Agi komentáře u knih

Dobrý námet utopený v balaste (máloktorá kniha má na Amazone za desať rokov od vydania len dve hodnotenia a žiadnu recenziu).

17.04.2024

Pri čítaní dielka s príjemne starosvetskou štylistikou som sa len ťažko ubránila myšlienke, o koľko bola táto samotárska plavba v jednoduchej šalupe odvážnejšia a dobrodružnejšia, než podobné plavby Michaela Palina v technicky kvalitne vybavenej lodi s doprovodnou suitou známych a s televíznym štábom.

"Spray sa vydala na more, preč od skalísk, morom bičovaných a pasát, chladný a osviežujúci, ju hnal napred. 8. mája 1898 križovala cestu, kade sa na začiatku svojho podniknutia uberala 2. októbra 1895. Bol som spokojný, že Spray oboplávala zemeguľu, a keby to bolo iba číre dobrodružstvo, nijako som si nelámal hlavu s užitočnosťou výpravy a hovoril som si: Nech sa stane čokoľvek, cesta je vykonaná."

"Když vás žere lev, je zvláštní, že vás netrhá po kusech - udusí vás. Zaútočí vší silou, a zavalí vás jak polštářem. Myslím, že jsem měl být vlastně rád: dospělý, dvousetkilový lev, jenž se na mě vrhol zezadu, mi nejprve vyrazil dech. A když popadl mou hlavu do tlamy a chystal se ji stisknout, už jsem pomalu ztrácel vědomí. Probralo mě, až když se mi drápal na břicho. Přesně jak v tom okamžiku, kdy vás pri surfování zavalí ohromná vlna a vy ztratíte prkno - světlo náhle prolomí zvířené vody, vy si uvědomíte, že chcete žít, a odrazíte se k hladině. Máchl jsem pěstí nad hlavou a rovnou do lví tlamy. Ale chyběla mi síla: Zabije mě, ten mizera. Vzpomínám si, jak se mi - ještě než mě skutečně opustilo vědomí - mihlo hlavou: Který to je? Divoký lev, nebo jeden z našich?"



Pútavé rozprávanie celoživotného ochrancu africkej prírody o živote v rezervácii. Priaznivcov knihy Lev jménem Kristián (Anthony Bourke, John Rendall) istotne zaujmú zmienky o živote Kristiána v rezervácii.

Kvitujem rodokmene levov vrátane poznámok o ich živote v závere knihy - dva fakty: levy po dovŕšení 2-3 rokov zvyčajne z rezervácie odchádzali hľadať si nové teritóriá, levice však zostávali dlhšie.Dospelé levy, ikeď odchované medzi ľuďmi, sa občas v dospelosti stávali útočnými voči ľuďom (aj Kristián).

29.04.2023

Pri čítaní knihy sa len ťažko možno vyhnúť úvahám, ako je možné, že vo vyspelej krajine k takémuto záveru života dochádza (a či to nečaká i nás). Reverzia životných podmienok o niekoľko desaťročí nazad, pribúdanie nomádov a bezdomovcov v USA je už pomerne častou témou i videí na youtube.
i
" Z dálky by si je jeden spletl s bezstarostnými penzisty, kteří tráví dny v karavanu. Když si příležitostně něco dopřejí a zajdou do kina, nebo povečeří v restauraci, splynou s davem. Svým vzhledem nijak zásadně nevybočují z řad střední třídy. Špinavé prádlo perou ve veřejných prádelnách a pořizují si permanentky do fitcentra. aby se měli kde vysprchovat. Pracují hodiny a hodiny v úmorných, fyzicky náročných zaměstnáních. Snaží se protloukat po svém. Přežívají Ameriku."

4 27.04.2023

Prítomný čas zrejme mal vzbudiť dojem bezprostrednosti, u mňa však vyvolal len dojem silenej akčnosti.

21.04.2023

12 pomerne krátkych textov síce svojou rôznorodosťou pripomína skôr blogerský zápisník, ale postrehy autorky o prírode, zvyklostiach a mentalite tamojších obyvateľov sa čítali dobre.

