Všetko, čo chceme povedať

27.11.2022

já ti nevím, Karle...
zhruba od tretiny som mal pocit, že sa to všetko začína opakovať. a po polovici som si už bol istý, že je to tak.
nepochybne je John Lennon inšpiratívna osobnosť. ale táto kniha nepriniesla vôbec nič nové. spokojne by mohla mať podtitul: ...sme už dávno povedali.
je to jednoducho obchod s menom a značkou. Beatles sa vždy dobre predáva a je jedno, či je to v roku 1965 alebo v roku 2022. v tom sú naozaj nadčasoví a jedineční.
pre mňa neprekonateľnou zostáva tá prvá kniha Beatles v písních a obrazech, ktorú som dostal v 70. rokoch a ktorú mi v 80. rokoch ukradli. ten paperback s nádhernými obrázkami a textami, ktoré majú aj dnes silné posolstvo.
uznám, stále prichádzajú nové generácie, ktoré by sa mohli životom a tvorbou Johna Lennona inšpirovať. ja som sa už. dávno.
Give Peace a Chance a Jahodová proklamácia je čosi, čo by sa malo vyučovať. a na hudobnej by lepšie zneli Hej, Jude alebo The Fool On The Hill než Plieseň práce, či čo sa to teraz učí. ale v školstve sa Lennonom zjavne neinšpirovali.

23.03.2022

David Sheff mě už dříve zaujal svým autobiografickým příběhem pojmenovaným právě podle skladby Johna Lennona "Beautiful boy". Proto jsem v letošní výzvě ráda sáhla po jeho další knize a asi proto jsem měla moc velká očekávání, a to nejen od něj, ale i od hvězd, jakými John a Yoko bezpochyby byli. V tomto rozhovoru mi ale přišlo, že se vše stále dokola motá kolem toho, jak je Yoko emancipovaná, kam se John díky ní posunul a že Beatles už jsou uzavřena kapitola. I komentáře k jednotlivým písním ke konci knížky mi přišly stále stejné, jen sem tam se mě nějaká poznámka dotkla víc, třeba o jejich dětství nebo vztazích s jejich dětmi. Ale věřím, že skalní fanoušci Beatles a/nebo tohoto výjimečného páru můžou být nadšeni. Co pro mě bylo zajímavé, byla četba ve slovenštině, kterou jsem si po počátečním pomalejším rozjezdu překvapivě užívala. 3,5*

19.02.2021

Rozhovor s človekom, ktorý patril všetkým a zároveň nikomu, ani sám sebe. Za maskou cynika (John svoj postoj bravúrne hral, ale bola to len maska, tak ako v prípade Bennyho Hilla) sa skrýval pomerne citlivý a rozhľadený človek, skalopevne presvedčený o svojich "pravdách" a ťažko prijímajúci názory iných. Niektoré pasáže rozhovoru, najmä prvá tretina, sú ešte poznačené bariérou medzi ním a autorom knihy, ale postupne, ako si budovali medzi sebou dôveru, sa John otvoril a už to išlo. Pre mňa, ako človeka veľmi dobre sa orientujúceho v skladbách od The Beatles, bola najlepšou časťou tretia tretina, tú som si vyslovene užil a prečítal som si priamo Johnove slová, nie sprostredkovane a častokrát mylne podané inými autormi. Originál je originál. Mohol by som tu zosmoliť ešte pomerne dlhý traktát na tému Johnovho posledného rozhovoru, ale načo. Všetko, čo chce fanúšik, je užiť si rozhovor s Johnom, hoci do toho kecá aj Yoko. Podnes deň mi je záhadou, čím ho očarila a odpoveď sa už nikdy nedozviem. Teda možno hej, ak sa stretnem s Johnom na onom svete a bude mať zhovorčivú náladu. Lenže on si priateľov vyberal po svojom a či bude mať chuť debatovať aj so mnou, nuž uvidím, verím tomu, že áno. Budeme si mať čo povedať a nebude to o The Beatles, hoci tak trochu hej.

...Zaželali sme si všetko dobré. Povedal, že sa teší na naše ďalšie stretnutie. Poďakoval som sa mu.
Siedmeho decembra mi volala Yoko s tým, že sa jej rozhovor, ktorý vyšiel v predchádzajúci deň, veľmi páčil. Povedala, že aj John bol nadšený.
Na druhý deň ôsmeho decembra John už nebol.