Deia
komentáře u knih
Cyklus vlkodlaka
Stephen King
King patrí k mojím veľmi obľúbeným autorom, ale táto kniha u mňa nebola trefa do čierneho. Je až príliš krátka. Spočiatku je to čo jedna kapitola, to spln a smrť nejakej postavy. Až niekedy v polovici tam začne byť náznak väčšieho deja, kedy niekto útok prežije a niekto ďalší sa snaží tomu postaviť. Ale pre mňa je ten náznak príliš slabý. Ako je to napísané parádne a škoda, že King okolo toho námetu nepostavil rozsiahlejší príbeh, snáď aj celú knihu. Takto mi to prišlo o ničom a už pár hodín po dočítaní som aj zabudla, že som to vôbec čítala. Grafické spracovanie a ilustrácie sú pekné, ale priznám sa, ja na takéto veci nie som. Kľudne príbeh mohol byť súčasťou nejakej zbierky poviedok, za mňa by to bolo lepšie. Ale zas, za prečítanie to určite stojí, dá sa to zmáknuť snáď za hodinku.
Americký cisár
Martin Pollack
Od tejto knihy som nemala žiadne očakávania a tak ma príjemne prekvapila. Autor píše dobre, zaujímavo a opäť som sa toho veľa dozvedela. Aj keď mi chýbala nejaká mapa na začiatku v ktorej by bolo vyznačené, o ktorej oblasti kniha je, či nejaké trasy ľudí, ktorí sa chceli dostať do Ameriky. Taktiež autor občas skákal v čase hore-dole, čo ma miatlo. Ale až na tieto výtky je to veľmi poučná kniha. Rozdiely medzi obyvateľmi Haliče a iných oblastí boli obrovské, ľudia tam žili v neskutočnej chudobe. Najviac ma ale prekvapilo to množstvo ľudí, rôznych agentov, prevádzačov, podvodníkov a podobne, ktorí zjavne nemali kúsok svedomia a nerobilo im problém obrať iných aj o posledné peniaze, či predať dievčatá niekam do nevestincov. To boli obrovské organizácie s množstvom ľudí, miestami sa mi to čítalo naozaj veľmi ťažko. Autor u niektorých emigrantov aj ukazuje, ako pokračoval ich život v Amerike a ani tam to veru nebol med lízať. Len škoda, že takýchto príbehov nebolo viac a neboli také ucelenejšie. Ale aj tak klobúk dole pred autorom, napísať takúto reportáž muselo dať veľa práce.
Pod Ďáblovým mostem
Loreth Anne White
Od autorky som čítala aj jej dve predchádzajúce knihy, ktoré sa mi veľmi páčili, takže prečítať som si musela aj túto. A tiež sa mi páčila, aj keď asi o trošičku menej. Od začiatku je príbeh veľmi zaujímavý, hneď v prvej kapitole sledujeme posledné minúty Leeny, zavraždenej študentky. A následne sa v príbehu prelína minulosť, ktorá ukazuje vyšetrovanie, ktoré vedie Rachel, s prítomnosťou, kde Rachel znova skúša prísť na to čo sa stalo a s Trinity, ktorej ide hlavne o to, aby bol jej podcast čo najviac počúvaný a tak sa snaží prísť s čo najväčšími odhaleniami, čo sa jej celkom darí. Obidve linky ma veľmi bavili, aj keď ani jedna postava mi nebola dva krát sympatická. Hlavne ma zarazilo, ako všetci niečo skrývali a pri výsluchoch klamali, aj keď mnohí účastníci boli iba študenti, neviem, či by to všetci takto zvládli. Svoju teóriu o tom, kto vraždu spáchal, som mala od začiatku a čiastočne sa mi potvrdila, v podstate mi to prišlo celkom priehľadné. Niektoré skutočnosti, ktoré na konci vyplynuli mi prišli trošku pritiahnuté za vlasy, ale tak asi to nebolo až tak nereálne. Celkovo sa mi kniha čítala veľmi dobre, opäť je to niečo trošku netradičné, nápad s podcastom sa mi veľmi páčil. Príbeh som zhltla za jeden deň a dúfam, že sa dočkáme prekladu aj ďalších autorkiných kníh.
