bulat
komentáře u knih
Veľká šachovnica
Zbigniew Brzezinski
Je nesmierne prekvapivé, ako málo táto kniha zostarla. Len škoda, že ju predstavitelia západných elít nepoznajú či nečítajú. Oproti tomu ruskí silovici ju poznajú dôverne.
Globální dějiny a postliberální společnost: Budoucnost západní civilizace
Ivo T. Budil
Tých 40% dávam za mimoriadne poctivo rozpracované dejiny Osmanskej, Mughalskej a Čínskej ríše ako i za dejiny Strednej Ázie. Oceňujem i ekonomické súvislosti jednotlivých dejinných fáz. Postliberálna ideologická nadstavba je však slabučká. A vlastne aj zbytočná- akoby autor násilne zlepil dve knihy do jednej väzby. Už len prezentácia veľkoruského šovinistu Dugina ako nástupcu liberálnej ideológie a apoštola budúcnosti je smiešna a svedčí o autorovej názorovej zaslepenosti. Aj keď to explicitne nepriznáva, názorovo často skĺzava k fašizmu. A hlavné problémy liberalizmu pritom vôbec nepomenúva, alebo len veľmi okrajovo, o ich riešení ani nehovoriac. Našťastie oná dejepisná časť tvorí väčšinu, čo túto objemnú knihu zrejme zachráni pred potupným výpredajom v zatuchnutej pasáži.
Putinovi ľudia
Catherine Belton
Ak si myslíte že o Rusku niečo viete, vedzte, že o ňom takmer nič neviete. Oproti vašim hoc aj pesimistickým predstavám je realita nieže o niečo horšia, dokonca ani nie násobne horšia, ona je horšia rádovo. Málokto z vás si je schopný vôbec čo i len predstaviť, v akom morálnom bahne sa táto zatuchnutá imperiálna ríša nachádza. Takže keď si prečítate knihu Catherine Beltonovej, bude to podobné, akoby ste dostali z oboch strán po papuli. Bude to šok. Kniha je predovšetkým o podrobnom popise nechutnej diktatúry KGB pod vedením podplukovníka Putina, o jeho celoživotnej kariére lemovanej mŕtvolami, o jeho spriahnutí s organizovaným zločinom, o tradičnej bezcennosti ľudského života vo východnej despocii. Ale je i (západo)európskej ignorancii, o chamtivosti západných elít, pre ktoré bol a stále je jedinou prioritou biznis a vlastné obohatenie. Absolútna priorita maximalizácie zisku pred akýmikoľvek morálnymi kritériami. Pritom to budú rovnaké elity, ktoré prvé zbabelo zdrhnú preč, keď ono zlo, ktoré pomáhali vypestovať, príde na prah našich dverí. S týmito "elitami" by sa každá spoločnosť mala zavčasu porátať, inak na ich nenažranosť škaredo doplatí. Každopádne ak chcete pochopiť, čo sa na východ od nás deje, siahnite po tejto knihe. Je prelomová v tom, že stŕha plachtu z ruského režimu a naplno ukazuje jeho zvrhlosť a zločinnosť. Odteraz sa už žiadny alibista nemôže vyhovárať, že o ničom nevedel, že nič netušil...
Příběh buňky: Od molekul ke vzniku života a prvním organismům
Vladimír Rudajev
Táto kniha je jednoducho úžasná a svet bunky a jej prehistórie v nej vykreslený je fascinujúci. Priznám sa, že neviem o žiadnej ďalšej publikácii, ktorá by sa na tejto - takmer až vedeckej úrovni zaoberala evolúciou jednotlivých bunečných štruktúr, v podstate evolúciou biochemickou. A navyše sa logicky dotýka jedného z najväčších tajomstiev vesmíru- totiž vzniku života ako takého! V knihe vám autor objasní, a to veľmi podrobne, nielen jednotlivé bunkové štruktúry, ale i (pravdepodobnú) históriu ich vzniku. Pričom tam, kde sú nejasnosti vám ponúkne niekoľko alternatívnych hypotéz.
