Avathar

Příspěvky

Sebevraždy panenSebevraždy panenJeffrey Eugenides

Smutné, nostalgické, dráždivé a hlavne veľmi silné. Magicko-realistický až snový príbeh rodiny Lisbonovcov – a jednej veľkej tragédie. Nie je dôležité, čo sa stane (to ostatne čitateľ vie už po prečítaní názvu), dôležitý je pokus o zrekonštruovanie PREČO sa to stalo. Tento pokus však nemôže byť úspešný. Cítil som sa, akoby som tam bol s tými chlapcami, akoby som s nimi zdieľal ich platonickú lásku k záhadným sestrám a pokúšal sa odhaliť ten rébus. Lenže keď sa vám už zdá, že máte celkový obraz, objavia sa ďalšie a ďalšie prázdne miesta. Celý príbeh akoby sa odohrával v horúčkovitom prelude, akoby to bol prízrak ospalého leta. Neuchopiteľné a zároveň strašne blízke. Plno náznakov, možných teórií, žiadne ľahké odpovede. Každý pokus o výklad vyznieva v kontexte tragédie smiešne a absurdne. Akoby to smerovalo omnoho hlbšie, do hĺbok, do ktorých nenahliadne ani najlepší psychiater. Do samotného vnútra človeka, jeho prežívania v spoločnosti rozkladu, materializmu, odcudzenia a monotónnosti celého života. Netuším čo sa tam stalo a vo svojej podstate je to nezistiteľné. Môžem len povedať, že som bol absolútne pohltený a nedokázal som sa od čítania odtrhnúť. Schátraný dom rodiny Lisbonovcov. Všadeprítomná aura rozkladu na pozadí pastelového „raja“ americkej strednej triedy. A vodnárky rodiace sa a umierajúce v ten istý deň. Asi jedna z najsmutnejších a najdojemnejších kníh, aké som kedy čítal. Dobrú noc, dámy...

13.07.2015


Pěna dníPěna dníBoris Vian

Vianov zvláštny svet nachádzajúci sa akoby v opare sna, fantázie a surreálna ma asi nikdy neprestane fascinovať. Jeho zvláštne dialógy, postavy, hravosť a absolútna tvorivá sloboda - to sú veci, ktoré sú mne osobne veľmi blízke a aj vďaka nim je román PENA DNÍ labužnícke čítanie. Je pozoruhodné ako ľahko sa Vian vo svojom svete pohybuje, ako elegantne sa vyvaruje sentimentu, pátosu a ulepenosti. Jeho zbraňou je fantázia a básnický jazyk, ktorým dokáže vystreliť slová zo stránok knihy priamo na čitateľa, ktorému sa zaryjú rovno do srdca. Vtip, absurdita, vychytané detaily a hneď vzápätí melanchólia a smútok. Nikto to nedokáže namixovať tak ako Vian. Snáď najnádhernejší román o láske aký bol kedy napísaný. Boris Vian bol skutočným géniom a určite aj úžasným človekom. Vrelo odporúčam.

