávať s ďalšími (hlavne stále spomína nejakého ruského vedca), tak ma to väčšinou prestávalo baviť a do čítania som sa musela nútiť. Autor vydal viac kníh, ale mne stačilo. Chápem, prečo má kniha toľko skvelých hodnotení, ale mne nesadla.
Kouzelník Merlin
Mary Stewart
Túto trilógiu som si už chcela dávno prečítať, keďže obdobie artušovských legiend ma fascinuje. Mala som trošičku obavy, keďže sa jedná o staršie dielo (a ja si v tomto neviem pomôcť), ale nenaplnili sa, príbeh sa mi od začiatku páčil. Začína neľahkým Merlinovým detstvom a ukazuje jeho formovanie sa na čarodeja, aj keď to nie je presné, keďže nejaké čary sú tu v pozadí, Merlinove nadprirodzené schopnosti sa skôr prejavujú akýmisi víziami. Za mňa tu mohli byť aj nejaké kúzla, ale možno v ďalších častiach sa dočkám. Ináč ma to veľmi bavilo, začínajú sa mi páčiť také historické romány z dávneho obdobia, aj keď sa jedná skôr o historickú fikciu. Ale snáď aspoň čiastočne vychádza z nejakých reálií a približuje, ako ľudia žili v danom období. Miestami boli popisy až príliš detailné, ale to mi veľmi nevadilo, aj keď spočiatku som mala problém sa začítať. Ale akonáhle Merlin trošku dospel, tak sa mi to hneď čítalo lepšie. Dej potom nabral aj väčší spád, dočkali sme sa aj nejakých bojov. No a časť končí na začiatku Artušovho života, takže som veľmi zvedavá čo bude ďalej a či tam budú vystupovať aj ďalšie známe postavy tohto obdobia.
Oheň na pláži
Chris Ould
Aj táto časť sa mi páčila, aj keď musím povedať, že najlepšia mi prišla prvá časť. Tu sa príbeh viac odohráva v Kodani, či na rôznych miestach v Dánsku a tým sa stratilo čaro Faerských ostrovov. Samotné prípady sa mi páčili, páčilo sa mi postupné odhaľovanie minulosti a aj ďalších obetí. Taktiež to, že k riešeniu vyšetrovatelia prichádzali skrz starú dobrú detektívnu prácu, teda prevažne viedli rozhovory. Janovi som držala prsty, aby sa mu podarilo prísť na to, čo sa jeho matke stalo, ale musím povedať, že som z toho bola taká rozpačitá, čakala som niečo viac. Hjaltiho prípad bol zaujímavejší, ale aj tam to miestami haprovalo. Trochu ma rozčuľovalo, že všetky postavy boli uzavreté a veľmi nechceli rozprávať, kvôli tomu mi to celé prišlo také rezervované. A záver mohol byť tiež trošku lepší, hlavne z hľadiska smerovania Janovho života. Ale celá trilógia sa mi páčila, aj keď to bolo hlavne kvôli umiestneniu deja, Faerské ostrovy mi prídu fascinujúce, škoda, že ich v tejto časti nebolo viac.
Hříchy říše
Brian McClellan
Od autora som už čítala jeho prvú trilógiu, ktorá sa mi veľmi páčila a tak som sa tešila aj na túto. A taktiež bola skvelá. Autor píše pútavo a aj keď som spočiatku mala pocit, že sa to dosť tiahne, tak nakoniec to vypálilo veľmi dobre. Na začiatku nás totižto zavalí novými postavami, ktoré mi najprv prišli zvláštne a nie až tak sympatické, ale časom sa mi dostali pod kožu. Bola som rada za Vloru a Olema, tí mi celkom prirástli k srdcu už v prvej trilógii. Dej spočiatku plynie celkom pomaly, najprv sa snažia nájsť nejakú vodkyňu vzbúrencov, potom zas vojnového zločinca, ale potom to začne. Bitky, krv, mágia, umieranie. Mnoho z toho, čo sa tam dialo, som nečakala. A všetko sa to dialo v zaujímavom prostredí, Fátrasta je zaujímavo exotická a autorove popisy brilantné a pritom vôbec nie rozvláčne, úplne som cítila to teplo, prach a všetko, čo si postavy zažívali. Teším sa na ďalšie časti.