Výklad začína od podlahy- definíciou života, základných princípov evolúcie, popisom a spôsobom vzniku jednotlivých organických zlúčenín, históriou Zeme a náčrtom podmienok panujúcich na našej planéte v dobe vzniku života. Autor objasňuje fyzikálne pojmy potrebné pre pochopenie ďalšieho výkladu- ako jednotlivé fyzikálne väzby a ich vlastnosti, vlastnosti vody ako rozpúšťadla, oxidačno-redukčné chemické reakcie, postupne sa dostane k organickým zlúčeninám, optickým izomérom, chiralite. Až potom prechádza k popisu aminokyselín, bielkovín, enzymatickej katalýzy a kofaktorov tejto katalýzy. Tento rozsiahly "úvod do problematiky" tvorí prvú tretinu knihy- je však potrebný, aby sa čitateľ nestratil v nasledujúcom výklade. V ďalšej tretine sa autor zaoberá popisom a evolúciou genetickej informácie- od sveta RNA k súčasnému stavu (nikdy mi napríklad nenapadlo, že translácia je vývojovo staršia ako transkripcia), históriou genetického kódu, následne sa venuje evolúcii membrán a s nimi spojenému metabolizmu bunky, a to naozaj podrobne. Však celá jedna kapitola je venovaná popisu ATP- syntázy, ďalšia popisu enzymatického aparátu dýchacieho reťazca. Pritom opakujem- nerozoberá sa tu len to, ako to vypadá a funguje, ale i ako to vzniklo! Až v poslednej tretine sa autor dostáva k popisu eukaryotickej bunky a jej štruktúr.
Ťažko mi posúdiť, pre aký okruh čitateľov je kniha určená. Istotne to nebude len odborná verejnosť, lebo autor veľmi precízne objasňuje a definuje i tie najzákladnejšie pojmy, navyše ich v priebehu ďalšieho textu opakovane pripomína a stručne charakterizuje. Tým napomáha tomu, aby ich i laik postupne dostal do krvi. Nebude však určená ani pre čitateľa, ktorý je biológiou nepobozkaný- po prvej kapitole by sa vo výklade jednoducho utopil. Kto ju najviac ocení, bude zrejme biologicky značne poučený čitateľ, ktorý sa tu veľmi hmatateľne dotkne hranice vedeckej sféry. Sám som mal pozíciu uľahčenú vzhľadom na medicínske vzdelanie- biológiou a biochémiou som sa pred štvrťstoročím prelúskal. To mi bolo samozrejme neuveriteľne nápomocné- aj tak mi ale kniha mnohé nielen pripomenula ale i dala. Nikdy sme sa totiž neučili, prečo dané bunkové a biochemické štruktúry vyzerajú tak ako vyzerajú, tobôž nie, ako vznikli. Je fascinujúce zisťovať ako sa v evolučnom procese pozliepala dohromady výbava, ktorá bola k dispozícii, aby z nej vznikla nejaká nová štruktúra s netušenou novou funkciou. Komplexné bielkoviny nevypadajú tak strašidelne zložito, keď prihliadneme k ich modulárnej štruktúre, do ktorej je vlastne zapísaná história ich vzniku a vývoja. Takže aby som to zhrnul- bude veľkou výhodou vedieť nielen čo je
plazmatická membrána, mitochondria či ribonukleová kyselina, ale i čo je mitóza, translácia, kodón a pod. Bez týchto základných vedomostí bude strávenie hutného a podrobného obsahu knihy náročné a bude vyžadovať zrejme veľkú dávku trpezlivosti a odhodlania. Tým vás nechcem odradiť- odmena totiž stojí za to !
