V čiernickej škole

Beletristické práce Eleny Maróthy-Šoltésovej spadajú do obdobia pomatičných rokov. Do literatúry vstúpila poviedkou Na dedine v roku 1881, v nasledujúcom roku (1882) zverejňuje črtu Prípravy na svadbu. Po jej uverejnení nasledovala v Šoltésovej tvorbe deväťročná prestávka, keď až v roku 1891 vydáva novelu V čiernickej škole, v roku 1896 Prvé previnenie, potom Popolušku (1898) a v roku 1902 svoju poslednú prózu Ja letného večera. Autorkine prvé dve poviedky viažu a k obdobiu mladosti, odzrkadľujú spomienky na autorkine dievčenské roky i atmosféru novohradskej dediny. V týchto novelách opisuje život okolo seba i vzájomné vzťahy medzi ľuďmi jednoducho, bez komplikácií, v súlade so životom seba samej a svojim vnútorným vývinom. V nasledujúcich novelách sa už autorka odosobňuje, väčšmi ju zaujíma problematika a položenie vlastného národa, jeho osudy i sociálne postavenie, stráca sa idylické videnie života s jeho monotónnosťou a jednotvárnosťou, nastupuje život plný protirečení, život v širšom, rozvetvenejšom rozpoložení. Preniká do vnútra svojich postáv, viac sa venuje ich psychickým komponentom, predpokladom vychádzajúcim z nich samých a určujúcich podmienky na prevládanie zložitých situácií. Takto sa Šoltésovej novely stávajú nielen výraznými povahokresbami hlavných postáv, ale zároveň odrážajú cez ich konanie i myslenie danosti objektívneho, vonkajšieho sveta s jeho zložitými spoločenskými realitami. Záverečná práca Eleny Maróthy Šoltésovej, nazvaná Sedemdesiat rokov života, vyšla v Slovenských pohľadoch v roku 1925. Je to v autorkinej tvorbe práca nevšedného významu. V nej a cez ňu umožňuje Šoltésová čitateľovi mnohé vidieť dôkladnejšie, plnšie; mnohé až cez túto memoárovú prácu možno pochopiť v jej novelistickej tvorbe, vysvetliť mnohé súvislosti konkrétneho literárneho útvaru a reálneho života mnohé dovidieť, dokresliť a dotvoriť z autorkinho najintímnejšieho sveta z jej umeleckých tvorivých postupov.... celý text