Voltaire II

20.05.2020

Fantastická kniha z doby keď sa to lámalo a keď sa pozvoľný pád feudalizmu začal. Smutné je ako málo známe dnes často tieto udalosti sú...
Osobne ma dosť prekvapilo ako navonok nevinne sa v mnohom Osvietenectvo začalo. Ešte v čase keď Voltaire umieral nik by ani netušil, že sa co i len v umiernenej miere ľudia za pár rokov vzbúria proti svojmu kráľovi - nieto, že ho popravia.
Za Voltairovych čias ešte akoby išlo o úplne iné veci. O veci, ktoré dnes často sotva vôbec chápeme cez odstup doby... O vzdor voči samovoli neotrasitelnych súdnych dvorov a jezuitského rádu, o boj s intoleranciou katolicizmu a s aroganciou šľachty...
Voltaire nebol demokrat a ani rovnostár. Vôbec sa nechcel začať búriť. Len sa chcel,, presadiť "a urobiť kariéru aj napriek tomu, že nie je šľachtic, ale narazil na to, že sa to nedá... A vtedy povstal :) a obrátil proti mocným tohto sveta svoju najväčšiu zbraň - humor a zmysel pre humanitu.
Mimochodom slávny Calasov prípad som doteraz nikdy nechápal, ale až po tejto knihe a po detailoch si uvedomujem jeho zvrátenosť.A koľko takých justičných vrážd sa vtedy dialo rok čo rok!Koľko ľudí bolo upaľovaných za ,,vysmievanie sa náboženstvu"ako rytier de la Barre ,alebo deportovaných a poslaných na galeje či popravených len za to,že boli inej (kacírskej-protestantskej)viery!
No a na záver len slávnu vetu predtým prenasledovaných jansenistov potom ako zaujali miesto jezuitov :,, Nestačí páliť knihy. My budeme páliť aj autorov! "A tak sa vtedy naozaj hovorilo a aj konalo (Emil, Filozofické listy o Filozofický slovník, Encyklopédia, Spoločenská zmluva a tisíce ďalších končili doradu verejne v ohni).Spomenme si na to vždy, že aký svet bol v čase ked osvietenstvo začínalo a za čo všetko osvietencom a Voltairovi vdačíme...