Za princípom slasti

Freudov pozdný spis, ktorý je neprávom opomínaný, a v ktorom do značnej miery rediguje svoju koncepciu sexuálneho pudu (pocit slasti) ako kľúčového činiteľa ľudskej (pato)psychológie. Freud nachádza "za princípom slasti" staršiu/archaickejšiu vrstvu a síce "pud k smrti". Ten je podľa autora "prvotným hýbateľom" a pocit slasti sa objavuje až následne vo (psycho)fylogenéze. V skratke a zjednodušene povedané: všetko živé nevedomo netúži(lo) primárne paradoxne po živote, naopak tiahne k prvotnému a to anorganickému stavu - k obnoveniu skoršieho stavu - k nebytiu. Freud vo svojej slávnej pasáži doslova vraví: "Ak smieme prijať bez výnimky platiacu skutočnosť, že všetko živé z vnútorných dôvodov umiera, vracia sa do anorganického stavu, potom môžeme iba povedať: Cieľom celého života je smrť, a smerom späť do minulosti: Neživé tu bolo skôr ako živé". Thanatos (pud smrti) a Eros (sexuálny pud) tak tvoria dva nezávislé a súčasne komplementárne pudové princípy ľudského bytia. Príslušný text nie je vôbec jednoduchý a vyžaduje si značnú pozornosť i znalosť Freudovej teórie; samotný Freud sa vo svojom texte pohybuje skôr v hypotetickej rovine, v náznakoch, prechádza od svojských psychologických konštrukcií k ešte svojskejším fyziologickým "paralelám", v snahe poukázať na materiálny základ "pudu k smrti". Čítané v českom preklade od Kopala, Pechara; slovenský preklad mi prišiel omnoho ťažšie "stráviteľný".

číst dále...