Priznám sa, že osobne som z tejto knihy nadšený- ako som už dlho nebol. Otvorilo sa mi veľa nových tušených či netušených súvislostí. Historických evolučných súvislostí. Ako autor sám v úvode uvádza- väčšina populárnych kníh sa venuje evolúcii vyššieho života, ale máloktorá evolúcii včasných biochemických štruktúr v predbunečnej fáze vývoja. A pritom je to tá najfascinujúcejšia etapa evolúcie ako takej. Tu sa (ešte len) budúci život naučil získavať energiu, replikovať, ohraničiť sa, vyvíjať sa. Donedávna som si nevedel dosť dobre predstaviť, ako vôbec mohla vzniknúť prvá bunka vo svojej užasnej komplexite so všetkými svojimi oddeleniami a dômyslenými biochemickými "strojmi". Teraz si to už v princípe predstaviť viem, aj keď konkrétnosti možno zostanú navždy utajené. Netuším, koľkým čitateľom kniha sadne a koľkí jej prídu na chuť a dokážu oceniť jej delikátne menu. Mne každopádne sadla ako uliata. A som presvedčený že čas ju zhodnotí- pretože momentálne je to zrejme to najlepšie (ak nie jediné), čo v tomto segmente nájdete.
Lid versus demokracie: Proč je naše svoboda v ohrožení a jak ji zachránit
Yascha Mounk
Veľmi dobrá kniha, ktorá trefne popisuje politický stav západného sveta. A ako jeden z mála sa autor snaží načrtnúť i možné (nie isté) riešenia. Otázne však je, nakoľko sú tieto riešenia reálne a hlavne nakoľko sme ochotní bojovať za zásady a hodnoty, ktoré vyznávame. Celkovo kniha i budúcnosť západných demokracií vyznieva pesimisticky až depresívne.
Vytváření nepřítele: Udávání a zastrašování ve stalinském Rusku
Wendy Z. Goldman
Neobvyklá sonda do mikrohistórie stalinského teroru v druhej polovici 30-tych rokov 20. storočia. Autorka nepopisuje teror na centrálnej najvyššej úrovni, ale zamerava svoju pozornosť na úroveň jednotlivých fabrík a dokonca rodín. Táto perspektíva je zaujímavá a nevšedná, avšak nemyslím si, že prináša nejaký zásadný prelom v poznaní. Kolesá teroru totiž roztáčala centrálna mašinéria s najvyšším teroristom na vrchole pyramídy. Nemožno sa preto diviť, že pod týmto enormným existenčným tlakom ľudia v nižších poschodiach šľapali jeden po druhom v úsilí zachrániť si aspoň akú- takú nádej na holý život. Malé kolečká boli nevyhnutne roztočené tými veľkými a vo väčšine prípadov nemali žiadnu možnosť zo systému uniknúť. Drvivá časť viny preto spočíva na osnovateľovi tohto obludného a zvráteného totalitného systému. A na tento fakt netreba ani pri zmene perspektívy pohľadu na teror zdola zabúdať.
Medzi dobrom a zlom
Ján Markoš
Nech vás nepomýli, že autor je evanjelický teológ. Jeho názory na rozličné etické a morálne otázky v knihe obsiahnuté sú veľmi premyslené a súčasne veľmi triezve. Sú to názory racionálne, civilné a občianske, rozhodne nie sú primárne nábožensky motivované. Proti zasahovaniu církvi do vedeckej a občianskej sféry sa naopak opakovane kriticky vymedzuje. Pri argumentoch za a proti v tak zložitých otázkach ako sú potraty, eutanázia, sexuálne obťažovanie, ale i v prípade subtílnejšich morálnych problémov, ako je otázka prípustnosti klamstva v určitých mezdných situáciách som sa málokedy pristihol, že s niečim nesúhlasím.
Gen: O dědičnosti v našich osudech
Siddhárta Mukherdží
Strhujúca jazda od Darwina a Mendela cez súčasnú génovú terapiu až po transgénové a genómové úpravy človeka, ktoré už klopú na dvere. Kniha je mimoriadne pútavá a čtivá, pričom jej odborná stránka je taktiež na vysokej úrovni. Autor sa nevyhýba ani morálnym otázkam s genetikou vždy úzko spätými. Radosť čítať túto knihu.