04.08.2011


Barva času je žlutáBarva času je žlutáMiroslav Fišmeister

Fišmeistera mám veľmi rád. Hneď ako som v kníhkupectve narazil na jeho knižky PÍSKOVIŠTĚ a TO OKNO JE MALÉ! a začítal sa, nebolo cesty späť. Bol som lapený vo svete farieb, obrazov a fantázie. A vôbec sa mi z neho nechcelo, takže som začal zháňať aj iné autorove knižky. Zatiaľ ma žiadna z nich nesklamala, naopak – fantázia a ohňostroje imaginácie je mne niečo tak neskutočne blízke, že zatiaľ každú autorovu knihu som len lačne hltal a stále sa nevedel dojesť. Nie je tomu inak ani v jeho zbierke BARVA ČASU JE ŽLUTÁ. Prvé, čo zaujme je dĺžka textov – všetky majú po tri riadky. Nie je to prekvapujúce, Fišmeister už v predchádzajúcich zbierkach koketoval s minimalizmom a úspornosťou, toto je však jeho prvá knižka, kde majú všetky texty rovnaký rozsah, čo sa riadkov týka. Ruka v ruke s tým ide aj istá zodpovednosť – zodpovednosť vybrať tie „správne“ slová, ktoré zafungujú aj na malom priestore. Z môjho pohľadu sa to autorovi podarilo veľmi dobre. Texty vyznievajú ako akési free haiku s magicko-realistickou či surreálno-poetistickou príchuťou. Cit tvarovať atmosféru je opäť silnou devízou zbierky. Fišmeister dokáže na maličkom priestore vyčarovať skvelé, imaginatívne a niekedy dráždivo tajomné miniatúry. Majú silu a v ich riadkoch môže človek vycítiť príbehy, ktoré sa za nimi skrývajú. Sú melancholické, vtipné, groteskné, enigmatické, ironické, pochmúrne, hravo nonsensové aj znepokojivé. Práve tieto kontrasty vytvárajú zo zbierky mimoriadne pôsobivé čítanie. Momentky ktoré zarezonujú, stimulujú čitateľa a ponúkajú mu možnosť domýšľať si ďalšie kúsky skladačky. Fišmeister nám podáva ruku a ponúka nám vstup do sveta kde si môžeme zalietať na fantázii a celej škále pocitov. Tak letu zdar!

18.05.2012


Novely a texty pro nicNovely a texty pro nicSamuel Beckett

Kafkovské blúdenie v len tušených labyrintoch, abstraktnosť a temnota. Zvláštne texty, hypnotický zážitok.

04.03.2013


Dvojí dechDvojí dechMiroslav Fišmeister

Ako naznačuje už anotácia – Fišmeisterova poetika má stále podobné rysy. A ja dodávam: Vďakabohu! Opäť skvelý zážitok plný dojmov, pocitov a radosti z čítania. Ostatne, z celej zbierky cítiť ohromnú radosť – radosť z možnosti písať, zo samotného aktu tvorby, z fantázie a imaginácie ako takej, očarenie jej možnosťami. Surreálne závany, dadaisticko-karnevalová hravosť a akoby detsky naivné videnie sveta. Fišmeister si ide vlastnou cestou, v podstate sa hrá a popri tom – akoby mimochodom – jemne rozvíja svoju vlastnú poetiku. A za to som neskutočne rád.

29.05.2013


ErikErikShaun Tan

Surrealistická rozprávka s nádhernými ilustráciami. Magické a podmanivé. Tan opäť dokazuje svoju genialitu.

17.12.2011


Vtedy v LošonciVtedy v LošonciPeter Balko

Veľmi dobrý debut. Viackrát som si pri čítaní spomenul na Pankovčína, ktorému je aj v závere ďakované. Balko je skvelý rozprávač, jeho kniha sa číta doslova sama, je plná vtipných okamihov, fantaskných zjavení (tie ma osobne bavili najviac, napr. poľovačka na zlaté prasa) a aj akousi smutno-hravou nostalgiou za časmi bláznivého, nevinného detstva. A Kápia je neskutočný badass :)

30.04.2015


Vrabec v hrstiVrabec v hrstiIlse Aichinger

Vskutku, pri čítaní týchto svojských próz si nemožno nespomenúť na Kafku. O to viac ma prekvapilo, keď som sa v doslove dočítal, že Aichingerová Kafku skoro vôbec nečíta :). Náročné čtivo, kde ma často vyčerpala poviedka o jednej stránke. Rozrušovanie jazyka, borenie tradičnej schémy poviedkového rozprávania a dej, ktorý treba rozkľúčovať, prípadne si ho rovno domyslieť. Aichingerová to čitateľovi rozhodne neuľahčuje (a je to zámer), jej prózy a poézia sa nemusia zapáčiť hneď na prvú dobrú, ale po uležaní, stále viac a viac dozrievajú. A to si cením. P.S.: Priznávam ale, že prvý výbor KDE BYDLÍM z r. 1966 ma oslovil o ždibec viac, prípadným záujemcom teda (za seba) odporúčam začať ním :)

21.03.2016


Červená KarKULKA a jiné básněČervená KarKULKA a jiné básněMilan Koch

Surová, neučesaná, možno verbalistická, ale silná poézia, ktorá si neberie servítky. Autor chrlí verše ako sopka a práve tá neučesanosť dodáva jeho textom istú divokosť.