Výpravy na druhý konec světa: Další dobrodružství mladého přírodovědce
David Attenborough
Myslím, že pána Attenborougha netreba veľmi predstavovať. Ja jeho dokumenty zbožňujem (aj keď tie staré som nikdy nevidela) a veľmi ho obdivujem za jeho prácu v ktorej pokračuje aj v takom úžasnom veku. V tejto knihe sa s ním ale vraciame do jeho mladosti, kedy chodil po svete, spolu so svojím kameramanom natáčal zaujímavé veci a pre londýnsku ZOO odchytával niektoré zvieratá. Prvá výprava sa mi veľmi páčila, postupné putovanie cez Novú Guineu a hľadanie rôznych zvierat, ako aj priblíženie života tamojších pôvodných obyvateľov ma veľmi bavilo. Taktiež aj jeho ďalšie putovanie po tichomorských ostrovoch a približovanie rôznych zvykov mi prišlo zaujímavé. Druhá výprava, na Madagaskar, sa mi tiež páčila, hlavne opisy zvierat, tie som si užívala a pri každom zvierati sa mi vybavila aj nejaká časť z jeho dokumentov. Ale tam mi to už prišlo trošku rozťahané, keďže viac ma baví čítať o zvieratách ako o ľuďoch. Práve pri tejto časti som si uvedomila, ako úžasne láskavo pán Attenborough píše, či už o zvieratách alebo o ľuďoch. No a tretia výprava, do Austrália, mala byť (aspoň pre mňa) najzaujímavejšia, ale bavila ma snáď najmenej. Málo zvierat, veľa ľudí. Ale celkovo je fascinujúce pozorovať, ako veľmi sa od tej doby náš svet zmenil a rozhodne sa nedá povedať, že k lepšiemu.
Válka vlků
Bernard Cornwell
Ďalšia časť, ktorá ma veľmi bavila. Už od začiatku je nadupaná akciou, jedna bitka strieda druhú a veľa oddychu od nich nemáme. Aj keď Uthred tu na mňa už pôsobí dosť takým superhrdinským dojmom a zjavne ho nič nezabije, možno by už mohol viac priestoru dostať jeho syn. Bitka troch kráľov v pevnosti orlov (ako sľubuje obálka knihy) prebieha až na konci a prišla mi taká zvláštna - spracovanie bolo tentokrát iné, čo sa mi páčilo, len samotný priebeh bitky sa mi zdal nereálny, ale tak čo už. V tejto časti sa mi páčil súbor čarodejov - na Sköllovej strane je pohanský čarodejník Snorri, na Uhtredovej strane nie tak úplne kresťanský biskup Ieremias a ten je celkom zábavný. Taktiež sa tu objavujú berserkovia, len tá mierna aura nadprirodzena mohla byť možno využitá trošku lepšie. Ale celá táto časť ma veľmi bavila, čítala sa mi dobre a hlavne sa mi páči, že sú to skutočné udalosti (aj keď nie všetky) podané takýmto zaujímavým spôsobom. Teším sa na posledné dve časti.
Klíčotepci
Robert Jackson Bennett
Táto časť sa odohráva osem rokov po druhej časti, čo ma celkom zarazilo, takéto veľké náhle časové skoky nemám rada, hlavne keď sa tam z ničoho nič objavia postavy, ktoré tam predtým (asi) neboli. Taktiež sme zrazu hodený doprostred vojny voči zjavne neporaziteľnej entite, keďže tá má prístroje, ktoré vedia vymazať realitu. Čo mi ďalej nesedelo je to zdieľanie myslí, prišlo mi to príliš zvláštne a neuchopiteľné. A celkovo som veľkú časť knihy mala pocit, že poriadne nerozumiem tomu, čo sa tam deje, samé augy, skribovanie, kadencie, divné prístroje... Ale aj napriek tomu všetkému sa mi to čítalo veľmi dobre, autorov štýl písania mi sedí, číta sa mi to samé a aj postavy som si celkom obľúbila. Celý čas som si ale hovorila, že vyššie hodnotenie ako druhej časti tejto nedám (3 hviezdičky), ale záver ma rozbil, ten je dosť emotívny, aj keď posledným pár odstavcom som už zas nechápala :D. Som zvedavá na autorovu ďalšiu tvorbu, hlavne na to, s čím ešte príde.
