Deia
komentáře u knih
Problém tří těles
Liou Cch'-sin
O tejto knihe som toho veľa počula a tak som si povedala, že nastal čas si ju konečne prečítať. Od knihy som mala isté očakávania a myslela som si, že približne viem, o čom bude, ale dosť som sa sekla. Celé to prebiehalo úplne ináč, ako som si myslela. Najviac ma prekvapilo, že dej sa v podstate každú chvíľu menil. Najprv sa odohrával počas revolúcie, kde naozaj bolo veľa hrozných čínskych mien, ale ich majitelia dosť rýchlo zmizli zo scény, takže potom to už bolo v pohode. Potom sme zrazu o 30 rokov neskôr, kde Wang sa dostáva k akejsi hre, ktorá sa hrá pomocou virtuálneho obleku (ináč naozaj to existuje). Hra ma spočiatku veľmi nebavila, aj keď ma bavili historické postavy, ktoré sa v nej objavovali, ale nakoniec ma celkom chytila a práve vtedy bol koniec línie s hraním a zas sa riešilo niečo celkom iné. Často krát som si hovorila, že tomu celému vôbec nerozumiem, ale na konci je to všetko ako-tak vysvetlené, aj keď ja mnohým veciam nechápem aj tak :D. A to vysvetlenie mi prišlo veľmi rozťahané, viac by sa mi páčilo, keby to bolo dávkované postupne v iných častiach deja. Čo mi ešte vadilo bolo Wangove správanie sa k svojej rodine, aj keď to tam bolo len veľmi okrajovo, ale celkom často som, na rozdiel od neho, myslela na jeho manželku. Ale ináč ma príbeh veľmi bavil, bola som zvedavá, ako sa to celé vyvinie a prepojí a aj keď som mnoho vecí vôbec nečakala, tak nakoniec som spokojná a teším sa na ďalšie časti.
Stíny povstávají
Madeleine Roux
WoW hrávam už veľmi dlho, cez 15 rokov a stále ma to neskutočne baví, ale tieto knižné príbehy mi väčšinou prídu priemerné. To je aj prípad tejto knihy. Je tam veľmi veľa dejových liniek, ktoré sa vyvinú niekam do stratena a vlastne sa ich koniec ani nedozvieme. Celé mi to prišlo také nekonzistentné. Striedali sa tam kapitoly z pohľadu Aliancie a Hordy, pričom tých z Hordy bolo viac, čo mne osobne radosť nerobilo, pretože ja som celým srdcom For the Alliance! Ale musím priznať, že tie kapitoly z pohľadu Aliancie tam vlastne ani nemuseli byť, pretože do príbehu v podstate nič nepriniesli. Ale rada som si prečítala o Anduinovi, Jaine, či o Shawovi, aj keď tu musím povedať, že rozmýšľanie o jeho orientácii tam bolo naozaj strašne strašne nasilu a kazilo mi to jeho dejovú líniu. Taktiež tento príbeh je taký medzičlánok pred expanziou Shadowlands a tak nejak som si myslela, že to už bude priamo z tej expanzie. Ináč sa mi to ale čítalo dobre, bavilo ma to, ten svet mám naozaj rada, aj keď príbeh mi toho veľa nedal a pravdepodobne čoskoro naňho zabudnem. Ale keď sa ku mne dostanú ďalšie knihy zo sveta WoW, tak si ich rada prečítam :).