"Chrčení za Kaliopénu" v sebe nezaprie inšpiráciu beatom a surrealizmom (ako píše kolega, jasný je hlavne vplyv Ginsberga), napriek tomu si Koch zachováva svoj jedinečný štýl.

"Červená KarKULKA" - riekankovitý epos s miestami grotesknou, nonsensovou a halucinačnou obraznosťou. Tragikomická reflexia totality a života v nej. Napriek tomu by skladbe neuškodilo menšie skrátenie. Niekoľko veľmi zaujímavých pasáží, ale aj dosť hlušiny navyše.

"Kvadrofonická báseň pro Egona Bondyho" - podobné ladenie ako "Chrčení za Kaliopénu", do skladby však prenikajú pôsobivo smutné a melancholické tóny.

Ako celok vynikajúca zbierka. Výber HÓRA LÁV z r. 2006 je ale pre zoznámenie sa s Milanom Kochom pravdepodobne vhodnejší. Rozhodne ale Červenú KarKULKU odporúčam každému, koho Kochova svojská poetika zaujala a kto chce hlbšie preskúmať dielo tohto stále nedoceneného prekliateho básnika.

02.10.2016


Na paměť mým smutným courámNa paměť mým smutným courámGabriel García Márquez

Nie, nie a nie! Moja tretia kniha od Márqueza a ja sa len utvrdzujem, že to nie je nič pre mňa. Ľahko nadpriemerná "Kronika vopred ohlásenej smrti" ma celkom zaujala, novela o "Erendíre a jej bezcitnej starej matke" už o dosť menej, ale dej bol stále pomerne zaujímavý a autor rozhodne nie je nejaký podradný pisálek a remeslo má v ruke, takže hoci sa v mojich očiach jedná o priemer, avšak stále čitateľný priemer. Túto knihu však nemôžem hodnotiť viac než 45 percentami. Nudné, nezáživné a - čo mi vadilo zatiaľ na všetkých autorových knihách, čo som čítal - absolútne emocionálne chladné. Neviem, možno je chyba vo mne, ale postavy mi prišli ploché, ich osudy ukradnuté, ich konanie podivné. Márquez to proste na mňa nedokázal zo stránok preniesť - keď sa postavy radovali, neradoval som sa, keď plakali, necítil som dojatie... Pre mňa proste totálna emocionálna vyprázdnenosť. Tým pádom som sa s hlavným hrdinom vôbec nedokázal zžiť. Pritom téma bola zaujímavá a ja som sa na čítanie tešil. Na tón tejto knihy som sa však akosi nevedel naladiť, nedokázal som sa naplno ponoriť do deja - čo je, obávam sa, spôsobené hlavne tou absenciou nejakých výraznejších emócií - dokonca mi myšlienky často odbiehali niekam "mimo," takže som musel niektoré časti čítať znova... Potom to už nezachráni ani autorova schopnosť zaujímavo a poeticky opísať niektoré okamihy. Ale ako hovorím, zrejme bude chyba vo mne, keďže okolité hodnotenia sú viac než priaznivé. Mno, koľko ľudí toľko chutí. S Gabrielom sme si asi nesadli. Ale nechcem nad ním lámať palicu - ešte mu určite niekoľko šancí dám. Možno.

06.07.2011


Cinema PanopticumCinema PanopticumThomas Ott

Päť mrazivých, hororových, čiernohumorných mini-príbehov. Ott dokáže geniálne jednoducho (bez slov) navodiť úžasnú temnú atmosféru, na čom má zásluhu hlavne jeho originálna kresba (inšpirácia klasickými drevorytmi Lynda Warda je zjavná). Veľmi nápadité príbehy, proste labužnícky zážitok!

06.07.2011


2626Leontia Flynn

Ak si na Flynnovej poetike niečo cením, je to hlavne schopnosť zažrať sa pod kožu a atmosféricky „prebudiť,“ s minimom prostriedkov, s minimom okázalých gest a s minimom pátosu. Ľahkosť s akou autorka brnká na citlivé struny je skutočne pozoruhodná. Krehkosť básní však môže byť dvojsečnou zbraňou, kedy takejto poézii môže byť vyčítaná malá expresivita výrazu. V niektorých kúskoch by som sa skutočne nebál trochu viac „pritvrdiť,“ ale to je čisto otázka osobných preferencií jednotlivého čitateľa.