Neklidné pobřeží
Chris Ould
Túto kriminálku som si už dlho chcela prečítať, hlavne kvôli miestu, kde sa odohráva. Faerské ostrovy mi prídu zaujímavé a bola som zvedavá, ako to autor vykreslí. A podarilo sa mu to skvelo - ostrovy bičované vetrom, častý dážď, hmla...Vďaka tomu mal príbeh skvelú atmosféru. Aj samotný prípad bol celkom zaujímavý, aj keď trošku obyčajný a samotné vyšetrovanie bolo dosť pomalé, ale mne to nevadilo, bola som zvedavá ako to dopadne a rozuzlenie som vôbec neodhadla. Hlavný vyšetrovateľ Hjalti bol sympatický a páčilo sa mi zapojenie Jana do vyšetrovania, nepôsobilo to na mňa násilne. Samotný Jan mi prišiel miestami až príliš zádumčivý a občas mi to vadilo. Taktiež mi prišlo, že mohol byť viac dôraznejší pri hľadaní pravdy o tom, prečo jeho matka odišla a nakoniec spáchala samovraždu. Takto musím iba dúfať, že sa to dozvieme v ďalšej časti, ktorú si určite chcem prečítať.
Ariadna
Jennifer Saint
Ja mám grécku mytológiu veľmi rada a aj keď ma už mnoho takýchto prerozprávaných príbehov sklamalo, tak som sa rozhodla tomuto dať šancu. Ale sklamal ma aj tento. Príbeh Ariadny, Thésea a Mínótaura zaberie len chvíľku, potom dôjde k zrade a Ariadna s ocitne sama na ostrove. Hlavne som čakala, že príbeh bude o silnej ženskej hrdinke, ale v tomto ma Ariadna veľmi sklamala, keďže je dosť dôverčivá a naivná. Neskôr sa do príbehu zapája aj jej sestra Faidra, ktorá má teda väčšiu guráž, ale ani jej smerovanie sa mi nepáčilo. No a nepáčili sa mi ani mužské postavy, Théseus alebo Dionýzos, ich správanie mi k nim nesedelo, ale tak autorka si ich vykreslila po svojom. Celkovo to bolo dosť rozťahané a dialo sa tam toho veľmi málo. Na druhú stranu mal príbeh veľmi príjemnú atmosféru, bolo to napísané krásnym jazykom a celkovo sa mi to čítalo dobre, v istom bode ma to aj celkom bavilo. Ale nijak to vo mne nezarezonovalo a príbeh vo mne nezanechal hlbšiu stopu. Myslím, že do Elektry sa už púšťať nebudem.
Moc
John Gwynne
Túto knihu som si kupovala s menšími obavami, pretože pre mnohých je slabšia ako autorova druhá séria, Krvopřísežní, ktorá sa mi síce čítala dobre, ale niečo jej chýbalo. Ale ostala som príjemne prekvapená, toto sa mi čítalo ešte lepšie, veľmi mi tento príbeh sadol. Bavili ma všetky dejové linky, aj keď k postavám som si hľadala cestu ťažšie a chýbala mi tam nejaká silná ženská hrdinka, tu sú skoro samí chlapi. Spočiatku ma najviac bavil Veradis, ale jeho vývoj sa mi rýchlo prestal páčiť a favoritom sa stal Corban, ktorý mal na začiatku svojho príbehu iba štrnásť rokov, takže sa mi to úplne nezdalo, ale rýchlo nám dospel. Linka Kastella mi zatiaľ prišla len tak do počtu, ale tiež bola zaujímavá. Všetky tri sa sem a tam pretínali, ale väčšinou fungovali oddelene a krásne sa dopĺňali. Bavilo ma čítať o Corbanovom výcviku, o Veradisových a Kastellových bojoch. Obávala som sa toho bodu, kedy do príbehu vstúpia bohovia, ale našťastie sa tak zatiaľ nestalo (pokiaľ mi niečo neuniklo), lebo naozaj neskutočne ma bavilo čítať to takto, bez nejakých nadprirodzených postáv. Na konci som neustále pozerala, kedy bude pokračovanie Corbanovej linky, alebo linky Cywen, jeho sestry, ktorá sa tam sem-tam mihla. Koniec bol na mňa celkom depresívny, mám radšej, keď sa veci pre kladné postavy vyvíjajú dobre a tu sa mi zdalo, že je toho až príliš veľa negatívneho. Na ďalšiu časť sa veľmi teším a dúfam, že bude minimálne tak dobrá, ako táto.