Velký nivelizátor – Násilí a dějiny nerovnosti od doby kamenné po 21. století
Walter Scheidel
Výborná kniha, ktorá sa obšírne venuje spoločenskej nerovnosti a jej občasnému (a prechodnému) znižovaniu. K tomu dochádza v podstate iba v čase spoločenských kataklyziem, ako sú veľké vojnové konflikty, revolúcie, globálne epidémie či pri totálnom rozvrate štátu. Opačnou stranou tejto mince je fakt, že v čase mieru a ekonomického rozvoja nerovnosť zákonite narastá. Prečo tomu tak je, autor do hĺbky nevysvetľuje. Tu by som doporučil prečítať nenápadnú ale vplyvnú knihu Mancura Olsona Vzestup a pád národů. Tá sa venuje v podstate rovnakej téme, akurát z presne opačného uhla pohľadu.
Co je život?
Addy Pross
Veľmi zaujímave a inšpirativne prepojenie evolúcie biologickej a biochemickej so vznikom života ako takého. I keď to je zrejme jedna z otázok, ktoré nebudú nikdy hodnoverne zodpovedané.
Život na hraně
Jim Al-Khalili
Z tejto knihy som mal zmiešané pocity. Ono vysvetľovať podstatu života na úrovni kvantových javov mi pripadalo asi tak užitočné, ako vysvetliť princíp parného stroja z pohľadu kvarkov. Isteže, niekde tam dolu tie kvarky sú, otázne však je, do akej miery možu byť užitočné pri vysvetlení javov o niekoľko hierarchických stupňov vyššie umiestnených.
Jan Žižka
Petr Čornej
Kedysi som čítal Tolkienovu známu trilógiu. Pamätám si, ako ma vtedy pohltila, takže niekoľko týždňov som mysľou prebýval v Stredozemi. Podobný vzácny pocit som zažil pri čítaní Čornejovho opusu Ján Žižka. Táto kniha nie je zďaleka iba pokus o životopis husitského vojvodcu. Je to komplexná a mnohodimenzionálna freska danej doby. Tých 600 strán hutného textu vás doslova prenesie na začiatok 15. veku a v myšlienkach vám vyskakujú jednotliví aktéri dokonca i ráno cestou do práce. Pritom sa nejedná o text, ktorý by ustupoval imperatívu popularizácie. Je to kniha nabitá menami, udalosťami, citátmi z Biblie, ale predovšetkým kontextuálnymi vysvetleniami. A všetko je to spojené do úžasného príbehu, aký snád vie vymyslieť iba história. A ešte jedna vec- kniha samotná je výpravná a krásna - človeku robí radosť už len to, že ju drží v ruke. Tomu pocitu sa žiadny kindle nevyrovná!
Triumf mesta
Edward Glaeser
Autor presvedčivo dokazuje, prečo je pri danom počte ľudí na Zemi ekologické bývať v nahustených mestách. A naopak prečo je vidiecky život či život na predmestiach luxus zaťažujúci životné prostredie v ďaleko vačšej miere.
Hubbleovy stíny
Jeff Kanipe
Kniha bola inšpirovaná Hubbleovým vesmírnym teleskopom. Ale nie je zďaleka iba o ňom. Autor sa venuje rôznym zaujímavým a a málo prebádaným problémom, ktorým sa iné knihy o vesmíre venujú naprosto okrajovo. Príkladom môže byť mladý vesmír v čase, keď sa v ňom formovali galaxie. Práve proces utvárania a evolúcie galaxií je i v dnešnej dobe málo prebádaný a je v ňom veľa nejasností. Práve tu sa autor snaží trošku poodtiahnuť oponu vesmírnej hmly a naznačiť, ako sa vesmír vlastne dostal do svojho dnešného stavu. V tom má nedoceniteľnú úlohu Hubbleov teleskop a jeho snímky hlbokého a ultrahlbokého vesmírneho poľa, na ktorom pozorujeme galaxie v čase ich detského veku.