"Keď si už človek privykne na tmu, myšlienka na návrat svetla pôsobí zvláštne. Bez slnka je všetko jasné. Je zrejmé, že ďalej sa ísť nedá. Vtedy sa dá priestor ľahšie usporiadať. Temnota je svojim spôsobom pohodlná."

"Bojím sa, že sa vracia svetlo." Katja sedí pri peci zavinutá do deky a pozerá cez okno, v ktorom sa odráža jej silueta. "V tme by som dokázala žiť celý rok. "Keď sa vráti slnko, bude svietiť bez prestávky A až to je strašidelné."

Konečne som sa dozvedela i rozuzlenie záhady vo Svenskuset z konca 19. storočia, (o ktorej som predčasom čítala), keď v dome zomrelo počas jednej zimy 17 nórskych mladých mužov. Štyri hviezdičky sú zaslúžené.

21.04.2023

Obsažný, precízny záznam výpravy s bohatou fotodokumentáciou - od stručných dejín Čukotky cez fyzickú prípravu na náročné podmienky vo fitnesscentre až po bohužiaľ predčasný návrat z ľadovcových polí Beringovej úžiny kvôli nevhodným podmienkam ( kvôli otepleniu na mínus 1 stupeń, topeniu sa ľadových krýh a blížiaciemu sa snehovému uragánu.) Globálne otepľovanie si vyberá svoju daň.

..." Cez náročné ľadovcové kopce sme museli každú chvíľu prenášať dvoje sane. Predstavte si, že musíte plne naložené 80-kilové sane vynášať približne do druhého poschodia a potom ich po ľadových schodoch zniesť naspäť dole. Hneď nato sa otočiť a vrátiť sa po ďalšie sane a celú túto procedúru zopakovať."

"Rieka je široká asi šesť metrov a ako had sa vinie pomedzi snehovú prikrývku. Je zamrznutá. Akonáhle prídeme k jej okraju, Viktor kľačí na brehu a skúša jej povrch. Máme problém. Táto časť nie je dostatočne zamrznutá. Neudrží nás."

"Toto je Rusko. Na túto krajinu môžeme mať hocijaký názor, ale treba ju najprv zažiť. Mnoho ľudí hľadá tú povestnú ruskú dušu, o ktorej toľko čítali v nejednom románe od Dostojevského. My sme ju našli na Čukotke."

"Na začiatku celej expedície sme sa občas pohrávali s myšlienkou, že za deväť dní by sme mohli v ideálnych podmienkach prejsť celú úžinu Vedeli sme, že je len zbožným prianím prekonať celý úsek tak rýchlo, ale ani v najhoršom sne sme nemysleli, že môžeme tak skoro skončiť kvôli počasiu. Nespravili sme žiadnu chybu, ale matka príroda rozhodla za nás. S akými pocitmi odchádzame? Ako sme spomínali, neberieme to ako zlyhanie . Berieme to ako fakt. Určite však vieme,, že keď sa bude dať a podmienky budú ideálne, bez rozmýšľania to pôjdeme skúsiť opäť. Lebo keď zacítite a okúsite tento kút sveta a spôsob života,, nezbavíte sa toho . Je to droga, Čukotka sa nás jednoducho nezbaví."

19.04.2023

Ukážka z knihy :


"U Steina

U Steina v záhradnej časti
bývali sme hostia častí.
Pre študákov bolo pivo tekutý chlieb
a vypiť ich desať, nebol až taký hriech.
Po majstrovských zápasoch Slovana
boli naše frajerky ťažká obrana.
Prišli si nás po ôsmej vyzdvihnúť,
aby sme nestihli všetko minúť.
Odchod veru nikdy nebol ľahký,
veď nás ešte smädilo a krok bol ťažký.
Ony nám vyčítali, že sme sa zas spili,
ale v posteli sme ich vždy uchlácholili."


Tuším to nepotrebuje ani komentár ...

Gangstrovka z 50. rokov minulého storočia. Predvídateľný dej, úsečná, strohá štylistika a plochý, akčný superhrdina.