Vitajte v raji
Jennie Dielemans
Podľa prečítaných recenzií som čakala, že táto absyntovka bude slabšia, ale našťastie som sa mýlila, veľmi ma bavila. Zaujímavá mi prišla hlavne história, jednak ako začal vznikať cestovný ruch a taktiež ako postupne vznikal v rôznych krajinách a ako sa tieto krajiny začali meniť. Trošku ma mrzelo, že aj súčasnosť je už mierne historická, ale tak nepozrela som si rok vydania, zaujímalo by ma, že či to teraz, o tých približne 15 rokov neskôr, nie je aspoň trochu lepšie, ale tak predpokladám, že nie. Ten kontrast, ktorý ukazuje autorka je zarážajúci - ľudia na dovolenke dopriavajúci si all inclusive a na druhej strane personál, ktorý zarába pár dolárov denne, niekedy ani to nie. Alebo ženy, ktoré sa museli začať venovať prostitúcii, aby vôbec mohli prežiť, zatiaľ čo po práci sa tesnia v jednej izbe. Ako nie je to nič nové či neznáme, ale mnoho ľudí sa nad tým nezamyslí. Autorka toho v tejto relatívnej útlej knihe obsiahla dosť veľa, ale aj preto ma to bavilo, nestihla som sa nudiť. Mnohé veci ma (nepríjemne) prekvapili, hlavne ohľadom ochrany prírody, teda skôr jej neochrany. Určite je to zaujímavé čítanie.
Nekonečný príbeh
Michael Ende
Až sa hanbím, že som sa k tomuto príbehu dostala až teraz. Prečítať som si ho chcela už veľmi dlho a tak ma naozaj potešilo, že znova vyšiel v tomto krásnom (a veľmi ťažkom) vydaní s úžasnými ilustráciami vnútri. Ale od príbehu som predsa len čakala niečo viac.
Prvá časť ma veľmi bavila, je to v podstate to, čo si (matne) pamätám z filmu. Atrej, neskôr aj s Falkom, cestuje cez Fantáziu, prekonáva rôzne prekážky a snaží sa prísť na to, prečo je svet postupne pohlcovaný ničotou. Jeho cestu sleduje Bastián. Túto časť som si vychutnávala, aj keď občas mi to prišlo príliš jednoduché, ale tak predsa len, primárne je to príbeh pre deti. Lenže v druhej časti, keď sa Bastián dostane do Fantázie, sa to už zvrtne - z Bastiána je hlavná postava, ktorej charakter je postupne ničený nadbytkom moci. A tu už som sa nudila. Nepáčila sa mi Bastiánova premena, nepáčil sa mi on v hlavnej úlohe (aj keď Atrej s Falkom to aspoň trochu zachraňovali) a celé mi to už prišlo také rozťahané a hlavne bez cieľa, chýbalo mi tam niečo viac, nejaká úloha alebo tak. Ale zas samotná Fantázia a jej rozliční obyvatelia boli celkom zaujímaví. A aj koniec to trošku vylepšil. Samotná myšlienka postupnej premeny je taktiež veľmi pekná a hodná zamyslenia, len jej spracovanie sa mi až tak nepáčilo. Ale táto kniha rozhodne bude ozdobou mojej knižnice.
Dalajlámova mačka
David Michie
Túto knihu som si už dlhú dobu chcela prečítať a konečne som sa k nej dostala. Ani neviem prečo, zjavne len kvôli mačke :D. A musím povedať, že trochu ma sklamala, čakala som asi niečo iné. Mačka ako hlavná postava mi úplne nesadla a to hovorím ako človek, ktorý zbožňuje mačky. Ale častokrát mi jej rozmýšľanie proste k mačke nesedelo - naozaj si nemyslím, že by sa hocijaká mačka cítila zle pre to, že ulovila myš, ani keď žije s dalajlámom. Taktiež mi to celé prišlo až príliš zjednodušené a prvoplánové - mačku niečo napadne, nejaký problém a hneď o ňom niekto rozpráva. Ako chápem, že autor musel nejak témy načať, len mi to nesadlo. Aj keď mnoho z tých tém bolo zaujímavých a hodných zamyslenia. Taktiež v knihe bolo dosť zaujímavých postáv - či už samotný dalajláma, jeho poradcovia alebo majiteľ kaviarne, kam mačka rada chodila. Kniha má aj ďalšie pokračovania, ale myslím, že tým už odolám. Ako nebolo to zlé, je to také milé poučné čítanie, len nie až tak pre mňa.