Mimochodom kniha mi niekoľko rokov ležala na poličke a priznám sa, že som po nej siahol skôr z núdze, lebo sa mi minuli iné- zaujímavejšie tituly. Rozhodne však nesklamala, naopak príjemne prekvapila práve svojou neotrelou témou- ostatne o Veľkom tresku či teórii strún píše každý druhý fyzik či vedecký novinár. A pritom som netušil, že zrovna zajtra bude mať vesmírny ďalekohľad jubileum- neuveriteľných 30 rokov!
Britské impérium
Niall Ferguson
Kniha je krásna po grafickej a obrazovej stránke a plnokrvná po stránke obsahovej. Autor sa pritom neutápa v konkrétnostiach, skôr sleduje všeobecné trendy a zákonitosti, ktoré sa uplatnili postupne na začiatku i konci impéria, pri jeho vzostupe, kulminácii i úpadku. Tieto všeobecké deje vždy dokumentuje na podrobnejšie rozpracovaných príkladoch. Čitateľ sa tak neutopí v nepodstatných a úmorných podrobnostiach a nestratí tak zo zreteľa celkový nadhľad. Naozaj mimoriadne svieža kniha, ktorá vás nebude nudiť- a to ani v prípade, že nie ste zrovna odborníkom na britské imperiálne dejiny.
Pátrání po velkém třesku
John Gribbin
Táto kniha za viac ako 30 rokov od svojho vzniku hodne zastarala. Oproti iným Gribbinovým knihám, ktoré sa venujú popularizácii kvantovej mechaniky, je v mnohých podstatných veciach nepresná a neaktuálna. Možno mala smolu, že ju autor zrevidoval v r. 1998, tesne predtým, než celý svet prekvapil objav zrýchľujúcej sa expanzie vesmíru. Každopádne sa v nej nedozviete nič o vybuchujúcich supernovách- v súčasnosti najlepších a najvýkonnejších štandardných sviečkach kozmu. A samozrejme ani o gravitačných vlnách a ich potenciálnom prínose pre skúmanie úplných počiatkov vesmíru. Navyše mnohé sľubné teórie v knihe uvedené medzičasom skončili v pomyselnom smetnom koši. Na svoju dobu to bola zrejme výborná kniha zhrňujúca kozmologické poznatky,aké boli k dispozícii pred 30 rokmi. Dnes je však nutné siahnuť po iných a hlavne novších tituloch.
Vzestup a pád Třetí říše: dějiny nacistického Německa
William L. Shirer
Výborné dielo, ktoré ani 60 rokov po svojom vydaní nestratilo nič zo svojej kvality a aktuálnosti. Ani nasledujúce desaťročia neznamenali žiadnu zreteľnú revíziu historických skutočností uvedených v tejto knihe. Otázne je, čo dejepisci za toto uplynulé polstoročie vlastne urobili- okrem toho, že prepisovali neustále dokola tie isté fakty. Každopádne ak chcete fundované a podrobné informácie o Hitlerovej ríši, zabudnite na celú tú eskadru britských či nemeckých historikov, ale choďte priamo ku ich zdroju- k Shirerovi. A nebojte sa hrúbky takmer 1200 strán, je to kniha nad očakávanie čtivá- a keby človek nevedel, ako to celé nakoniec dopadne, tam miestami i napínavá.