"Kúpil som si novú káru - dvesto dolárov v hotovosti. Cestou na letisko som si urobil okľuku: South Tremaine 1 684.
8.00 - ticho, pokoj.
Vnútri hlasy - bojovné, mužské.
Prešiel som dozadu, skúsil zadný vchod - odomknutý. Práčovňa, dvere do kuchyne - trhnúť nimi.
J. C a Tommy sa pri stole nalievali pivom.
"Čo??"
Čo to -
Najprv J. C. Tlmič - FLP! - mozog z hlavy. Tommy, zdvihnutá fľaša piva - FLP! - sklo v očiach.
Zavyl: "OCKO!"
"PÁN BUĽVA! PÁN BUĽVA! - obom som odstrelil oči aj tvár."

Nechápem vydavateľskú politiku niektorých nakladateľstiev. Kto presadzuje takéto knihy ?

1 14.09.2012

Príbeh mestečka na okraji texaskej púšte, ktoré v sedemdesiatych rokoch minulého storočia zažilo náhly rozmach po objavení nálezísk ropy. Kvôli nízkej výťažnosti vrtov a poklesu cien ropy na svetovej burze bol však jeho rozmach len krátkodobý, a tak sa obyvatelia rezignovane zmierujú s náhlymi krachmi a pripravujú aspoň oslavu storočnice založenia mestečka.

Z pestrého, bohato zaľudneného deja s množstvom skvele vyprofilovaných, neraz pitoreskných postavičiek je zrejmé, že autor si písanie s chuťou užíval a svojich hrdinov potmehúdsky pošťuchoval do množstva bizarných situácií na rozhraní komickosti a tragiky.

Román je dôkaz o tom, že aj o nenaplnených očakávaniach a najrôznejších rozčarovaniach / manželských, podnikateľských, rodičovských ... / možno písať nanajvýš duchaplne a zábavne.

2 14.08.2012

Chaotické reminiscencie starnúcej Londýnčanky, prelínajúce sa s neprehľadným dejom a zasmušilou, ponurou atmosférou starého domu v Notting Hill. Rozpačitý dojem - asi najslabšie dielo Ruth Rendell.

2 07.08.2012

Netradičná šerlokovinka s neobvyklou zápletkou a vrstevnatým dejom, ktorý začína nálezom detskej kostričky na zvieracom cintoríne a kľukatí sa rôznymi sociálnymi prostrediami. Tiesnivý, vierohodný príbeh piatich mladých ľudí, ktorí sa presvedčili, že minulosti sa nedá uniknúť. Večierok skončil, dámy a páni. Odmetené, vyluxované. Prípadné straty reklamujte vo vlastnom svedomí ...

3 27.07.2012

Dva hĺbavé príbehy plné náznakov, krátkych dejových odbočení, rozbehov i cúvania. Kniha, ktorá má ťažko definovateľný, znepokojivý podtext / autor dielo napísal krátko pred svojou samovraždou./

Text z obálky : "Na postoji prozaika Morselliho je úžasné predovšetkým to, že sa úspešne vyhýba akémukoľvek schematizmu a literatúru poníma ako otvorenú úvahu o životnom údele ... vlastne sa stavia do pozície odporcu, vzápätí však túto pozíciu ironizuje a pasuje sa s otázkami, o ktorých sa vari nič nové nedalo povedať ani vymyslieť."

1 26.07.2012

"Grace Alcottová po celý svoj život kráčala chodníkom, ktorý jej vymedzila prísna anglikánska výchova a aristokratický pôvod. Ako elitná členka spoločnosti v Beacon Hille študovala na tých správnych miestach, stýkala sa so správnymi ľuďmi a vydala sa za správneho muža. Ako dokonalá manželka muža z prominentnej rodiny a obyvateľka prepychového domu na nádhernom morskom pobreží Cape Code je prototypom ženskej cnosti v spoločenských kruhoch s modrou krvou, v ktorých sa Alcottovci bez námahy pohybujú."