V temnotě
Mike Omer
Táto séria ma veľmi baví. Zoe mi je čím ďalej tým viac sympatická, páči sa mi jej neemotívny prístup k riešeniu problémov. Ani Tatum už nepôsobí tak arogantne ako v prvej časti, navyše jeho dedo je fakt super, len je ho tam málo. A okrem sympatických postáv tu máme aj zaujímavý prípad - páči sa mi, že je to opäť niečo trochu nezvyčajné, keďže poslednú dobu mám pocit, že väčšina thrillerov je na jedno kopyto. A oceňujem aj kapitoly z pohľadu vraha, aj keď jeho meno tam opäť nie je povedané, takže môžeme tipovať, kto to bude (mne to nevyšlo). Celkovo celé vyšetrovanie má hlavu a pätu a nie je nejak upozadené skrz osobné problémy postáv, ktoré tu našťastie nie sú nejak rozpitvávané a žiadna postava nie je alkoholikom. Aj keď nejakú výtku predsa len mám - Zoe sa opäť ocitla vo veľkom nebezpečenstve, podobne ako aj v prvej časti, čo mi už prišlo dosť nepravdepodobné a nesedelo mi to tam. Ale okrem toho sa mi kniha čítala super, nebyť toho, že aj spať treba, tak ju dám na jeden záťah, lebo som bola naozaj zvedavá, že ako to dopadne. Dúfam, že sa dočkáme aj ďalšej časti.
Tancujúce medvede
Witold Szabłowski
Tejto knihe som sa celkom dlho vyhýbala, pretože podľa popisu sa mi zdala nezaujímavá. Ale mýlila som sa a kniha ma veľmi bavila. Hlavne teda prvá časť, ktorá je iba o medveďoch a ich príbehoch. Vôbec som nevedela, že hlavne v Bulharsku bolo takéto vystupovanie s medveďmi relatívne bežné a medvede žili so svojimi majiteľmi. Po tom, čo to zakázali, tak začali zvieratá majiteľom odoberať a umiestňovať do rezervácie, kde sa postupne vracajú k svojmu pôvodnému životnému štýlu. Táto časť mi prišla najzaujímavejšia a to, ako funguje rezervácia ma fascinovalo. Aj druhá časť sa mi čítala dobre, bola zaujímavá, ale tak trošku aj obyčajná. Príbehy ľudí z Ukrajiny, Grécka, Poľska a ich navykanie na život po páde komunizmu. Niektoré príbehy boli naozaj nezvyčajné, napríklad o starej pani z Poľska, ktorá sa vybrala do Londýna a tam je teraz bezdomovkyňou, či o dedinke hobitov. Celé sa mi to čítalo dobre a bolo to plné zaujímavých myšlienok, ale priznám sa, že metaforu s medveďmi som v tom nevidela. Ale chyba asi nebude u autora, ale u mňa.
Čtyři po půlnoci
Stephen King
Knihu som už raz dávno čítala v pôvodnom slovenskom vydaní a napriek tomu, že nie som až tak veľkým fanúšikom poviedok, tak tieto mi teda celkom utkveli v pamäti. Som rada, že som sa k nim mohla vrátiť v tomto súhrnnom vydaní.
Prvá poviedka, Časožrouti, je o skupinke ľudí v lietadle, ktorých väčšina spolucestujúcich počas letu zmizla. Druhá poviedka, Skryté okno do skryté zahrady, je o spisovateľovi, ktorý si prechádza zložitým životným obdobím a práve vtedy sa objaví cudzinec, ktorý tvrdí, že mu ukradol jeho poviedku. V tretej poviedke, Policajt z knihovny, sa zas dozvedáme o realitnom agentovi, ktorý je prenasledovaný akýmsi prízrakom z knižnice...a vlastnou minulosťou. A posledná poviedka, Sluneční pes, je o tajomnom fotoaparáte, ktorý fotí stále tú istú fotku - strašidelného psa. Ale niečo sa tam predsa len mení.
