Vo voze šťastia

K najmilším chvíľam pohody patria tie rozhovory veľkých a malých, keď dospelí rozprávajú o svojom detstve. Do detstva sa najradšej a najčastejšie vracajú aj spisovatelia. V slovenskej klasickej i súčasnej literatúre je na túto tému nejedna kniha žiariaca radosťou, harmóniou, úsmevom: Vansovej Danko a Janko, poviedky Martina Kukučina, Rázusov Maroško a Maroško študuje, Ondrejovova Zbojnícka mladosť, Mladosť Margity Figuli, Urbanova Zelená krv, Žáryho Úsmevné údolie. Väčšina z nich vznikla pôvodne pre dospelých čitateľov, a predsa majú v sebe veľa príťažlivého i pre mládež. Do tohto radu kníh sa včleňuje aj výber z Hronského poviedok Vo voze šťastia. Mladý čitateľ dostáva do rúk poviedkový skvost, pozoruhodný nielen výnimočnou rozprávačskou rovinou, ale priam lekciou prostej ľudskej mravnosti. Prevažná časť poviedok je totiž nielen spomienkou na vlastné detstvo, ale súčasne výpoveďou o svete jednoduchých ľudí, pre ktorých základnú životnú hodnotu nepredstavuje bohatstvo a túžba po pomyselnom životnom úspechu, ale ustavičné premáhanie prekážok v prospech svojich najbližších. Hronského poviedky o detstve, ladené sociálne i citovo, majú čo povedať aj dnešnému mladému čitateľovi. Pravda, ktorú mu o robotných a spravodlivých ľuďoch vyjavia, je priam rozprávkovo hlboká a múdra. Mladý čitateľ sa od nej neodvráti, ale vnútorne sa s ňou stotožní, prijme ju za svoju, pretože Hronský je umelecky silný a presvedčivý. To, čo hovorí, nie je iba múdre, ale i krásne.... celý text