Umenie čiernej Afriky

Umenie afrických kmeňov je anonymné, ale iba pre konzumenta zvonku, nie pre pravého adresáta — súkmeňovca. Umelec je členom svojej spoločnosti, ktorá ho pozná Pre krajanov netreba signovať diela. Drobné rozdiely v metóde práce alebo v štýle vystačia konzumentom na identifikáciu tvorcu. Ak je skupina časťou väčšej jednotky, jej vonkajšie kontakty sú nepatrné a tvorca neprodukuje pre konzumenta mimo skupiny alebo kmeňa. Preto ani umenie kmeňovej Afriky nemožno brať globálne. Bolo by to také nesprávne, ako brať európske alebo ázijské umenie ako celok, bez ohľadu na kultúrne alebo národnostné okruhy. V Afrike národné umenie zastupovalo umenie kmeňové, tak ako spoločenstvo národné zastupovalo spoločenstvo kmeňové. Tento kmeňový izolacionizmus existuje vlastne dodnes a je vážnym problémom novovzniknutých afrických štátov. Nachádzajú sa totiž v hraniciach vytýčených kolonizátormi, ktorí absolútne nebrali do úvahy nijaké etnické zretele. Preto aj rozdelenie umeleckých oblastí sa nemôže zhodovať s hranicami politickými. Správnejšie sú kritériá kmeňové, pretože tieto zväzky sú silnejšie a majú rozhodujúci vplyv na tvar a štýlovú jednotu umenia danej oblasti. Spoločenská funkcia umenia v živote kmeňa je veľmi podstatná. Je vonkajším, hmatateľným činiteľom, ktorý svedčí o pute, spájajúcom ľudskú skupinu, je svedectvom špecifického druhu historického a kultúrneho vedomia kmeňa, je fyzickým výrazom duchovného obsahu tejto kultúry. Je prvkom všeobecne komunikatívnym, rozpoznávacím znakom kmeňa a kompendiom jeho znalosti o svete a živote. Africké umenie, bez ohľadu na jeho druh, je prvkom, ktorý umožňuje kontakt s božstvom, magickým spôsobom vplýva na jeho priazeň, a už tým poskytuje človeku dojem istých možností, ktoré v podstate nemá, ale musí si vytvoriť hoci ich náhradku. Pomocou umenia možno vyprosiť bohatú úrodu, zdravie, bohatstvo, a tak má ono vplyv na každodenný život kmeňa a hrá v ňom podstatnú úlohu ako jeden z normatívov jeho činnosti. (Z kapitoly Zachránené tradície.)... celý text