Richard Ramirez: Night Stalker
Philip Carlo
Príbeh Ramireza začína dosť zhurta - opismi jeho zločinov. Jedna strana za druhou sa zapodieva jeho vraždami, znásilneniami, vlámaniami. To sa mi čítalo miestami dosť ťažko, keďže opäť úplne nezmyselne niekto bral životy a ešte aj úplne náhodne v domoch obetí, kde sa mali cítiť najviac bezpečne a navyše počas ich spánku. Trošku ma zarazilo, že aj pri tom, ako chaoticky na mňa Ramirez pôsobil a veľmi nič neplánoval, tak na miestach činu nenechával skoro žiadne dôkazy, aj keď dnes by to už také jednoduché nemal. A tiež ma zarazilo to, ako odmietali spolupracovať rôzne policajné zložky. Ďalšia čast knihy sa zaoberá jeho detstvom a tá, sa musím priznať, ma veľmi nebavila. Prišlo mi to celé dosť rozťahané, rôzne popisy udalostí z jeho detstva a rozbor jeho rodiny. Potom sa dostávame k zatknutiu a súdu. Aj časť so súdom bola dosť rozťahaná, keďže to bol vleklý súd, ale to ma celkom bavilo. Čo ma zas tu zarazilo, boli jeho fanynky. Naozaj nechápem, ako ich mohol mať toľko a prišlo mi to dosť nechutné, veď znásilňoval ženy, preboha. A ešte k tomu to bol feťák, ktorý sa o seba nestaral a zjavne aj smrdel. A tie ženy mu tam na súde rozťahovali nohy... akože vôbec to nechápem a ani nechcem.
Celá kniha je veľmi podrobná, čo je miestami až na škodu (mená vyšetrovateľov, niekedy aj ich rodín a podobne), ale napriek tomu, že je to náročné čítanie, tak ma to dosť bavilo. Teším sa na ďalšiu knihu z tejto edície.
Dějiny lidských průserů aneb Co všechno jsme podělali
Tom Phillips
Túto knihu som si chcela prečítať už celkom dlho a konečne som sa k nej dostala. Ale moje očakávania boli trošku vyššie. Ako bolo to zaujímavé, to nie že nie. Len z nejakého dôvodu som si myslela, že to bude spracované trochu ináč. Začiatok ma celkom nadchol, informácia o tom, že náš prvý predok spadol zo stromu ma nadchla a myslela som si, že takých pikošiek bude plná kniha. Ale skôr je to taký historický prehľad vecí, ktoré sme spravili zle - že sme znečisťovali rieky, že niektoré armády zaútočili samé na seba (tieto časti ma bavili), že zvolenie Hitlera bola chyba (to asi všetci vieme), alebo napríklad že vládca Turkmenistanu, ktorý sám seba nazval Turkmenbaši nebol veľmi dobrým vládcom - práve takéto veci mi v knihe nesedeli, proste som ich tam neočakávala a neprišlo mi to ako to, čo si ja predstavím pod pojmom prúser. Ďalšia vec čo mi nesedela bolo také prílišné tlačenie na pílu - autor sa snaží písať s vtipom a nadhľadom, čo sa mu väčšinou darí, ale občas to bolo až príliš, taktiež nadávky mi v takomto type literatúry veľmi nesedeli. Ale väčšinu času sa mi to čítalo fakt dobre, bolo to zaujímavé a dozvedela som sa veľa nových vecí, len na ďalšie autorove knihy sa už pravdepodobne nechystám.