Gaia: Živoucí planeta
James Lovelock
Notoricky známa kniha, ktorú fanúšikovia uctievajú ako bibliu a vedci odsudzujú ako pseudovedu. Podľa mňa nie je ani jedno ani druhé. Jedná sa o docela seriózne prezentovanú teóriu, podloženú ak nie dôkazmi, tak aspoň testovateĺnými hypotézami. Základnou myšlienkou je jednoduchý fakt, že evolúcia života neprebieha izolovane, ale v súčinnosti so svojim neživým prostredím- atmosférou, hydrosférou i litosférou. Táto téza je u racionálne premýšľajúceho jedinca nespochybniteľná. Tak ako u človeka prebieha vývoj v koevolučnom tanci génov i kultúry, tak u všetkých živých tvorov prebieha vývoj vo vzájomnom tanci s prostredím v ktorom žijú. Nejedná sa teda o jednosmernú trať v štýle že podmienky prostredia udávajú smer evolúcie a nič viac. Druhým smerom je spätný vplyv života na prostredie, ktoré sa tým mení a ovplyvňuje zase život trochu iným spôsobom. A tak neustále dokola. Celý systém je previazaný myriádou vzťahov a regulácií ktoré fungujú na princípe negatívnej a pozitívnej spätnej väzby. Tieto regulácie zabezpečujú, že celý supersystém sa usadí v najstabilnejšej pozícii, z ktorej ho nie je ľahké vychýliť. Môže sa to udiať silným podnetom zvonku (pád veľkého meteoritu) alebo zvnútra (kyslík, človek). Vtedy sa systém posunie do nového, relatívne stabilného stavu, avšak ako taký nezanikne.
Prečo nezanikne- v čom spočíva jeho odolnosť? Tu je nesmierne dôležitá biologická diverzita. Dnešné okrajové druhy môžu byť za zmenených podmienok druhmi kľúčovými a stabilizujúcimi. Takže veľká druhová diverzita je vlastne obrazom odolnosti a robustnosti systému voči zmenám, a to i voči katastrofickým zmenám. Ak sa diverzita razantne zníži, systém bude voči zmenám oveľa zraniteľnejší. Dokonca môže v kritickej chvíli i zaniknúť.
A prečo vedci nemajú túto teóriu radi? Niektorí jej vyčítajú, že autor predpokladá predvídavosť systému smerom do budúcnosti. To je ale výrazom nepochopenia celej teórie. Systém nepredvída a ani predvídať z princípu nemôže. Stačí samoregulácia a spätná väzba. Ak si život zničí svoje prostredie, sám uhynie alebo sa aspoň zredukuje. A v rámci diverzity sa dlhodobo presadí život, ktorý "udrži" sám pre seba podmienky priaznivejšie a stabilnejšie. Človeku zvyklému rozmýšľať v termínoch slepej evolúcie nečiní žiadny problém pochopiť tento kľúčový rozdiel a aplikovať slepú evolúciu na spojený živý a neživý supersystém.
Druhá vec je, že autor zvolil populistické názvoslovie. Tým že pomenoval tento systém superorganizmus, dokonca mu hriešne dal meno Gaia, celú myšlienku nešťastne perzonifikoval. Nutne potom vzbudil dojem neserióznosti a ezoteriky. Pritiahol tým síce pozornosť masového publika, ale zároveň získal (neoprávnene) punc šarlatána. Keby zostal pri nejakom neutrálnom názve - napríklad ekologický supersystém, tak by iste vzbudil oveľa menej vedeckej kritiky. Avšak jeho myšlienky by sa ťažko dostali k tak širokému okruhu fanúšikov.
Slova a pravidla
Steven Pinker
Zatiaľ tu žiadny komentár k tejto pozoruhodnej knihe nie je, nuž to musím napraviť. Tento Pinkerov titul mi doma číhal v knižnici niekoľko rokov. Zopárkrát som ho i vzal do ruky, otvoril, prelistoval, avšak zakaždým som sa zhrozil hutného textu plného anglických slov a fráz, takže som knihu obratom zavrel a odložil na svoje miesto. Až tohto leta počas dovolenky dozrel čas. A taktiež som si potreboval odpočinúť od svojich obvyklých knižných tém. Lingvistika je pomerne netradičný žáner na osvieženie mysle, tak som sa rozhodol s ním popasovať. Kniha sa hlavne v prvej polovici nečítala úplne ľahko, avšak keď som sa prehrýzol cez teoretickú prípravnú časť, v ďalšom priebehu už to bolo podstatne ľahšie a prístupnejšie. A napokon autorove závery viedli pomerne ďaleko od východzej lingvistickej stránky, skončili prakticky až u teórie ľudskej mysle.