Všetky poviedky sa mi čítali skvelo a z každej som nadšená. Každá jedna mala celkom mrazivú atmosféru a všetky som si užila. Najviac asi tú tretiu, Policajt z knihovny, pretože som si pamätala, akej svojej naozaj strašnej spomienke sa snaží Sam vyhnúť a celý čas som tŕpla, že kedy si na to spomenie a ako sa s tým vyrovná. Ale aj ostatné boli fantastické (a to ja nejakým fanúšikom poviedok naozaj nie som). Každá jedna mala poriadne vykreslené postavy a prostredie, proste tak, ako to King vie. Postavám som verila každú jednu ich emóciu, hlavne v prvej poviedke, kde sa cestujúci museli vyrovnať s akýmsi cestovaním v čase a každý to prežíval po svojom. Ale aj v tých ostatných sa postavy potýkali s rôznymi problémami, aj nadprirodzenými a miestami to bolo celkom strašidelné (hlavne keď je človek sám doma a číta večer). Naozaj som si to užila.
Čaropisci
Robert Jackson Bennett
Príbeh ma chytil hneď od začiatku, od prvej strany je to akčné, zaujímavé a nápadité. Páči sa mi svet, v ktorom sa to odohráva, ale pre lepšiu orientáciu mi chýbala mapa. Sancia je sympatická postava, hneď som si ju obľúbila, ako aj Gregora, pri ktorom som dúfala, že sa so Sanciou nejakým spôsobom dá dokopy. Aj ostatné postavy boli skvelé, napríklad Berenika či jej nadriadený. Mágia (či čo to je) v podobe skribovania ma celkom nadchla, malo to taký vedecký šmrnc, aj keď nemôžem povedať, že som tomu stále chápala (hlavne Sanciine schopnosti ma niekedy dosť miatli). Dej mi taktiež občas pripomínal knihy od Sandersona, neskôr som zas mala pocit, že tam skôr vystupuje nejaká AI, ale v priebehu čítania mi to vôbec nevadilo, boli to iba také drobnosti. Celkovo tam bolo viac vecí, ktoré mi úplne nedávali zmysel, ale napriek tomu som si knihu užila a zakaždým som sa nemohla dočkať, kedy sa ku nej opäť vrátim. Autorovu predchádzajúcu trilógiu si už veľmi nepamätám, ale myslím, že toto ma nadchlo viac. Neviem sa dočkať ďalších častí.
V mysli vraha
Mike Omer
Ani neviem ako som sa k tejto knihe dostala, ale som veľmi rada, že sa tak stalo. Aj keď spočiatku som si hovorila, že tie dobré hodnotenia nechápem, keďže Zoe mi prišla ako dosť neporiadna a Tatum zas dosť arogantný, ale keď sa to rozbehlo, tak som svoje hodnotenie musela riadne prehodnotiť. Zoe má brilantnú myseľ a jej rozmýšľanie sa mi veľmi páčilo, to ako analyzovala, spájala si vodítka... veľmi ma to bavilo. Takisto aj jej linka z detstva, kde bol páchateľ vcelku jasný, ale kde to zas polícia dosť odflákla. Ale hlavne som rada, že nikto tam nepil ani sa nevyrovnával s neviem čím. Tatum mi prišiel arogantný aj neskôr, ale zas asi má svoje klady, vyšetrovanie mu celkom šlo. Zaujímavé boli aj kapitoly z pohľadu vraha, jeho naozaj strašné myšlienky, ale teda kto je tým vrahom sme netušili. Aspoň ja som to až dokonca vôbec netušila a celkom ma to prekvapilo. Podľa mňa je to rozhodne jedna z tých lepších thrillerových kníh a veľmi sa teším na ďalší prípad.