17.07.2011


Podzim v PekinguPodzim v PekinguBoris Vian

Ďalší skvelý Vian. Snový, podmanivý, úžasný...

04.08.2011


Jistý PlumeJistý PlumeHenri Michaux

Kafkovský svet rozpadávajúcich sa hodnôt. Absurdná hyperbola. Pokrivené zrkadlo skutočnosti. Vtipné, snové a zároveň vo svojej podstate veľmi smutné, cynické a kruté. A svojim spôsobom desivé. Očistná čiernohumorná lázeň. Silné.

03.11.2011


Zeď: Jak jsem vyrůstal za železnou oponouZeď: Jak jsem vyrůstal za železnou oponouPetr Sís

Krásny, úprimný, ľudský, citlivý, poetický, smutný, vtipný a hlboko dojemný román v obrázkoch o absurdite totalitného režimu, ktorý tu vládol, o potrebe ľudskej slobody... Veľmi silné, veľmi emocionálne, citlivo a pritom priamo poukazujúce na zvrhlosť totality, na šeď a strach medzi obyčajnými ľuďmi. Príbeh o hrubosti a obmedzenosti, o múroch ktoré okolo seba staviame, o osamelosti a nádeji. Skvelé ilustrácie, presný text. Vynikajúce. Takže: Preč so všetkými múrmi!

01.05.2012


Jak si mořský koník, mořská jehla a hvězdice udělali malé milé mořeJak si mořský koník, mořská jehla a hvězdice udělali malé milé mořeOlga Hejná

Nápadité, hravé... A s krásnymi ilustráciami, ktoré celej knižke pridávajú na istej snovosti.

29.08.2013


Bílé předáníBílé předáníGuy Viarre

Strhujúca, silná, temná a dokonale enigmatická poézia. Útržkovité verše, nezriedka len dve-tri slová, ostré ako čepeľ a presýtené cynizmom, bizarnou obraznosťou a temným humorom. Mrazivý Viarrov tanec s vlastnou smrťou.

10.02.2014


Jste špatný člověk, pane Gumo!Jste špatný člověk, pane Gumo!Andy Stanton

Bláznivá, dadaisticko-surreálna a absurdná knižka plná nápadov a nonsensovej poetiky, pri ktorej som sa výborne bavil.

Úryvok:
Piatok O’Leary bol starý ako vrchy a múdry ako vrchy, ale ani zďaleka taký vysoký ako vrchy. Holú hlavu mu pokrývali husté kučeravé vlasy a mal normálny počet nôh. Bol jediným človekom na svete, ktorý našiel ihlu v kope sena, hoci musím priznať, že ihla bola obrovská a kôpka maličká. Jeho obľúbené číslo bolo zelené a obľúbená farba dvadsaťšesť. Občas si mýlil čísla a farby a vlastnil najmenšiu zbierku známok na svete (nemal ani jednu). Ach, a ešte dačo. Piatok O’Leary občas z dôvodov, ktoré poznal iba on sám, na konci vety skríkol: „PRAVDA JE RUMOVÁ PRALINKA!“

02.05.2014


CosmopolisCosmopolisDon DeLillo

Podľa ohlasov som čakal pomerne náročne stráviteľnú knihu, ktorou sa budem dlho prehrýzať. Opak bol pravdou. DeLillov štýl mi veľmi sadol, symbolický (miestami až groteskne snový) príbeh v jednoduchej príbehovej línii presne vystihuje súčasnú dobu a spoločnosť. Veľmi silné a veľmi depresívne.