Temný les
Liou Cch'-sin
Knihy v tejto sérii som chcela prečítať rýchlo za sebou, aby som nezabudla dej, ale bohužiaľ sa tak nestalo. Do tejto časti som sa teda púšťala s tým, že z tej predchádzajúcej si pamätám veľmi málo. Ale to vôbec nevadilo. Rozbieha sa to hneď od začiatku a dôležité je, že ľudstvo sa ocitá tvárou v tvár invázii, ktorej zjavne nemá šancu čeliť . Jediná výhoda je tá, že lode Trisolaranov dorazia až za 400 rokov, čo vyzerá ako kopa času (ale asi nebude). Hneď ma to vcuclo do deja, aj keď som mala problém s postavami - je ich tam veľa, majú podobné mená a strašne sa mi plietli. Ale postavy tam sú skôr len ako taká kulisa, ide hlavne o dej a ten je parádny. Bola som veľmi zvedavá, ako sa ľudstvo s hrozbou popasuje a mnoho vecí ma prekvapilo. Hlavne skákanie v čase (ľudia môžu podstúpiť hybernáciu), kvôli ktorému len veľmi málo postáv vydržalo celú knihu. Ale tie naozaj nie sú (až tak) dôležité. Celé sa mi to čítalo veľmi dobre a často krát som sa od knihy nemohla odtrhnúť. Najväčší skok v čase ma riadne prekvapil a musím povedať, že autor si ľudí v budúcnosti a celkovo život na Zemi predstavuje veľmi zaujímavo. A taktiež ma veľmi prekvapilo to, čo sa tam stalo, to som vôbec nečakala a ostala som z toho dosť v šoku. Som veľmi zvedavá na záverečnú časť a hlavne na to, ako ľudstvo dopadne.
Děsy Leigh Harkerové
Darcy Coates
Túto časť som si už chcela dlho prečítať, ale zároveň som mala obavy sa do nej pustiť. Hlavne preto, že mnoho iných čitateľov ju označuje za najslabšiu časť série a mne pritom aj niektoré predchádzajúce časti prišli dosť slabé. Ale musím povedať, že príbeh ma príjemne prekvapil a prišiel mi lepší ako pár predchádzajúcich dielov (aj keď viem, že oficiálne to séria nie je). A navyše od Darcy veľa nečakám, mám jej príbehy rada, lebo sú to také jednohubky, ale viem, že to nie je nič svetoborné, je to také moje guilty pleasure.
Leigh mi prišla celkom sympatická, páčilo sa mi jej celkom racionálne uvažovanie v danej situácii, aj keď miestami nelogické. Ale približne po sto stranách sa príbeh pustil úplne iným smerom, ktorý som aj celkom očakávala a zrazu to bolo o niečom inom. Na scénu vstupuje nová postava, sympatická babička Sára a začína jemná detektívna linka, ktorá podľa mňa mohla byť výraznejšia. Zmena, ktorá prebehla, sa mi páčila, aj keď odvtedy bol miestami príbeh rozťahaný a točil sa dookola. Taktiež viac vecí mi nedávalo zmysel, ale myslím, že záver, ktorý som teda vôbec nečakala, to celkom dobre vysvetlil. Ja som teda s príbehom spokojná, očakávala som oveľa menej a dostala som príbeh, ktorý ma zaujal a čítanie ma bavilo, bola som zvedavá, ako to celé skončí. Teším sa na ďalší strašidelný dom.
Posledný jednorožec
Peter Soyer Beagle
Tento príbeh som si chcela prečítať už roky a tak som bola veľmi rada, keď som zistila, že (konečne) vychádza aj v slovenčine a ešte s takou krásnou obálkou. Taktiež ma potešil úvod od Rothfussa, po ktorom som mala pocit, že tá kniha bude ako stvorená pre mňa (jeho sériu Príbeh kráľovraha zbožňujem, aj keď na pokračovanie čakám už 12 rokov). Ale zjavne som sa mýlila a nebola to kniha pre mňa. Vôbec ma nenadchla a príbeh mi ani veľmi nedával zmysel. Bolo v ňom všetko a v podstate nič. Ako čítalo sa mi to dobre, rýchlo, ale keď som si od čítania chcela dať na chvíľku pauzu, tak som sa ku knihe nevrátila aj celé hodiny, pretože tam nebolo nič, čo by ma k nej lákalo naspäť. Žiadne napätie. Pre mňa dosť nudné postavy. Slabý záporák a aj zápletka. V podstate som si užívala iba štýl, akým to je napísané, kvetnaté prirovnania, zaujímavé opisy, a to je asi tak všetko. Mrzí ma to, lebo som si myslela, že sa mi naozaj bude páčiť, ale pre mňa to bola úplne priemerná kniha, ktorá toho vo mne zanechala veľmi málo.