Keď detstvo bolí
Lindsay Gibson
Prišlo mi, že v knihe sú popisované hlavne extrémne situácie a extrémni rodičia. Neviem, možno naozaj je takých mnoho, ale zas až tak som sa v tom nevidela - niektoré situácie, ktoré opisovali zaobchádzanie v detstve mi boli povedomé, ale tie z dospelosti už nie. Myslím, že mám iné problémy ako tie, ktoré sú opisované v tejto knihe :D. A to, že pri kontakte s rodičmi som najzrelšou osobou ja, už dávno viem :D. Ale nie, mám pocit, že kniha je skôr pre tých, ktorí chcú mať silou mocou silné väzby so svojimi rodičmi a nevedia si udržať nejaký odstup ani v dospelosti. To, čo ľudia s psychologičkou riešili na terapiách som si ja asi nejak podvedome poriešila už sama - zmieriť sa s tým, že rodičia sa už nezmenia, akceptovať ich takých akí sú a až tak si nepripúšťať ich správanie, že aj keď to sú moji rodičia, neznamená to, že majú stále pravdu... Ale ináč sa kniha čítala dobre, je napísaná zaujímavým štýlom, myslím, že každý si tam niečo o sebe nájde. A niektorým určite aj pomôže posunúť sa ďalej a vyrovnať sa s tým, čo možno ako deti zažívali. Len úplne pre mňa to nebolo.
Válečníci bouře
Bernard Cornwell
Mne sa táto séria veľmi páči a konkrétne táto časť sa mi čítala snáď ešte lepšie ako predchádzajúce. Od začiatku sú tu nejaké potýčky, ktoré sú síce také isté ako predtým, ale mňa to stále baví. Neustále sa tu niečo deje, ešte aj Brida, Uhtredova prvá milenka sa vracia (veľkolepo) na scénu. A aj keď je Uhtred už starý, nebráni mu to v tom, aby sa nepriateľom postavil v štítovej hradbe, či v tom, aby všetko brilantne naplánoval. Škoda, že jeho syn, tiež Uhtred, nedostal viac priestoru. Aj keď objaví sa jeho druhý syn, pôvodný Uhtred (občas je to zmätočné :D), za okolností, ktoré asi nikto nečakal. Veru, stále ma to poriadne baví a teším sa na ďalšie časti, už sa pomaly blížime do finále.
V zahradě zášti
Camilla Bruce
Na tento príbeh som bola zvedavá odkedy vyšiel a konečne som sa k nemu dostala. Ale nenadchol ma tak, ako som si myslela. Hlavne veľmi veľmi dlho trvá, kým sa Belle dostane do La Porte a rozbehne tam svoje “podnikanie. Veľká časť knihy sa odohráva v Chicagu, kde žije so svojím prvým mužom a to sa mi zdalo dosť rozťahané. Taktiež Belle nie je veľmi sympatická postava (veď čo iné by sme od vrahyne čakali) a tak ma jej bežný život až tak nezaujímal. Niektoré kapitoly sú písané z pohľadu jej sestry Nellie, ale aj tie sa mi niekedy zdali rozťahané, aj keď Nellie aspoň bola sympatickejšia. Potom v La Porte sa to celkom rozbehne, v podstate je to jedna vražda za druhou, ale celkový dojem to až tak nevylepšilo. Taktiež som tento príbeh počula spracovaný v pár podcastoch (napríklad v tom od @podlampouyt) a tam sa mi to páčilo tak nejak viac. A na konci ma sklamalo, že dosť veľa častí si autorka vymyslela, napríklad príbeh Nellie (a nie len jej). Ako bolo to zaujímavé čítanie, len ma nenadchlo až tak, ako som dúfala.
Babel
R. F. Kuang (p)
Táto kniha je momentálne všade, tak som mala trochu obavy, či naozaj bude tak dobrá :D. A tak aj celkom je. Číta sa veľmi dobre, autorka píše krásne, užívala som si každú stranu. Skupina študentov je tiež sympatická, takže ma aj bavilo čítať o ich živote na univerzite o náročnosti štúdia, či o rôznych útrapách, ktorými si museli prechádzať, hlavne keď traja z nich nepochádzajú z Anglicka. Lenže postupne sa mi zdalo, že to nejak trvá. Tri roky v príbehu ubehnú, čo sú približne dve tretiny strán a stále sa skoro nič nedeje, už ma to aj trochu nudilo (ako aj tie vysvetlenia významu mnohých slov). Ale potom príde posledná tretina a ja som len otvárala oči, že čo sa to tam deje. Jeden zvrat za druhým, ale také, aké by som vôbec nečakala. A ten koniec, ten ma dostal. Trochu mi tam ale chýbala ešte jedna kapitola, nejaké dozvuky toho, čo sa stalo. Ale určite je to skvelý príbeh, aj keď až tak nadšená, ako mnohí iní čitatelia zas nie som, aj keď knihu som si užila. A na poličke sa s tým obalom a oriezkou bude krásne vynímať.