18.04.2015


Schizo #3Schizo #3Ivan Brunetti

Slabšie povahy túto Brunettiho psychopatickú trilógiu asi nezvládnu. Sám som sa miestami - v duchu H. Dagssona - pýtal samého seba "A tomu sa mám smiať?!" Ale smial som sa... :)

19.09.2015


DraculaDraculaBram Stoker

Checht. Pamätám si, ako som si DRACULU kúpil v parádnej väzbe a v neskrátenom vydaní. Ó, aká chyba. Na celej knihe ma bavila vlastne len prvá časť (príbeh Jonathana Harkera), no a zvyšok bol poriadne desivý - v tom najhoršom slova zmysle. Úprimne obdivujem každého, kto si dokázal obľúbiť postavy a kto sa v tej zmesi cukru, romantických vzletných rečí, prekombinovaného deja (ktorý napokon rozsekla jedna dýka, lol) a pátosu dokázal naozaj báť, či aspoň cítiť napätie...

23.09.2015


Černé neckyČerné neckyJosef Janda

Opäť veľmi podarená a vtipná zbierka, reznutá nielen surrealizmom, ale aj starým dobrým androšom.


"Taky že jo
- - -

Taky že jo
Valilo se to valilo lesem
z toho kopce dolů
a dělalo to randál
Takový divný zvuky to byly
jako kdyby tam někdo
přišlápnul vocas samotnýmu pánubohu
a ten to nerozdejchal
Taky že jo
Najednou odtamtud vylít nasranej drak
a rozšlápnul nám auto"

05.10.2015


Jsem v rozpacíchJsem v rozpacíchS. Černý (pseudonym)

Zaujímavé "strihové" básne. Odbočky zakaždým inam, niekedy aj v rámci jedného verša, miešanie banality s výbojmi imaginácie a vzápätí skočenie do takmer riekankovitej roviny. Ja som si tento mix celkom užil a takéto poetické snaženie je mi skrz-naskrz sympatické. Určite sa k zbierke ešte vrátim. Odporúčam.

12.01.2016


MaximuM poezieMaximuM poezieYves Bonnefoy

Francúzska poézia je niečo, čo môžem kedykoľvek a kdekoľvek. K antológiám ale pristupujem ostražito, pretože sú strašne kvalitatívne nevyrovnané. Pri tejto knižke sa to našťastie nepotvrdilo. Veľmi vyrovnaná kvalita všetkých príspevkov, kedy aj tie - pre mňa - slabšie (F. Ponge) sú minimálne zaujímavé. Páčilo sa mi, že do antológie bolo zaradených viacero dlhších skladieb. Obrazná, sýta, občas surreálna poézia, ktorá sa nezrieka zmyslovej skutočnosti. Aj tým mi trochu pripomenula niektorých súčasných českých básnikov. Skvelé čítanie.

20.09.2016


Pohlednice z AuslanduPohlednice z AuslanduLouis Armand

Spomínam si, že Pohlednice z Auslandu som si zakúpil hneď v roku vydania. Po prečítaní dvoch básní som mal dosť. Prišlo mi, že Armandova poézia je nudná, komplikovaná... A zbierka putovala neprečítaná do knižnice.

Až o šesť rokov neskôr (!), keď už som mal čo-to načítané a mnohé moje názory sa zmenili, som ju opäť vytiahol a začítal sa. A okamžite som zistil, že sa mi doma povaľoval skrytý diamant. Úžasne hutné, rozbiehajúce sa do viacerých strán, imaginatívne... Ale skôr asi vhodné pre tých, ktorí toho už z poézie prelúskali viac. Niektoré básne mi pripomenuli môjho obľúbenca Johna Ashberyho (príznačné je, že aj k nemu som si musel hľadať cestu veľmi dlho).

17.03.2017


Sólo pre 9 hlasovSólo pre 9 hlasovMiroslav Búran

Miroslava Ábelová – Celkom dobre čitateľný naratívny mainstream. Ničím neurážajúci pozérsky beat, ktorý sa dobre číta, ktorému však chýba sila, taká tá drsná neučesanosť a schopnosť zažrať sa pod kožu.

Tono Mello – Slabé gýčovité miniatúrky. Obchytané rekvizity (dlane, slzy, otázky bez odpovedí...), žiadny zaujímavý nápad, nič výrazné, všetko len vlažná prevarená voda.

Ivana Drábová – Piesňové texty (pravdepodobne): klasické klišé pre masy, plné fráz, jednoduchosti, miestami až plytkosti. Obsahové vákuum.