Mary Poppinsová
Pamela Lyndon Travers
Ako sa táto kniha ku mne dostala, to netuším, len tu zrazu bola. A aj keď ma jej čítanie až tak nelákalo, tak nemám rada, keď mám doma veľa neprečítaných kníh a tak nastal jej čas. Ale vôbec ma to nebavilo. Chápem, že je to kniha pre deti, ale myslím, že ani ako dieťa by ma nebavila. O Mary Poppins som len sem-tam niečo začula, ale film som teda nevidela a vedela som iba to, že ide o opatrovateľku. A tak nejak som si myslela, že ide o milú opatrovateľku. Ale Mary je na deti nepríjemná, jej povaha tiež nie je najlepšia, prišla mi strašne márnotratná a namyslená. Samotná kniha je potom len súbor akýchsi dobrodružstiev, ktoré deti s Mary zažívajú, ale mnohé mi prišli, že nemajú ani hlavu, ani pätu. Taktiež mi prišlo, že niektoré z príbehov ani nie sú vhodné pre deti. Za celý čas sa nedozvieme, kto Mary je a skadiaľ má také schopnosti aké má a to mi dosť vadilo. Celkovo som sa do čítania musela nútiť a bola som veľmi rada, že kniha je krátka a má obrázky. Toto nebolo nič pre mňa.
Meč králů
Bernard Cornwell
Mne sa táto séria veľmi páči a ani táto časť nie je výnimkou, aj keď mi prišla najslabšia. Čo ma trošku mrzí, keďže sa jedná o časť predposlednú. Ale Uhtredove myšlienky sa mi tentokrát veľmi nepáčili. Samé pochybnosti, ustráchanosť, veľmi mi to k nemu nesedelo. A tie jeho prísahy - vedel, že robí hlúpe rozhodnutia, ale aj tak ich robil, nie že by konečne sedel v Bebbanburgu, keď sa mu už podarilo dobyť si ho naspäť. V tejto časti je aj pár výraznejších ženských postáv, teda dve, ale tie mi liezli neskutočne na nervy. Celkovo mi to až tak nesadlo. Ale ako je u autora zvykom, čítalo sa to skvelo, prostredie je úžasne historicky dokreslené, bitiek je tam síce pomenej, ale stále dosť, miestami je to vtipné... Aj keď trošku som už rada, že sa blížime k záveru, som zvedavá, čo nám prinesie.
Zničený
Kevin Hearne
Po predchádzajúcich asi dvoch častiach, ktoré mi prišli slabšie, ma táto naozaj bavila. Myslím, že príbehu dosť prospelo to, že ho nerozpráva už iba Atticus, ale dosť kapitol má aj Granuaile alebo arcidruid Owen - ten je fakt skvelý, jeho objavovanie a komentovanie nového sveta bolo skvelé. Taktiež sa trošku spomalilo tempo, Atticusa sa už nesnaží každý zabiť, z toho hľadiska mi to prišlo ako taká oddychová časť. Granuailina samostatná misia ma bavila, India bola zaujímavá a jej stretnutie s yetti súrodencami takisto, snáď sa v sérii ešte objavia. Som zvedavá, čo prinesie ďalšia časť, keďže všetky predpovede ohľadom možnej budúcnosti vyzerajú dosť depresívne. Dúfam, že ma bude baviť aspoň tak, ako táto.
Zátoka smutku
Chris Ould
Na toto pokračovanie som sa celkom tešila, ale prišlo mi o trošičku slabšie ako prvá časť. Jan sa tentokrát vyšetrovania neúčastní a jeho kapitoly sú v podstate len tak bokom. Navyše sú ako jediné písané v prvej osobe a to ma miestami celkom miatlo. Taktiež som dúfala, že sa dozvieme niečo viac o jeho minulosti, ale tá stále ostáva záhadou, tak snáď v záverečnej časti bude všetko povedané. Samotné vyšetrovanie pod vedením Hjaltiho je celkom zaujímavé, také tradičné, žiadne rýchle výsledky. Prítomnosť tajnej služby mi už ale prišla trošku navyše, nejak mi to tam nesadlo. Prostredie je opäť zaujímavé, hlavne kvôli nemu som sa do tejto trilógie pustila - dážď, hmla, sychravé počasie... A tentokrát sa niečo dozvedáme aj o tradičnom love veľrýb, aj keď ten by tam veru nemusel prebiehať, je to barbarský zvyk. Na záverečnú časť sa teším, snáď sa už konečne dozvieme nejaké odpovede ohľadom minulosti Jana a jeho matky.
Ku-klux-klan: Tady bydlí láska
Katarzyna Surmiak-Domańska
Táto absyntovka ma nadchla. O Ku-klux-klane som toho vedela veľmi málo, len to, že to bola rasistická organizácia zameraná proti černochom. Aspoň som si myslela, že bola. Táto kniha mi ukázala, že stále je a že stále existuje obrovské množstvo ľudí, ktorí majú problém s černochmi. A s Židmi. A s ďalšími, ktorí nie sú ako oni. Ale kniha nie je iba o rozhovoroch s členmi organizácie. Ukazuje aj, ako KKK vznikol, prečo, taktiež ako sa menil v priebehu rokov. Ako jeho sláva stúpala a klesala. Okrem toho sa dočítame aj o najznámejších prípadoch. Hneď prvá kapitola ma znechutila, keďže je o smrti troch mladých ľudí, ktorí zomreli len preto, že pomáhali černochom alebo medzi nich patrili. A takých prípadov je v knihe spomenutých oveľa viac a najhoršie na tom je, že sa žiadne poriadne nevyšetrovali, veď išlo len o černocha... Ako častokrát som len neveriacky krútila hlavou, že ako sa toto mohlo diať a v istom zmysle sa aj stále deje.