Hlboko v lese
Cass Green (p)
Táto kniha je celkom príjemnou jednohubkou, ale moja očakávania nenaplnila. Do situácie Neve som sa nevedela vcítiť, je približne v mojom veku a jej správaniu som väčšinou nechápala. Ani jej neschopnosti aspoň trochu si plánovať veci. Situácia na chate ma tiež nenadchla, čakala som, že to tam bude viac mrazivejšie a napínavejšie a nič. Navyše časť rozuzlenia sa dala celkom ľahko odhadnúť. A tiež nechápem, prečo má kniha takýto názov, keďže o lese tam vôbec nie je reč :D. Ale aby som nebola len negatívna, aj napriek slabému napätiu ma celkom zaujímalo ako to dopadne a príbeh sa mi čítal naozaj dobre, kapitoly sú krátke a nie veľmi rozťahané. Taktiež jeden zvrat na konci som vôbec nečakala. Na jeden dlhší večer je to celkom fajn kniha :).
Poloviční král
Jan Hamouz
Do knihy som sa pustila s miernymi obavami ako stále, keď čítam knihu od slovenského alebo českého autora. Ale nevedieť, že to napísal Čech, tak by som to na knihe nikdy nepoznala. Príbeh a všetky tri hlavné dejové línie sú veľmi prepracované a napísané neskutočne čtivo. A aj keď mám nejaké výhrady, tak celú knihu som si veľmi užila. Spočiatku som síce bola zmätená, keďže dejové línie sa odohrávajú v iných časoch a trošku mi vadilo, že jedna linka spoilerovala čiastočný koniec tej druhej. Myslím, že keby na začiatku kapitoly bol napísaný rok, kedy sa to odohráva, tak by to bolo lepšie. A chýbala mi mapa. Najviac sa mi páčil príbeh Lheiwen, ja rada čítam o tom, ako si ľudia niekde žijú. Aj keď koniec jej línie ma trošku sklamal. Aj dejová línia kráľa Trat´Hysa ma veľmi bavila, ale jeho správanie ohľadom svojho syna ma dosť rozčuľovalo a nevedela som mu pochopiť. A Garrovi som spočiatku neprišla na chuť, ale nakoniec aj jeho príbeh ma dosť bavil. Len škoda, že v podstate sa v celom príbehu toho veľa neudialo. Plynulo to pomaličky, niekedy až príliš, ale vadiť mi to začalo až ku koncu, keďže autorov štýl písania sa číta neskutočne dobre. Lenže aj samotný koniec je taký nijaký, ale na druhú časť ma navnadil. Už sa na ňu teším :).
Nezlomený
Laura Hillenbrand
Veľmi silná kniha, ktorá mapuje Louiho život snáď od narodenia až po rok napísania. Nečítala som veľa kníh odohrávajúcich sa počas druhej svetovej vojny, ktoré by boli napísané zo strany USA, asi naozaj len pár. A takú, kde sa aspoň trochu píše aj o Japonsku, to vôbec. Preto ma veľmi prekvapilo, čo sa tam, pomaly na druhej strane sveta, dialo. Netušila som, že Japonsko bolo až tak brutálne. Už len za toto rozšírenie obzorov som rada. A taktiež som netušila, že človek môže toho toľko vydržať. Tak dlho sa plaviť v nafukovacom člne a prežiť to. Tak dlho byť na minimálnych prídeloch a prežiť to. Tak dlho byť ponižovaný a prežiť to. Celé Louiho odhodlanie (a nie len jeho) bolo niečo neskutočné. Čo mi ale na knihe trošičku vadilo, bolo autorkino odbiehanie od témy. Nebolo to často, ale sem-tam, napríklad zrazu nejaké spomienky, opisy a pod. Ale ináč to nijak príbehu neuberá na jeho neuveriteľnosti. Som rada, že sa ku mne tento príbeh dostal.