Neuvěřitelná plavba
Alfred Lansing
Ja mám tieto príbehy skutočných expedícií veľmi rada, aj keď často končia tragicky. Táto síce nie, ale to, čo si tí muží prežili, to je niečo neuveriteľné. Vôbec si neviem predstaviť žiť 17 mesiacov v takých podmienkach a zvládnuť to, dokonca s úsmevom. Odhodlanie tých mužov bolo úžasné. Keby to bolo vymyslené, tak by som hovorila, že autor svojím postavám nakladá toho príliš veľa, ale to všetko sa tým mužom stalo. Od prežitia polárnej noci na lodi, ktorá uviazla v ľade, cez niekoľkomesačné táborenie na kryhe ľadu, ktorá ich unášala kto vie kam, až po zbesilé veslovanie na najbližšiu pevninu, ktorá snáď bola tým najviac nehostinným miestom. A to všetko pri teplotách -20°C (aj nižších), skoro neustále vo vlhkom oblečení (alebo úplne mokrom, vrátane spacích vakov), v príšernom počasí (a aké strašné muselo byť vykonávanie potreby) . A zakaždým, keď to pre nich vyzeralo dobre, tak sa stalo niečo ďalšie, čomu sa museli postaviť. Ani sa nečudujem, že časopis Times prežitie týchto mužov označil za definíciu hrdinstva. Autor často cituje aj z denníkov mužov, takže o to viac ma ich putovanie pohltilo. Len ma mrzí, že autor nevenoval aspoň pár kapitol navyše tomu, čo sa dialo po návrate mužov do civilizácie a ako sa mužom potom darilo. Ale ináč je to úžasný príbeh a určite na túto expedíciu ešte budem dlho myslieť.
Královna mrtvol
Heather Herrman
Táto kniha mi po predchádzajúcich dvoch naozaj dobre padla. Je jednoduchá, číta sa rýchlo a netreba pri nej rozmýšľať. Čo je aj na škodu, lebo už teraz, pár dní po dočítaní, mám pocit, že mi príbeh úplne vyfučal z hlavy. Taktiež na popis knihy by som nepoužila ani jedno zo slov, ktoré má na obálke - možno akurát, že sa jedná o dekadentný príbeh. Ale nádherný veľmi nie, niektoré popisy sú dosť nepríjemné a desivý už vôbec. Ani mi to neprišlo ako thriller. Je tam síce nejaký vrah, ale tak príliš v pozadí, nemala som ani pocit, že by Molly priamo ohrozoval. Aj keď rozuzlenie je zaujímavé, podozrievala som niekoho iného. Celé sa mi to čítalo naozaj dobre, strany rýchlo ubiehali, príbeh ma celkom bavil - hlavne to zháňanie mŕtvol, jemná romantický linka (aj keď na to, že každý Molly hovoril, že je škaredá, tak zaujala fakt veľa mužov) a Mollyine ambície, ktoré boli na dané obdobie na mladú ženu nie úplne vhodné. Bola to príjemná oddychovka, len pre mňa rýchlo zabudnuteľná.
Dům bouří
Ian R. MacLeod
Táto kniha a príbeh v nej je naozaj zvláštny a úprimne neviem, čo si o tom myslieť. Spočiatku som zo všetkého bola zmätená. Mám pocit, že tam nič nebolo vysvetlené, je tam akýsi éter, ktorý pomáha mágii, ale nič viac o tom, nič o kúzlení, prečo sa vecí dejú a tak. Proste tam niekto zakúzli a je to. Potom som si všimla, že kniha je voľným pokračovaním inej knihy, takže možno je to vysvetlené tam, ale mám o tom svoje pochybnosti, lebo celkovo nebolo vysvetlené asi nič. Ale aj napriek zmätenosti, ktorá pretrvávala celú knihu (a niekedy som mala pocit, že celé veci nedávajú zmysel), ma to miestami celkom pohltilo. Najviac ma bavila prvá časť, v ktorej si k sebe hľadajú cestu Ralph s Marion a navyše ešte aj robia biologický výskum. Len akonáhle ma to poriadne vcuclo, tak prišla druhá časť, kde bol skok v čase, asi o 7 rokov neskôr, potom o 12, o 17 a zrazu tam je vojna. A tu ma to väčšinu času nebavilo, príbeh je až príliš popisný a rozvláčny a väčšinou som čítala len kvôli tomu, aby som to už mala za sebou. Ale napriek tomu, že to čítanie som si až tak neužívala, tak miestami to malo riadnu atmosféru a myslím, že príbeh mi ešte celkom dlho bude ležať v hlave, pretože je až príliš zvláštny. Ale na druhú knihu od autora sa rozhodne nechystám.