Kniha sa mi čítala skvelo, páčil sa mi štýl, akým je napísaná. Napriek tomu, že je to literatúra faktu a ešte aj o ťažkej téme, tak mi strany rýchlo ubiehali. Problém som občas mala s autorkiným komentárom k postavám v knihe, skoro o každej písala ako o obéznej a nemyslím, že to bola nejaká dôležitá charakteristika. Taktiež niečo sa mi tam zdalo navyše, niečoho zas málo... Ale pre mňa je toto jedna z tých nadpriemernejších absyntoviek.
V životech loutek
TJ Klune (p)
Od autora som čítala už jeho dve predchádzajúce knihy a páčili sa mi. Z tejto som mala trošku obavy, pretože roboti nie sú moja obľúbená téma. Ale dopadlo to oveľa lepšie ako som čakala. Príbeh je opäť krásne napísaný, jemne, citlivo, užívala som si každú stranu a čítalo sa mi to veľmi dobre a to aj napriek tomu, že je to miestami dosť depresívne. Rambo a Ratched boli skvelí, ich slovné prestrelky ma veľmi bavili. Kým ich život prebiehal v lese, tak to bolo super. Lenže potom prichádza na scénu únos Gia a naši hrdinovia sa vydávajú na dlhú cestu. Tam ma to bavilo už menej. Všade samý robot. Taktiež náznaky istého romantického vzťahu neboli úplne moja šálka kávy a mierne mi tam vadili. Ale stále sa to čítalo veľmi príjemne, aj keď samotný dej už trošku haproval. Taktiež je tam dosť veľa myšlienok, nad ktorými sa dá zamyslieť.
Dům plný temnoty
D. M. Pulley
Na túto knihu som bola zvedavá, aj keď očakávania som nemala veľmi vysoké, keďže strašidelné domy ma síce bavia, ale nikdy to nie je úplne ono. A to je prípad aj tejto knihy. Bavilo ma to čítať, čítalo sa mi to dobre, v podstate som ju prečítala na jeden záťah. Ale že by som mala zimomriavky alebo nejaké nepríjemné pocity, to zas nie. Bola som zvedavá, čo sa skrýva za tým strašením, ale strašidelné to nebolo. Veľké mínus boli postavy, hlavne Myron s Margot, keďže obaja mali problémy ku ktorým sa stavali veľmi nezodpovedne a nedospelo. Ich syn Hunter bol fajn, aspoň on sa správal na svoj vek. Kapitoly z minulosti, ktoré ukazovali rodiny bývajúce v dome predtým ma tiež bavili a bola som zvedavá, k čomu to celé dospeje. Mnohé zvraty som neočakávala, aj keď ani jeden nebol taký, že by ma postavil zo stoličky. Ale celkovo ma kniha bavila a dostala som od nej to, čo som čakala, príjemné oddychové čítanie.
Pod šarlátovou oblohou
Mark T. Sullivan
Knihy z vojnového obdobia nevyhľadávam, ale občas si nejakú prečítam, predsa len je dobré si pripomenúť, čo sa vtedy dialo. Táto bola zaujímavá v tom, že miesto koncentračných táborov sa dej odohráva v Taliansku pod vládou Mussoliniho a teda aj Hitlera. Ale to, čo sľubuje obálka, kniha veľmi nespĺňa a tak som sa pri čítaní neubránila sklamaniu. Čakala som nejaký dramatický príbeh o prežití pri prechode cez Alpy alebo niečo na ten spôsob. Miesto toho som dostala príbeh mladého muža, ktorý veľmi v ohrození života nebol. Teda bol, ale keďže vieme, že sa dožil vysokého veku... V horách sa odohráva pár desiatok strán a tie ma naozaj bavili. Ale akonáhle sa Pino vrátil do Milána, tak sa mi to už zdalo rozťahané, skoro stále sa dej opakoval - Pino niekam zavezie veliteľa, snaží sa získať informácie, podá ich ďalej, do toho sa stretáva s istým dievčaťom. Nič napínavé alebo nič také, čo by ma nútilo čítať ďalej a tak mi myšlienky často ubiehali. Posledných pár strán, keď vojna končí, je už dramatickejších a emotívnejších, ale na môj vkus toho v celej knihe bolo málo. Jedná sa síce o skutočný príbeh, minimálne o inšpiráciu skutočným príbehom (niektoré scény sa mi zdali už dosť domyslené), ale myslím, že spracovať sa to dalo aj lepšie. Pridanou hodnotou knihy je pre mňa akurát to, že som sa dozvedela niečo o tom, ako sa v tých časoch žilo v Taliansku, keďže z toho prostredia veľa kníh nie je, aspoň ja som sa s nimi teda nestretla. A taktiež to, že ukazuje aj, čo sa dialo priamo po skončení vojny a čo sa stalo s postavami.
