Vyslancov zločin

Román Vyslancov zločin tvorí spolu s románmi Arménska pevnosť a Varazdat veľkú historickú trilógiu. Zachytáva koniec III. a prvú polovicu IV. storočia. Vykresľuje boje s Perziou a Byzanciou, intrigy duchovenstva a vzťahy na kráľovskom dvore. Pap, syn kráľa Aršaka II., sa s neveľkou suitou vracia z Byzancie do Arménie, za vojenskej i morálnej podpory cisára Valentiniána poráža vo dvoch bitkách perzskú armádu Sapora II. a oslobodzuje rozsiahle územia Arménie. Byzantské vojská však ostávajú na arménskom území pozdĺž byzantsko-arménskych hraníc. V krajine zavládne po víťazstve nadšenie, mladý kráľ je na tróne, nacharari, duchovní a vojvodcovia sa mu chystajú radiť, ako má vládnuť. Pap sa však poučil z chýb svojich predchodcov, a preto sa usiluje o trvalé zjednotenie a upevnenie štátu, nezávislého od susedných krajín. Uplatňuje nezávislú zahraničnú politiku, vydáva dekréty obmedzujúce moc cirkvi, rozpúšťa ženské kláštory a povoľuje rozvody. Duchovenstvo na čele s katolikosom Nersesom prechádza do ofenzívy, obviňuje Papa zo zrady kresťanstva, preklína ho, donáša naň byzantskému vyslancovi komesovi Terentiovi. Preto Terentius prichádza k Papovi s pozvaním od cisára Valentiniána do Tarsu. Pap sa ta vypraví, ale keď ho cisár dlho neprijíma, dovtípi sa, že sa stal cisárovým väzňom, ujde a vráti sa do vlasti. Terentius sa usiluje všetko vysvetliť ako nedorozumenie a pozve Papa na svoje letné sídlo, kde ho dá zavraždiť. Pobúrenie nad smrťou kráľa dočasne spojí všetky sily a vrstvy Arménie, ktoré zabudnúc na rozpory, pustia sa do prenasledovania byzantských vojsk, aby ich celkom vyhnali z krajiny. Historický román Vyslancov zločin vykreslením udalostí z dávnej minulosti prináša posolstvo stále živé a aktuálne - obhajuje právo národov na samostatnosť a nezávislosť. Vychádza z historických faktov, v centre pozornosti sú najmä autentické vladárske osobnosti Pap, Valentinián, Sapor, nacharari a cirkevní hodnostári, ale na vlastnom deji sa zúčastňujú aj jednoduchí ľudia. Veľmi pôsobivý je príbeh udatného telesného strážcu Rahata, ktorý prichádza do mesta obsadeného Peržanmi ako potulný hudec, lebo chce nájsť svoju milú Nazeni. Podarí sa mu to až takmer v závere románu, keď ju objaví v jednom z kláštorov ako nedobrovoľnú mníšku. Veľmi farbisto, so znalosťou reálií a historických udalostí je opísaný boj za zjednotenie Arménie, prekonávanie rozdrobenosti, boj proti expanzii cirkvi. Postavy sú vykreslené realisticky, psychologicky hodnoverne. Dielo obohacuje čitateľsky obľúbený žáner historického románu. (záložka knihy)... celý text