Tajemství pramenů
Jennifer McMahon
Knihy od autorky sa mi čítajú veľmi dobre, aj keď veľmi hororové mi neprídu. Aj napätie mi tam trošku chýba. Aj keď v tejto mi toho chýbalo viac. Príbeh v oboch líniách plynie pomaličky, v tej z minulosti nič hororové nie je, v tej zo súčasnosti je toho trošičku. Prostredie je zaujímavé, bola som zvedavá, čo sa z toho tajomného jazierka a predtým prameňov vykľuje. A tu nastal kameň úrazu, pretože som sa vôbec nedozvedela to, čo som chcela a prišlo mi, že záver vyšumel tak nejak do stratena, žiadne poriadne rozuzlenie. Už dlho som nebola záverom knihy tak veľmi sklamaná ako teraz. Okrem toho sa kniha celý čas čítala ľahko, postavy boli síce trochu zvláštne, či už v minulosti alebo v prítomnosti, ale nejak mi to nevadilo. Len škoda toho záveru. Aj keď ďalšie knihy od autorky si určite rada prečítam.
Nech mě lhát
Clare Mackintosh
Od autorky som už čítala knihu Vidím ťa a tak som bola zvedavá na jej ďalšie knihy. Táto mi síce prišla o trošičku slabšia, ale stále veľmi dobrá. Do knihy som sa rýchlo začítala, aj keď spočiatku dej plynul pomaly - Anna spomína na minulosť, rozoberá situáciu s partnerom, ktorý sa ju snaží presvedčiť, že to bola samovražda a tak. Ale potom to začalo naberať celkom tempo, hlavne keď sa Anne podarilo presvedčiť policajtov, aby sa prípadu ešte venovali. Od začiatku som mala svoje teórie, ale musím sa priznať, že žiadne mi nevyšli, aj keď v jednom páchateľovi som si bola istá :D. V knihe sú dva poriadne zvraty a ani jeden som nečakala, veru riadne ma prekvapili. Škoda poslednej vety, tá mi prišla celkom odveci. Ale ináč príjemný a napínavý príbeh, nenudila som sa pri ňom.
Dcery čarodějného vrchu
Mary Sharratt
Tento príbeh ma chytil tak, ako som vôbec nečakala. Hlavne celkovo som od knihy čakala niečo iné, keďže v anotácii je napísané, že je inšpirovaný čarodejníckymi procesmi, ktoré sa vtedy v Anglicku odohrávali a tak som si myslela, že tam bude nejaké upaľovanie a tak. Ale nie, to tam nie je a ani mi to tam nechýbalo. Úplne mi stačil príbeh obyčajných žien, ktoré niekedy prežívali len tak-tak. Príbeh Demdike, ktorá sa stala najsilnejšou zaháňačkou v okolí, jej dcéry Lizy, ktorá istý čas tiež koketovala s týmito silami a aj jej dcéry Alizon, ktorá tiež mala silu, ale bála sa jej. Taktiež je to príbeh, ktorý nám ukazuje, ako sa vtedy ľudia stavali k čarodejníctvu, k náboženstvu a k všetkému, čomu nechápali. Aj keď to nebolo skoro vôbec napínavé, tak ma to veľmi bavilo. Náhľad do života ľudí niekoľko storočí dozadu. Užívala som si skoro každú stranu, je to napísané naozaj krásne a nevedela som sa dočkať, kedy budem môcť opäť čítať. Ale malo to aj pár chýb, občas sa mi to zdalo rozťahané, občas mi niektoré postavy šli na nervy, koniec sa mi veľmi nepáčil... No sú to len také drobnosti, lebo príbeh ako celok ma pohltil. Som rada, že som tejto knihe dala šancu a určite od autorky skúsim aj ďalšie knihy, aj keď tie témy nevyzerajú tak, že by ma bavili, ale možno prekvapia.