Brány pekla
Leigh Bardugo
Myslela som si, že prvú časť si pamätám celkom dobre, ale dosť som sa mýlila, vybavovali sa mi len útržky. Takže prvých pár desiatok strán som si prišla celkom stratená, ale to sa nakoniec poddalo. Prvá časť ma celkom prekvapila a dosť ma bavila, tak som dúfala, že budem pokračovať na tej istej vlne, lenže až tak dobre to nešlo. Ako bavilo ma to, len nie až tak ako som si myslela. Alex sa mi už až tak nepáčila, zdala sa mi až príliš akože drsná, za to ostatné postavy sa mi páčili viac, hlavne Dawesová. Taktiež mi chýbalo nejaké postupné odhaľovanie nadprirodzených vecí, ako to bolo v tej prvej časti. Dej samotný bol zaujímavý a chcela som vedieť, ako to s tým peklom dopadne, ale miestami sa mi to zdalo rozťahané a že sa v tom točíme dookola. Neviem, nejak som sa do toho nevedela vcítiť, chýbalo mi tam niečo navyše, príbeh vo mne nevyvolával skoro žiadne emócie. Tretiu časť si ale určite prečítam, aj keď predtým si rozhodne dám re-reading prvých dvoch častí, možno to potom bude lepšie. Ale ani toto nebolo zlé, to vôbec nie, len také trošku bez duše.
Letní děti
Dot Hutchison
To, že sa jedná o tretiu časť série som si uvedomila, až keď som si knihu požičala z knižnice. Ale myslím, že to nejak nevadilo, väčšina potrebných vecí tam bola vysvetlená. Lenže kniha ma aj tak až tak nenadchla. Prípady boli zaujímavé a veľmi znepokojivé, keďže v strede udalostí sú týrané deti. Lenže nejaké vyšetrovanie je veľmi v pozadí a to mi vadilo. Neustále sa riešia vzťahy medzi kolegami, ktoré sú na môj vkus až nadštandardné a nejak sa mi to nezdalo. Taktiež vzťahy s bývalými obeťami, ktoré zachránili pri minulom prípade pôsobili prinajlepšom zvláštne. Štýl písania ma tiež nejak neuchvátil, ako bolo to čtivé, ako to pri takýchto knihách býva, ale občas som sa pozastavila nad skladbou viet alebo nad tým, že mi vety nedávali úplný zmysel. Ako to nebolo to až tak zlé, ale do ďalších kníh od autorky sa už nechystám.
Zázrak v Andách: 72 dní v Andách a moje dlouhá cesta domů
Nando Parrado
Tento príbeh som si chcela už dlho prečítať a ešte viac ma to lákalo po tom, čo som si pozrela film o havárii, Snežné bratrstvo. Aj vďaka filmu som sa vedela lepšie zorientovať v postavách. Čítať o tom priamo z pohľadu účastníka bolo veľmi silné. Je neskutočné, čo všetko sa niektorým podarilo prežiť. 72 dní v nadmorskej výške cez 3 000 m, bez jedla, bez vody, bez poriadneho oblečenia, s vedomím, že po nich už nikto nepátra. Odhodlanie tých ľudí, pričom väčšina bola veľmi mladá, je neuveriteľné. A najväčšie odhodlanie preukázal snáď Nando, ktorému sa ostatných podarilo presvedčiť, že jediná šanca na záchranu je prekročiť Andy. Aj keď som vedela, ako jeho cesta dopadne, tak mnoho pasáži som čítala snáď so zatajeným dychom. Nedokážem si predstaviť ani len zlomok z toho, čo tam museli zvládnuť. Ale aj keď samotný príbeh je úžasný, tak k prevedeniu mám pár výhrad. Uvedomujem si, že Nando nie je spisovateľ, ale jeho opisy mi prišli miestami veľmi rozťahané - nie tie, kde opisuje život v horách, tých by som naopak privítala viac, ale tie, kde spomína na minulosť alebo potom na konci, keď už je doma. Taktiež jeho filozofovanie mi nie stále sadlo, ale zas príbehu to dodáva osobnejší rozmer. Názov knihy je na mieste, to, koľkým sa podarilo prežiť, je naozaj zázrak.