Richard Miške – Vyblednutá ľúbostná poézia, prostá akéhokoľvek zapamätateľnejšieho motívu či atmosféry.

AmiaTamealla – Konečne niečo trošku výraznejšie a hutnejšie. Napriek tomu na môj vkus príliš veľa koncentrácie klišovitých motívov.

Miroslav Búran – Rádoby poetické bláboly, tváriace sa strašne duchaplne, hĺbavo a filozoficky. Zopár obrazov zaujalo, inak mdlé a bez chuti.

Penelope Toomey – viz. Búran

Strix – Prvoplánové, miestami rytmicky nezvládnuté. Obsah poväčšinou patetický.

Michal Pivarči – Jednoznačný vrchol – inak šedivej a nevýraznej – zbierky. Skvelé básne, silné, miestami až so surreálnou obraznosťou, bohatá fantázia, imaginácia, skvelý rytmus a gradácia. Pochúťka.

08.07.2011


StriptízStriptízMirka Ábelová

S tvorbou Mirky Ábelovej som sa prvýkrát stretol v pomerne nudnej antológii SÓLO PRE 9 HLASOV. Jej poézia tam patrila – spolu s textami Miša Pivarčiho – k tomu najlepšiemu, čo daná zbierka ponúkala. A napokon som sa začítal aj do Ábelovej samostatnej prvotiny STRIPTÍZ a... neoľutoval som. Páči sa mi Ábelovej snaha písať tak ako sa u nás príliš nenosí, dostať poéziu medzi ľudí, páči sa mi jej „neo-beatnický“ štýl, páči sa mi aj výber tém a hlavne to, že som je to veril. A že ma jej texty nenudili. Iste, boli tam niektoré časti, ktoré na mňa pôsobili trošičku ako póza (a lá „hrám sa na nového Bukowskeho/Ferlinghettiho.“), tiež niekoľko básní venovaných rodine, ktoré pre autorku isto majú svoje opodstatnenie, ale na mňa pôsobili dosť pateticky a trochu vyhadzovali z naladenia. Pozitívne pocity ale nakoniec prevládajú.

07.09.2012


Vrána: Soumrak bohůVrána: Soumrak bohůJames O’Barr

James O’Barr sa vrátil do univerza VRANY. Síce len ako autor námetu, scenár a kresbu prenechal Jimovi Terrymu. A to je možno škoda. Teda... kresba je podarená, ale scenár je bohužiaľ len obyčajná vyvražďovačka. Niekto namietne, že veď pôvodná VRANA bola postavená na podobnej premise. Možno. Lenže kým O’Barr svoju vyvražďovačku zahalil do morbídne poetického hávu so silnými emóciami a priam gotickou atmosférou moderného Detroitu, práve tým ju povýšil na niečo viac, Terry sa uspokojil s povrchnou akciou. Škoda. Keby sa O’Barr naplno chopil aj scenára a kresby, mohlo to byť žrádlo. Pretože nápad zasadiť príbeh VRANY do koncentračného tábora je podľa mňa výborný a skrýva obrovský potenciál. Omnoho väčší, než to čo som si prečítal v Terryho komikse. Je to len taký typický akčný spotrebný produkt, akých je okolo milión. Čo predsa len zamrzí.

08.02.2014


PižďuchovéPižďuchovéVáclav Havel

Rozprávka? Hm, možno. Pre deti? No, neviem. Mám pocit, že túto knižku si viac užijú dospelí. Pod zdanlivo banálnymi, v kolečku sa točiacimi činnosťami Pižďuchov presvitá silné svedectvo o živote v totalitnom štáte. Absurdná satira, zobrazenie prefízlovanosti a podliezačstva, odľuštenosti a neslobody človeka. Jediným východiskom sa tu stáva nonsens a cynický smiech. Kniha mi pripomenula Charmsa, Nápravníka či legendárny Trnkov film RUKA... Podľa mňa veľmi zaujímavá knižka v ktorej je viac než sa zdá. Ale ako decku by mi to zrejme veľa nehovorilo.

17.07.2014


Gon #1Gon #1Masashi Tanaka

Kresba je fajn, ale príbehy idú stále podľa rovnakej šablóny. Ku koncu ma to už regulérne nudilo.

12.02.2015


1