Steven Pinker je pôvodom lingvista a experimentálny psychológ. Nechcem sa dotknúť oboru psychológie, ale toto pododvetvie je azda jediné, ktoré možno považovať za vedu v klasickom slova zmysle. Snaží sa totiž hypotézy overovať dômyselne vystavanými experimentami. Čo je veľký rozdiel oproti bájkarom typu Freuda. Ale poďme späť k vyššie uvedenej knihe. Autor v nej analyzuje ľudskú reč. Tá je nám tak prirodzená, že si ani neuvedomujeme, aký úžasný a komplexný systém to je. Rozprávanie a reč je pre nás tak samozrejmé ako dýchanie. O to zaujímavejšia je však jej analýza.
Autor sa v celej knihe venuje rozdielom v časovaní pravidelných a nepravidelných anglických slovies a medzi množnými pravidelnými i nepravidelnými číslami podstatných mien. Táto oblasť je pre neho niečim podobným, čím je pre genetika muška octomilka. Je to veľmi dobre preskúmaná oblasť, génov i nepravidelných slovies je obmedzený počet a z oboch týchto objektov možno vyťažiť veľa všeobecných informácií. Na začiatku sa musí čitateľ prehrýzť všeobecným výkladom, ktorý začína ozrejmením vzťahu medzi slovnou zásobou, morfológiou slov, vetným syntaxom a fonológiou. V ďalšej časti sú podrobne rozobrané anglické pravidelné i nepravidelné slovesá a to do takej hĺbky, akú veru nenájdete v žiadnej učebnici angličtiny. Autor popisuje nielen štruktúru ale aj etiológiu vzniku týchto slovies. Vedeli ste napríklad, že minulý čas od go- went vznikol z iného slovesa a síce wend - kráčať? Podobný detailný rozbor venuje i nepravidelným množným číslam podstatných mien. História nepravidelných tvarov siaha ďaleko do minulosti, do obdobia pragermánčiny a niektoré aspekty dokonca do obdobia praindoeurópskych jazykov. Vtedy boli dnešné nepravidelné tvary tvorené pravidlami, postupom času sa však pravidlá dávno zotreli a užívatelia sa ich musia učiť naspamäť. A to je základná východzia myšlienka - že v mysli máme (minimálne) dva základné jazykové systémy. Prvý je založený na SLOVÁCH, ktoré máme v pamäti a ktoré musíme vydolovať, ak ich chceme použiť. Druhý systém je založený na PRAVIDLÁCH, čiže na odvodzovaní pomocou jednoduchého algoritmu. Pravidelné slovesá tvoríme odvodzovaním, nepravidelné si musíme zapamätať mechanicky a v prípade potreby si na ne spomenúť a použiť. V prípade ak váhame, najprv v zlomku sekundy skenujeme svoju pamäť. Ak v nej nájdeme nepravidelný tvar, automaticky sa zablokuje pravidlo. Ak nenájdeme vhodný nepravidelný tvar, siahneme k záchrane a vytvoríme minulý čas pravidelný.
Čo z toho všetkého vyplýva? V hlave máme dva lingvistické systémy - verbálny, založený na slovnej zásobe a gramatický, založený na jednoduchých pravidlách. Tieto dva systémy automaticky, podľa potreby používame a kombinujeme. Dokonca sa zdá, že nesídlia v rovnakých oblastiach mozgu. Ale nezostávajme iba pri reči. Je možné že oba subsystémy ľudskej reči sú podmnožinou širších oblastí - napríklad pamäte deklaratívnej (vieme že) a pamäte procedurálnej (vieme ako). A dokonca je možné, že sú vonkajším prejavom ešte hlbších princípov určujúcich povahu mysle i spôsobu, ktorým myseľ reflektuje realitu. Možno je to vodítko, ktoré môže vymedziť tajomnú hranicu medzi vrodenou a získanou časťou ľudských jazykových schopností, medzi jazykovým inštinktom a jazykovou výukou.
Docela dobrý nášup od obyčajných anglických nepravidelných slovies, nemyslíte?