Po prečítaní tohto textu na obálke knihy si ťažko možno predstaviť škrobenejší životopis hlavnej hrdinky. Znie skostnatelo viktoriánsky, dej sa však odohráva zhruba od konca šesťdesiatych rokov po súčasnosť. Je to príbeh americkej rodiny zo stredných vrstiev, ktorá sa vyšvihla v období konjuktúry v sedemdesiatych rokoch, zhruba desaťročie sa udržala hore a potom pomaličky, postupne začal jej finančný zosun dole - z rozjareného vzletu s rozmáchnutými rukami pokles až do podrepu, pričupnutia - a naraz zistili, že čupia celkom v ... Hodne trpký román o dezilúziách a vytriezvení.

25.07.2012

Názov i anotácia asociujú dojem, že ide o tuctový limonádový román, prekvapivo však je to vybrúsená próza s množstvom skvele vygradovaného situačného humoru a takej dávky duchaplnej sebairónie, akú som v ženskej literatúre už dávno nečítala.

23.07.2012

Pohodový, úsmevný príbeh s dômyselne vyváženou kompozíciou, kde všetko je tak akurát vyargumentované. A autorka do textu nenásilne zakomponovala radu - je dobré občas spomaliť. Zastaviť sa. Alebo aj cúvnuť. Paradoxne tým niekedy človek získa viac, ako keby sa neustále niekam posúval.

17.07.2012

Najlepšie vykorčuľovanie z autorskej bezradnosti pri literárnom finiši je vzbudenie pocitu u čitateľa, že dej bol zámerne neuzavretý. Aj tak sa dá .../U niektorých autorov detektíviek však nejednoznačný koniec pôsobí prirodzenejšie - trebárs v Sestre od R. Lupton./

1 10.07.2012

Detailné popisy praktík bývalého reportéra časopisu Bild pri získavaní fotografií Demi Moore, Pamely Anderson, Madonny, Toma Cruisa, Seana Conneryho, Nastassje Kinskej, Jacka Nicholsona, Liz Taylor a ďalších hviezd. Autor s touto prácou skončil krátko po tragickej smrti princeznej Diany v roku 1997 a kniha je vlastne podrobnou sebareflexiou.

Myslím, že dychtivý záujem verejnosti o súkromie hereckých či speváckych hviezd celosvetovo kulminoval práve v deväťdesiatych rokoch a odvtedy pozvoľna klesá, zvyčajné snímky o plastikách, nakupovaní, striedaní partnerov či zhýčkaných potomkoch prijímame laxne a vlažne a aká - taká vlna záujmu sa krátkodobo zdvihne len pri vyslovene kompromitujúcich a škandalóznych záberoch. Názor ľudí na celebrity je kritickejší a racionálnejší a neraz je v ňom viac dešpektu než rešpektu.

26.06.2012

Nenáročná crazy gangstrovka. Ale autor zjavne písať vie - celkom rada by som si od neho prečítala nejakú prózu, v ktorej by sa nesilil do vrstvenia jedného ošúchaného fórika za druhým.

26.06.2012

Zvláštna kniha.
Prvé dve tretiny sú skvelé - čerstvý tridsiatnik sa rezignovane zmieruje s tým, že jeho osobný /opustila ho dlhoročná priateľka/, i pracovný život /frustrujúce fotenie rodinných balení zmrzlín v mrazničkách supermarketov/ v reklamnej agentúre sa nevyvíjajú podľa jeho predstáv.
A potom dostane ranu osudu - fatálnu lekársku predpoveď na zopár mesiacov života. A všetko sa roztočí v šialene rozvibrovanej špirále a osud ho donúti vyložiť všetky karty na stôl. Nemá žiadne eso, len samý Čierny Peter, všetko zbabrané a spackané natoľko, že mu konečná diagnóza pripadá ako celkom akceptovateľné a úľavné východisko.

Škoda, že posledná tretina knihy trocha devalvuje silu výpovede predošlého textu. Autor náhlivo všetko rozvalcoval, stočil do úhľadnej ruličky a ešte aj previazal ružovou stužkou. Napriek tomu - za trefné sebaironické postrehy a nadhľad si minimálne štyri hviezdičky určite zaslúži.

1 12.06.2012