Trnový princ
Mark Lawrence
No na túto knihu som bola veru zvedavá a musím povedať, že to pre mňa nebolo úplne ono. Bolo to síce celkom zaujímavé, ale tie postavy. Jorga som nemohla vystáť a úprimne neznášam, keď je v strede pozornosti záporná postava, to nie je nič pre mňa. No a žiadna kladná ani v knihe nebola. Jorg sa správal ako rozmaznaný spratok a strašne mi liezol na nervy. Taktiež to jeho chladnokrvné zabíjanie... No nepáčilo sa mi na ňom snáď nič. Ale čo sa mi páčilo bol ten svet. Páčilo sa mi, že je vystavaný na dnešnom svete, len zjavne sa muselo niečo stať, čo ľudí vrhlo naspäť do akéhosi stredoveku a celý čas som rozmýšľala nad tým, že čo to bolo. Ako neviem, či sa to niekedy dozvieme, ale bavilo ma nad tým sa zamýšľať a bavili ma aj tie narážky, ktoré tam boli. Tiež štýl, akým je kniha napísaná, sa mi páčil. Ale úprimne si nie som istá, či sa chcem pustiť do ďalších častí, nejak ma to nechytilo a v podstate mi je aj jedno, ako to bude pokračovať.
Do polnoci doma
T. M. Logan
Na tento thriller som bola celkom zvedavá, námet sa mi zdal zaujímavý, ale bohužiaľ, veľmi ma nenadchol. Kniha sa mi síce čítala fajn, miestami som aj bola celkom napätá, ale to je tak asi všetko. V podstate žiadna z hlavných postáv mi nebola sympatická - Connor mi svojím tajnostkárstvom liezol na nervy, jeho rodičia svojím správaním vlastne tiež, asi aj ako každý dospelý v knihe. Prišlo mi, že sa tam všetci správajú veľmi zvláštne. Najsympatickejšia mi bolo Connorova dvanásťročná sestra Harriet a to je už čo povedať, škoda, že tam nemala viac scén. Koniec ma ale celkom prekvapil, aj keď nie som si úplne istá, či v dobrom, ale páchateľa som veru neodhadla. Pre mňa taká priemerná kniha, neurazí, nenadchne, ale číta sa celkom dobre
Pod šeptajícími dveřmi
TJ Klune (p)
Od autora som už čítala knihu Dom na azúrovom pobreží a musím sa priznať, že táto sa mi zdá slabšia. Spočiatku som mala veľký problém sa začítať, veľmi ma to nebavilo, Wallace ako hlavná postava sa mi nepáčil (ja viem, že to asi nikomu) a zdalo sa mi to také príliš priamočiare, v podstate bolo jasné, čo sa bude diať. Že Wallace začne rozmýšľať nad svojím životom, bude prichádzať na to, že ho nežil dobre a tak podobne. Ale ako som čítala, tak ma to celkom chytilo. Postupne som si aj Wallaca obľúbila, Hugo mi bol sympatický od začiatku a Smrtka Mej vlastne tiež, aj keď je dosť svojská. A ich spolunažívanie v čajovni, spolu s Hugovým mŕtvym dedom a psom, sa mi začalo páčiť. Užívala som si ich rozhovory, postupnú Wallacovu premenu a všetko okolo toho. Podobne ako Dom, aj toto bol veľmi milý, príjemný a zamyslenia hodný príbeh. A aj keď začiatok bol pre mňa ťažký, nakoniec sa mi to páčilo. Teším sa na ďalšie autorove knihy a príbehy, ktoré nám prinesie.